Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/210/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201644 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201644.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: A.. O. D., F. nám. 3, XXX XX I., právne zastúpený advokátkou JUDr. Hana Kováčiková, PhD., Nábr.arm.gen.L.Svobodu 32, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22213/2012/52/SKP II./RK zo dňa 30.7.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1.Dňa 27.06.2012 bol Ministerstvu spravodlivosti SR doručený podnet spoločnosti SUCHÉ MIESTO s.r.o., Obchodná č. 4, Bratislava, t.j. veriteľa úpadcu ZEPRIS s.r.o., IČO 36 357 359, Rovinka (ďalej len ZEPRIS s.r.o.), v ktorom spoločnosť namietala postup žalobcu, ako správcu konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava 1 č.k. 2R/4/2011-512 zo dňa 29.2.2012 na majetok úpadcu ZEPRIS s.r.o., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2R 4/2011. Podľa podnetu správca v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2R 4/2011 nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie konkurzného súdu, čím mal zvýhodniť ostatných veriteľov na úkor veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o. a pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu nepostupoval v súlade so zákonom, čím mal porušiť povinnosť verným spôsobom opísať v zápisnici priebeh schôdze veriteľov najmä tým, že odmietol protokolovať námietky a výhrady veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o. k priebehu schôdze veriteľov. 2. Ku sťažnosti sťažovateľa sa žalobca vyjadril listom z 5.10.2012 a dňa 7.9.2012 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania č. 22213/2012-52 SKP. 3. Rozhodnutím č. 22213/2012/52/SKP-I zo dňa 26. apríla 2013 žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.655,- eur. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 22213/2013/52/SKP-I/RK zo dňa 5. augusta 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie MSSR č. 22213/2012/52/SKP-I zo dňa 26. apríla 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. Následne orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutím č. 12213/2012/52 SKP II. zo dňa 4.4.2014 podľa § 36 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o správcoch) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- €, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch, keď po tom, ako bol uznesením č. k. 2R4/2011 Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.02.2012 ustanovený do funkcie správcu úpadcu: ZEPRIS, s.r.o., nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv č.k. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012, a tým zvýhodnil ostatných veriteľov na úkor veriteľa SUCHÉ MIESTO, s.r.o., a tým pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu nepostupoval v súlade s rozhodnutím súdu a so zákonom, a týmto postupom založil nezákonnosť prijatých uznesení schôdzou veriteľov. 5. Aj voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 22213/2012/52/SKP II./RK zo dňa 30.07.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 22213/2012/52 /SKPII. zo 4. apríla 2014 bolo potvrdené. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.10.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 22213/2012/52/SKP II./RK zo dňa 30.07.2014, ktorým zamietnol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 22213/2012/52 /SKPII. zo 4. apríla 2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000,- eur za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch. 7. Žalobca ako prvostupňové, tak aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Poukázal, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2R/4/2011 S 1557 - 1111223257 zo dňa 29.2.2011 bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu ZEPRIS, s.r.o. V základnej prihlasovacej lehote si veriteľ SUCHÉ MIESTO, s.r.o. prihlásil pohľadávku v celkovej výške prihlásenej sumy 1 130 182,14 €, ktorá mala podľa pripojených dokladov vyplývať z rozhodcovského rozsudku Rsp V - l9/2008 Rozhodcovského súdu SOPK v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že o prihlásenej pohľadávke sa na Okresnom súde pod č.k. 28Cb/l/2011 vedie súdne konanie (žaloba na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku), žalobca ju v súlade s § 32 ods. 1 in fine zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR alebo zák. o konkurze a reštrukturalizácii) v celom rozsahu poprel. 