Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201930 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1013201930.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade Dopravné stavby, a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, zastúpený advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, v 2. rade INC S.p.A., so sídlom Via Invorio 24/A, 10146 Turín, Taliansko, IČO: 07 971 08, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2922-6000/2013-ON/49 zo dňa 16.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 2922-6000/2013-ON/49 zo dňa 16.10.2013 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave konanie žalobcu v 2. rade z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi v 1. rade voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave žalobcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu. 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 137 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“) rozhodol vo veci námietok uchádzača - združenie „HANT-INC“ zložené zo spoločností HANT BA DS, a.s., Považské Podhradie 77, Považská Bystrica a INC S.p.A., Via Invorio 24/A, 10 146 Turín, Taliansko (ďalej len „navrhovateľ“) smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Diaľnica Dl Hubová - Ivachnová“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava (ďalej len „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 12.10.2011 pod značkou 2011/S 196-319284 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 dňa 12.10.2011 pod značkou 08114 - MSP tak, že konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZoVO zastavil. II. Žaloba 2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2013 sa žalobcovia domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti a nesprávneho právneho posúdenia. 3. Žalobcovia uviedli, že dňa 12.10.2011 bolo vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 pod č. 08114-MSP vyhlásené verejné obstarávanie na predmet zákazky „Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová“, ktorého sa žalobcovia zúčastnili prostredníctvom svojej ponuky doručenej obstarávateľovi Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava. Obstarávateľ listom zo dňa 31.01.2013 vylúčil žalobcov z procesu verejného obstarávania, voči ktorému podali žalobcovia žiadosť o nápravu. Obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol, a tak podali dňa 28.02.2013 žalobcovia námietky, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že konanie podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZoVO zastavil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podané námietky neobsahovali zákonom predpísané prílohy, keď plnomocenstvo z 20.07.2012 (správne má byť uvedené z 26.07.2012) bolo obmedzené na zastupovanie žalobcov len v súvislosti s ich vylúčením a z tohto dôvodu nebol právny zástupca oprávnený podpísať námietky. 4. Žalobcovia poukázali na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky s tým, že žalovaný pri výklade plnomocenstva porušil jazykový zákon, keď text v zátvorke (no prot. 10800/34283/2012 del 31.05.2012) vyložil ako označenie listu č. 10800/34283/2012 zo dňa 31.05.2012. Pravdou je, že číslice majú medzinárodný charakter a v každom jazyku sa rozumejú totožne, avšak práve slová nachádzajúce sa pred nimi mohli definovať a aj definovali skutočný význam čísiel a popisovali, čo tieto číslice znamenajú, t.j. definovali ich podstatu. Popis predmetných číslic bol vykonaný v inom ako slovenskom jazyku, preto ich žalovaný nemal brať do úvahy a svojvoľne ich označiť ako list verejného obstarávateľa číslo 10800/34283/2012 zo dňa 31.05.2012. Žalovaný preto konal nad rámec jazykového zákona. Číslice uvedené v zátvorke samé o sebe nie sú jasné a bez bližšieho vysvetlenia nie je jasný ich skutočný význam pre účely splnomocnenia. ZoVO osobitne neupravuje, aké náležitosti má obsahovať plnomocenstvo pre účely konania o námietkach podľa § 138 a nasl. ZoVO. