KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 12. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/1588/2012 z 9. 12. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2019, sp. zn. 5S/1588/2012, ECLI:SK:KSBA:2019:1012206986.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/1588/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206986
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1012206986.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu:
JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: K.. F.. I. O., O.., G. XX, H., zastúpený:
JUDr. Marián Ševčík CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 418/2009/55-RK zo dňa 12.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vydal napadnuté rozhodnutie č. 418/2009/55-RK zo dňa
12.10.2012, ktorým bol v zmysle § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 26 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zák. č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch, a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“) zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 418/2009/55 zo dňa 16.03.2012 o spáchaní priestupku
podľa § 26 ods. 1 písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z. a o uložení peňažnej pokuty vo výške XXX,- € podľa § 26
ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z.. Zároveň bol žalobca zaviazaný na zaplatenie trov spojených s prejednaním
priestupku vo výške XX,- €.

II.
Žalobné dôvody

2. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 07.11.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 418/2009/55-RK zo dňa 12.10.2012, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške
XXX,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 8 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z..
3. Žalobou napadnuté rozhodnutie č. 418/2009/55-RK zo dňa 12.10.2012 označil žalobca za
protizákonné a kontraproduktívne z dôvodu rozporu s § 30 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku, podľa
ktorého správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.
4. Ďalej žalobca namietal nerešpektovanie § 30 ods. 2 písm. b/ a c/ zák. č. 382/2004 Z.z., tak, že
uvedeným rozhodnutím vznikla žalobcovi povinnosť odovzdať identifikačné znaky znalca v zmysle §
8 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z. žalovaný nezabezpečil kvalifikovanú skúšobnú komisiu na preverenie
vedomostí znalcov na vedeckej úrovni profesorov a doktorov technických vied (DrSc.).



5. Žalobca ďalej namietal :
- porušenie ustanovenia §32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. keď podľa napadnutého rozhodnutia nie je
ním podaný rozklad opodstatnený
- nerešpektovanie príčinnej súvislosti medzi vyčiarknutím žalobcu zo zoznamu znalcov a konaním o
neodovzdaní identifikačných znakov znalca
- nesúlad napadnutého rozhodnutia s § 30 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb.
6. Žalovaný mal zároveň pochybiť pri nevyužití možnosti § 15 ods. 1 písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z., keď
neumožnil žalobcovi dopracovať znalecký posudok pre Okresné riaditeľstvo PZ Košice ČVS: ORP-2287/
SM-KE-2011.

7. Žalobca uviedol, že z jeho námietok v rozklade je zrejmé, že identifikačné znaky znalca neodovzdal
z dôvodu protiprávneho vyčiarknutia zo zoznamu znalcov ako aj z dôvodu preventívnych opatrení,
aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestného činu, vedeného na OR PZ v Košiciach, ČVS:
ORP-2287/SM-KE-2011, kde mal rozpracovaný znalecký posudok. Žalobca považoval uložené sankcie
za neodovzdanie identifikačných znakov a uloženie povinnosti zaplatiť trovy konania za protiprávne
v celom rozsahu. K priebehu kauzy, výsledkom ktorej bolo napadnuté odvolanie, žalobca uviedol, že
protiprávnym neuznaním jeho osvedčenia o absolvovaní vzdelávania na USI v Brne zo strany MS SR
bol protizákonne vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. V dôsledku uvedeného bolo zmarené jeho oprávnenie
na vypracovanie znaleckého posudku vo vyššie špecifikovanom trestnom konaní. Rozhodnutie o
vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov poškodilo hrubo ústavou chránené práva žalobcu