8. Pohľadávku spoločnosti SUCHÉ MIESTO s.r.o. popreli okrem žalobcu ako správcu aj dvaja veritelia. Žalobca v súlade so zákonom uvedené veriteľské popretia písomne oznámil veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o., ktorý dňa 24.05.2012 doručil žalobcovi podnet na predloženie prihlásenej pohľadávky na súd, čo žalobca aj realizoval. Dňa 07.06.2012 osobne doručil zamestnanec OS Bratislava I do kancelárie správcu uznesenie Okresného súdu Bratislava I 2R/4/2011 - 1111223257, ktorým súd priznal hlasovacie práva popretému veriteľovi. 9. Žalobca v zápisnici z prvej schôdze veriteľov riadne uviedol dôvody, pre ktoré popretý veriteľ zo zákona nevykonával svoje hlasovacie práva. Príslušný súd v konaní o určení popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 ZKR v čase konania schôdze veriteľov nerozhodol rozsudkom o určení správcom popretej pohľadávky veriteľa SUCHÉ MIESTO s.r.o. Popretý veriteľ bol žalobcom poučený o práve domáhať sa na súde určenia pohľadávky žalobou do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. V súlade s § 31 ods. 2 ZKR sa v konkurze vychádza na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou zo zoznamu pohľadávok. Veriteľovi, ktorý bol popretý správcom, hlasovacie a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou nepatria. Tie by mu patrili iba v prípade naplnenia podmienok uvedených § 35 ods. 4 ZKR. Zákon žiadnym spôsobom nerieši postup správcu, resp. súdu, v prípade kolízie popretia správcu a popretia veriteľa so súdom priznaným hlasovacím právom. Pri kolízii popretia zo zákona (kedy hlasovacie práva veriteľovi nepatria) a podľa rozhodnutia súdu (s priznanými hlasovacími právami) žalobca postupoval na základe priority zákona. 10. V záujme zachovania zákonnosti ďalšieho priebehu konkurzného konania podal žalobca proti uzneseniu konkurzného súdu zo dňa 07.06.2012 odvolanie. Konanie o zrušenie uvedeného rozhodnutia sa v súčasnej dobe stále vedie na Krajskom súde v Bratislave pod. č.k. 4Cokr 35/2012 a sporné uznesenie nie je stále právoplatné. 11. Popretý veriteľ podal proti žalobcovi podnet na začatie disciplinárneho konania. Konkurzný súd uznesením 2R/4/2012 zo dňa 15.6.2012 odvolal žalobcu z funkcie správcu úpadcu ZEPRIS, s.r.o. a žalovaný následne voči žalobcovi začal disciplinárne konanie pre porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch. 12. Žalovaný vo veci vydal rozhodnutie č. 22213/2012/52/SKP 1 zo dňa 26.4.2013, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.655,- € za porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch. Minister spravodlivosti na základe rozkladu žalobcu rozhodnutím č. 22213/2012/52/SKP I zo dňa 5.8.2013 zrušil prvostupňové rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že uložil žalovanému, aby sa v ďalšom konaní : 1. sa vysporiadal s uplatnením zásady ne bis in idem, keďže rozhodnutie konkurzného súdu o odvolaní žalobcu je svojím výrokom sankčné a žalovaný peňažnú pokutu uložil žalobcovi ako v poradí druhú sankciu (za ten istý skutok); 2. riadne zistil skutočný stav veci a vyhodnotil všetky skutkové okolnosti a podklady rozhodnutia a na tieto správne aplikoval relevantnú právnu úpravu, a to všetko pri zohľadnení ústavných zásad správneho trestania; 3. rozhodnutie riadne odôvodnil a vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými účastníkom konania. 13. Žalovaný dňa 4.4.2014 vydal vo veci nové rozhodnutie č. 22213/2012/52/SKP II, v ktorom opätovne konštatoval porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch žalobcom a uložil mu pokutu vo výške 1.000,- eur. Pri svojej argumentácii poukázal na iné (skoršie) rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu - (č.j. 13117/2011/52-SKP/RK zo dňa 14.2.2012), podľa ktorého je možné popri sebe správcovi uložiť sankcie aj konkurzným súdom (odvolanie z funkcie) aj ministerstvom (uloženie pokuty). Uvedený právny názor potvrdil aj v rozhodnutí ministra č. 22213/2012/52/SKP II/RK zo dňa 30.7.2014. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že druhostupňový orgán žalovaného v tom istom konaní k tej istej otázke formuloval dva protichodné právne názory, žalobca považuje rozhodnutie žalovaného o tejto otázke za nepreskúmateľné. Žalovaný v novom konaní rovnako nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne aplikoval právne predpisy a ústavné zásady trestania. Poukázal, že podstatnou skutočnosťou je, že v čase nepriznania hlasovacích práv žalobcom (8.6.2012) neexistovala a neexistuje zákonná úprava riešenia konfliktu súbehu správcovského a veriteľského popretia, ktorá by negovala postup žalobcu. Judikatúra, ktorá by žalobcovi poskytla návod na ďalší postup, vznikla až následne, na základe tohto prípadu. Za tejto situácie žalobca postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou podľa zákona. Prihliadol pri tom aj na právny názor B.. O.. A. A., Z.. publikovaný v komentári k ZKR. 15. Zdôraznil, že žiaden zákon neukladá žalobcovi povinnosť priznať ním popretému veriteľovi hlasovacie právo, ak o popretí nerozhodol súd v incidenčnom konaní. Konanie žalobcu preto nebolo v rozpore s platným zákonom. 