Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201763 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201763.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č 26, IČO: 31202862, zastúpený: advokátka JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom v Štúrova č. 20 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, za účasti Urbárni spolumajitelia-pozemkové spoločenstvo Veličná, 027 54 Veličná, IČO: 14 225 085 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5810/2014-3.4/ ak zo dňa 14.08.2014, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Urbárni spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo Veličná, 017 54 Veličná (ďalej aj len žiadateľ) požiadali dňa 22.05.2013 o súhlas so stavbou „Lesná cesta Medzi Jarky“ v Národnom parku Malá Fatra v druhom stupni ochrany, v ktorom sa nachádza Chránené vtáčie územie Malá Fatra. 2. Obvodný úrad Žilina, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja rozhodnutím č. 2013/2648/Kr zo dňa 30.09.2013 vydal súhlas so stavbou lesnej cesty podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.). Ide o odvoznú cestu so sezónnym využitím, je obojsmerná a dlhá 2641,9 m. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 3773/2014-2.3 zo dňa 20.01.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil obvodnému úradu na ďalšie konanie, v ktorom treba skúmať existenciu predpokladov na vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti so zmenou stavu mokrade. Ak sa zmena stavu mokradí potvrdí, obvodný úrad vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti aj o zmenu mokrade a vysporiada sa so stanoviskom Štátnej ochrany prírody č. NPMF/576/13/2 zo dňa 22.07.2013. 4. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie v ďalšom konaní rozhodnutím č. OU-ZA- OSZP1/Z/2014/00652/Kr zo dňa 04.03.2014 vydal súhlas so stavbou „Lesná cesta Medzi Jarky“ podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a určil podmienky podľa § 82 ods. 12 zákona: zemné práce vykonávať výlučne bagrovou technikou, pri realizácii zemných prác nepoužívať buldozér, pri výstavbe lesnej cesty používať prírodný materiál (kameň, drevo), násypové a výkopové svahy ozeleniť a spevniť vegetáciou miestnej proveniencie, pri budovaní vozovky a priepustov používať prírodný kameň z miestnych zdrojov, čelá priepustov opatriť kamennou nahádzkou z lomového kameňa na vtoku aj výtoku, nepoužívať zvyšky po vysokopecnom procese (struska) a priepusty typu tubosider, kalové jamy prikryť zariadením zamedzujúcim pád živočíchov do nej; po ukončení stavebných prác je potrebné zlikvidovať skládky materiálu, vzniknuté odpady a prípadné prenosné objekty zariadenia staveniska. So vzniknutým stavebným odpadom nakladať podľa zákona o odpadoch. V prípade, že na ploche sa pri výstavbe (resp. po nej) zaeviduje výskyt inváznych druhov rastlín, s takouto zeminou nakladať ako so stavebným odpadom a zneškodniť ju na skládke odpadu z dôvodu ochrany územia pred šírením inváznych druhov. Po kolaudácii stavby žiadateľ vykoná príslušné opatrenia na zabránenie prieniku cudzích vozidiel (napr. funkčnou rampou). Rozhodnutie platí do 31.12.2016. 5. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadateľ nežiadal v rámci vydania súhlasu na výstavbu lesnej cesty aj súhlas na zásah do mokrade, pretože nemá vedomosť, že sa na trase výstavby vyskytuje trvalá mokraď. Správny orgán sa stotožnil so stanoviskom ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra, č. NPMF/576/13/2 zo dňa 22.7.2013, v ktorom sa uvádza, že lesy, ktoré lesná cesta sprístupňuje, sú hospodárskymi lesmi a nachádzajú sa v druhom stupni územnej ochrany v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Jedným zo základných faktorov pri rozhodovaní je stupeň ochrany územia, v ktorom sa stavba nachádza. 6. Vybudovanie lesnej cesty pomáha skracovať približovacie vzdialenosti a minimalizovať negatívne zásahy vznikajúce približovaním vyťaženej drevnej hmoty. 7. Listom odboru štátnej správy ochrany prírody Ministerstva životného prostredia SR č. 5592/2014-2.3, 32204/2014 zo dňa 01.07.2014 bolo na odbor environmentálneho posudzovania Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) postúpené podanie žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len „LZ VLK“) zo dňa 24.03.2014. Toto podanie predstavovalo odvolanie LZ VLK voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina sp. zn. OÚ-ZA- OSZPl/Z/2014/00652/Kr zo dňa 04.03.2014, ktorým bol podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov právnickej osobe „Urbárni spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo Veličná, 027 54 Veličná“ vydaný súhlas na výstavbu „Lesnej cesty Medzi Jarky“ na pozemku C-KN pare. č. XXXX/X, XXXX/X F. XXXX/ X v katastrálnom území O., okres X. N.. V tomto odvolaní LZ VLK navrhol, aby toto odvolanie bolo považované za podnet v súlade s ustanovením § 18 ods. 10 v spojení s ustanovením § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z. 8. V odvolaní žalobca uviedol: „Trváme na našich pripomienkach vo vyjadrení zo dňa 25.06.2013 a odvolaní zo dňa 23.10.2013. Nesúhlasíme s tvrdením správneho orgánu, že „ak je lesná cesta realizovaná riadne..., vplyv lesnej cesty na odtok vody je potom zanedbateľný. “Lesné cesty spolu so zlým stavom hospodárskych lesov sú jedným z dôležitých faktorov, ktoré vplývajú na vznik povodní a zvýšením odtoku povrchovej vody sú priľahlé obce vystavené zvýšenému riziku povodňových škôd. Rozhodnutie požadujeme zrušiť a konanie zastaviť. Lesná cesta zasahuje v celej dĺžke do CHVÚ Malá Fatra a nachádza sa v blízkosti NPR Minčol. Medzi činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany SKCHVU 013 Malá Fatra, patria budovanie účelovej komunikácie, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia, alebo odtokové pomery. Preto by mala byť činnosť, ktorá je priamo zaradená medzi činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území, predmetom primeraného odhadu jej vplyvu na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že v predmetnom území prebieha kontinuálne ťažba dreva. 