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v nadväznosti na rozhodnutie Ministerky spravodlivosti
SR č. 15026/2008/51-RK o zamietnutí rozkladu, právoplatné dňa 07.11.2011, bol žalobca vyčiarknutý
zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (zákonnosť uvedeného rozhodnutia je predmetom
prebiehajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5S 10/2012). V súvislosti s uvedeným
rozhodnutím vznikla žalobcovi povinnosť odovzdať identifikačné znaky znalca v zmysle § 8 ods.
3 zák. č. 382/2004 Z. z., ktorú si však v zákonom stanovenej lehote nesplnil. Po neodovzdaní
identifikačných znakov v 15-dňovej lehote, čiže preukazu a textovej (gumenej) časti úradnej pečiatky, bol
žalobca žalovaným vyzvaný na predloženie identifikačných znakov osobitným listom zo dňa 06.12.2011.
Podaním zo dňa 18.12.2011, žalobca oznámil, že nehodlá vyhovieť výzve na predloženie identifikačných
znakov a to z dôvodu, že rozhodnutie, ktorým bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, považuje za nezákonné. Uvedené doplnil dodatkom zo dňa 05.01.2012. Následne na
to, bol žalobca dvakrát predvolávaný na ústne pojednávanie na účely prejednania priestupku. Prvé
pojednávanie sa odročilo z dôvodu, že nebolo vykázané doručenie predvolania. Druhé pojednávanie
sa konalo dňa 16.03.2012 a v rovnaký deň bolo žalovanému doručené ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní zo strany žalobcu. Napriek tomu, že už dňa 24.02.2012 mal žalobca vedomosť o konajúcom
sa pojednávaní, ospravedlnenie bolo žalovanému doručené až v deň konania sa pojednávania,
čiže dňa 16.03.2012. Ospravedlnenie zo dňa 14.03.2012. doručené žalovanému v deň konania
ústneho pojednávania, bolo zdôvodnené nedoriešením otázok, ktoré žalobca adresoval žalovanému vo
Vyžiadaní stanoviska k problémom priestupkového konania zo dňa 29.02.2012, v ktorom žalobca žiadal
odpovede na otázky týkajúce sa jeho vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a
zároveň z dôvodu rizika poškodenia zdravia v prípade účasti na pojednávaní. Na predmetné podanie
zo dňa 29.02.2012 žalovaný reagoval listom zo dňa 07.03.2012, v ktorom žalobcovi ozrejmil, čo je
predmetom priestupkového konania, resp. že predmetom priestupkového konania nie je posudzovanie
zákonnosti rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov. Nakoľko sa podľa názoru žalovaného
žalobca náležíte z neúčasti na ústnom pojednávaní neospravedlnil, na druhom pojednávaní bol v jeho
neprítomnosti uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta v sume XXX,- € a
povinnosť nahradiť trovy vo výške XX,- €.
9. Vo vzťahu k uvedenému, žalovaný má za to, že správne postupoval tak pri vydaní rozhodnutia
č. 418/2009/55 zo dňa 16.03.2012 ako aj namietaného nezákonného rozhodnutia č. 418/2009/55-RK
zo dňa 12.10.2012 a to z dôvodu, že. žalobca nemal v úmysle zaslať identifikačné znaky v určenej
lehote, ale ani neskôr. Do dňa rozhodnutia o zamietnutí rozkladu zo dňa 12.10.2012 identifikačné znaky
žalovanému nezaslal. Uvedené vyplýva z podania zo dňa 18.12.2011, v ktorom žalobca zdôvodňuje ich
neodovzdanie skutočnosťou, že podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia č. i5026/2008/5i-RK zo dňa
27.10.2011 a preto do skončenia uvedeného konania si identifikačné znaky ponechá vo svojej držbe. Zo