16. Ďalej poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie ministra bolo vydané zaujatou osobou. Pomer ministra k veci je daný tým, že O.. J. I. bol rozhodcom predsedajúcim senátu Rozhodcovského súdu SOPK, ktorý rozsudkom Rsp V - 19/2008 rozhodol o pohľadávke popretého veriteľa, ktorú žalobca pri výkone správy poprel v celom jej rozsahu, čo do právneho dôvodu a výšky a popretie ktorej je predmetom rozhodovania o uložení pokuty v tomto konaní. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nevysporiadal. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.10.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. Stotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy a porušenie právnych povinností správcu žalobcom je podľa jeho názoru nespochybniteľné. IV. 18. V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/210/2014- 37 zo dňa 18.02.2016 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcu podaného proti predmetnému rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/65/2016 zo dňa 22.11.2018 rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k. 1S/210/2014-37 zo dňa 18.02.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. V odôvodnení uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní prejednať vec v medziach podanej žaloby argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. V. Právne posúdenie veci 19. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania. 20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. 24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o správcoch, ministerstvo vykonáva dohľad nad správcami a ukladá správcom sankcie podľa tohto zákona. 26. Podľa § 27 ods. 1 zákona o správcoch, dohľad nad výkonom správcovskej činnosti (ďalej len „dohľad“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vykonáva ministerstvo; tým nie je dotknutý výkon dohľadu podľa osobitného predpisu (Osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). 27. Podľa § 36 ods. 1 zákona o správcoch ministerstvo uloží správcovi pokutu do 5000 eur, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 28. Podľa § 6 zák. o konkurze a reštrukturalizácii, veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. 29. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá zák. o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. 30. Podľa § 32 ods. 20 zák. o konkurze a reštrukturalizácii, prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. 31. Podľa § 35 ods. 4 veta prvá pred bodkočiarkou zák. o konkurze a reštrukturalizácii, ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; 32. Podľa § 41 zák. o konkurze a reštrukturalizácii, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. 33. Podľa § 42 ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou, zák. o konkurze a reštrukturalizácii, súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; 34. Podľa § 198 ods. 1, veta prvá a druhá, zák. o konkurze a reštrukturalizácii, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. 35. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom v uznesení sp. zn. 2Sžo/65/2016 zo dňa 22.11.2018 a na pojednávaní konanom dňa 21.3.2019 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu ZEPRIS s.r.o. poprel pohľadávku veriteľa Suché Miesto s.r.o. Popri správcovi popreli pohľadávku veriteľa Suché Miesto s.r.o. ešte aj dvaja veritelia. 37. Popretý veriteľ Suché Miesto s.r.o. následne návrhom z 24.5.2012 podal správcovi podnet na predloženie prihlásenej pohľadávky na súd, ktorý správca predložil Okresnému súdu Bratislava I na rozhodnutie podľa § 32 ods. 20 ZKR. V podaní správca uviedol, že pohľadávka popretého veriteľa nie je evidovaná v účtovníctve a pri výkone správy poprel pohľadávku popretého veriteľa čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu. Správca sa taktiež vyjadril, že pohľadávku neuznal z dôvodov spornosti pohľadávky, keďže sa o nej vedie konanie na Okresnom súde Bratislava L, č. k. 28Cb/l/2011, o zrušenie Rozhodcovského rozsudku Rsp V -19/2008 vydaného Rozhodcovským súdom SOPK v Bratislave (ďalej aj len rozhodcovský rozsudok) a až do času právoplatného rozhodnutia v konaní 28Cb/l/2011 sa nepovažuje v súlade s § 32 ods. 19 ZKR za zistenú. 