9. Správny orgán musí brať pri rozhodovaní do úvahy predovšetkým ciele a záujmy ochrany prírody a krajiny, medzi ktoré patrí i nerozširovanie siete lesných ciest a zachovávanie území bez ciest resp. s minimálnou cestnou sieťou. Územia bez ciest alebo s ich minimálnou hustotou (roadless areas) zostávajú aj v Európe dlhodobo prehliadaným cieľom ochrany a ich nezastupiteľná úloha - zvlášť v územiach sústavy Natura 2000 - sa významne podceňuje (SELVA a kol. 2011).V NP Malá Fatra a v jej ochrannom pásme boli v priebehu dvoch rokov vydané súhlasy na výstavbu minimálne troch lesných ciest, konania k výstavbe ďalších lesných ciest prebiehajú. Štátna ochrana prírody označila v Zázname o nezistení významných účinkov za projekty alebo plány, ktoré, ak by boli hodnotené s týmto projektom, by mohli ovplyvniť lokalitu „ lesné cesty, ktoré sa už realizujú, alebo sú projektované v CHVÚ Malá Fatra, v bezprostrednej blízkosti lokality. “ 10. Okrem predmetného rozhodnutia č. OU-ZA-OSZPl/Z/2014/00652/Kr, ide o nasledovné rozhodnutia a konania: - rozhodnutie č. 2013/33-5/Drn zo dňa 23.04.2013, ktorým bol vydaný súhlas na výstavbu lesnej cesty „ Hrbatá“ pre žiadateľa Urbárske spolumajiteľstvo, PS Belá, v k. ú. Z., - rozhodnutie č. OU-ZA-OSZPl/Z/2013/0000659-5/Ryb zo dňa 27.11.2013, kde bol žiadateľovi Lesné pozemkové a pasienkové spoločenstvo Urbariát Nezbudská Lúčka vydaný súhlas na výstavbu lesnej cesty „Protipožiarna lesná cesta Plešel“ v k. ú. O., - rozhodnutie č. OU-ZA-OSZPl/Z/2013/00636-6/Ryb zo dňa 23.12.2013, ktorým bol vydaný súhlas pre žiadateľa Urbárska obec - Lesné pozemkové spoločenstvo podielnikov Krasňany na výstavbu lesnej cesty „Protipožiarna lesná cesta Húboč“ v k. ú. N.. - prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 2014/00685/Kr týkajúce sa „Rekonštrukcie a prepojenia protipožiarnych lesných ciest Mikanová " - prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. OU-ZA-OSZPl/Z/2013/00695-5/Ryb týkajúce sa výstavby lesných ciest „Paľova - Uhliská", - prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. OU-ZA-03ZPi-2014/0600/Gs týkajúce sa výstavby „Prístupová lesná cesta Zázrivá - 2 etapa “. Ďalšie lesné cesty, ktoré boli zrealizované, ale ich výstavba nebola povolená, sú správnym orgánom spomínané v predmetnom rozhodnutí na strane 6. 11. Vzhľadom k uvedenému MŽP SR začalo konanie podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 12. Žalovaný vydal dňa 14.08.2014 napadnuté rozhodnutie číslo: 5810/2014-3.4/ak, ktorým rozhodol, že navrhovaná výstavba „Lesnej cesty Medzi Jarky“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol: „Listom č. 5810/2014-3.4/ak zo dňa 14.07.2014 MŽP SR požiadalo Štátnu ochranu prírody SR, ako odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti a zhodnotila význam očakávaných vplyvov s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu, žiadalo pritom zohľadniť pripomienky LZ VLK uvedené v jeho podaniach, požiadalo navrhovateľa „Urbárni spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo Veličná, 027 54 Veličná", aby sa k navrhovanej činnosti vyjadril z hľadiska kritérií týkajúcich sa povahy a rozsahu navrhovanej činnosti a zhodnotil význam očakávaných vplyvov s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu, oboznámilo LZ VLK, ako predkladateľa podnetu a odbor štátnej správy ochrany prírody MŽP SR s možnosťou vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k samotnému konaniu. 14. Dňa 08.08.2014 bolo na MŽP SR doručené požadované stanovisko navrhovateľa „Urbárni spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo Veličná č. 128/2014 zo dňa 06.08.2014. V tomto stanovisku sa navrhovateľ k navrhovanej činnosti vyjadril z hľadiska kritérií týkajúcich sa povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, opísal vstupy a výstupy navrhovanej činnosti a zhodnotil ich vplyv na životné prostredie. Pre rozhodovanie sú významné najmä nasledovné skutočnosti: - celková dĺžka navrhovanej cesty je 2641,90 m a šírka 4,00 m (3 m vozovka spevnená kamenivom a po oboch stranách nespevnené krajnice šírky 0,5 m). Na tejto ceste sa navrhuje 13 rúrových priepustov, 3 účelové rozšírenia pre požiarnu techniku - výhybne a 3 technologické rozšírenia pre požiarnu techniku - drevosklady. Pozdĺžne odvodnenie cesty sa navrhuje lichobežníkovou priekopou hĺbky 0,30 m a šírky pri dne 0,40 m. Násypové aj zárezové svahy budú stabilizované náletom lesných drevín. - lesná cesta sprístupní viac ako 150 ha lesy pre účely ich ochrany pred faktormi abiotickými (požiar, vietor, sneh), biotickými (podkôrny hmyz) a antropogénnymi (jemnejšie spôsoby ťažby, používanie lanových systémov pre približovanie drevnej hmoty, eliminácia približovania drevnej hmoty korytami tokov a nekontrolovateľného pohybu ťažbových mechanizmov po porastoch). - zo vstupov a výstupov sú významné len zábery pôdy, potreba stavebného materiálu a potreba zneškodňovania odpadov vznikajúcich počas výstavby. Riziko spočíva v úniku ropných látok do pôdy. Navrhovateľ je pripravený na jeho minimalizáciu a na elimináciu jeho prípadných následkov. - NPR Minčol je od lokality navrhovanej lesnej cesty vzdialené viac ako 2 kilometre. 15. Dňa 11.08.2014 bolo na MŽP SR doručené požadované stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 04.08.2014. V tomto stanovisku sa vychádza primáme zo stanoviska jej miestne príslušnej organizačnej zložky - Správy Národného parku Malá Fatra, s ktorým sa Riaditeľstvo ŠOP SR stotožňuje. Správa Národného parku Malá Fatra sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti a zhodnotila význam očakávaných vplyvov s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu. Pre rozhodovanie sú významné najmä nasledovné skutočnosti: - lesná cesta je navrhovaná na okraji ochranného pásma NP Malá Fatra (2. stupeň ochrany) v hospodárskych lesoch s prevahou smreka (smrekové monokultúry). - kvalita prírodných zdrojov dotknutého územia je nízka, biodiverzita vzhľadom k monokultúrnemu charakteru lesných porastov tiež a z toho istého dôvodu sú slabé aj regeneračné schopnosti lesných porastov. Porasty sú náchylné na vetrové a podkôrnikové kalamity. Pre zvýšenie regeneračných schopnosti bude nutná ich premena na zmiešané lesy. - navrhovaná lesná cesta bude mať zanedbateľný trvalý vplyv na vodné toky a ich brehy. V styku s lesnou cestou bude potrebné zrealizovať spevnenie brehov vodných tokov, premostenia a priepusty. - vplyv lesnej cesty na lesy bude sprostredkovaný vytvorením cca 8 m širokého lesného prieseku a ovplyvnením ich obhospodarovania. Lesná cesta môže pomôcť aplikovať jemnejšie spôsoby hospodárenia a zmenu porastov na zmiešané lesy (závisí od vlastníka). Vplyv je charakterizovaný ako trvalý a jeho rozsah vzhľadom na veľkosť dotknutého územia ako zanedbateľný. - NPR Minčol je od navrhovanej lesnej cesty vzdušnou čiarou vzdialené cca 1,5 km. - v dotknutom území sa nenachádzajú žiadne biotopy národného ani európskeho významu a nie je tu potvrdený ani výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov. 16. Správa NP Malá Fatra sa vyjadrila aj k pripomienkam LZ VLK uvedeným v nasledovných podaniach: - List zo dňa 25.06.2013: V tomto liste sa navrhuje viacero opatrení na zvýšenie vodozadržnosti územia. Podľa Správy NP Malá Fatra sú buď neefektívne (vyvolávajú iné problémy), buď vyplývajú zo zákona o lesoch alebo sa netýkajú navrhovanej lesnej cesty. Opatrenia ,.minimalizovať existujúcu lesnú cestnú sieť“ a „nepoužívať veľkoplošné spôsoby ťažby“ sú rozporné, pretože dostatočná sieť lesných ciest je podmienkou pre jemnejšie spôsoby hospodárenia. Práve tie považuje Správa NP Malá Fatra za najvýznamnejší faktor pozitívne ovplyvňujúci vodozadržnú schopnosť lesa. Správne realizovaná a udržiavaná lesná cesta má na túto schopnosť zanedbateľný vplyv. - List zo dňa 29. 10. 2013: Správa NP Malá Fatra konštatuje, že ide o hospodársky les, ktorý nie je zriadený na predržiavanie prestárlych drevín a mŕtveho dreva. Navrhovaná lesná cesta umožní včasné odstraňovanie napadnutých stromov (aktívnych chrobačiarov). Efekt porastovej steny je vzhľadom k šírke prieseku (cca 8 m) zanedbateľný. Na vznik takého efektu je potrebné zrealizovať plošný výrub na šírku minimálne výšky porastu (cca 25 m). - List zo dňa 24.03.2014: Správa NP Malá Fatra súhlasí s tým, že lesné cesty spolu so zlým stavom hospodárskych lesov sú jedným z faktorov, ktoré vplývajú na vznik povodní, nemožno však podľa nej dopredu tvrdiť, že lesomajiteľ nebude udržiavať novovzniknutú lesnú cestnú sieť v riadnom stave a že nebude hospodáriť v dotknutých porastoch v súlade s modelmi hospodárenia - programom starostlivosti o lesy. NPR Minčol je od navrhovanej lesnej cesty vzdušnou čiarou vzdialené cca 1,5 km. Správa NP Malá Fatra považuje za závažný problém majetkovú rozdrobenosť lesov, ktorá spolu s „nešťastnými“ dotáciami EÚ na výstavbu tzv. protipožiarnych lesných ciest generuje zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku. Lesné cesty, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme národného parku v hospodárskych lesoch prevažne v smrekových monokultúrach, majú podľa Správy NP Malá Fatra málo pravdepodobný vplyv na dotknuté chránené územie. 17. MŽP SR rozhodlo podľa zákona, pričom prihliadalo najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu LZ VLK. Primerane pritom použilo kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5 zákona. Rozhodlo najmä na základe stanoviska odbornej organizácie MŽP SR, resp. jej organizačnej zložky disponujúcej najkvalitnejšími informáciami o miestnych pomeroch, a tiež na základe stanoviska navrhovateľa. Obe stanoviská nie sú vzájomne rozporné. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 18. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5810/2014-3.4/ ak zo dňa 14.08.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 19. Podľa jeho názoru z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by vykonal akékoľvek dokazovanie ohľadom toho, ako by mohla predmetná lesná cesta, ak by bola hodnotená s ostatnými už realizovanými, či plánovanými lesnými cestami ovplyvniť danú lokalitu. Napriek tomu, že žalovaný rozsiahlo cituje zo stanoviska ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 04.08.2014, ktoré si v konaní, v ktorom vydal rozhodnutie napadnuté touto žalobou obstaral, ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo stanoviska odbornej organizácie ochrany prírody nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotila kumulatívny vplyv budovanej siete lesných ciest na predmet ochrany v CHVÚ Malá Fatra. 20. Podľa žalobcu je obsahom rozhodnutia napadnutého žalobou rekapitulácia postupu žalobcu v predmetnom konaní, uvedenie zoznamu listín, ktoré boli doručené žalovanému a konštatovanie žalovaného o tom, že rozhodol na základe stanoviska ŠOP SR, ktorá disponuje „najkvalitnejšími informáciami o miestnych pomeroch“ a tiež na základe stanoviska navrhovateľa. 21. Z ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. podľa žalobcu vyplýva, že rozhodnutie príslušného orgánu v zisťovacom konaní (konanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona), musí byť odôvodnené. Citované zákonné ustanovenie zároveň ukladá správnemu orgánu vyrovnať sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so stanoviskami podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. 22. Žalobca, na ktorého podnet zisťovacie konanie začalo, je osobou, ktorej z ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva oprávnenie, aby sa žalovaný vysporiadal s obsahom tohto podnetu. 23. Podľa žalobcu zo žiadneho z ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by žalovaný mohol v predmetnom zisťovacom konaní postupovať rozdielne od postupu upraveného v ustanovení § 22 a § 23 zákona č. 24/2006 Z.z. Nie je zrejmé, na základe akých ustanovení označeného zákona dospel žalovaný k záveru, že pre jeho postup v zisťovacom konaní, ktoré začalo na podnet žalobcu, ako organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia, sa spravuje iným režimom, ako zisťovacie konanie, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 18 ods. 3 a 5 zákona č. 24/2006 Z.z., a to osobitne preto, že ustanovenie § 20 neupravuje priebeh zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. 24. Z ustanovenia § 250i ods. 3 O.s.p. podľa žalobcu vyplýva, že súd pri preskúmaní zákonnosti a správnosti postupu správneho orgánu prihliadne na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže citované zákonné ustanovenie neobmedzuje prieskumnú právomoc súdu na vady konania vytýkané žalobcom, žalobca sa nedomnieva, že by nezákonnosť postupu žalovaného spočívajúca v tom, že verejnosti so zreteľom na ustanovenie § 23 zákona č. 24/2006 Z.z. odňal možnosť zúčastniť sa na zisťovacom konaní, nemala byť súdom zohľadnená. 25. Z ustanovenia § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa uvedeného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s výnimkou konaní podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona. Z uvedeného však nevyplýva, že by bolo ponechané na ľubovôľu príslušného orgánu, čo má byť obsahom odôvodnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. 26. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. musí v sebe zahŕňať vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. Posúdenie a vyhodnotenie týchto kritérií musí byť z odôvodnenia rozhodnutia vydaného v predmetnom konaní identifikovateľné. 27. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 20 ods. 1 musí dať podľa žalobcu jeho adresátovi odpoveď na otázku, akým spôsobom uvedené kritériá vyhodnotil príslušný orgán a akým spôsobom vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a v rámci kritérií uvedených v ustanovení § 20 ods. 3 zákona 24/2006 Z.z. bolo príslušným orgánom subsumované pod ustanovenie § 2 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom je definovaný jeho účel, ktorým je okrem iného zistiť, opísať, vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, vrátane jej variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodzovaniu životného prostredia a získať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zároveň zrejmé, ako vyhodnotil príslušný orgán získané podklady vo vzťahu ku kritériám uvedeným v ustanovení § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. 28. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedené skutočnosti podľa žalobcu zistiť nemožno. 29. Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (Veľkej komory) zo dňa 07. septembra 2004, vo veci C-127/02 Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, podľa ktorého článok 6 ods. 3 prvá veta smernice sa musí vykladať v tom zmysle, že každý plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu lokality podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na túto lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany, pokiaľ na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že bude mať pravdepodobne na túto lokalitu významný vplyv, a to buď samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi. 30. Poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora (Tretej komory) zo dňa 11. apríla 2013 vo veci C-258/11, Peter Sweetman a iní /An Bord Pleanála, v ktorom súd skonštatoval: „Povolenie v súvislosti s plánom alebo projektom v zmysle článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch možno teda vydať len za predpokladu, že príslušné orgány po tom, ako určili všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi môžu ovplyvniť ciele ochrany predmetnej lokality a prihliadli na všetky najvýznamnejšie vedecké poznatky v danej oblasti, nadobudli istotu, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Tak je to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takého vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, bod 99, ako aj Solvay a i., bod 67).“ 31. Žalobca trval na tom, že žalovaný sa kumulatívnym vplyvom siete lesných ciest na integritu CHVÚ Malá Fatra nezaoberal. Nemožno teda dospieť k záveru, že by neexistovala dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takéhoto kumulatívneho vplyvu siete lesných ciest na predmet ochrany v CHVÚ Malá Fatra. 32. Žalobca nakoniec poukazuje na tú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorej odkazujúc na vyjadrenie Správy Národného parku Malá Fatra sa zmieňuje o „nešťastných dotáciách VÚ výstavbu protipožiarnych lesných ciest ktoré (spolu s majetkovou rozdrobenosťou lesov) generujú zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku.“ III. Vyjadrenie žalovaného 33. Žalovaný sa k jednotlivým námietkam žalobcu vyjadril nasledovne: 34. S tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) - rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci pre nesprávne právne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, žalovaný nesúhlasil z nasledujúcich dôvodov: 35. Žalobca na stranách 3 a 4 žaloby poukazuje na obsah svojho podnetu zo dňa 24.03.2014 označeného ako „Odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZPl/Z/2014/00652/ Kr zo dňa 04.03.2014“, v ktorom poukázal na skutočnosť, Že v Národnom parku Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme boli v priebehu dvoch rokov vydané súhlasy na výstavbu lesných ciest a konania o vydanie súhlasov k výstavbe ďalších lesných ciest v tomto území prebiehajú. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia Žalovaného nevyplýva, že by vykonal akékoľvek dokazovanie ohľadom toho, ako by mohla predmetná lesná cesta, ak by bola hodnotená s ostatnými už realizovanými, či plánovanými lesnými cestami, ovplyvniť danú lokalitu. 36. K uvedeným tvrdeniam žalobcu je potrebné uviesť, že podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, odôvodnenie podnetu. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. pri rozhodovaní primerane použije kritériá pre zisťovacie konanie podlá § 29 ods. 5 tohto zákona. 37. Ministerstvo konalo vo veci podnetu LZ VLK v plnom rozsahu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z., pričom osobitne prihliadalo aj na odôvodnenie podnetu LZ VLK. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) č. ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 4.08.2014, ktorá sa k pripomienkam LZ VLK vyjadrila na stranách 2 až 4 svojho stanoviska, pričom zhodnotila aj vplyv výstavby ostatných lesných ciest v predmetnom území. V rozhodnutí ministerstva sa v tejto súvislosti na strane 4 uvádza, že: „Lesné cesty, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme národného parku v hospodárskych lesoch prevažne v smrekových monokultúrach, majú podľa Správy NP Malá Fatra málo pravdepodobný vplyv na dotknuté chránené územie“. 38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ministerstvo si v konaní podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. zaobstaralo podklady pre rozhodnutie, na základe ktorých náležitým spôsobom posúdilo, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. v zmysle kritérií stanovených týmto zákonom, pričom zohľadnilo aj vplyv plánovanej výstavby ďalších lesných ciest v predmetnom území. 