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) upravuje správne konanie a žalobcovia sú toho názoru, že je vhodné prihliadnuť na princípy a úpravu plnomocenstva, ktoré tento zákon upravuje (§ 17 správneho poriadku a § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobcov z predloženého plnomocenstva nevyplýva také obmedzenie, podľa ktorého by právny zástupca žalobcov nebol oprávnený podpísať v ich mene námietky a vykonať iné právne úkony. V prípade pochybnosti, vyplynula pre žalovaného povinnosť, aplikovať na daný prípad § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný tak nepostupoval, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je preto nezákonné. 5. V ďalšom žalobcovia namietali argumentáciu, ktorou žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že námietky neobsahovali prílohu, ktorá by preukazovala oprávnenie JUDr. Karola Šišku konať v mene právneho zástupcu. Takýmto výkladom § 138 ods. 7 písm. c) v spojení s § 138 ods. 6 písm. g) ZoVO, žalovaný porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovia uviedli, že ak navrhovateľom je obchodná spoločnosť, bežne podpisuje námietky člen štatutárneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že ak námietky podpisuje osoba oprávnená konať za navrhovateľa, pre splnenie § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, by námietky mali obsahovať doklad preukazujúci oprávnenie osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, pričom týmto dokladom môže byť aj plnomocenstvo. V danej veci bol osobou oprávnenou konať za žalobcov právny zástupca, ktorý k námietkam priložil plnomocenstvo, čím boli splnené zákonné podmienky pre akceptáciu námietok. 6. Žalobcovia zároveň poukázali na skutočnosť, že právny zástupca bol v čase podpísania a podania námietok zapísaný v zozname podnikateľov podľa § 128 ods. 3 ZoVO a z toho dôvodu nastali účinky údajov zapísaných v zozname podnikateľov týkajúcich sa právneho zástupcu voči verejnému obstarávateľovi dňa 14.02.2013, súčasne s podaním žiadosti o nápravu. Ak údaje zo zoznamu podnikateľov boli právne účinné voči verejnému obstarávateľovi a tento údajmi disponoval, tak verejný obstarávateľ disponoval aj zoznamom členov štatutárneho orgánu právneho zástupcu žalobcov. S prihliadnutím na účel ZoVO a dôvody formálneho charakteru, ktoré viedli žalovaného k vydaniu rozhodnutia, je podľa žalobcov potrebné považovať predmetné rozhodnutie za akt, ktorý je v rozpore s účelom zákona. 7. V závere žalobcovia uviedli, že žalovaný ešte dňa 26.03.2013 považoval plnomocenstvo za dostatočné, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a za takéto považoval aj námietky, keďže na ich základe sa realizovalo ústne pojednávanie. III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručenom súdu dňa 09.12.2013 v ktorom opísal priebeh správneho konania so záverom, že konanie o námietkach bolo zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZoVO z dôvodu, že podané námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZoVO. Podľa žalovaného, z uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, keď ZoVO v § 138 ods. 7 písm. c) vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad, preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V danom prípade žalobcovia predložili ako prílohu podľa § 137 ods. 7 písm. c) ZoVO plnomocenstvo, ktorým splnomocnili advokátsku kanceláriu Šiška & Partners s.r.o. tak, že „Šiška & Partners s.r.o. je splnomocnená zastupovať skupinu dodávateľov vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa ochrany práv skupiny dodávateľov v súvislosti s ich vylúčením z verejného obstarávania a to vo všetkých veciach a vo všetkých súdnych a mimosúdnych konaniach, najmä nie však výlučne v občianskoprávnej, v obchodnoprávnej, správnoprávnej ako aj trestnoprávnej rovine, pričom táto bude súvisieť len s ochranou práv skupiny dodávateľov v súvislosti s ich vylúčením z verejného obstarávania.“ V predmetnom splnomocnení bolo ďalej uvedené, že spoločnosť je splnomocnená zastupovať skupinu dodávateľov v akýchkoľvek iných úkonoch, veciach a konaniach súvisiacich s vyššie uvedenou ochranou práv skupiny dodávateľov v súvislosti s ich vylúčením z verejného obstarávania. Podľa žalovaného, uvedené plnomocenstvo nemožno považovať za doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, ale naopak, z tohto plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že označená advokátska kancelária je oprávnená zastupovať žalobcov vo všetkých právnych úkonoch len v súvislosti s ich vylúčením z verejného obstarávania vykonané listom zo dňa 31.05.2012. Podľa žalovaného, predmetná plná moc nesplnomocňuje uvedeného právneho zástupcu na zastupovanie žalobcov v konaní o námietkach. Tento názor potvrdzuje skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené dňa 26.07.2012, čo časovo nadväzuje na obdobie vydania rozhodnutia zo dňa 31.05.2012, ktorým boli žalobcovia prvýkrát vylúčení z verejného obstarávania. 9. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k výkladu textu splnomocnenia pri ktorom postupoval v súlade s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď považoval plnomocenstvo udelené len v rozsahu jeho vymedzenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sžo/62/2007. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť pri výklade plnej moci k porušeniu jazykového zákona tak, ako uvádzajú žalobcovia. Z predloženého plnomocenstva nevyplýva, že advokátska kancelária bola oprávnená zastupovať žalobcov aj v konaní o námietkach a túto okolnosť nebolo možné konvalidovať ani prítomnosťou na ústnom pojednávaní. Žalovaný poukázal na ust. § 153 ZoVO a zdôraznil, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa osobitného zákona. Konanie o námietkach je upravené v § 138 až 140 ZoVO (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/131/2011 z 20.06.2012, judikatúra NS SR sp.zn. 3Sžf/116/2009 z 09.10.2012, sp.zn. 3Sžf/2/2010, sp.zn. 3Sžf/18/2012 z 25.05.2012). Aj v prípade, ak by žalovaný akceptoval plnomocenstvo ako doklad oprávňujúci zastupovať žalobcov aj v konaní o námietkach, v tom prípade by námietky neobsahovali prílohu, ktorá by preukazovala oprávnenie JUDr. Karola Šišku konať v mene právneho zástupcu advokátskej kancelárie. Keďže prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra spoločnosti, ktorým by preukázal, že táto osoba je konateľom advokátskej kancelárie, nebolo preukázané, že námietky podpísala oprávnená osoba. Doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky je obligatórnou náležitosťou príloh k námietkam. Podľa výkladu žalobcu, podnikateľ zapísaný v zozname podnikateľov by nemusel v prípade podania námietok predkladať doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, čo odporuje k zákonu. 10. Žalovaný poukázal na účel zoznamu podnikateľov, ktorým je administratívne zjednodušenie preukazovania podmienok účasti podľa § 26 ZoVO, t.zn., že podnikateľ zapísaný do zoznamu podnikateľov nemusí v procese verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ZoVO administratívne náročnejším spôsobom. Preto zápis advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o. do zoznamu podnikateľov, v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO. 11. V závere žalovaný uviedol, že proces verejného obstarávania vzhľadom na jeho signifikantný verejnoprávny rozmer predstavuje prísne formalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí a najmä podrobne a presne zákonom stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Na prísne formalizovaný proces zaujal svoje stanovisko aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. 5Sžf/l14/2009 z 23.08.2012, podľa ktorého „V súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že sa krajský súd pri výklade zákona o verejnom obstarávaní priklonil k názoru žalovaného a verejného obstarávateľa, ktorí svojim postupom zmarili v rámci užšej súťaže férovú hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a že prístupom krajského súdu, žalovaného ako aj verejného obstarávateľa bol preferovaný absurdný formalizmus na úkor princípov a zásad verejného obstarávania, najvyšší súd poukazuje na to, že proces verejného obstarávania je prísne formalizovaný proces, ktorý má presne zákonom stanovené inštitúty, procesné štádia a formu.“ Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zmietol. IV. Administratívne konanie. 