38. O správcom predloženom podnete rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012 tak, že veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou v plnom rozsahu a to vo výške 1 130 182 hlasov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2011, pričom však na jeho právoplatnosť nemá vplyv úpadcom podaná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani úpadcom podaný návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. lCob 226/2011-202 zo dňa 30.06.2011, právoplatným dňa 30.08.2011 rozhodol tak, že návrh zamietol. Nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok je v súčasnosti právoplatný a vykonateľný, súd je toho názoru, že tvrdenie správcu, podľa ktorého vo veci ešte nebolo rozhodnuté, je v tomto prípade irelevantné a súd považuje pohľadávku popretého veriteľa za riadne uplatnenú, a preto súd priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. v plnom rozsahu. Proti uvedenému uzneseniu v zmysle poučenia je oprávnený podať opravný prostriedok veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. 39. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012 bolo správcovi doručené dňa 7.6.2012, čo potvrdil aj žalobca v podanej žalobe a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.6.2012. 40. Následne dňa 8.6.2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, ktorej sa zúčastnilo 14 veriteľov, z toho 13-tim veriteľom správca priznal hlasovacie právo a veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. správca hlasovacie právo nepriznal. Nepriznanie hlasovacieho práva správca odôvodnil tým, že správca pohľadávku popretého veriteľa predtým poprel z dôvodu spornosti a rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv nerešpektoval aj z dôvodu, že proti nemu ako správca podal odvolanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že nie je možné aplikovať ust. § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože je názoru, že konkurzný súd rozhodoval aj o právach správcu, pričom podľa jeho názoru súd nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko priznanie hlasovacích práv hrubým spôsobom zasiahlo do postavenia výkonu funkcie správcu. K meritu veci uviedol, že pohľadávku považuje za spornú, poprel ju čo do právneho dôvodu a výšky, nakoľko sa o nej vedie konanie na Okresnom súde Bratislava I č. k. 28Cb/1/2011 o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 41. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 4CoKR/35/2012-961 zo dňa 8. marca 2016 tak, že odvolanie správcu A.. O. D. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2R/4/2011-734 zo dňa 6.6.2012 bolo odmietnuté s odôvodnením, že odvolanie bolo doručené osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. V odôvodnení súd ďalej poukázal na ust. § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a samotné poučenie v uznesení súdu I. stupňa, a to, že odvolanie proti rozhodnutiu o hlasovacích právach spojených s popretou pohľadávkou je oprávnený podať veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd I. stupňa rozhodoval. V posudzovanej veci je takouto osobou, ktorá je oprávnená podať odvolanie, iba veriteľ Suché miesto s.r.o., ktorý však odvolanie nepodal, uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.6.2012, tak ako to vyplýva z čísla listu 734 spisu vedenom na súde I. stupňa. 42. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 22213/2012/52/SKP II./RK zo dňa 30.07.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 22213/2012/52 /SKPII. zo 4. apríla 2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 1.000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch, ktorého sa dopustil konaním opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 43. Medzi účastníkmi bolo preto sporné, či žalobca porušil ust. § o 3 ods. 1 zákona o správcoch tým, že nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv č. k. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012, v dôsledku čoho zvýhodnil ostatných veriteľov na úkor veriteľa SUCHÉ MIESTO, s.r.o., a tým pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu nepostupoval v súlade s rozhodnutím súdu a so zákonom, v dôsledku čoho založil nezákonnosť prijatých uznesení schôdzou veriteľov. 44. Tak ako už bolo konštatované vyššie, žalobca ako správca konkurznej podstaty na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 8.6.2012 nepriznal hlasovacie právo veriteľovi Suché miesto s.r.o. napriek tomu, že tomuto veriteľovi právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 z 6.6.2012 boli priznané hlasovacie práva a aj ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou tvrdiac, že táto jeho pohľadávka bola sporná, keďže sa o nej vedie konanie na Okresnom súde Bratislava 1, č.k. 28Cb 1/2011 o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008 vydaného Rozhodcovským súdom SOPK v Bratislave, čo vylúčilo jeho výkon hlasovacích a ďalších práv veriteľa (SUCHÉ MIESTO s.r.o.). Pohľadávku popretého veriteľa nepovažoval za zistenú (§ 35 ods. 4 ZKR), keďže nevyužil svoje právo podať žalobu na súd za účelom určenia popretej pohľadávky, a preto mu aj napriek uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012 na schôdzi veriteľov hlasovacie práva nepriznal. Rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv nerešpektoval aj z dôvodu, že proti nemu ako správca podal odvolanie. 