39. Žalobca ďalej na strane 4 žaloby uvádza nasledovné skutočnosti: „Podľa ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. - O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie príslušného orgánu v zisťovacom konaní (konanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona), musí byť odôvodnené. Citované zákonné ustanovenie zároveň ukladá správnemu orgánu vyrovnať sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so stanoviskami podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Je nepochybné, že žalobca, na ktorého podnet zisťovacie konanie začalo, je osobou, ktorej z ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva oprávnenie, aby sa žalovaný vysporiadal s jeho stanoviskom doručeným na výzvu žalovaného k predmetu konania. Žalobca v tejto súvislosti poznamenáva, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by žalovaný mohol v predmetnom zisťovacom konaní postupovať rozdielne od postupu upraveného v ustanovení § 22 a 23 zákona č. 24/2006 Z.z. Nie je zrejmé na základe akých ustanovení označeného zákona dospel žalovaný k záveru, že pre jeho postup v zisťovacom konaní, ktoré začalo na podnet žalobcu ako organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia, sa spravuje iným režimom, ako zisťovacie konanie, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 18 ods. 3 a 5 zákona č. 24/2006 Z.z., a to osobitne preto, že ustanovenie § 20 neupravuje priebeh zisťovacieho konania podľa §18 ods. 10all zákona č. 24/2006 Z.z. “. 40. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca spája dohromady dva rôzne typy konaní upravené osobitnými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z. Napadnuté rozhodnutie ministerstva nebolo vydané podľa ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z.. ale podľa ustanovenia § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. Konanie podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom bolo na základe podnetu LZ VLK vydané rozhodnutie ministerstva, ktorým ministerstvo rozhodlo, že navrhovaná výstavba lesnej cesty sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., je samostatným typom konania, ktoré je potrebné rozlišovať od zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“), ktoré je upravené v ustanoveniach § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. 41. Podľa ustanovení § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. sa postupuje len v prípade navrhovaných činností, pre ktoré zákon č. 24/2006 Z.z. ustanovuje, že sú predmetom zisťovacieho konania. Čo je predmetom zisťovacieho konania vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého „ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona“, ako aj z prílohy č. 8 časti B zákona č. 24/2006 Z.z. Podľa § 18 ods. 3 a 5 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom zisťovacieho konania je: a) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu niektorej z hodnôt uvedených v prílohe č. 8 časti B, b) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mat podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. 42. Na rozdiel od zisťovacieho konania upraveného v ustanoveniach § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., predmetom konania podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. je určenie či posudzovaniu vplyvov podlieha a/ navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v prílohe č. 8, b/ navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. 43. Konanie ukončené napadnutým rozhodnutím ministerstva bolo začaté na základe podnetu podľa § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže išlo o navrhovanú činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. 44. Nakoľko navrhovaná výstavba lesnej cesty nie je navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, ktorá by dosahovala hodnoty uvedené v prílohe č. 8 časti B zákona č. 24/2006 Z.z. ani navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou uvedenou v prílohe č. 8 časti B zákona č. 24/2006 Z.z., ku ktorej by príslušný orgán vydal vyjadrenie, že môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nemôže byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. Z tohto dôvodu ani ustanovenie § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazuje, nie je možné aplikovať na rozhodnutie ministerstva vydané podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. 45. V ustanoveniach § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. sa na § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. odkazuje len v ustanovení odseku 4, podľa ktorého ,,ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5“. Pokiaľ ide o ustanovenie § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré poukazuje žalobca, v žiadnom ustanovení § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. ani v inej časti tohto zákona sa neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo v konaní podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. aplikovať. 46. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. neupravuje priebeh konania podľa § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. 47. Predmetné ustanovenie zákona č. 24/2006 Z.z. upravuje spôsob začatia konania, predmet konania, ako aj orgán príslušný na vydanie rozhodnutie. Taktiež upravuje, na ktoré skutočnosti je príslušný orgán povinný prihliadať, na základe akých kritérií rozhoduje a taktiež ustanovuje právomoc príslušného orgánu vyžiadať si od navrhovateľa doplňujúce informácie. Nakoľko ustanovenie § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. upravuje základné náležitosti konania, ako aj postup príslušného orgánu v konaní obdobne ako je tomu v prípade zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., nie je možné tvrdiť, že priebeh konania v predmetnom ustanovení nie je upravený. 48. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že zákon č. 24/2006 Z.z. pre rozhodovanie podľa § 20 ods. 6, na základe ktorého vydalo ministerstvo napadnuté rozhodnutie, na rozdiel od rozhodovania v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., neustanovuje, že vydané rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení musí vysporiadať s písomnými stanoviskami rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obci, resp. verejnosti k zámeru v zmysle § 23 ods. 4 zákon č. 24/2006 Z.z. 49. Žalobca ďalej na strane 5 žaloby namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. Konkrétne vo svojej žalobe uvádza: „Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia musí v sebe zahŕňať vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. Posúdenie a vyhodnotenie týchto kritérií musí byť z odôvodnenia rozhodnutia vydaného v predmetnom konaní identifikovateľné. 50. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 20 ods. 1 musí dať jeho adresátovi odpoveď na otázku, akým spôsobom uvedené kritéria vyhodnotil príslušný orgán a akým spôsobom vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a v rámci kritérií uvedených v ustanovení § 20 ods. 3 zákona 24/2006 Z.z. bolo príslušným orgánom subsumované pod ustanovenie § 2 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom je definovaný jeho účel, ktorým je okrem iného zistiť, opísať, vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, vrátane jej variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodzovaniu životného prostredia a získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia podľa osobitných predpisov. 51. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zároveň zrejmé, ako vyhodnotil príslušný orgán získané podklady vo vzťahu ku kritériám uvedeným v ustanovení § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. 52. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca v tomto prípade argumentuje tvrdením, ktoré nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z. Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. neustanovuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. Ustanovuje skutočnosti, na ktoré má príslušný orgán pri rozhodovaní prihliadať, čo ministerstvo bezo zvyšku naplnilo. To dokazuje nielen žiadosť ministerstva č. 5810/2014-3.4/ak zo dňa 14.07.2014, ktorou si ministerstvo vyžiadalo od dotknutých subjektov stanoviská ku konkrétnym skutočnostiam, na ktoré je príslušný orgán povinný v zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. prihliadať, ale aj samotné rozhodnutie ministerstva. 53. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo predovšetkým zo stanoviska odbornej organizácie ŠOP SR č. ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 04.08.2014, v ktorom bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ako aj zo stanoviska žiadateľa zo dňa 06.08.2014, ktoré nebolo so stanoviskom ŠOP SR vo vzájomnom rozpore. Ministerstvo vo svojom rozhodnutí na strane 2 až 4 pri každom podklade rozhodnutia uviedlo závery, ktoré z týchto podkladov vyplývali, čo sa týka posúdenia navrhovanej činnosti vzhľadom na kritériá ustanovené v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. a súčasne aj vyhodnotilo súvisiace argumenty LZ VLK uvedené v jeho podnete zo dňa 24.03.2014. 54. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že rozhodnutie ministerstva bolo vydané v súlade s ustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže z rozhodnutia ministerstva je zrejmé, že pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ministerstvo prihliadalo aj na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, ako aj na odôvodnenie podnetu. 55. Žalobca na strane 5 a 6 žaloby poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-127/02 Waddenvereniging a Vogelsbeschermingvereniging a C-258/11 Peter Sweetman /An Bord Pleanála, ktoré sa týkajú uplatňovania čl. 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich Živočíchov a rastlín v platnom znení. Podľa žalobcu sa žalovaný nezaoberal kumulatívnym vplyvom lesných ciest na integritu Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra a nemožno teda dospieť k záveru, že by neexistovala dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takéhoto kumulatívneho vplyvu siete lesných ciest na predmet ochrany v Chránenom vtáčom území Malá Fatra. Žalobca tiež poukazuje na časť rozhodnutia žalovaného, v ktorej odkazujúc na vyjadrenie ŠOP SR, Správy Národného parku Malá Fatra sa zmieňuje o nešťastných dotáciách EÚ na výstavbu protipožiarnych lesných ciest, ktoré (spolu s majetkovou rozdrobenosťou lesov) generujú zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku. 56. Vo vzťahu k vyššie uvedeným žalobcovým tvrdeniam považuje žalovaný za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení je v slovenskom právnom poriadku transponovaná do zákona č. 543/2002 Z.z. vrátane článku 6 ods. 3 tejto smernice. Konanie, v ktorom sa zisťuje či navrhovaná činnosť, či už samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže pravdepodobne významne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, a súčasne či má byť predmetom primeraného hodnotenia jej vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany, je konaním podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. 57. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vydáva k návrhu plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie európskej sústavy chránených území alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie európskej sústavy chránených území, a to na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 a 10 osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z.. 58. Ako bolo už v predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia uvedené, ministerstvo vychádzalo v konaní zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 04.08.2014, ktorá sa k pripomienkam LZ VLK vyjadrila na stranách 2 až 4 svojho stanoviska, pričom zhodnotila aj vplyv výstavby ostatných lesných ciest v predmetnom území. V rozhodnutí ministerstva sa v tejto súvislosti na strane 4 uvádza, že: „Lesné cesty, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme národného parku v hospodárskych lesoch prevažne v smrekových monokultúrach, majú podľa Správy NP Malá Fatra málo pravdepodobný vplyv na dotknuté chránené územie“. 59. Vo vzťahu k vyjadreniu ŠOP SR, Správy Národného parku Malá Fatra, na ktoré žalobca poukazuje v závere svojej žaloby, je potrebné uviesť, že žalobcom citované vyjadrenie ŠOP SR, Správy Národného parku Malá Fatra, ktoré sa uvádza aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstva, sa na navrhovanú výstavbu lesnej cesty, ktorá bola predmetnom konania podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. vo veci podnetu LZ VLK zo dňa 24.03.2014, priamo nevzťahovalo, nakoľko projekt navrhovanej výstavby „Lesnej cesty Medzi Jarky“ nebol umiestnený do národného parku, ale jeho ochranného pásma. 60. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministerstva bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré ustanovujú postup príslušného orgánu v konaní podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci si ministerstvo zaobstaralo dostatok podkladov, na základe ktorých mohlo s prihliadnutím na kritériá ustanovené v § 20 ods. 3 a 4 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnúť o tom, že navrhovaná výstavba lesnej cesty nie je činnosťou, ktorá podlieha posudzovaniu vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 61. Ďalší účastník sa k žalobe nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 62. Podľa § 2 ods. zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účelom zákona je najmä a) včasné a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy 63. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. ministerstvo začne konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 na základe odôvodneného písomného podnetu a) povoľujúceho orgánu, b) okresného úradu v sídle kraja, c) okresného úradu, d) rezortného orgánu, e) organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27, f) navrhovateľa. 64. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. ministerstvo môže začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 aj z vlastného podnetu, pričom prihliada na podnety verejnosti, dotknutej obce a dotknutého orgánu. 65. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. 66. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5. 67. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. ministerstvo môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie požiadaviek podnetu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. 68. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo. 69. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. 70. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. 71. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania podľa § 39. V. Posúdenie veci správnym súdom 72. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). 73. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 74. Úlohou tunajšieho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.8.2014, ktorým Ministerstvo životného prestrela SR vydalo podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe podnetu žalobcu, podľa § 20 ods. 1 písm. e) citovaného zákona pre navrhovanú výstavbu lesnej cesty Medzi Jarky - navrhovateľa Urbárni spolumajitelia- pozemkové spoločenstvo Veličná, 027 54 Veličná rozhodnutie, že navrhovaná výstavba lesnej cesty Medzi Jarky sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 75. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo a správne v súlade so zákonom. 76. Podľa názoru súdu je nesporné , že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa ust. § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. Predmetom konania podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 18 ods. 10, ods. 11 citovaného zákona je určenie, či posudzovaniu vplyvov podlieha a/ navrhovaná činnosť alebo jej: zmena uvedená v prílohe č. 8 b/ navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. 77. V tomto prípade konanie ukončené napadnutým rozhodnutím ministerstva bolo začaté na základe podnetu žalobcu podľa § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže išlo o navrhovanú činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.. 78. Účelom konania o podnete žalobcu, výsledkom ktorého bolo preskúmavané rozhodnutie bolo vymedzenie, či posudzovaná činnosť má byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 18 ods. 12 Zákona, teda to, či navrhovaná výstavba lestnej Cesty samostatne, ale najmä v kombinácii s inou činnosťou by mohla mať významný vplyv na chránené územia. 79. Nakoľko navrhovaná výstavba lesnej cesty nie je navrhovanou činnosťou, resp. jej zmenou, ktorá by dosahovala hodnoty uvedené v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ani navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, uvedenej v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ku ktorej by príslušný orgán vydal vyjadrenie, že môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nemôže byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. 80. Z ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že postup podľa tohto ustanovenia (zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti) sa vzťahuje iba na činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona (činnosti špecifikované v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia). K činnostiam podľa § 18 ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona nepatrí činnosť, o ktorej v rámci napadnutého rozhodnutia konal žalovaný. 81. Zákon č. 24/2006 Z.z. vymedzuje osobitné procesné postupy pre rôzne druhy posudzovacích činnosti. Tretia časť Zákona v ustanoveniach § 18 až § 20 upravuje postup pri určovaní toho, ktoré navrhované činnosti budú podľa ďalších ustanovení tejto časti predmetom zisťovacieho konania a to tak, že vymedzuje činnosti, ktoré podliehajú obligatórne zisťovaciemu konaniu ako aj činnosti, ktoré môžu podliehať zisťovaciemu konaniu v prípade, ak tak podľa § 18 ods. 11 rozhodne Ministerstvo. 82. Podľa § 64 zákona č. č. 24/2006 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konaní podľa § 59 ods. 2. 83. Z ustanovenia § 64 zákona č. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že na konanie, výsledkom ktorého bolo preskúmavané rozhodnutie sa (v čase vydania rozhodnutia) nevzťahoval Správny poriadok, ktorý okrem iného vymedzuje všeobecný postup, ktorý sú povinné orgány verejnej správy pri svojom konaní a rozhodovaní dodržať, ako aj všeobecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Skutočnosť, že na preskúmavané konanie a rozhodnutie sa nevzťahoval Správny poriadok však neznamená, že napadnuté rozhodnutie nemusí byť odôvodnené - rozsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva napr. z konštantnej judikatúry súdov SR, v zmysle ktorej aj v prípadoch, ak sa na konanie neaplikuje úprava správneho poriadku a úprava konkrétneho právneho predpisu zák. č. 24/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 nie je dostatočná, je dôvodné vyžadovať od správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie v takom rozsahu, aby garantovalo účastníkovi možnosť realizácie jeho procesných práv v zmysle Ústavy a medzinárodných dohovorov. 