Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/214/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201484 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201484.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SUBCENTRO s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 17, Bratislava, IČO:44 741 871, zastúpený advokátskou kanceláriou ČORBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 50 933 973, proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015 a rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Bratislava č. 02 013 14/63/2014-SSI-62-Ba/Pa zo dňa 24.03.2014 z r u š u j e . Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Bratislava č. 02 013 14/63/2014-SSI-62- Ba/Pa zo dňa 24.03.2014, ako príslušný správny orgán vykonávajúci štátnu správu na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bývania podľa § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, § 123a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na základe porušenia povinností ustanovených na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, zistených v rámci výkonu Hlavného štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „HŠSD“) dňa 15.11.2013 a 22.11.2013 na stavbe DOMINO - A, B a C, Bratislava - Petržalka, C., na pozemkoch par. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k. ú. D., uznal zodpovedným žalobcu ako stavebníka, zo spáchania správneho deliktu, za porušenie § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 stavebného zákona, keď záväznú podmienku č. 2 právoplatného stavebného povolenia číslo UKSP 20651 TXI/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011, vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka „Stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou.“ (rozhodnutie o umiestnení stavby č. UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009), nesplnil. Stavebník zabezpečil vytýčenie stavby podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní (výkresu C), v rozpore s právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby a v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 právoplatného stavebného povolenia tým, že uskutočnil zmeny osadenia stavby od bytového domu C. X - C. XX namiesto 18,321 m (v rozhodnutí o umiestnení stavby) na 16,050m, 16,025m a 16,00 m. Celková odstupová vzdialenosť od osadenej novostavby po bytový dom C. X - C. XX bola týmto skrátená o cca 2 m. Stavebník takýmto protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona, za ktoré uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 7.000,- EUR. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalobcu uznal zodpovedným za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Stavebník uskutočňoval časť stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ Bratislava-Petržalka, C., stavebný objekt SO 02 Bytové domy A, B, C na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. D., obec R. - mestská časť D., okres R. V, v rozpore s podmienkou č. 2 stavebného povolenia (stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011) tým, že dňa 02.10.2013 nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby (stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 11929-TX1/07-09- Kb-4 zo dňa 05.02.2009), nakoľko odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX nie je 18,321 m tak, ako je určené v rozhodnutí o umiestnení stavby, ale je 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, čím porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona. Za uvedený správny delikt odvolací orgán uložil žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 9 ods. 2 prvá veta zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, pokutu vo výške 7.000,- EUR. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2015 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vzchádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, označil ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal, že žalovaný napriek opakovaným námietkam žalobcu, neprihliadol na evidentný rozpor v osadení stavby v zmysle stavebného povolenia č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 (ďalej len „stavebné povolenie") oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (ďalej len „územné rozhodnutie"). V zmysle stavebných výkresov je nepochybné, že sa stavba v zmysle stavebného povolenia oproti územnému rozhodnutiu rozmerovo zväčšila do šírky aj dĺžky a z tohto dôvodu je stavebné povolenie nevykonateľné, keďže sa nedá postupovať v zmysle záväznej podmienky č. 1 stavebného povolenia (uskutočňovať stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej súčasťou je aj vytyčovací výkres) a záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia zároveň (vytýčiť stavbu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby). 5. Žalobca uviedol, že aj z výkresu - osadenie objektov podľa územného rozhodnutia je nepochybné, že existuje rozpor nie len medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením (navýšenie plošných rozmerov stavby robí stavebné povolenie nevykonateľné), ale aj samotné územné rozhodnutie je nevykonateľné pre rozpor medzi textovou časťou a situačným výkresom v M 1:1000, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohou územného rozhodnutia a ich rozpor s dokumentáciou na vydanie územného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pri osadzovaní jednotlivých objektov polyfunkčného súboru DOMINO, nie je objektívne možné rešpektovať záväznú odstupovú vzdialenosť územného rozhodnutia 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX a zároveň odstupovú vzdialenosť 1,08 m od pozemku parc. č. XXXX pri rešpektovaní šírky a dĺžky jednotlivých objektov súboru DOMINO osadených v zmysle územného rozhodnutia, nakoľko by niektoré objekty nielenže zasahovali na parc. č. XXXX ale dokonca by presahovali za ňu na ďalšie pozemky, čo je v rozpore s § 38 stavebného zákona, nakoľko nešlo o prípad vyvlastnenia a v čase vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia neexistoval k týmto pozemkom právny vzťah stavebníka. 6. V ďalšom žalobca citoval ust. § 37, § 38, § 39 ods. 1, § 39a ods. 1 a ods. 2, § 48 ods. 1 a § 62 ods. 1 a ods. 4 stavebného zákona a na základe týchto je názoru, že žalobca ako stavebník nemôže byť zodpovedný za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko vždy postupoval v súlade so zákonom v zmysle právoplatného stavebného povolenia a právoplatného územného rozhodnutia, staval podľa platnej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, čo potvrdila Štátna stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava v zázname zo dňa 11.12.2013. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa na základe kontroly Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Bratislava vykonanej po realizácii stavebných prác na stavbe DOMINO ukázali ako rozporuplné a nevykonateľné, keďže stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka v rozpore s § 37 ods. 4 stavebného zákona vydal nevykonateľné územné rozhodnutie a na jeho základe vydal v rozpore s § 62 ods. 4 stavebného zákona nevykonateľné stavebné povolenie. Pre opakované pochybenia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka, nemôže byť žalobca zodpovedný za spáchanie správneho deliktu za ktorý mu bola uložená pokuta. Žalobca, ako právny nástupca účastníka konania stavebného povolenia a územného rozhodnutia v zmysle § 70 stavebného zákona, bol predmetnými rozhodnutiami stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka uvedený do omylu, čím mu bola spôsobená škoda obrovského rozsahu. 7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nesprávne právne posúdil žalobcom namietané prekročenie právomoci správneho orgánu pri vydávaní záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia (č. UKSP 20651-TX1/11 Mt-151 z 27.10.2011), nakoľko stavebný úrad prekročil rozsah svojej právomoci, keďže v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, môže ako záväznú podmienku stavebného povolenia určiť umiestnenie stavby len v prípade konania, ktoré je spojené so stavebným konaním. V danom prípade nešlo o prípad spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, preto ide o prekročenie právomoci a na uvedenú podmienku sa hľadí ako na nulitný správny akt, t.j. ako keby neexistovala. 8. Žalobca citoval ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 62 ods. 4 stavebného zákona, článok 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že uvedené zákonné ustanovenia jednoznačne určujú, že v stavebnom konaní sa stavba neumiestňuje, ani sa neurčujú odstupové vzdialenosti. V stavebnom konaní stavebný úrad v zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona, iba záväzne potvrdí súlad vytyčovacích výkresov potrebných pre vytýčenie stavby v zmysle § 75 ods. 3 stavebného zákona (sú súčasťou dokumentácie overenej v stavebnom konaní, nakoľko nie sú súčasťou územného rozhodnutia) s územným rozhodnutím a územným plánom. Ak vytyčovacie výkresy nie sú v súlade s územným rozhodnutím a územným plánom, stavebný úrad stavebné povolenie v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona nevydá a žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 9. V danom prípade stavebný úrad záväznou podmienkou č. 2 nielenže prekročil zákonom stanovený rozsah svojej právomoci, ale zároveň v rozpore so zákonom preniesol na žalobcu ako stavebníka svoju zákonnú povinnosť a tým aj zodpovednosť vyplývajúcu z § 62 ods. 1 a) stavebného zákona, t.j. riadne preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím. Zároveň záväzná podmienka č. 2 je v rozpore s §75 ods. 3 stavebného zákona, keď záväznou podmienkou stavebný úrad protizákonne odňal žalobcovi ako stavebníkovi možnosť vytýčiť stavbu podľa vytyčovacích výkresov, v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorej súlad s územným rozhodnutím sám stavebný úrad v zmysle § 62 stavebného zákona viackrát pri vydávaní stavebných povolení písomne potvrdil. Navyše žalobca má za to, že záväzná podmienka č. 2 je zmätočná, nakoľko nielenže je v rozpore so zákonom, ale je v rozpore aj so záväznou podmienkou č. 1 právoplatného stavebného povolenia (stavba má byť uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je vytyčovací výkres v zmysle § 75 ods. 3 stavebného zákona, ktorej súlad s územným rozhodnutím a územným plánom potvrdil sám stavebný úrad. Žalobca opäť zdôraznil rozpor záväznej podmienky č. 2 so záväznou podmienkou č. 1, ktorý robí stavebné povolenie nevykonateľným vzhľadom na odstupové vzdialenosti a plošné rozmery stavby. Preto žalobca nemôže byť zodpovedný za spáchanie správneho deliktu a nemôže mu byť uložená pokuta. 10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie žalovaného, ktorý prehlásenie obchodnej spoločnosti CS, s.r.o. zo dňa 02.10.2013, že stavba bola vytýčená v súlade s dodanou situáciou overenou v stavebnom konaní, posúdil ako účelové, nakoľko podľa žalobcu, výkres „objekty A, B, C OSADENIE OBJEKTOV" z augusta 2013, stupeň realizačný projekt, autor VI GROUP, len detailne rozpracováva, t.j. prehlbuje výkres č. „C“ s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA" z októbra 2010, keďže v spise pri vydávaní stavebného povolenia sa žiadny iný overený výkres, podľa ktorého by sa stavba dala vytýčiť nenachádzal a ani nenachádza. Výkres č. „C“ s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“ z októbra 2010, je súčasťou overenej PD z októbra 2010, do kópie ktorého (originál bol overený ako súčasť PD z októbra 2010) boli len dodatočne pre informáciu doplnené chýbajúce kóty, ktoré sa určili podľa mierky, preto Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava správne dospela k záveru, že predmetná stavba bola vytýčená v súlade s PD overenou v stavebnom konaní, a že podmienky č. 1 a č. 2 predmetného stavebného povolenia sú vo vzájomnom rozpore a nie ako tvrdí žalovaný, že Inšpektorát Bratislava pri vyhodnocovaní pochybil. 