45. Žalobca zároveň tvrdí, že v konkurze sa na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou vychádza v súlade s § 31 ods. 2 ZKR zo zoznamu pohľadávok. Veriteľovi, ktorý bol popretý správcom, hlasovacie a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou nepatria. Tie by mu patrili iba v prípade naplnenia podmienok uvedených § 35 ods. 4 ZKR. Poukázal, že v čase nepriznania hlasovacích práv žalobcom (8.6.2012) neexistovala a neexistuje zákonná úprava riešenia konfliktu súbehu správcovského a veriteľského popretia, ktorá by negovala postup žalobcu, a preto žalobca postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou podľa zákona. 46. Správny súd konštatuje, že námietke žalobcu, že konal v súlade so zákonom nemožno prisvedčiť. Dôvody uvádzané žalobcom, prečo veriteľovi Suché miesto s.r.o. nepriznal hlasovacie práva, nezodpovedajú podľa názoru súdu ustanoveniam zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú veritelia, ktorých pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pokiaľ súd nerozhodne inak (§ 35 ods. 4 ZKR). To znamená, že ak súd rozhodol uznesením podľa § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii o priznaní hlasovacích práv veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá iným veriteľom, ide o prípad, na ktorý ust. § 35 ods. 4 nesporne odkazuje. Súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že neexistovala v čase nepriznania hlasovacích práv popretému veriteľovi žalobcom zákonná úprava riešenia konfliktu súbehu správcovského a veriteľského popretia. K uvedenému sudcu uvádza, že z ust. § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca predloží súdu na základe podnetu popretého veriteľa, prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, na rozhodnutie, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Správca prihlášku popretej pohľadávky predloží súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci a popierajúci veriteľ, k čomu priloží aj svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva, alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd o priznaní, resp. o nepriznaní hlasovacích práv spojených s popretých pohľadávkou rozhodne na základe týchto listín a až po vyhodnotení, teda aj na základe vyjadrenia správcu, či veriteľom popretú pohľadávku uznáva, alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. 47. Zo znenia ust. § 32 ods. 20 teda vyplýva, že zákonodarca počítal i s možnosťou popretia pohľadávky správcom, nielen veriteľom. Z odôvodnenia uznesenia OS Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 z 6.6.2012 vyplýva, že žalobca ako správca dňa 28.5.2012 predložil popretú pohľadávku popretého veriteľa Suché miesto s.r.o. popretú popierajúcim veriteľom na rozhodnutie súdu v zmysle § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom v podaní správca uviedol aj svoje stanovisko k popretiu pohľadávok, podľa ktorého pohľadávka popretá veriteľom, nie je evidovaná v účtovníctve, a že pri výkone správy poprel pohľadávku popretého veriteľa čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení (číslo listu 2 citovaného uznesenia). Z odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava 1 sa vysporiadal s námietkami správcu, keď uviedol že rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č.k. Rsp V-19/2008 nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2011, pričom však na jeho právoplatnosť nemá vplyv úpadcom podaná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani úpadcom podaný návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. lCob 226/2011-202 zo dňa 30.06.2011, právoplatným dňa 30.08.2011 tak, že návrh zamietol. Nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok je v súčasnosti právoplatný a vykonateľný, súd je toho názoru, že tvrdenie správcu, podľa ktorého vo veci ešte nebolo rozhodnuté, je v tomto prípade irelevantné a súd považuje pohľadávku popretého veriteľa za riadne uplatnenú, a preto súd priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou veriteľovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. v plnom rozsahu a teda v počte hlasov 1 130 182 hlasov. 