84. Obsahové požiadavky rozhodnutia podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. vymedzuje najmä ustanovenie § 20 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré odkazuje na § 29 ods. 5 cit. zákona - ustanovenie § 20 Zákona však neodkazuje na iné ustanovenia tohto právneho predpisu, a už vôbec nie na ustanovenie § 29 ods. 7, ako sa mylne domnieva žalobca. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že preskúmavané rozhodnutie nie je výsledkom zisťovacieho konania (konania podľa § 29 a nasl. Zákona), ako nesprávne opakovane uvádza žalobca. Správny súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie náležitostí podľa § 29 ods. 7 Zákona. Súd sa rovnako nestotožňuje s námietkou žalovaného, že postup upravený v § 18 až 20 Zákona je zisťovacím konaním - toto z obsahu dotknutého právneho predpisu nevyplýva. Zo samotnej skutočnosti, že postup správneho orgánu, upravený v § 18 až 20 Zákona, neobsahuje špecifikáciu náležitostí rozhodnutia, ktoré je výsledkom tohto postupu, nemožno vyvodiť záver, že toto rozhodnutie má spĺňať náležitosti rozhodnutia, ktoré je výsledkom iného postupu (zisťovacieho konania, prípadnej inej posudzovanej činnosti). 85. Z tohto dôvodu ani ust. § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z . na ktoré žalobca poukazuje v svojej žalobe, nie je možné aplikovať na preskúmavané rozhodnutie ministerstva, ktoré bolo vydané podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona. 86. Pokiaľ ide o posúdenie navrhovanej činnosti vzhľadom na kritériá ustanovené v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol závery, ktoré z predložených podkladov vyplývali. Žalovaný prihliadal na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, ako aj na odôvodnenie podnetu. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo stanoviska odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, v ktorom bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ako aj zo stanoviska navrhovateľa, ktoré nebolo so stanoviskom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v rozpore. Stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktoré žalovaný zohľadnil, primárne vychádzalo zo stanoviska miestne príslušnej organizačnej zložky - Správy Národného parku Malá Fatra, z ktorého okrem iného vyplýva, že v konaní bol zohľadnený aj vplyv ďalších lesných ciest v predmetnom území. Súd preto vyhodnotil aj túto námietku žalobcu ako nedôvodnú - súd na tomto mieste opätovne poukazuje na to, že žaloba obsahuje všeobecné námietky, avšak žalobca neuviedol, ktorú konkrétnu náležitosť ustanovenia § 20 ods. 3 Zákona napadnuté rozhodnutie neobsahuje. 87. Z predloženého administratívneho spisu, vrátane preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o tom, či výstavba predmetnej lesnej cesty podlieha režimu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., osobitne prihliadlo aj na odôvodnenie podnetu žalobcu, pričom vychádzal najmä zo stanoviska ŠOP SR/3581/2014 zo dňa 4.8.2014, ktorá sa k pripomienkam žalobcu vyjadrila na stranách 2-4 svojho stanoviska, pričom zhodnotila aj vplyv výstavby ostatných lesných ciest v predmetnom území. V rozhodnutí ministerstva sa v tejto súvislosti na strane 4 uvádza, že: „Lesné cesty, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme národného parku v hospodárskych lesoch prevažne v smrekových monokultúrach, majú podľa Správy NP Malá Fatra málo pravdepodobný vplyv na dotknuté chránené územie“. 88. Žalovaný tak podľa súdu prihliadol na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a odôvodnenie podnetu žalobcu. 89. Vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora, na ktoré poukazoval žalobca, súd uvádza, že žalobca síce odcitoval právne vety (pravdepodobne) viacerých rozhodnutí Súdneho dvora, avšak v nadväznosti na dotknuté rozhodnutia neoznačil žiadnu konkrétnu vadu preskúmavaného rozhodnutia, ani konania, ktoré mu predchádzalo, s výnimkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom na čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch. 90. Podľa správneho súdu správne orgány v konaní vo veci žiadosti žiadateľa postupovali v súlade s uvedeným článkom smernice o biotopoch v zmysle výkladu vyplývajúceho z judikatúry Súdneho dvora. Podľa čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch: „ Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“ Z vyššie uvedeného ustanovenia smernice o biotopoch, ako aj z príslušných rozsudkov Súdneho dvora vyplýva, že primeranému hodnoteniu vplyvov z hľadiska cieľov jej ochrany podliehajú len tie plány alebo projekty, ktoré posudzovanú lokalitu môžu pravdepodobne významne ovplyvniť. Vplyv navrhovaného projektu výstavby lesnej cesty bol spolu s ďalšími projektmi výstavby lesných ciest posúdený, ako súd vyššie uviedol, s tým záverom, že výstavby cesty spolu s existujúcimi cestami má málo pravdepodobný vplyv na dotknuté chránené územie. 91. Súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou poukazoval na vyjadrenie Správny Národného parku Malá Fatra, v ktorej sa uvedený subjekt zmieňoval o nešťastných dotáciách VÚ výstavbu protipožiarnych lesných ciest, ktoré (spolu s majetkovou rozdrobenosťou lesov) generujú zhusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku. Táto námietka zjavne nesúvisí so správnosťou/nesprávnosťou preskúmavaného rozhodnutia - posudzovaná cesta nie je protipožiarna, neplánuje sa jej výstavba v národnom parku, v rozhodnutí ani v konaní nie je zmienka o tom, že by na zamýšľanú cesta bola poskytnutá/prisľúbená dotácia. 92. Súd uzatvára, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré upravujú postup príslušného orgánu v konaní podľa § 20 citovaného zákona. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci si žalovaný zaobstaral dostatok podkladov, na základe ktorých rozhodol v súlade a jeho rozhodnutie je možné považovať za súladné s ust. § 20 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z. 93. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval,, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 94. O trovách konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a nárok na náhradu trov konania mu voči žalobcovi nepriznal, pretože mu zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú. 95. O trovách konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a nárok na náhradu trov konania mu voči žalobcovi nepriznal, pretože mu zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú. 96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.