Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoR/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201915 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:0018201915.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Atmosphera s. r. o., so sídlom Rustaveliho 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 216 634, zastúpeného: SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: USS SK s.r.o., so sídlom Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, zastúpeným: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - Dúbravka, o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/9/2018-118 zo dňa 27.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/9/2018-118 zo dňa 27.11.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cr/9/2018-118 súd prvej inštancie určil, že Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca D.. F. V. nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 9.600,- eur s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD/22/2018. O trovách rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol, že ad hoc rozhodca D.. F. V., nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným pod značkou RD/22/2018 v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobou odôvodnil tým, že žalobca nikdy neuzavrel so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, respektíve doložku. Žalobca v rozhodcovskom konaní uplatnil námietku nedostatku právomoci ad hoc rozhodcu D.. F. V.. Avšak ad hoc rozhodca D.. F. V. rozhodol o jeho svojej právomoci vec prejednať a rozhodnúť, keď ju odôvodnil, že žalobca a žalovaný platne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá na základe pokusu o zmier zo dňa 12.01.2018 zaslaného žalovaným žalobcovi. Uvedený pokus o zmier obsahoval vyhlásenie žalovaného, že v prípade, ak žalobca dlžnú sumu žalovanému neuhradí, žalovaný predloží riešenie sporu ad hoc rozhodcovi D.. F. V.. Takéto vyhlásenie žalovaného by bolo možné považovať za návrh žalovaného žalobcovi na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v danej veci. Žalobca však uvedený návrh nikdy neprijal a ani nevykonal žiadny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť prijatie uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy žalobcom. Naviac, predmetná listina bola žalobcovi doručená až po začatí rozhodcovského konania ako príloha podanej žaloby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zmysle uvedeného však žalobca nikdy nevykonal voči žalovanému písomný právny úkon, ktorého obsahom by bolo prijatie návrhu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého vo vyššie uvedenom pokuse o zmier zo dňa 12.01.2018. Z uvedeného dôvodu nekonanie žalobcu (absentovanie akceptácie žalobcovi nedoručeného návrhu rozhodcovskej zmluvy) v žiadnom prípade nemožno považovať za písomný právny úkon žalobcu, ktorého obsahom by bolo prijatie návrhu žalovaného na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. List obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky mu nebol doručený. Nebol tu teda spôsobilý návrh, ktorý by prejavenie jeho vôle, hoci i mlčaním, podnietil 3. Žalovaný považoval žalobu za účelové konanie žalobcu s cieľom vyhnúť sa úhrade svojich záväzkov. Toto preukazuje aj skutočnosť, že žalobca v rozhodcovskom konaní sa odmietol podrobiť dokazovaniu, ktoré sa týkalo merita sporu, t.j. nezaplatenej pohľadávke. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla - bola ustálená jej právna záväznosť v „Oznámení o postúpení pohľadávok a pokus o zmier“ z 12.01.2018. Žalovaný (v pozícii veriteľa - postupníka pohľadávky) zaslal žalobcovi uvedený pokus o zmier a dal mu náhradnú lehotu 3 dni na úhradu jeho záväzkov. Uvedený pokus o zmier žalovaný zaslal žalobcovi doporučeným listom dňa 12.01.2018. Pošta sa pokúsila zásielku žalobcovi doručiť dňa 15.01.2018 - neúspešne. Zásielka bola uložená na pošte do 05.02.2018. Žalobca si na sídle svojej spoločnosti nepreberá poštové zásielky. Je nesporné, že z tohto dôvodu nastal právny stav fikcie doručenia. Každá právnická osoba je povinná si na sídle spoločnosti zabezpečiť funkčné preberanie poštových zásielok s následnou sankciou vzniku právneho následku fikcie doručenia a s následkom vzniku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Súd nemôže priznať žalobcovi právnu ochranu jeho negatívneho a nepoctivého konania, ktoré spočívalo v úmyselnom nepreberaní si poštových zásielok od žalovaného. To, ale na druhej strane znamená preukázanie právnej fikcie doručenia rozhodcovskej doložky zo strany žalovaného. Žalovaný právne spôsobilým a akceptovateľným spôsobom doručil rozhodcovskú doložku žalobcovi. Doručením rozhodcovskej doložky vznikla platne uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 4 ods. 3 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z.z. Mlčanie žalobcu vzhľadom na opísané okolnosti v tomto prípade znamená prijatie návrhu mlčaním. 4. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 ods. 2 ods. 3 ods. 7, § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca podal žalobu na príslušnom súde v zákonnej lehote 30 dní, keď rozhodcovské uznesenie o právomoci bolo vydané dňa 28.02.2018 a žaloba bola podaná 29.03.2018. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že je to dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. 6. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odvodzoval právomoc ad hoc rozhodcu na základe listu - Oznámenia o postúpení pohľadávky a pokus o zmier, v ktorom mala byť uvedená rozhodcovská doložka a tento list doručoval žalobcovi. V konaní nebolo sporné, že tento list žalobcovi doručený nebol a žalobca o tomto liste až do okamihu doručenia žaloby rozhodcom nemal vedomosť. Preto žalobca žiadnu odpoveď, prejav vôle na Oznámenie o postúpení a pokus o zmier žalovanému ani jeho právnemu zástupcovi nezaslal a ani nemohol zaslať. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, čím je dodržaná jej písomná forma. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ku vzájomnej komunikácií sporových strán nedošlo. Žalobca o rozhodcovskej doložke, resp. o návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemal vedomosť. Preto nedošlo ani platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a riadnemu založeniu právomoci ad hoc rozhodcu D.. F. V. prejednávať a rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný uzavretie rozhodcovskej zmluvy odvodzoval od fikcie doručenia s poukazom na ustanovenia o doručovaní podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Mal za to, že neprevzatie zásielky v odbernej lehote žalobcom má za následok nielen doručenie pokusu o zmier, ale aj súhlas s obsahom tohto listu vrátane súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že CSP - upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (§ 1 CSP) a nie postup zmluvných strán pri doručovaní vzájomnej komunikácie, pri doručovaní návrhov na uzavretie zmlúv a uzatváraní rozhodcovských zmlúv. Vo vzťahu k doručovaniu návrhov na uzavretie zmluvy je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.). 7. K žalovaným uvádzanému konkludentnému uzavretiu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie odkázal na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 ods. 2 CSP a to na Uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2008. K uzavretiu dohody môže dôjsť výslovnými prejavmi, a to najmä písomne alebo ústne, prípadne aj konkludentným akceptačným prejavom vôle toho účastníka, ktorému bol návrh dohody doručený. Konkludentný prejav vôle (tiež prejav vôle realizovaný mlčky) je akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je táto vôľa. Prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí). Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou. V prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo. Aj v prípade konkludentného spôsobu uzavretia dohody musí tejto predchádzať dostatočne určitý, zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody (oferta) navrhovateľa takéhoto úkonu. Až po jeho dôjdení adresátovi (oblátovi) môže nasledovať ďalšia fáza, ktorou je akceptácia návrhu adresátom (oblátom, resp. akceptantom). Adresát jednostranným právnym úkonom (akceptácia) dáva svojím prejavom vôle navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie dohody. Dohoda je uzavretá, ak vyjadrenie súhlasu adresáta bez výhrad dôjde včas navrhovateľovi. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu § 44 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto prípade návrh na uzavretie zmluvy žalobcovi ako oblátovi nebol doručený, nemal o ňom žiadnu vedomosť a preto nemohol vyjadriť, prejaviť vôľu prijať/neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá nebola. 8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na samotný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorý je neurčitý, keď je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z faktúry č. 20140103 budú predložené (rozhodované rozhodcovských súdom) ad hoc rozhodcom. Spor nemôže vzniknúť z faktúry. Faktúra je iba daňový doklad. Faktúra sama o sebe nie je preukázaním existencie záväzku. Taktiež list - Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier vyhotovený a zasielaný advokátom žalovaného nemal ako prílohu uvedenú plnú moc udelenú tomuto advokátovi. Preto tento advokát nemal oprávnenie oznamovať za mandanta postúpenie pohľadávky a navrhovať uzavretie rozhodcovskej doložky. 9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že obálka s Oznámením o postúpení a pokusom o zmier sa vrátila advokátovi žalovaného až dňa 19.02.2018, pričom žalobu s datovaním zo dňa 22.01.2018 podal na rozhodcovský súd. Nakoľko ad hoc rozhodca nepoužíva podacie pečiatky, súd vychádzal z Oznámenia o prijatí do funkcie rozhodcu zo dňa 01.02.2018 a Oznámenia o začatí rozhodcovského konania, podľa ktorých rozhodcovské konanie začalo dňa 01.02.2018, čiže skôr ako sa advokátovi žalovaného vrátila nedoručená zásielka. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje, aby k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo aj tzv. tacitným (tichým) spôsobom, keď rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Avšak v tomto prípade a takýmto spôsobom k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Žalovaný síce tvrdil existenciu rozhodcovskej zmluvy v žalobe, ale žalobca pri prvom úkone vo veci samej namietol existenciu rozhodcovskej zmluvy, čím k nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy podľa § 7 ods. 4 zák. č. 244/2002. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal proti žalovanému plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. f) a písm. h) CSP. 12. V odvolaní žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny v celom rozsahu. Jedná sa o vnútené súdne rozhodnutie odporujúce zákonu č. 244/2002 Z.z., CSP a zaužívanej súdnej praxi. Súd prvej inštancie pochybil nielen v právnych záveroch, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie, ale sa odklonil od aplikácie nespotrebiteľského rozhodcovského konania a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom od 01.01.2015. Jedná sa o nepreskúmateľné rozhodnutie. Súd prvej inštancie namiesto správnej aplikácie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a iných zákonných noriem vydal subjektívne rozhodnutie, ktorým spochybňuje princíp nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 77/02. 13. K zásielke žalovaného - Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 12.01.2018 žalovaný uviedol, že bola riadne doručená žalobcovi v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle žalovaného - veriteľa bol riadne doručený - došiel k žalobcovi - dlžníkovi tým, že sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície. Už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, obsahujúcemu prejav vôle do sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, prípadne i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Podľa žalovaného vznikla právomoc rozhodcovského súdu, resp. rozhodcovská zmluva v súlade s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzájomnej písomnej komunikácii strán „Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán.“ Zásielka bola riadne adresovaná do sídla spoločnosti žalobcu. Bola uložená na doručovacej pošte žalobcu od 15.01.2018 do 07.02.2018, kedy ju doručovacia pošta vrátila späť ako neprevzatú v odbernej lehote. Je nepochybné, že žalobca si zásielku účelovo odmietol prevziať. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 1 Obč. zák. a uviedol že všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. „Pokiaľ však ide o dodržanie písomnej formy vzájomnou komunikáciou strán ustanovenie § 4 odseku 3 písm. a) však explicitne nevyžaduje písomnú formu ani podpis vymenenej komunikácie. Tento záver zodpovedá aj záveru v zahraničnej literatúre, podľa ktorej je písomná forma požadovaná pre rozhodcovskú zmluvu dodržaná aj v prípade e-mailu, krátkych textových správ (SMS) alebo dokonca hlasovej pošty (voice- mail) a instantej správy (instant messages).“ 14. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 265 a § 266 ods. 1 a ods. 4 Obch. zák., ktoré je potrebné aplikovať na konanie žalobcu, s tým, že žalobca ako prvý začal účelovo spochybňovať právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/22/2018. 15. Podľa žalovaného sa v zmysle novely zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom od 01.01.2015 nevyžaduje k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, aby táto bola bezpodmienečne podpísaná. Zákon umožňuje uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu aj pri pasivite druhej strany. V tomto prípade sa jedná o konkludentný súhlas s právomocou rozhodcovského súdu, ktorý bol prijatý mlčaním. V takomto prípade mlčanie, resp. ignorovanie návrhu, sa považuje za súhlas. Je tu uplatnený princíp, že pokiaľ zákon vyžaduje aktívne správanie, tak opak takéhoto správania, t.j. pasívne správanie sa považuje za súhlas s návrhom. Žalobca na písomný prejav žalovaného k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedal odmietavé stanovisko, čím tento návrh žalovaného prijal. Podobne je potom potrebné hodnotiť aj prejav vôle žalobcu v rozhodcovskom konaní. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby na žalobu žalobcu aplikoval ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že žalobca koná účelovo a v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka, ďalej žiadal odvolací súd o zhodnotenie celej vecnej aj právnej situácie žaloby žalobcu v kontexte faktu, že pokiaľ bude rozhodcovské konanie sp. zn. RD/22/2018 vyhlásené za neplatné, tak reálne zanikne akákoľvek reálna možnosť žalovaného - veriteľa si vymôcť svoju pohľadávku od žalobcu - dlžníka. 16. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje aby odvolací Krajský súd v Bratislave, napadnutý rozsudok zrušil, alebo zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta, a aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 17. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v oblasti súkromného práva nie je možné od žiadneho subjektu vyžadovať, aby reagoval na zjavne nedôvodný návrh iného subjektu respektíve na návrh, na ktorý návrh predkladajúci subjekt nemá právny nárok. V zmysle uvedeného, pokiaľ veriteľ navrhne dlžníkovi uzavretie rozhodcovskej zmluvy, dlžník nie je povinný oznámiť veriteľovi, že jeho návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neprijíma a uvedené nekonanie dlžníka nemôže spôsobovať žiadne právne následky pre dlžníka. Akýkoľvek iný výklad uvedenej právnej situácie (teda výklad na základe argumentácie žalovaného) by bol popretím základnej právnej zásady nášho právneho poriadku a to zásady právnej istoty. Každý zo subjektov práva by bol nútený neustále odpovedať na akékoľvek návrhy iných subjektov na uzavretie zmluvy, aby nedošlo k uzavretiu zmlúv jeho nečinnosťou. Žalobca opätovne vo vyjadrení uviedol, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo, pretože nikdy nevykonal žiadny úkon, ktorý by bolo možné považovať za jeho súhlas s jej uzavretím a to ani konkludentne. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že zo znenia predmetného Oznámenia o postúpení pohľadávok a pokus o zmier z 12.01.2018 nie je zjavné, že osoba konajúca za žalovaného (P.. X. B., advokát) bola oprávnená konať za žalovaného, pretože súčasťou uvedeného oznámenia nie je podľa jeho znenia predloženého v rozhodcovskom konaní plnomocenstvo udelené žalovaným P.. X. B., advokátovi na uvedený úkon, teda v konaní nebolo preukázané oprávnenie P.. X. B., advokáta, predložiť v mene žalovaného žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný k odvolaniu pripojil niekoľko súdnych rozhodnutí zaoberajúcich sa účinkami doručenia písomnosti adresátovi v prípade jej neprevzatia (fikcia doručenia). Žalobca poukázal na skutočnosť, že právne závery uvádzané v rozhodnutiach by mohli byť aplikované na predmetnú vec len v časti doručenia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy žalobcovi, avšak tieto súdne rozhodnutia sa nezaoberajú žalovaným uvádzanou možnosťou uzavrieť rozhodcovskú zmluvu vrátením nedoručenej zásielky žalovanému ako odosielateľovi. Predmetné súdne rozhodnutia sa zaoberajú výlučne právnymi účinkami jednostranného písomného úkonu doručeného druhej strane na základe fikcie doručenia, nie však uzavretím zmluvy, ak ku doručeniu návrhu na uzavretie zmluvy došlo na základe fikcie doručenia a druhá zmluvná strana na návrh na uzavretie zmluvy žiadnym spôsobom nereagovala. 18. Žalobca považuje odvolanie podané žalovaným za nedôvodné. Preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr 9/2018-118 potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.06.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 23. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 24. Je potrebné uviesť, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba na rozhodnutie o námietke právomoci rozhodcovského súdu, kde žalobca a žalovaný sú účastníkmi rozhodcovského konania vedeného v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov pod zn. RD/22/2018. Žalobca v konaní pre súdom prvej inštancie tvrdil, že nikdy neuzavrel so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, že si v rozhodcovskom konaní uplatnil námietku nedostatku právomoci ad hoc rozhodcu D.. F. V. v zmysle § 21 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorej však ad hoc rozhodca D.. F. V. nevyhovel, pretože rozhodol o jeho právomoci vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný v rámci konania tvrdil, že rozhodcovská zmluva medzi sporovými stranami uzatvorená bola a to v Oznámení o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 12.01.2018, doručený fikciou žalobcovi. S tvrdením žalovaného o uzavretí rozhodcovskej doložky sa odvolací súd nestotožnil. 25. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 26. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii. 27. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. 28. Z hľadiska právnej teórie je zmluva považovaná za právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu, pričom k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu návrhu na uzavretie zmluvy (oferty) a k jeho prijatiu (akceptácii). Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Návrh možno podľa § 43c ods. 1 Obč. zák. akceptovať nielen výslovne, ale aj iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s ofertou, t.j. konkludentne. Akceptáciou nie je akékoľvek konkludentné konanie, ale len také z ktorého nepochybne vyplýva vôľa návrh prijať, a s ohľadom na požadovanú obsahovú zhodu oferty a akceptácie - v tej podobe, ktorú mu udelil oferent. 29. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Aj v prípade, ak by došlo k doručeniu návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy fikciou doručenia a zásielka sa dostala do sféry dispozície žalobcu (45 ods. 1 Obč. zák.), nebola v konaní preukázaná vôľa žalobcu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, čím je zachovaná písomná forma. Je potrebné uviesť, že zo spisového materiálu vzájomná písomná komunikácia strán sporu nevyplýva. Správne preto súd prvej inštancie uviedol, že ku vzájomnej písomnej komunikácii nedošlo. Preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi sporovými stranami. K uzavretiu zmluvy nedošlo ani konkludentne, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2008. 30. K neurčitosti návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s odkazom na faktúru, ktorá je daňovým dokladom ako aj absencia plnej moci právneho zástupcu žalovaného P.. X. B. ako prílohy k oznámeniu o postúpení pohľadávok a pokusu o zmier odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia sú bez právneho významu vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy. 31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).