48. Z uvedeného vyplýva, že súd v uznesení o priznaní hlasovacích práv popretému veriteľovi sa vysporiadal i so správcovským a veriteľským popretím pohľadávky. Napokon sám žalobca v žalobe uviedol, že veriteľovi, ktorý bol popretý správcom, by hlasovacie práva patrili iba v prípade naplnenia podmienok uvedených v § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd k tomuto jeho názoru prisvedčil, nakoľko z ust. § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne vyplýva, že právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého požiadavka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ak súd nerozhodol inak. V preskúmavanej veci však súd rozhodol inak, teda rozhodol zmysle ust. § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a priznal popretému veriteľovi hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Teda v zmysle ust. § 35 ods. 4 v spojení s § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii popretý veriteľ, ktorému súd priznal rozhodnutím hlasovacie a ďalšie práva spojené sa popretou pohľadávkou, teda veriteľ Suché miesto s.r.o., mal v zmysle ust. § 35 ods. 4 právo hlasovať na schôdzi veriteľov dňa 8.6.2012. 49. Uznesenie o priznaní hlasovacích práv popretému veriteľovi Suché miesto s.r.o. bolo žalobcovi doručené dňa 7.6.2012, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, a ktorým dňom toto rozhodnutie nadobudlo i právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko odvolanie správcu voči tomuto uzneseniu bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (posledná veta ust. § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Oprávnenou osobou podať odvolanie voči tomuto uzneseniu bol len veriteľ Suché miesto s.r.o., tak ako bolo uvedené v poučení citovaného uznesenia, ktorý však odvolanie nepodal, čo potvrdil i Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 4CoKR/35/2012-961 zo dňa 8.3.2016, keď poukázal na číslo listu 734 spisu vedenom na súde I. stupňa. Z uvedeného dôvodu súd neuznal dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu, že uznesenie súdu o priznaní hlasovacích práv z 6.6.2012 nerešpektoval z dôvodu, že proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle ust. § 32 ods. 20 veta posledná zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, proti rozhodnutiu o priznaní hlasovacích práv je oprávnený podať odvolanie len veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. 50. Rovnako v tomto smere nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že postupoval v zmysle komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko dôslednou analýzou jednotlivých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že ust. § 35 ods. 4 veta prvá „ak súd nerozhodol inak" sa vzťahuje na prípad, kedy súd rozhodne podľa § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. 51. K výkladu ustanovenia § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vo vzťahu k uzneseniu Okresné súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6. júna 2012 o priznaní hlasovacích práv popretému veriteľovi Suché miesto s.r.o. a k uzneseniu Okresné súdu Bratislava I sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 15. júna 2012 o odvolaní správcu dlžníka z dôvodu závažného porušenia jeho povinností, zaujal stanovisko i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 333/2012-22 zo dňa 1.8.2012, keď konštatoval: „Zo znenia označeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že všeobecné súdy príslušné v konkurznom konaní konať (ďalej len „konkurzný súd“) majú právomoc rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou v prípade, ak pohľadávka veriteľa bola účinne popretá iným veriteľom a veriteľ popretej pohľadávky doručí správcovi podnet na predloženie veci príslušnému konkurznému súdu na účely priznania hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou. Konkurzný súd má právo tieto hlasovacie práva priznať po preskúmaní stanoviska správcu obsahujúceho okrem iného aj vyjadrenie, či popretú pohľadávku uznáva alebo neuznáva. Inými slovami, ustanovenie § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje, aby konkurzný súd priznal hlasovacie právo veriteľovi popretej pohľadávky aj v prípade, ak správca túto pohľadávku neuznáva. V označenom ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom nie je explicitne uvedené, že by konkurzný súd mohol veriteľovi popretej pohľadávky priznať hlasovacie práva, ako aj ďalšie práva spojené s touto pohľadávkou len v prípade, ak pohľadávku súčasne s iným veriteľom nepoprel aj správca. Právomoc priznať hlasovacie práva veriteľovi popretej pohľadávky konkurznému súdu z označeného ustanovenia však nevyplýva, pokiaľ niektorý z veriteľov účinne nepoprie pohľadávku iného veriteľa, resp. že takú pohľadávku poprie len správca konkurznej podstaty. 