žaloby zo dňa 02.11.2012 je zrejmé, že žalobca sa domnieva, že na uvedené ho oprávňuje §30 ods. 1
písm. g) Správneho poriadku, podľa ktorého „Správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním
návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak“ a žalovaný pochybil, ak konanie
nezastavil z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5S 10/2012.
10. Žalovaný k tejto argumentácii žalobcu uviedol, že pri zastavení konania v zmysle § 30 ods. 1
Správneho poriadku, ide o prípad riešenia kompetenčného konfliktu medzi konaním pred správnym
orgánom a konaním pred súdom, ak ide o prejednávanie tej istej veci a nie ak prebieha iné konanie,
ktorého predmetom je iná otázka, resp. posudzovanie zákonnosti iného rozhodnutia. Na uvedené bol
žalobca žalovaným upozornený v liste zo dňa 07.03.2012, v ktorom bol poučený o tom, že rozhodnúť
o nezákonnosti druhostupňového správneho rozhodnutia (rozhodnutia o vyčiarknutí) je oprávnený len
súd, resp. že toto rozhodnutie sa považuje za zákonné, pokiaľ súd nerozhodne inak. Vzhľadom na to,
že konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5S 10/2012 dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a
nebolo rozhodnuté ani o odklade vykonateľnosti rozhodnutia č. 15026/2008/51-RK zo dňa 27.10.2011,
rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov č. 15026/2008/51-
RK zo dňa 27.10.2011 je stále platné a je nutné na neho nazerať ako na zákonné rozhodnutie. Žalovaný
v tomto smere uzatvára, že zo strany žalobcu ide o zjavne nesprávny výklad § 30 ods. 1 písm. g)
Správneho poriadku.
11. Nakoľko rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nebolo
zrušené pre nezákonnosť, žalobca mal povinnosť odovzdať identifikačné znaky do 15 dní od vyčiarknutia
zo zoznamu, čo však neurobil, ako to vyplýva z administratívneho spisu a v zmysle § 26 ods. 1 písm.
b) zák. č. 382/2004 Z. z. sa preto dopustil priestupku.
12. Vzhľadom na uvedené bolo podľa žalovaného jednoznačné, že žalobca priestupok spáchal a
žalovaný ako príslušný správny orgán bol povinný priestupok žalobcu z úradnej povinnosti prejednať (§
67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).
13. Vo vzťahu k prejednaniu veci a rozhodnutiu v neprítomnosti žalobcu dňa 16.03.2012, žalovaný
poukázal na to, že v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je možné pojednávať,
ak sa obvinený odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa
nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Žalobca síce ospravedlnenie
doručil dňa 16.03.2013 (v deň konania pojednávania), avšak ospravedlnenie v ňom obsiahnuté nie
je možné považovať za náležité z dôvodov uvedených v namietanom rozhodnutí č. 418/2009/55-
RK zo dňa 16.03.2012. Ak existovalo riziko poškodenia zdravia, príp. zdravotný stav žalobcu mu
nedovoľoval zúčastniť sa pojednávania, mal uvedené tvrdenie preukázať. Zároveň žalobcom uvádzaný
dôvod ohľadom nezákonnosti rozhodnutia č. k. 15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011 (o vyčiarknutí
zo zoznamu), nie je možné považovať za náležitý dôvod neprítomnosti na pojednávaní tak, ako na to
bol upozornený žalobca v predchádzajúcej písomnej korešpondencii. Preto podľa žalovaného žiadne
skutočnosti nebránili prejednaniu priestupku v neprítomnosti žalobcu. Pripustením opačného výkladu by
mohlo dôjsť k porušeniu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom žalovaný na tomto mieste
osobitne zdôrazňuje, že žalobca vo svojom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní zo dňa 16.03.2012
(1. strana, posledný odsek) jasne a zrozumiteľne deklaroval úmysel nezúčastniť sa žiadneho ústneho
prejednania priestupku a to až do času rozhodnutia súdu o zákonnosti/nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
14. Cieľom prejednania priestupku, bolo aj zistenie závažnosti spáchaného priestupku a pristúpenie
k prípadnému potrestaniu žalobcu. V zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. za tento protiprávny
čin je možné uložiť najviac 660,- €. Vzhľadom na priamy úmysel žalobcu, dĺžku opomenutia v čase
rozhodovania o rozklade (viac ako 4 mesiace) a skutočnosť, že žalobca vykonával znaleckú činnosť
viac ako dvadsať rokov, záver, že peňažná pokuta vo výške necelej tretiny maxima, čiže XXX,- €, je
primeraná, považuje žalovaný za správny.
15. Žalovaný dodal, že žalobca v žalobe v tomto konaní namietal aj konanie žalovaného, ktoré má
spočívať v nerešpektovaní § 30 ods. 2 písm. b/ a c/ zák. č. 382/2004 Z. z. tak, že žalovaný nezabezpečil
kvalifikovanú skúšobnú komisiu na preverenie vedomostí znalcov na vedeckej úrovni profesorov a
doktorov technických vied (DrSc.). Žalovaný mal zároveň pochybiť pri nevyužití možnosti § 15 ods. 1
písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z.- neumožnenie dopracovať znalecký posudok pre Okresné riaditeľstvo
PZ Košice ČVS: ORP-2287/SM-KE-2011. V súvislosti s uvedeným žalovaný namietal, že predmetné
otázky v žiadnom prípade nesúvisia s rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR zo dňa 12.10.2012 a ani
s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.03.2012. Preto uvedené namietané skutočnosti nemôžu byť
predmetom konania, kde sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí rozkladu proti rozhodnutiu
o spáchaní priestupku a uložení pokuty.
16. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.