12. Z administratívneho spisu, v časti týkajúcej sa podania námietok proti vylúčeniu žalobcov z verejnej súťaže, súd zistil, že verejný obstarávateľ spoločnosť Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001 (ďalej len „verejný obstarávateľ“) vyhlásil verejné obstarávanie podľa § 50 ods. 4 písm. a) ZoVO na predmet zákazky „Diaľnica Dl Hubová - Ivachnová“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 zo dňa 12.10.2011 pod číslom 08114-MSP a v Úradom vestníku Európskej únie č. 2011/S 196-319284 zo dňa 12.10.2011. V závislosti od predmetu zákazky, predpokladanej hodnoty zákazky a typu kontrolovaného ide o nadlimitnú zákazku. V lehote na prijímanie žiadostí o súťažné podklady podľa bodu IV.3.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, t.j. do 31.10.2011, si súťažné podklady vyžiadalo 54 záujemcov. Ponuku do súťaže v lehote na predkladanie ponúk, t.j. do 05.03.2012 do 11:00 hod. predložilo 7 uchádzačov, vrátane žalobcov. Listom zo dňa 31.05.2012 žalobcom bolo oznámené ich vylúčenie z verejnej súťaže a následne dňa 27.06.2012 žalobcovia doručili žalovanému a verejnému obstarávateľovi námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZoVO. Žalovaný rozhodnutím č. 1083-6000/2012-ON/286 zo dňa 17.10.2012 vo veci rozhodol tak, že podľa § 139 ods. 2 písm. g) ZoVO zrušil rozhodnutie verejného obstarávateľa o vylúčení žalobcov, rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedené v zápisnici z vyhodnotenia ponúk zo dňa 25.05.2012 a nariadil zaradiť vylúčených žalobcov do procesu verejného obstarávania a znovu vyhodnotiť ponuky do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Verejný obstarávateľ listom zo dňa 31.01.2013 opätovne vylúčil žalobcov z procesu verejného obstarávania. Na to žalobcovia dňa 12.02.2013 podali žiadosť o nápravu proti vylúčeniu uchádzača z verejnej súťaže a dňa 21.02.2013 podali námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZoVO, doručené žalovanému dňa 28.02.2013. 13. Rozhodnutím č. 2922-6000/2013-ON/49 zo dňa 16.10.2013 žalovaný konanie o námietkach zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZoVO, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Žalovaný vychádzal z prílohy, plnomocenstva z 26.07.2012, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že advokátska kancelária Šiška & Partners je oprávnená zastupovať skupinu dodávateľov a podpisovať námietky súvisiace s vylúčením, ktoré bolo voči skupine dodávateľov vykonané listom č. 10800/34283/2012 zo dňa 31.05.2012. A keďže námietky navrhovateľa smerujú proti vylúčeniu skupiny dodávateľov, ktoré bolo skupine dodávateľov oznámené listom č. 10800/7389/2013 zo dňa 31.01.2013, žalovaný má za to, že z predmetného plnomocenstva nevyplýva, že by advokátska kancelária Šiška & Partners bola oprávnená podpisovať námietky v mene skupiny dodávateľov a zastupovať skupinu dodávateľov v súvislosti s konaním o námietkach proti vylúčeniu skupiny dodávateľov, ktoré bolo tejto skupine dodávateľov oznámené listom č. 10800/7389/2013 zo dňa 31.01.2013. Podľa žalovaného, všetky úkony, na ktoré je na základe plnomocenstva advokátska kancelária Šiška & Partners splnomocnená, sa viažu iba k vylúčeniu skupiny dodávateľov, ktoré bolo tejto skupine dodávateľov oznámené listom č. 10800/34283/2012 zo dňa 31.05.2012 a nie k vylúčeniu, ktoré bolo skupine dodávateľov oznámené listom č. 10800/7389/2013 zo dňa 31.01.2013, proti ktorému námietky smerujú. V ďalšom žalovaný uviedol, že námietky boli podpísané v mene advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o., JUDr. Karolom Šiškom, pričom prílohou námietok nie je doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie JUDr. Karola Šišku konať v mene advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o. a aj podpisovať námietky, zastupujúc navrhovateľa. V. Rozhodnutie správneho súdu vo veci samej a odvolacie konanie. 14. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 6S/255/2013-135 zo dňa 17.04.2015 tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaný proces a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. V ďalšom súd uviedol, že zo ZoVO vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom aj u osoby, ktorá za navrhovateľa koná, pričom tento musí tvoriť prílohu námietok (výpis z predloženého obchodného registra týkajúci sa spoločnosti žalobcu, preukazuje a konkretizuje osobu konateľa, oprávneného konať za žalobcu, a teda aj udeliť plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní o námietkach). Preto dokladom preukazujúcim oprávnenie osoby JUDr. Karola Šišku, ktorý v mene žalobcu podal námietky, je aktuálny výpis z obchodného registra advokátskej kancelárie. Plnomocenstvo zo dňa 26.07.2012, nie je dokladom preukazujúcim oprávnenie JUDr. Karola Šišku, že je osobou oprávnenou konať za advokátsku kanceláriu Šiška & Partners s.r.o., ktorej bola plná moc udelená (plnomocenstvo predstavuje doklad o tom, že na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní bola splnomocnená predmetná advokátska kancelária). Z obsahu administratívneho spisu, ako i z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému obstarávateľovi, preto žalovaný konal v súlade so zákonom, keď konanie o námietkach zastavil. 15. Ďalšiu námietku žalobcu, že doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO možno nahradiť potvrdením žalovaného, že právny zástupca žalobcu je zapísaný v zozname podnikateľov vedený úradom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, zoznam podnikateľov, respektíve potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov slúži na preukazovanie podmienok účasti podľa § 26 ZoVO a predstavuje náhradu za doklady, ktoré je záujemca vo verejnom obstarávaní povinný predložiť podľa § 26 ods. 2 ZoVO. 16. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, podali žalobcovia odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžf/43/2015 zo dňa 30.11.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/255/2013-135 zo 17.04.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd v danej veci konštatoval spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia medzi účastníkmi konania spočívajúci v ústavnej konformnosti výkladu ustanovení ZoVO. Odvolací súd dal do pozornosti čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je kumulatívnou právnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami, v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal aj na pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na rešpektovaní dikcie zákona), ktorý je v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Odvolací súd dôrazne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017 k posudzovaniu otázky, či bol výklad a aplikácia § 138 ods. 7 ZoVO príliš formalistický. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto náleze konštatoval, že § 138 ods. 7 ZoVO taxatívnym spôsobom vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam doručované úradu. Všeobecnými prílohami sú doklad o poukázaní kaucie na účet úradu a doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, t.j. splnomocnenie alebo výpis z verejného registra alebo inej zákonom ustanovenej evidencie. Riadne písomné splnomocnenie udelené advokátovi preto možno nesporne považovať za doklad, ktorým právny subjekt preukazuje oprávnenie konať za klienta v jeho mene a na jeho účet. Nemožno § 138 ods. 7 ZoVO zúžiť na požiadavku výpisu z verejného registra ani ju rozšíriť na predloženie splnomocnenia aj na výpis z verejného registra. Pokiaľ zákon nešpecifikuje typ dokladu, nemožno za tým vidieť úmysel vylúčiť splnomocnenie udelené advokátovi ako nedostačujúce, ale naopak, ako snahu zákonodarcu pokryť viacero druhov dokladov, teda nielen výpisy z verejných registrov, ale aj splnomocnenia alebo rozhodnutia, na základe ktorých subjekt nadobúda práva a povinnosti konať za iného, teda aj dokladom preukazujúcim oprávnenie podpisovať námietky. 17. Právny názor, pre ktorý správny súd zamietol žalobu, nie je v súlade so záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze sp.zn. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017 s tým, že rozhodnutie o danej právnej otázke musí obsahovať logické a koherentné vysvetlenie nemožnosti akceptovať splnomocnenie udelené advokátovi ako doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO a prílišný formalizmus pri výklade dotknutého ustanovenia zákona viedol k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke a dňa 04.04.2019 verejne vyhlásil rozsudok. VII. Právne posúdenie žaloby. 