52. Podľa názoru ústavného súdu len samotná skutočnosť, že právna úprava umožňujúca priznanie hlasovacích práv veriteľovi pohľadávky popretej iným veriteľom bola zavedená do zákona o konkurze a reštrukturalizácii v súvislosti s právom veriteľov poprieť v konkurznom konaní pohľadávku iného veriteľa, ešte neznamená, že konkurzný súd nemôže svojím rozhodnutím priznať hlasovacie práva veriteľovi tej pohľadávky, ktorá bola popretá iným veriteľom a súčasne správcom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že priznanie hlasovacieho práva veriteľovi popretej pohľadávky nemení nič na samotnom popretí pohľadávky a hlasovacie práva sa priznávajú len do času, kým sa právoplatne nerozhodne o popretej pohľadávke v merite veci, t. j. incidenčnom spore. Okresný súd preto v uznesení sp. zn. 2 R/4/2011 z 15. júna 2012 správne pri svojom rozhodovaní o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretej pohľadávky konštatoval, že takéto rozhodnutie má iba predbežnú povahu. 53. V okolnostiach prípadu ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd neaplikoval § 32 ods. 20 zákona o konkurze a reštrukturalizácii arbitrárne, ale vychádzal z účelu tejto právnej normy zavedenej zákonom č. 348/2011 Z. z. Zmyslom zavedenia označeného ustanovenia totiž bolo rozšíriť právomoc súdov tak, aby konkurzný súd mohol zamedziť účelovému popieraniu pohľadávok v konkurznom konaní a aby v odôvodnených prípadoch veriteľovi popretej pohľadávky umožnil vplyv na priebeh konkurzného konania. Okresný súd v danej veci nerozhodol v rozpore s opísaným účelom a pri svojom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa popretej pohľadávky. Predovšetkým považoval za podstatnú tú skutočnosť, že popretá pohľadávka bola priznaná rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v B. sp. zn. Rsp V-19/2008 z 30. novembra 2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), a hoci je na okresnom súde vedené konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku iniciované dlžníkom, tento rozhodcovský rozsudok dosiaľ nebol zrušený, pričom ani jeden z návrhov dlžníka na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nebol v konaní o jeho zrušenie úspešný. ... Ústavný súd nezistil existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že by namietané rozhodnutie okresného súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Okresný súd dostatočne opísal všetky skutočnosti, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, predovšetkým to, že správca konkurznej podstaty bol o priznaní hlasovacích práv spoločnosti okresným súdom informovaný deň pred touto schôdzou (7. júna 2012), a to z doručeného uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 R/4/2011 zo 6. júna 2012. Zrozumiteľne pritom vysvetlil, v čom bol postup správcu na schôdzi veriteľov v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, predovšetkým s § 35 ods. 4 a § 37 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Týmto dôvodmi odôvodnil nielen odvolanie dovtedajšieho správcu podľa § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj zrušenie uznesenia č. 1 a 2 schôdze veriteľov podľa § 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.“ 54. Je tiež potrebné poznamenať, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta i so situáciou, že správca pri výkone správcovskej činnosti nemusí mať potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti. V tomto prípade je v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povinný požiadať o pomoc odborníka, resp. ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti, alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. 55. Preto podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že postupoval s odbornou starostlivosťou, keď pri voľbe veriteľského výboru a schvaľovaní návrhu na voľbu nového správcu dňa 8.6.2012, ako správca vedome nerešpektoval rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv zo dňa 6.6.2012, ktoré mu bolo doručené 7.6.2012, t.j. deň pred konaním schôdze veriteľov, čo napokon aj sám žalobca v odvolaní proti uzneseniu o priznaní hlasovacích práv uviedol. 56. Súd preto zhodne s tvrdením žalovaného konštatuje, že správca závažne porušil svoje povinnosti predsedu schôdze veriteľov viesť schôdzu veriteľov v súlade s zákonom, keď nepriznal veriteľovi Suché miesto s.r.o. hlasovacie právo, čím odňal tomuto veriteľovi možnosť hlasovať a predkladať návrhy na schôdzi veriteľov, čím porušil jeho práva konkurzného veriteľa. Týmto postupom, zmaril priebeh schôdze veriteľov a v dôsledku jeho postupu založil nezákonnosť všetkých uznesení prijatých schôdzou veriteľov. 