IV
Ďalšie vyjadrenia

17. Písomným podaním zo dňa 05.2.2014 žalobca rozsiahlo doplnil svoju argumentáciu k nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011 (o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu
znalcov) a doplnil, že to, že žalovaný od neho požadoval vrátenie preukazu znalca a textovú časť úradnej
pečiatky pri nesplnení zákonných požiadaviek podľa § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. nesie
znaky viacerých trestných činov - diskriminácie osoby žalobcu, poškodzovanie jeho dobrého mena a
sabotáže vymožiteľnosti práva na Slovensku. Podľa názoru žalobcu Rozhodnutie o vyčiarknutí podaním
rozkladu voči označenému rozhodnutiu stratilo platnosť. Rozhodnutie o vyčiarknutí bolo podľa žalobcu
prijaté bez dôkazov a bez prítomnosti žalobcu ako účastníka.
18. Písomným podaním zo dňa 20.8.2014 žalobca doplnil, že žalovaný pristúpil k riešeniu údajného
priestupku, ktorý mal spáchať žalobca predčasne, pretože žalobca napadol Rozhodnutie o vyčiarknutí
správnou žalobou, o čom mal žalovaný vedomosť. Jeho správnej žalobe súd vyhovel a Rozhodnutie
o vyčiarknutí zrušil a vec vrátil žalovanému na nové rozhodnutie. Žalovaný nezisťoval, kedy nastalo
u žalobcu porušenie zákona, zakladajúceho priestupok, či išlo o vedomé alebo nevedomé konanie,
nedbanlivostné alebo iné konanie. Z uvedených dôvodov podľa žalobcu nemohla nastať vykonateľnosť
priestupkového rozhodnutia. Žalovaný si nesplnil povinnosť prejednať vec za osobnej účasti obvineného,
nenáležite zistil skutkový stav. Žalovaný mal podľa žalobcu ex lege prerušiť priestupkové konanie
do skončenia súdneho konania o preskúmanie Rozhodnutia o vyčiarknutí. Výklad právneho predpisu
žalovaným v napadnutom rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu brať vážne, nakoľko výklad právnej
normy je oprávnený podávať na základe Ústavy SR len ÚS SR.
V.
Relevantné právne predpisy

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so
zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu
verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. po vyčiarknutí zo zoznamu je fyzická osoba alebo právnická
osoba povinná odovzdať ministerstvu do 15 dní preukaz a textovú časť úradnej pečiatky a zadávateľovi
na jeho žiadosť v rovnakej lehote podklady a spisy, ktoré mu zadávateľ odovzdal.
23. Podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť
podľa § 8 ods.3 tohto zákona.
24. Podľa § 26 ods. 2 zákona č.382/2004 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do
660,- Eur. Ak sa fyzická osoba dopustí v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty možno jej uložiť pokutu až do 1320,- Eur.
25. Podľa § 26 ods. 3 zákona č.382/2004 Z.z., priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za
ne ukladá ministerstvo. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu je rozhodnutie žalovanej č. 418/2009/55-RK
zo dňa 12.10.2012, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. sankcia -
pokuta vo výške XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 8 ods. 3. citovaného zákona.
27. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaná v uvedenej veci náležíte postupovala v
zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok skutkových okolností relevantných
pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní sa nedopustila ani takej vady, ktorá by mala
za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za vydané v
súlade so zákonom.



28. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a následné uloženie
sankcie, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia
zákona, správny delikt spáchal. Podmienky, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo, ako aj
následky ním spôsobené môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie
správneho deliktu.
29. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
30. K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné:
31. Úvodom správny súd zdôrazňuje, že predmetom toho správneho súdneho konania nie je
preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, napriek
tomu, že uvedené konania spolu úzko súvisia.
32. Žalobca namietal, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaný porušil ustanovenie § 30 ods. 1 písm.
g) Správneho poriadku, keď konanie o správnom delikte žalobcu nezastavil, napriek tomu, že podal
správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia o vyčiarknutí.
33. Podľa § 30 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred
podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na
podnet správneho orgánu.
35. Rozdielnosť v uplatňovanom nároku žalobcu v súdnom a v správnom konaní spôsobuje, že konanie
začaté na základe návrhu na opravu chýb v operáte katastra nie je možné považovať za totožné s
konaním, v ktorom začal konať súd pred podaním návrhu na začatie správneho konania. ...V danej veci
nebol dôvod pre zastavenie správneho konania (t. j. procesné rozhodnutie), pretože ustanovenie § 30
ods. 1, písm. g/ Správneho poriadku predpokladá situáciu, keď o totožnej veci, ktorá je pred správnym
orgánom, už rozhoduje súd, ktorá skutočnosť v danom prípade nenastala (rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Sžo 85/2007 z 5. februára 2008).
36. Z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že dotknuté ustanovenie sa
vzťahuje na situáciu, ak ide o správne konanie, ktoré sa začalo na návrh účastníka správneho konania,
čo zjavne nie je prípad žalobcu - konanie, v ktorom mu bola uložená sankcia sa začalo ex offo - z
úradnej moci žalovaného (§ 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Samotná táto skutočnosť vylučuje aplikáciu
ustanovenia § 30 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb.. Aj v prípade, že by sa v danom prípade
správne konanie na návrh účastníka správneho konania by námietka žalobcu nemohla byť dôvodná,
pretože (ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR) pre aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1
písm. g) zákona č. 71/1967 Zb. sa vyžaduje totožnosť konaní na súde a na správnom orgáne, ktorá
v danom prípade daná nebola. Konanie na súde, ktoré podľa žalobcu malo predchádzať konaniu na
správnom orgáne sa týkalo dôvodnosti vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, kým predmetom konania na
správnom orgáne, ktorého výsledkom je správnym súdom preskúmavané rozhodnutie bolo konanie
žalobcu, spočívajúce v nevrátení identifikačných znakov znalca. Jednalo sa teda o dve odlišné konania,
čo nezaložilo oprávnenie žalovaného postupovať podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. g) zákona č.
71/1967 Zb. a zastaviť konanie o disciplinárnom delikte žalobcu, ktoré je predmetom tohto konania.
37. Námietka žalobcu, že žalovaný mal pochybiť pri nevyužití možnosti § 15 ods. 1 písm. b) zák.
č. 382/2004 Z. z., keď neumožnil žalobcovi dopracovať znalecký posudok pre Okresné riaditeľstvo
PZ Košice ČVS: ORP-2287/SM-KE-2011 nemá žiaden relevantný súvis s konaním o priestupku ani
s preskúmavaným rozhodnutím - uvedená námietka by mohla mať právnu relevanciu v konaní o
preskúmanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu.
38. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovenia §32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (povinnosť zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, zákonom uložená správnemu orgánu) súd túto námietku nevyhodnotil
ako dôvodnú, pretože z obsahu žaloby nevyplýva, v čom konkrétne má spočívať neúplnosť zistenia
skutočného stavu veci vo vzťahu k otázkam, ktoré boli právne relevantné pre rozhodnutie žalovaného -
t.j., či žalobca spáchal priestupok, za akých okolností sa tak stalo, či je dôvodné uložiť mu za protiprávne
konanie sankciu a v akom rozsahu. Z podanej žaloby vyplýva, že táto námietka sa opätovne vzťahovala
k úplnosti zistenia skutočného stavu v konaní o vyčiarknutí zo zoznamu.
39. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vydal vo veci rozhodnutie bez jeho prítomnosti, napriek
tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.3.2012 ospravedlnil svojim nepriaznivým zdravotným
stavom. K uvedenému žalovaný uviedol, že ospravedlnenie žalobcu neakceptoval, pretože žalobca