19. Podľa § 491ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 30.10.2013, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák. č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZoVO účinného v čase rozhodnutia žalovaného, uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) (ďalej len "navrhovateľ") môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka. 29. Podľa § 138 ods. 6 ZoVO, námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 30. Podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. 31. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) ZoVO, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7. 32. Podľa § 139 ods. 10 ZoVO, rozhodnutie úradu podľa odseku 1 je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu. 33. Podľa § 153 ods.2 ZoVO, na konanie podľa § 138 až 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. VIII. Závery správneho súdu. 34. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2922-6000/2013-ON/49 zo dňa 16.10.2013, ktorým zastavil konanie o námietkach žalobcov, ktoré, podľa názoru žalovaného, neobsahovali zákonom požadované náležitosti podľa § 138 ods. 6 písm. g) a ods. 7 písm. c) ZoVO, a to s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžf/43/2015 zo dňa 30.11.2017 špecifikovaným v odseku 16. tohto rozhodnutia. 35. Podľa § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Povinnosť právneho zastúpenia bola daná aj v čase podania žaloby v § 250a OSP. Správny súd konanie voči žalobcovi v 2. rade zastavil z dôvodu, že v priebehu konania, po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/43/2015 z 30.11.2017, došlo dňa 05.12.2017 ustanoveným právnym zástupcom, advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s.r.o. k vypovedaniu plnej moci voči žalobcom v 1. a 2. rade, pričom žalobca v 2. rade na výzvu súdu s odkazom na ust. § 49 SSP a poučení podľa § 99 písm. b) SSP v súdom stanovenej lehote nereagoval. 36. Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní aplikoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017, v ktorom sa ústavný súd zaoberal prílišným formalizmom vo vzťahu k § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, keď poukázal na svoj už skôr vyslovený právny názor, ... „že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. (nález ÚS SR č. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002).“ Rovnako Ústavný súd poukázal na už v minulosti vyslovený právny názor, ..., že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska ich textu, a to ani v prípade, keď sa text zákona môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. ...“ (nález ÚS SR č. IV. ÚS 71/2013 z 23.05.2013). Rezumé nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017 je, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je treba dbať, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou. 37. Námietku neakceptovania plnomocenstva z 26.07.2012 žalovaným vo vzťahu k naplneniu ust. § 138 ods. 6 písm. g) ZoVO, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podané námietky z 21.02.2013, doručené žalovanému dňa 28.02.2013, boli podpísané splnomocneným právnym zástupcom, advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s.r.o., ktorej bola udelená plná moc (plnomocenstvo z 26.07.2012). V zmysle obsahu plnomocenstva z 26.07.2012, bola advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o. splnomocnená žalobcami v 1. a v 2. rade vo všetkých úkonoch týkajúcich sa ochrany práv súvislosti s ich vylúčením z verejného obstarávania špecifikovaných v bodoch 1. až 6. tohto plnomocenstva. Z § 138 ods.1 ZoVO je nepochybné, že podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, z čoho logicky vyplýva, že s procesom vylúčenia z verejného obstarávania bezprostredne priamo súvisí podanie námietok a žiadosť o nápravu a presne tak, ako v súlade so zákonom prebehlo konanie žalobcov, keď obstarávateľ listom z 31.01.2013 vylúčil žalobcov z verejného obstarávania, proti ktorému žalobcovia podali podľa § 136 ZoVO žiadosť o nápravu, ktorú obstarávateľ zamietol a žalobcovia proti predmetnému rozhodnutiu podali podľa § 138 ZoVO námietky, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Všetky uvedené úkony za žalobcu v celom rozsahu vykonal splnomocnený zástupca advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o. na základe plnomocenstva z 26.07.2012. Tvrdenie