57. O porušení povinností žalobcu ako správcu, ktoré mu žalovaný kladie za vinu, svedčí aj skutočnosť, že žalobca bol uznesením OS BA 1 sp. zn. 2R 4/2001 z 15.6.2012 odvolaný z funkcie správcu z dôvodu závažného porušenia povinnosti. Súčasne bolo zrušené uznesenie č. 1 prijaté schôdzou veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 8.6.2012, z dôvodu rozporu so zákonom. Z odôvodnenia citovaného uznesenia OS BA I z 15.6.2012 vyplýva, že žalobca sa dopustil závažného porušenia povinností vyplývajúcich z funkcie správcu tým, že nerešpektoval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 6.6.2012, teda súdu, ktorý nad ním vykonáva dohľad a ktorého rozhodnutiami je viazaný. Týmto postupom správca založil nezákonnosť prijatých uznesení schôdzou veriteľov, ktoré v prípade, že by správca rešpektoval rozhodnutie súdu, ktorým boli veriteľovi Suché miesto s.r.o. priznané hlasovacie práva, by neboli prijaté. Súd ďalej zistil, že tieto povinnosti správca porušil vedome, nakoľko mal vedomosť o vykonateľnom uznesení súdu, ktorým bolo veriteľovi Suché miesto s.r.o. priznané hlasovacie právo. 58. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so zásadou ne bis in idem a že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Podľa názoru súdu právny názor, ktorý zaujal k uvedenej zásade žalovaný, je správny. Počas konkurzného konania súd vykonáva aj dohľad nad činnosťou správcu (§ 41 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a v prípade, že súd zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, správcu odvolá aj bez návrhu. Nad výkonom správcovskej činnosti vykonáva dohľad aj žalovaný, a to v rozsahu ustanovenom zákonom o správcoch, čím v zmysle ust. § 27 zákona o správcoch nie je dotknutý výkon dohľadu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 59. V preskúmavanej veci podľa názoru súdu odvolanie z funkcie správcu nemôže byť v žiadnom prípade považované za sankciu, tak, ako sa domnieva žalobca, pretože sa jedná o zákonný postup konkurzného súdu vyplývajúci z ust. § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý po splnení zákonných podmienok ukladá súdu povinnosť správcu odvolať. Predmetom dohľadu žalovaného nad výkonom správcovskej činnosti je dodržiavanie ustanovení zákona o správcoch a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný, ako správny orgán dohľadu posudzuje deliktuálnu zodpovednosť správcu v správnom konaní a v prípade porušenia zákona o správcoch (§ 3 ods. 1) správcom v zmysle ust. § 36 ods. 1 zákona o správcoch mu uloží pokutu. Nie každé pochybenie, za ktoré súd odvolá správcu v konkurznom konaní, je správnym deliktom a naopak, rozhodnutie správneho orgánu o delikte správcu nemusí súd viesť k zbaveniu jeho funkcie správcu. 60. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa zaujatosti ministra spravodlivosti. Podľa názoru súdu uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom správneho konania prichádza do úvahy výlučne vo vzťahu k zamestnancom správneho orgánu, resp, voči niektorému členovi, resp. niektorým členom komisie uskutočňujúcej správne konanie. Status ministra spravodlivosti SR je v danom smere odlišný, pretože ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa vylúčenia zamestnancov a členov správneho orgánu § 9 až 13 sa nevzťahujú na ministra spravodlivosti SR ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, nie je zamestnancom orgánu verejnej moci. 61. Za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o správcoch bola žalobcovi uložená pokuta podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o správcoch vo výške 1.000,- €. Podľa názoru súdu výška uloženej pokuty zodpovedá závažnosti, spôsobu a následkom protiprávneho konania. Žalobca nerešpektovaním rozhodnutia súdu vedome závažným spôsobom porušil svoje povinnosti správcu a pri stanovení výšky pokuty správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že správcovi doposiaľ nebola uložená žiadna sankcia, za pochybenie ktorého by sa dopustil pri výkone správcovskej činnosti a takisto prihliadol na doterajší postup a vedenie konkurzu správcom v súlade s ustanoveniami zákona (podľa zistenia zo správcovského spisu), čo správny orgán považuje za poľahčujúce okolnosti odôvodňujúce uloženie nižšej sankcie. 62. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o správcoch. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti uvedené v správnom poriadku, v odôvodnení správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami žalobcu. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol. 63. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.