svoje tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave nepreukázal, hoci tak bol povinný urobiť, a z ďalšej
časti jeho ospravedlnenia bol deklarovaný úmysel žalobcu nezúčastniť sa žiadneho ústneho prejednania
priestupku do času, kým o zákonnosti jeho vyčiarknutia zo zoznamu nerozhodne súd.
40. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, i keď bol
riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z
tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti
na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím nepodloženého
tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 9. 2011, sp. zn. 3
Cdo 167/2010)
41. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
42. Ani námietka nezákonného prejednania priestupku bez prítomnosti žalobcu nie je dôvodná. Konanie
o prejednaní priestupku sa v zásade uskutočňuje s nariadením ústneho prejednania veci za účasti
obvineného z priestupku. V jeho neprítomnosti je možné priestupok prejednať podľa § 74 ods. 1
zákona o priestupkoch vtedy, ak sa obvinený z priestupku nedostaví na nariadené ústne prejednanie
bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Žalobca nepopieral, že bol na ústne
prejednanie priestupku riadne predvolaný, avšak tvrdil, že sa ústneho prejdnania nemohol zúčastniť z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Nepriaznivý zdravotný stav žalobcu predstavoval nepochybne
dôležitý dôvod, ktorý bránil uskutočneniu ústneho pojednávania o priestupku, avšak žalobca tento dôvod
žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. V prípade nepreukázania dôvodu, ktorý bráni účastníkovi
zúčastniť sa ústneho prejednania, nemožno v súlade s ustálenou judikatúrou na takýto dôvod vôbec
prihliadať, aj keby takýto dôvod reálne existoval (napr. vyššie citované rozhodnutie NS SR). Za dôležitý
dôvod, ktorý bráni zúčastniť sa ústneho prejednania veci je možné považovať akýkoľvek dôvod, ktorý
objektívne bráni tomu, aby sa dotknutá osoba mohla zúčastniť ústneho prejednania a spravidla tento
dôvod nastal krátko pred termínom ústneho prejednania a dotknutá osoba tento dôvod spravidla nie
je schopná odvrátiť alebo prekonať bez toho, aby jej vznikla závažná alebo ťažko napraviteľná ujma,
alebo sa vážne zhoršil jej zdravotný stav. Spravidla ide o náhle ochorenie, ktoré nastalo v krátkom
čase pred ústnym pojednávaním, nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú dostaviť
sa na miesto pojednávania, dopravná nehoda a podobne závažné dôvody. Odmietnutie zúčastniť sa
ústneho prejednania z dôvodu existencie predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré žalobca považoval za
protizákonné nepredstavuje žiadnu objektívnu skutočnosť, brániacu žalobcovi zúčastniť sa ústneho
prejednania priestupku, a to ani v prípade, ak by sa nezákonnosť rozhodnutia dodatočne potvrdila.
43. Najzásadnejšie námietky žalobcu smerovali k tom, že žalovaný nebol oprávnený začať resp. bez
prerušenia viesť konanie o uložení sankcie za priestupok voči žalobcovi v situácii, keď rozhodnutie (o
vyčiarknutí zo zoznamu znalcov), ktoré bolo podkladom vedenia konania o priestupku, bolo predmetom
prieskumu v správnom súdnictve, a to až do času, kým o zákonnosti uvedeného rozhodnutia právoplatne
správny súd nerozhodne.
44. Podľa § 8 ods.2 zákona č. 382/2004 Z.z., o vyčiarknutí fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo
zoznamu rozhodne ministerstvo bezodkladne po zistení niektorého z dôvodov uvedeného v odseku 1;
vyčiarknutie zo zoznamu sa vykoná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí.
45. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. sa vyčiarknutie
zo zoznamu znalcov vykoná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí. Správna
žaloba, ktorou je (a v tomto prípade aj zo strany žalobcu bolo) napadnuté rozhodnutie o vyčiarknutí na
súde, nemá žiaden vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov a teda ani
žiaden vplyv na realizáciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov.
46. Účelom ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. je to, aby znalec, ktorý nespĺňa zákonom
ustanovené predpoklady na výkon znaleckej činnosti, nemohol ďalej používať identifikátory, ktoré ho na
výkon znaleckej činnosti oprávňujú.
47. Povinnosť odovzdať identifikátory znalca je zákonom viazaná na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov,
ktoré sa uskutoční na základe právoplatného rozhodnutia o vyčiarknutí. Nesplnenie tejto povinnosti
v zákonom ustanovenej lehote zákon (§ 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.) označuje ako
priestupok, ktorý je povinný príslušný orgán (žalovaný) prešetriť a sankcionovať z úradnej povinnosti.



Podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu nemá odkladný účinok
vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vyčiarknutí a teda ani neoprávňovalo žalobcu
postupovať v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Nerešpektovanie § 8 ods. 3 zákona č.
382/2004 Z.z. neospravedlňuje ani neskoršie zrušenie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu.
48. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu, že identifikačné znaky znalca neodovzdal
z dôvodu preventívnych opatrení, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestného činu, vedeného na
OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-2287/SM-KE-2011, kde mal rozpracovaný znalecký posudok- tento
argument žalobcu nemá žiaden logický podklad, keďže žalobca po vyčiarknutí zo zoznamu znalcov
nebol oprávnený vykonávať znaleckú činnosť ani v rozsahu dokončenia rozpracovaného znaleckého
posudku a teda nebol ani oprávnený identifikačné znaky znalca používať.
49. V konaní o priestupku bol žalovaný oprávnený skúmať iba to, či žalobca splnil alebo nesplnil
povinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., čo sa zjavne nestalo, ako aj skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o sankcii
50. Na námietky, ktoré žalobca neuplatnil v samotnej žalobe, súd už nemohol prihliadnuť, pretože boli
uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.
51. Záverom správny súd uvádza, že prípadná ujma, ktorá žalobcovi mohla vzniknúť v dôsledku ním
tvrdenej nezákonnosti Rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu, nespadá do oblasti prieskumu správneho
súdnictva, preto sa ňou správny súd nebol oprávnený zaoberať.
52. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko jej nevznikli.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)