žalovaného, že úkony advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o. na základe plnomocenstva z 26.07.2012 sa viažu len vo vzťahu k vylúčeniu na základe oznámenia listom z 31.05.2012 a nie na základe oznámenia listom z 31.01.2013, teda nie k námietkam, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, súd vyhodnotil za príliš formalistické, odporujúce zmyslu inštitútu plnomocenstva, ktoré bolo udelené pre všetky právne úkony týkajúce sa vylúčenia z verejného obstarávania. V prvom rade treba uviesť, že plnomocenstvo z 26.07.2012 nemá charakter generálneho plnomocenstva ani individuálneho plnomocenstva. Podľa názoru súdu, podľa jeho obsahu má charakter špeciálneho plnomocenstva, týkajúce sa určitého druhu právnych úkonov súvisiacich s vylúčením žalobcov z verejného obstarávania. Premisu naplnenia predmetného plnomocenstva vo vzťahu k námietkam žalobcov súvisiacich s ich vylúčením, treba vidieť v logických súvislostiach, že stále ide o tú istú verejnú súťaž s predmetom zákazky „Diaľnica Dl Hubová - Ivachnová“, preto je možné použitie predmetného plnomocentva vo vzťahu k vylúčeniu na základe oznámenia listom z 31.05.2012 aj na základe oznámenia listom z 31.01.2013. Právny rámec plnomocenstva je daný a aj použitý len v súvislosti s vylúčením z verejného obstarávania. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017, špecifikovaný v závere odseku 36. tohto rozhodnutia. Preto podanie námietok advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s.r.o., v mene žalobcov, na základe plnomocenstva z 26.07.2012 je legitímne, v súlade s plnomocenstvom ako osoby oprávnenej konať za navrhovateľa tak, ako ukladá § 138 ods.6 písm. g) v spojení s ods.7 písm. c) ZoVO. 38. Ustanovenie § 138 ods.7 ZoVO taxatívne vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam, pričom všeobecnými prílohami sú doklad o poukázaní kaucie na účet úradu a doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky t.j. splnomocnenie alebo výpis z verejného registra alebo inej zákonom ustanovenej evidencie. Preto riadne písomné splnomocnenie udelené advokátskej kancelárii možno nesporne považovať za doklad, ktorým subjekt preukazuje oprávnenie konať za klienta v jeho mene a na jeho účet. Pokiaľ zákon nešpecifikuje typ dokladu, nemožno vylúčiť splnomocnenie udelené advokátskej kancelárii ako nedostačujúci. Súd svoj právny názor oprel opäť o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 833/2016 z 19.04.2017. V tejto súvislosti súd dodáva, že v mene právnickej osoby poskytujúcej právne služby (v mene advokátskej kancelárie) v zmysle § 15 ods. 3 zákona o advokácii, v mene advokátskej kancelárie koná spoločník - advokát, preto s prihliadnutím na účel a teleologický výklad § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO, zákonodarca nemá na mysli výpis z obchodného registra právnickej osoby poskytujúcej právne služby, ale má na mysli splnomocnenie, ktoré advokátsku kanceláriu oprávňuje podpísať námietky v mene navrhovateľa/žalobcov. Keďže § 138 ods.7 písm. c) ZoVO nešpecifikuje typ dokladu, takýmto dokladom nepochybne je plnomocenstvo z 26.07.2012 pre advokátsku kanceláriu Šiška & Partners s.r.o., ktoré ako prílohu predložila v overenej fotokópii advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o., ktorá námietky v mene navrhovateľa/žalobcov podala. Preto výpis z obchodného registra advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o., na preukázanie kto je oprávnený konať za advokátsku kanceláriu, nemá podľa názoru súdu oporu v zákone a ani logické odôvodnenie. Ust. § 138 ods. 7 písm. c) ZoVO neupravuje, aký konkrétny doklad žalobca/navrhovateľ má priložiť a neobsahuje ani odkaz na iný právny predpis, ktorý by mohol spresniť alebo naznačiť, aký doklad žalobca/navrhovateľ musí priložiť. Preto žalovaný konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a ods. 3 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v rozpore s účelom Európskej smernice 89/665/EHS a ust. § 137 ZoVO, ktorých účelom je právna ochrana uchádzačov verejného obstarávania, efektívne poskytnutie revíznych postupov a vykonanie efektívneho dohľadu nad verejným obstarávaním. 