11. Žalobca namieta odôvodnenie žalovaného, podľa ktorého účastník konania svoje tvrdenie, že v rozhodnutí o umiestnení stavby sa nachádza vecná chyba (vo výkrese Urbanistický blok nebol správny mapový podklad a omyl vznikol chybou v písaní pri vyhotovovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, keď odstupová vzdialenosť bola mylne uvedená 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom neurčeným na osadenie objektov) žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedenú skutočnosť, že došlo k omylu, žalobca podľa jeho názoru preukázal: -rozhodnutiami stavebného úradu Mestskej časti Bratislava, pričom každé stavebné povolenie počíta s rovnakým osadením stavby ako je vytýčená a zrealizovaná (stavebné povolenie na stavbu Polyfunkčné objekty DOMINO z 27.10.2011 sp. zn. UKSP 20651-TX1/11 Mt-151, právoplatné dňa 15.11.2011; rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením z 13.06.2013 sp. zn. UKSP 6138 - TX1/2013 - Vč-12, právoplatné dňa 12.07.2013; stavebné povolenie Polyfunkčné objekty DOMINO objekt parkoviská a spevnené plochy z 09.07.2013 sp. zn. 12-13/10196/DG2/Ma-2, právoplatné dňa 25.07.2013), -rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvod Bratislava 4 pod sp. zn. OSVS 2013/4504/SOJ/V - 4172, právoplatné dňa 26.06.2013, -prehlásením projektanta B.. C. W., W. K., E..A..O.. projektu DOMINO, ktorý uviedol, že v územnom vyjadrení zn. UKSP 11929 TXl/07-09-kb-4 zo dňa 05.02.2009 sa nachádzala vecná chyba, ktorá spočívala vo výkrese Urbanistický blok. V zmysle vyhotovenej dokumentácie k územnému konaniu je správne osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 m od objektu C. X-XX, ktoré preukazuje výkresová dokumentácia k územnému konaniu. 12. Žalobca zdôraznil, že ak by žalovaný postupoval v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku, sám by dospel k záveru, že územné rozhodnutie je vzhľadom na odstupovú vzdialenosť 18,321 m od bytového domu C. X - XX nevykonateľné. Ak by vzal žalovaný do úvahy, že došlo k omylu v písaní a počítal by s osadením 16,0 m od bytového domu C. X - XX, dospel by k záveru, že všetky vyššie uvedené stavebné povolenia, by boli v súlade s územným rozhodnutím, nakoľko by okrem odstupovej vzdialenosti 16,0 m od bytového domu C. X-XX boli dodržané aj ďalšie odstupové vzdialenosti v zmysle územného rozhodnutia a to odstupová vzdialenosť 1,08 m od pozemku s parc. č. XXXX a odstupová vzdialenosť 16,749 m od C. Z., na ktoré žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov úplne opomenul. 13. Žalobca namieta zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie, keďže žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 14 uvádza „Tvrdenie, že predmetná stavba, tak ako bola vytýčená podľa vytyčovacích výkresov, je v celom rozsahu umiestnená na pozemku účastníka konania ako stavebníka, pričom v prípade, ak by bola dodržaná podmienka č. 2 predmetného stavebného povolenia, zasahovala by aj na pozemky parc. č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, Riaditeľstvo inšpekcie zohľadnilo pri rozhodovaní o výške ukladanej sankcie." Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný pri rozhodovaní o výške sankcie vyhodnotil záväznú podmienku č. 2 stavebného povolenia ako nemožnú, z čoho vyplýva, že územné rozhodnutie je nevykonateľné a napriek tomu uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu a absolútne nelogicky sa stotožnil s výrokom Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky uvedeným v Oznámení o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania č. OU-BA- OVBP2-2014/00541-a/MRV zo dňa 07.02.2014, v ktorom konštatoval, že „pri vydávaní predmetného stavebného povolenia nedošlo zo strany príslušného stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu k porušeniu zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimoodvolacom konaní. Vzhľadom k uvedenému má Riaditeľstvo inšpekcie námietky účastníka konania obsiahnuté v časti II. jeho odvolania zo dňa 09.04.2015 za nedôvodné a podmienku č. 2 predmetného stavebného povolenia za platnú a záväznú." Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, keď hodnotenie dôkazov odporuje zásadám logiky a skutkové závery vôbec nezodpovedajú vykonaným dôkazom. 14. Žalobca namieta, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci, nakoľko žalovaný nezisťoval a ani sa nezaoberal právne významnými skutočnosťami a to odstupovou vzdialenosťou 1,08 m jednotlivých objektov polyfunkčného súboru DOMINO od pozemku parc. č. XXXX v zmysle územného rozhodnutia. Ak by sa žalovaný zaoberal odstupovou vzdialenosťou prišiel by na to, že odstupová vzdialenosť realizovaných blokov A, B, C by bola ešte menšia ako je súčasne zrealizovaný stav t.j. 16,050 m, 16,025 m a 16,00 m od bytového domu C. X -XX, pričom všetky odstupové vzdialenosti uvedené v územnom rozhodnutí sú rovnako právne záväzné. 15. Žalobca dodal, že právoplatné územné rozhodnutie a právoplatné stavebné povolenia kúpil dňa 28.03.2013 Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve od spoločnosti AQUATERM, spol. s r.o., Starhradská 10, Bratislava a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2013 príslušné pozemky za účelom realizácie stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO". Žalobca tak dobromyseľne nadobudol v súlade s § 70 stavebného zákona práva stavebníka k vyššie uvedeným stavebným povoleniam a územnému rozhodnutiu, z čoho vyplýva, že nepripravoval podklady pre územné rozhodnutie a stavebné povolenia, ale len postupoval v súlade so stavom konštituovaným správnym orgánom. Nakoľko územné rozhodnutie a stavebné povolenia boli právoplatné a vykonateľné, neexistoval dôvod ich spochybňovať, preto začal dňa 01.10.2013 s realizáciou stavebných prác v súlade so zákonom a v zmysle právoplatne vydaných stavebných povolení a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. V zmysle právoplatného stavebného povolenia pod č. UKSP 20651 TX1 Mt - 151 zo dňa 27.10.2011, jeho zmeny pod č. UKSP 6138-TX1/2013-VČ-12 zo dňa 13.06.2013 a v zmysle §75 stavebného zákona, stavbu „Polyfunkčné objekty DOMINO" Bratislava, Petržalka, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X k.ú. D., vytýčila osoba na to oprávnená, ktorá dňa 20.12.2013 prehlásila, že stavba je umiestnená a realizovaná v súlade so záväznou podmienkou č. 1 Stavebného povolenia, t.j. s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní (dokumentácia overená v stavebnom konaní je neoddeliteľnou súčasťou právoplatného stavebného povolenia, v ktorej je uvedený v zmysle § 62 stavebného zákona súlad so zastavovacími podmienkami určenými územným plánom a podmienkami územného rozhodnutia). Žalobca má za to, že postupoval v súlade so zákonom a nijako nepochybil. III. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Žalovaný je názoru, že v správnom konaní sa jednoznačne preukázalo, záznamom z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „HŠSD") č. j. 321/2013-SSI-62-2-PA a protokolom o vytýčení stavby zo dňa 02.10.2013, že žalobca ako stavebník časti stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ Bratislava-Petržalka, C., stavebný objekt SO 02 Bytové domy „A“, „B“, „C“, nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby v odstupovej vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, ale stavba bola dňa 02.10.2013 oprávneným pracovníkom obchodnej spoločnosti CS, s.r.o., IČO: 44 101 937, pod dohľadom autorizovaného geodeta a kartografa, B.. D. T., vytýčená v odstupovej vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX. 18. Uvedené konanie kvalifikoval žalovaný ako protiprávne, nakoľko žalobca porušil podmienku č. 2 stavebného povolenia, podľa ktorej „Stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou“, čím porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Protiprávnym konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a v spojení s § 9 ods. 2 prvá veta zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, bola žalobcovi uložená sankcia vo výške 7.000,-EUR. 19. Žalovaný odmieta tvrdenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď napriek opakovaným námietkam neprihliadol na rozpor v osadení stavby v zmysle stavebného povolenia oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby. V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenia § 39a ods. 1, ods. 2 písm. b), § 40 ods. 4, § 66 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 70, § 75 ods.1, ods.3 stavebného zákona, § 3 ods. 4 písm. b), § 4 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. c) bod 1, § 9 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, z ktorých vyplýva, že stavba sa spravidla umiestňuje rozhodnutím o umiestnení stavby a vytyčovanie stavby sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby (územným rozhodnutím) s jedinou výnimkou, a to v prípade, ak je konanie o umiestnení stavby spojené so stavebným konaním, kedy sa stavba umiestňuje stavebným povolením a jej vytýčenie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s týmto stavebným povolením (v prípade jednoduchých stavieb). V prípade predmetnej stavby, ktorá svojim charakterom nie je jednoduchou stavbou, bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým boli určené odstupové vzdialenosti od susedných stavieb a pozemku. V súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby mal žalobca ako stavebník zabezpečiť jej vytýčenie podľa vytyčovacích výkresov a jej následné osadenie. Rozhodnutie o umiestnení stavby je právoplatný individuálny správny akt, pre ktorý platí prezumpcia správnosti a záväznosti až do okamihu, pokiaľ nebude orgánom na to príslušným zmenené alebo zrušené. Žalovaný nemá právomoc preskúmavať zákonnosť ani správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebným povolením nie je možné moderovať umiestnenie stavby, ktoré bolo určené právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby. 20. Podľa názoru žalovaného, ak sa predmetná stavba v zmysle stavebného povolenia zväčšila do šírky aj dĺžky oproti rozhodnutiu o umiestení stavby, tak ako tvrdí žalobca, takáto skutočnosť, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia o umiestení stavby, by v žiadnom prípade neznamenala z právneho hľadiska jeho nevykonateľnosť. V prípade, ak by územné rozhodnutie bolo nevykonateľné z dôvodu rozporu jeho textovej časti so situačným výkresom tak, ako tvrdí žalobca, žalovaný konštatoval, že právne záväzný je iba výrok rozhodnutia a ak žalobca zistil takéto pochybenie, mal bezpochyby pred začatím uskutočňovania stavby požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie nového rozhodnutia o umiestení stavby. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v žalobe námietka nevykonateľnosti rozhodnutia o umiestnení stavby je nad rámec námietok a dôkazov, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, preto žiadal, aby sa súd s touto námietkou nezaoberal. 21. V ďalšom žalovaný uviedol, že nemá právomoc preskúmavať zákonnosť stavebného povolenia. Orgánom na to oprávneným je len príslušný správny orgán alebo súd za podmienok a spôsobom upraveným v štvrtej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Predmetné stavebné povolenie mimo odvolacieho konania preskúmal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý v liste č. OU-BA-OVBP2-2014/00541-a/MRV zo dňa 07.02.2014 „Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania“, konštatoval, že pri vydávaní stavebného povolenia nedošlo zo strany príslušného stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu k porušeniu zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimoodvolacom konaní. Preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že stavebné povolenie je nevykonateľné, pretože sa nedá postupovať v zmysle jeho záväznej podmienky č. 1 (realizovať stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej súčasťou je aj vytyčovací výkres) a zároveň jeho záväznej podmienky č. 2 (vytýčiť stavbu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby) a to z dôvodu, že projektová dokumentácia pre stavebné povolenie neobsahuje a podľa § 9 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ani obsahovať nemá vytyčovacie výkresy (vytyčovacie výkresy sa predkladajú k stavebnému konaniu iba v prípade jednoduchých stavieb, keď je spojené stavebné konanie s konaním o umiestnení stavby), ale obsahuje výkres „C“, s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“, z októbra 2010, na ktorom nie sú vyznačené odstupové vzdialenosti predmetnej stavby od okolitej zástavby, preto neexistuje rozpor s rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX určená na 18,321 m. 22. K námietke, že žalobca ako právny nástupca účastníka stavebného konania a navrhovateľa v konaní o umiestnení stavby, pochybeniami stavebného úradu bol uvedený do omylu, preto nemôže byť zodpovedný za spáchanie predmetného správneho deliktu, žalovaný uviedol, že správnemu orgánu neprináleží vyjadrovať sa k tomu, kto (stavebný úrad alebo právny predchodca žalobcu) a čím uviedol žalobcu do omylu, pričom k otázke zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt sa žalovaný vyjadril na str. 16 preskúmavaného rozhodnutia. 23. K námietke prekročenia právomoci stavebného úradu pri vydávaní záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia, žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia na str. 12-13, ktoré doplnil s tým, že ak žalobca tvrdí, že predmetné stavebné povolenie nie je vykonateľné, nemal začať s realizáciou stavby, ale mal príslušný stavebný úrad požiadať podľa § 68 stavebného zákona o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Súčasťou projektovej dokumentácie bol iba výkres „C“ „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“ z októbra 2010, kde neboli uvedené podrobné vzdialenosti od hraníc susedných stavieb a pozemku, preto nebolo možné vychádzať z relevantných a presných údajov tak, ako žalovaný uviedol na str. 14 preskúmavaného rozhodnutia. 24. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo preskúmavané rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výkon HŠSD, ktorý bol vykonaný na základe podnetov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. Z. Č.. X - XX, R. a vlastníka bytu na C. Z. Č.. X H. R., predmetom ktorého bolo o. i. zisťovanie, či je stavba realizovaná v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby a či je dodržaná odstupová vzdialenosť stavby od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX. Práve výkonom HŠSD bolo zistené dôvodné podozrenie z porušenia podmienky č. 2 stavebného povolenia, nakoľko stavebník nezabezpečil vytýčenie stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, čím vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Následne Inšpektorát Bratislava začal správne konanie v ktorom sa preukázalo, že žalobca ako stavebník, stavbu realizoval v rozpore s podmienkou č. 2 stavebného povolenia tým, že dňa 02.10.2013 nezabezpečil vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko jej odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX nie je 18,321 m, ale je 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m. Preto námietka žalobcu, že ak by sa správny orgán zaoberal odstupovou vzdialenosťou 1,08 m od pozemku parc. č. XXXX zistil by, že odstupová vzdialenosť realizovaných blokov A, B, C by bola menšia ako je realizovaný stav, je podľa názoru žalovaného irelevantná. 25. K námietke žalobcu, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu boli porušené práva žalobcu a spôsobená škoda, žalovaný uviedol, že zistené pochybenia Inšpektorátu Bratislava v správnom konaní a vady prvostupňového rozhodnutia žalovaný odstránil tým, že zmenil prvostupňové rozhodnutie, čo odôvodnil v svojom rozhodnutí. Pochybenie žalobcu zdôraznil žalovaný skutočnosťou, že stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Petržalka, vedie konanie o odstránení predmetnej stavby a o možnosti jej dodatočného povolenia z dôvodu, že žalobca stavbu realizoval v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 stavebného povolenia, keď stavbu vytýčil v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby a osadil ju na základe nesprávneho vytýčenia. IV. Replika žalobcu. 26. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky dňa 27.06.2017 s tým, že na základe doložených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/270/2015-96 z 09.06.2016, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/177/2015-112 z 09.06.2016, Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/08460/MRV z 09.09.2017 je nepochybné, že žalobca ako stavebník nepochybil, nakoľko bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie, právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením a rozhodnutie o zastavení stavby. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, musia byť zrušené, nakoľko obe rozhodnutia uznávajú žalobcu zodpovedným za spáchaný správny delikt z dôvodu realizácie stavby v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 stavebného povolenia, ktoré bolo zrušené. 27. Žalobca opäť zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný napriek opakovaným námietkam žalobcu neprihliadol na evidentný rozpor v osadení stavby v zmysle zrušeného stavebného povolenia oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby. Z predložených výkresov je nepochybné, že sa stavba v zmysle stavebného povolenia oproti územnému rozhodnutiu zväčšila do šírky aj dĺžky, z tohto dôvodu bolo zrušené stavebné povolenie, nakoľko sa nedalo postupovať v zmysle záväznej podmienky č. 1 (realizovať stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej súčasťou je aj vytyčovací výkres) a záväznej podmienky č. 2 už zrušeného stavebného povolenia zároveň (vytýčiť stavbu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby). Z uvedeného je nepochybné, že nie len rozpor medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením pre navýšenie plošných rozmerov stavby robí stavebné povolenie nevykonateľné, ale aj samotné územné rozhodnutie je nevykonateľné, nakoľko je tu rozpor medzi textovou časťou rozhodnutia o umiestnení stavby a situačným výkresom v M 1:1000, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohou územného rozhodnutia. Pri osadení objektov polyfunkčného súboru DOMINO, nie je objektívne možné rešpektovať záväznú odstupovú vzdialenosť územného rozhodnutia 18,321 m od bytového domu na JaE. Z. Č.. X - XX a zároveň odstupovú vzdialenosť 1,08 m od pozemku parc. č. XXXX pri rešpektovaní šírky a dĺžky jednotlivých objektov polyfunkčného súboru DOMINO osadených v zmysle územného rozhodnutia. Ak by mala byť rešpektovaná iba záväzná odstupová vzdialenosť územného rozhodnutia 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX nebolo by možné jednotlivé objekty osadiť na príslušné pozemky dotknuté územným rozhodnutím (parc. č. XXXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X). Objektívne pri rešpektovaní odstupovej vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX a rešpektovaní dĺžky jednotlivých objektov, nie je možné rešpektovať záväznú vzdialenosť 1,08 m od pozemku parc. č. XXXX, nakoľko by niektoré objekty nielenže zasahovali na parcelu č. XXXX ale dokonca by ju presahovali na ďalšie pozemky, čo je zas v rozpore s § 38 stavebného zákona, nakoľko v čase vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia neexistoval k týmto pozemkom právny vzťah stavebníka. 28. V závere žalobca uzavrel, že na základe všetkých uvedených skutočností a zákonných ustanovení je nepochybné, že žalobca ako stavebník nemôže byť uznaný zodpovedný za spáchaný správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko ako stavebník vždy postupoval v súlade so zákonom v zmysle právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo medzičasom zrušené a právoplatného územného rozhodnutia a staval podľa platnej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, čo potvrdila Štátna stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava v zázname z 11.12.2013. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa na základe kontroly Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Bratislava, ukázali ako rozporuplné a nevykonateľné, keďže stavebný úrad v rozpore s § 37 ods. 4 stavebného zákona, vydal nevykonateľné územné rozhodnutie a na jeho základe vydal v rozpore s § 62 ods. 4 stavebného zákona nevykonateľné stavebné povolenie, ktoré bolo zrušené. Preto vzhľadom na uvedené, žalobca nemôže byť zodpovedný za spáchanie správneho deliktu s uložením pokuty, keď ako právny nástupca účastníka stavebného a územného konania, bol predmetnými rozhodnutiami uvedený do omylu a bola mu spôsobená škoda obrovského rozsahu. V. Duplika žalovaného. 29. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním z 22.02.2018 s poukazom na skutočnosť, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016) zrušil stavebné povolenie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, na ďalšie konanie, že je irelevantná ku konaniu preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní (č. 01 014 15/25/2015- SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015) a nijakým spôsobom nepreukazuje, že žalobca ako stavebník časti stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ stavebného objektu SO 02 Bytové domy „A“, „B“, „C“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. D., O. R. - G. Č. D.K., O. R. H., nijako nepochybil pri jej uskutočňovaní. Zo strohého odôvodnenia rozsudku vyplýva, že stavebné povolenie súd zrušil len z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka stavebného konania, nakoľko stavebný úrad rozhodol bez toho, aby bol žalobca účastníkom administratívneho konania. V čase protiprávneho konania žalobcu, dňa 02.10.2013 (vytýčenie stavby) bolo stavebné povolenie právoplatné a účinné, je nesporné, že pre takýto právoplatný individuálny správny akt, platila prezumpcia jeho správnosti a záväznosti. Preto žalobca ako stavebník bol podľa § 54 stavebného zákona povinný uskutočňovať stavbu podľa tohto rozhodnutia. 30. Žalovaný trvá na tom, že žalobca ako stavebník predmetnej stavby nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby v odstupovej vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, ale stavba bola dňa 02.10.2013 pracovníkom spoločnosti CS, s.r.o., IČO: 44 101 937, pod dohľadom autorizovaného geodeta a kartografa B.. D. T., vytýčená v odstupovej vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, čím porušil podmienku č. 2 stavebného povolenia (stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou). Súčasne uvedeným protiprávnym konaním žalobca ako stavebník porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona (stavby sa musia uskutočňovať v súlade s projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby), čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona (stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním). 31. Žalovaný sa vyjadril i k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/177/2015-112 zo dňa 09.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016), ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka, č. 332/2014/10-UKSP/Ku-1 zo dňa 31.01.2014 (o zastavení stavebných prác na stavbe „C. - Polyfunkčné objekty DOMINO“) a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie, s tým, že táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko nijakým spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že nijako nepochybil pri uskutočňovaní predmetnej stavby. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že rozhodnutie o zastavení stavby súd zrušil preto, že stavebný úrad rozhodnutie vydal bez toho, aby najprv doručil žalobcovi ako stavebníkovi výzvu na vykonanie nápravy pri jej uskutočňovaní. Rovnako je irelevantná i skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/Q8460/MRV zo dňa 09.03.2017, zrušil rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 6138- TX1/2013-VČ-12 zo dňa 13.06.2013 (stavebný úrad povolil zmenu stavby pred dokončením), pretože jediným dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 bolo zrušené stavebné povolenie. VI. Administratívne konanie. 32. Z administratívneho spisu súd zistil, že poverení zamestnanci správneho orgánu vykonali v dňoch 15.11.2013 a 22.11.2013 hlavný štátny stavebný dohľad (ďalej len „HŠSD") na stavbe „Polyfunkčné objekty DOMINU - A, B a C" Bratislava - Petržalka, C. Z.., na pozemkoch parciel číslo XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X k.ú. D., za účasti stavebníka SUBCENTRO, s.r.o., IČO: 44 741 871, o čom bol spísaný záznam, ktorý bol zúčastnenými stranami podpísaný a účastníkovi konania odovzdaný. Z miestnej obhliadky bolo zistené, že stavba bola stavebne zahájená dňa 01.10.2013 (záznam v stavebnom denníku zhotoviteľa, list č.007004 I). Pri výkone HŠSI a z predložených dokladov bolo zistené, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 právoplatného stavebného povolenia č. l KSP 20651 IM II Ml-151 zo dňa 27.10.2011 (právoplatné dna 15.11 2011) a rozhodnutím o umiestnení stavby č. UKSP I I02V-T.X1 O7-OV-Kh-4 zo dňa 05.02.2004 (právoplatné dňa 16.03.200), keď uskutočnil zmeny osadenia stavby od bytového domu C. X-XX namiesto 18,321 m na cca 16,00 m, čím sa skrátila odstupová vzdialenosť novostavby po bytový dom C. X - XX o cca 2 m. Takýmto konaním stavebník porušil ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a), b) stavebného zákona. 33. Listom č. 63/2014-SS 1-62/2 zo dňa 18.02.2014, bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci porušenia stavebného zákona, na ktorý žalobca reagoval písomným stanoviskom, doručené správnemu orgánu dňa 04.03.2014, doplnené o vyjadrenie doručené dňa 13.03.2014. Vo vyjadreniach žalobca ako stavebník uviedol, že „Polyfunkčné objekty DOMINO - A, B a C“ sú realizované v zmysle právoplatného stavebného povolenia a v zmysle záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia, stavbu vytýčila osoba na to oprávnená. Uviedol, že stavebný úrad viackrát písomne potvrdil v zmysle § 62 stavebného zákona súlad zastavovacích podmienok určených územným plánom a podmienok územného rozhodnutia s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou právoplatných rozhodnutí (stavebné povolenie-podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní bola stavba osadená, rozhodnutie zmeny stavby pred jej dokončením, stavebné povolenie na Polyfunkčné