39. Predložením príloh podľa § 138 ods.7 písm. c) ZoVO (prílohy slúžia na to, aby žalovaný mal informácie, ktoré potrebuje pre spracovanie námietky) nejde o právny úkon na základe ktorého žalobca nadobúda práva a povinnosti, ale ide len o osvedčenie osoby oprávnenej podať námietky, keďže predloženie námietok podľa § 138 ods. 2 písm. f) ZoVO je úkon zakladajúci práva a povinnosti. Preto nebol potrebný výpis z obchodného registra advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o., ktorým by splnomocnený zástupca, advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o., mal preukázať, kto je za advokátsku kanceláriu oprávnený konať a tým v mene žalobcov podpísať námietky. Osobou oprávnenou konať za žalobcov/navrhovateľa je v zmysle plnomocenstva z 26.07.2012 právnická osoba, advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o., preto správny súd vyhodnotil názor žalovaného, podľa ktorého, keďže prílohou námietok nie je doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie JUDr. Karola Šišku konať v mene advokátskej kancelárie Šiška & Partners s.r.o., za neprimerane formalizovaný pri posudzovaní procesných úkonov, ktorý nemá význam pre ochranu zákonnosti a nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Pri gramatickom výklade zákona a pri spôsobe aplikácie práva, treba dbať podľa názoru súdu na účel právnych noriem, ktorým v danom prípade je legitímne podanie námietok oprávnenou osobou, ktorou na základe plnomocentva z 26.07.2012 bola právnická osoba, advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o. Ust. § 153 ods.2 ZoVO upravuje obligatórnu aplikáciu zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na konanie o námietkach (§ 138 až § 141), pokiaľ ZoVO neustanoví inak, pričom explicitne sú spod aplikácie vylúčené taxatívne ustanovenia správneho poriadku § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až § 80. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že v konaní o námietkach podľa § 138 ZoVO v spojení s § 17 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. za právnickú osobu koná orgán alebo zástupca (štatutárne orgány, zamestnanci v rozsahu ustanovenom vnútornými predpismi, konatelia, zamestnanci na základe plnomocenstva, prokurista). Preto predloženie výpisu z obchodného registra právnickej osoby advokátska kancelária Šiška & Partners s.r.o., ako prílohu podaných námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c) v spojení s § 138 ods.6 písm. g) ZoVO nebolo v synergii a úmysle zákonodarcu pri aplikácii § 138 ZoVO. 40. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že splnomocnený právny zástupca bol v čase podpísania a podania námietok zapísaný v zozname podnikateľov podľa § 128 ods. 3 ZoVO a z toho dôvodu nastali účinky údajov zapísaných v zozname podnikateľov týkajúcich sa právneho zástupcu voči verejnému obstarávateľovi, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Inštitút zoznam podnikateľov slúži pre uľahčenie prípravy ponuky uchádzačov, pre uľahčenie a zrýchlenie vyhodnotenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia uchádzača. Údaje v zozname podnikateľov slúžia výlučne na preukázanie podmienok osobného postavenia uchádzača § 26 ZoVO. Preto v prípade podania námietok v mene žalobcov/navrhovateľa splnomocneným právnym zástupcom, nemožno oprávnenie splnomocneného právneho zástupcu na podanie námietok, preukazovať odkazom na zoznam podnikateľov, nakoľko splnomocnený právny zástupca v uvedenom konaní nemá postavenie uchádzača vo verejnom obstarávaní. Vyslovený právny názor v tomto odseku, vo vzťahu k ostatným námietkam a vyhodnotenie žaloby ako takej v odsekoch 36. až 39. nemá žiaden dopad a táto časť odôvodnenia nemá vplyv na konečné rozhodnutie. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. IX. Trovy konania. 42. O náhrade trov konania žalobcovi v 1.rade súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 43. O náhrade trov konania žalobcovi v 2.rade súd rozhodol podľa § 171 ods.1 SSP tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko procesne zavinil zastavenie konania voči žalobcovi v 2.rade (v konaní pred správnym súdom nebol až do jeho skončenia zastúpený advokátom). 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).