objekty DOMINO - A, B a C C. Z. - R. - D. objekt parkoviská a spevnené plochy -podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní bola stavba osadená). Žalobca poukázal na územné rozhodnutie č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (právoplatné dňa 16.03.2009) ktoré má vecnú chybu spočívajúcu vo výkrese Urbanistický blok v ktorom nie je správny mapový podklad prebratý zo štúdie trasy MHD so vzdialenosťou objektov DOMINO od existujúceho objektu C. X-XX, 18,321 m. Na základe tohto výkresu Urbanistický blok bolo aj v texte územného rozhodnutia uvedené osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 metrov od objektu C. X - XX, čo nie je správny údaj. V zmysle vyhotovenej dokumentácie k územnému konaniu je správne osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 metrov od objektu C. X-XX, ktoré preukazuje výkresová dokumentácia k územnému konaniu. Súčasťou dokumentácie boli výkresy Koordinačná situácia osadená do geodetického zamerania a Situácia objektov vložená do kópie katastrálnej mapy, kde boli kompletné zakótované odstupy od hraníc pozemkov ako aj medzi objektmi. Daný výkres slúži na osadenie objektu. V stavebnom povolení sú objekty osadené podľa uvedených výkresov. V ďalšom žalobca poukázal na prehlásenie B.. C. W., v zmysle ktorého z uvedeného stavuje zrejmé, že objekty v stavebnom povolení boli osadené správne podľa výkresu z územného konania Koordinačná situácia osadená do geodetického zamerania, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť stavby bola mylne uvedená na 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom neurčeným na osadenie objektov, pričom správna vzdialenosť mala byť 16,0 m tak, ako sú objekty osadené. Uvedené podporuje písomné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŽP/2033/2014 zo dňa 14.02.2014 z ktorého vyplýva, že odstupová vzdialenost' 16 m medzi stavebnými objektmi a podľa predloženého svetlotechnického posúdenia, je navrhované objemové riešenie bytových objektov A, B a C v súlade s platnými normami STN - Denné osvetlenie budov na bývanie. Žalobca konštatoval, že stavba je osadená a realizovaná plne na pozemku stavebníka SUBCENTRO, s.r.o. a z uvedených zistených skutočností je nepochybné, že jediný omyl vznikol chybou v písaní pri vyhotovovaní územného rozhodnutia č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009, keď odstupová vzdialenosť stavby bola mylne uvedená 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom (nenáležitým na osadenie objektov), pričom správna vzdialenosť mala byť 16,0 m tak, ako sú objekty osadené. 34. Na základe uvedených podkladov Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava vydala prvostupňové rozhodnutie č. 02 013 14/63/2014-SSI-62-Ba/PA zo dňa 24.03.2014, ktorým uznala zodpovedným žalobcu ako stavebníka, zo spáchania správneho deliktu (porušenie § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 stavebného zákona) podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona a uložila žalobcovi pokutu vo výške 7.000,-EUR. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom v druhostupňovom konaní rozhodla Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie pod č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba dňa 07.07.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila a žalobcu uznala zodpovedným za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a uložila žalobcovi pokutu vo výške 7.000,-EUR. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.04.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VIII. Právne posúdenie žaloby. 36. Podľa § 491ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 37. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 38. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 07.09.2015, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák. č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 43. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 44. Podľa § 2 ods.1 písm. f) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase podania žiadosti stavebníka o územné a stavebné povolenie, územné plánovanie rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie. 45. Podľa § 32 písm. a) stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby. 46. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 47. Podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( § 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 48. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 49. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 50. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 51. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. 52. Podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. 53. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 54. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 55. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. 56. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 57. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 58. Podľa § 75 ods. 1 stavebného zákona, pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom. 59. Podľa § 75 ods. 3 stavebného zákona, vytyčovanie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením. 60. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. 61. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia. 62. Podľa § 98 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky. 63. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. IX. Závery správneho súdu. 64. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového stavebného úradu, ktorými bol žalobca uznaný zo spáchania správneho deliktu porušenia ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 stavebného zákona a uložená pokuta podľa § 106 ods. 3 stavebného zákona vo výške 7.000,- EUR. Správny súd predmetné rozhodnutia skúmal v rozsahu žalobných námietok smerujúcich k vyriešeniu otázky, či žalobca ako stavebník uskutočňoval stavbu v rozpore so stavebným povolením, ktoré ukladalo v podmienke č. 2 zabezpečiť vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby (stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 11929-TX1/07-09- Kb-4 zo dňa 05.02.2009). Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že stavebná inšpekcia pri výkone svojej činnosti zistila, že odstupová vzdialenosť stavby od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX nie je 18,321 m tak, ako je určená v rozhodnutí o umiestnení stavby, ale je 16,0 m. 65. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle územného rozhodnutia pre umiestnenie predmetnej stavby boli určené mimo iného, odstupové vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z.. Č.. X-XX a to podľa pripojeného situačného výkresu v M 1:1000. V zmysle stavebného povolenia pre uskutočnenie predmetnej stavby boli určené mimo iného, ako podmienka č. 1 uskutočnenie stavby podľa projektovej dokumentácie (W..) overenej v stavebnom konaní, keďže prípadné zmeny nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. A ako podmienka č. 2 bola uložená stavebníkovi zabezpečiť vytýčenie priestorovej polohy stavby v zmysle územného rozhodnutia a to právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou. Stavba bola vytýčená dňa 02.10.2013 pracovníkom spoločnosti CS, s.r.o., IČO: 44 101 937, pod dohľadom autorizovaného geodeta a kartografa B.. D. T., v odstupovej vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorého súčasťou bol realizačný projekt, overený správnym orgánom v stavebnom konaní výkres „C“ s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“ z októbra 2010. V tejto súvislosti správny súd uzatvára, že k pochybeniu došlo aj na strane žalobcu, ako aj na strane správneho orgánu tým, že pri vytýčení stavby, ak by oprávnený pracovník konal s náležitou profesnou zodpovednosťou a obozretnosťou, tak by pri elementárnej zručnosti, na rozdielnosť údaja v odstupovej vzdialenosti uvedenej vo výkrese a v územnom rozhodnutí, všetko v dôsledku právoplatného stavebného povolenia, musel nepochybne prísť a na základe takejto informácie by bolo na strane žalobcu, zákonným postupom zabezpečiť odstránenie tejto vady. V synergii treba uviesť aj to, že sám správny orgán v rámci územného aj stavebného konania má priamo zo zákona uložené povinnosti najmä v § 37 ods. 2, § 39, § 39a ods.2 písm. b), § 48 ods. 1, § 62 ods.1 písm. a), písm. b), § 66 ods.2 stavebného zákona a ak by sa náležite venoval v rámci správneho konania svojim zákonným povinnostiam, pri posudzovaní predložených podkladov z titulu svojej odbornej zdatnosti a ochrancu verejných záujmov, by uvedené nezrovnalosti odhalil a postupoval by procesným postupom v súlade so stavebným zákonom. 66. Práve na tomto mieste správny súd považuje za potrebné upozorniť na úlohu orgánov verejnej správy dobrá verejná správa. Vo všeobecnosti je úlohou orgánov verejnej správy zabezpečovať riadny chod verejnej správy formu intenzívneho pôsobenia na život spoločnosti a jej občanov. Verejná správa je odvodená z výkonu funkcií štátnych a samosprávnych orgánov, ktorými sa zabezpečujú rozhodnutia zákonodarných zborov, súdnej a výkonnej moci v rôznej štruktúre a na mnohých stupňoch. Inak povedané, cieľom verejnej správy je správa vecí verejných a jej vykonávanie je vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú (orgány verejnej správy), ju realizujú ako právom uloženú povinnosť titulom svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov. Verejná správa má byť dobrou správou. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej správy obsahuje pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej, procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovné zaobchádzanie, právne istoty, vylúčenie diskriminácie, objektivitu a nestrannosť, predvídateľnosť, legitímne očakávania, primeranosť, zodpovednosť alebo zásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne. Právo neexistuje samo pre seba, ale preto, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy. 67. V prejednávanej veci, s poukazom na vydané rozhodnutia (o umiestnení stavby a stavebné povolenie), ktoré sú podkladom pre preskúmavané rozhodnutia o uložení pokuty, s poukazom na pochybenia nielen žalobcu ako stavebníka ale predovšetkým zásadné pochybenia správnych orgánov (nepostupovali pri vydaní rozhodnutí v súlade so zákonom tak, ako je uvedené v odseku 63. tohto rozhodnutia), na ktoré žalovaný vôbec neprihliadol, sa súdu javí v nesúlade s princípom proporcionality a princípom právnej istoty. Princíp proporcionality možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 aj z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. V predmetnej veci, podľa názoru súdu, nepochybne dochádza k stretu verejného záujmu (rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o stavebnom povolení majú byť posúdené správnym orgánom v súlade so stavebným zákonom) a súkromný záujem žalobcu na zrušení rozhodnutia o uložení pokuty (rozhodnutia, ktoré neboli vydané v súlade so zákonom, nemôžu byť podkladom pre zákonné rozhodnutie o uložení pokuty). Princíp právnej istoty je tiež odvoditeľný z čl. 1ods. 1 Ústavy SR a požaduje jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Judikatúra najvyššieho súdu sa na tento princíp odvoláva vždy, keď všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci porušuje niektorý z týchto princípov. 68. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie porušujú zásadu dobrej správy, keď prvostupňový správny orgán bez náležitého odôvodnenia, bez logických súvislostí a bez správnej úvahy stroho konštatoval, že tvrdenia žalobcu na svoju obhajobu sú neakceptovateľné. Druhostupňový správny orgán túto vadu odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu odstránil, avšak rovnako sa nezaoberal vadami, ktorých sa dopustil správny orgán v rámci územného konania a rozhodnutia ako aj stavebného konania a rozhodnutia, keď si nesplnili zákonnom uložené povinnosti (§ 37 ods.2, § 39, § 39a ods.1, § 39a ods.2 písm. b), § 48 ods.1, § 60 ods.1, § 62 ods.1 písm. a), písm. b) stavebného zákona) skúmať, či stavebná dokumentácia je v súlade s podmienkami určenými územným rozhodnutím, či podmienky územného rozhodnutia sú súladné a realizovateľné pre podmienky stavebného rozhodnutia (podmienky č. 1 a č. 2). 69. Krajský súd v Bratislave na základe zistených skutočností dospel záveru, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti, nesprávneho právneho posúdenia a je potrebné ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP. Správny súd nerozhodol o vrátení veci správnemu orgánu, resp. žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko mal za preukázané z rozhodnutí uvedených v odseku 26. tohto rozhodnutia, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že právoplatné stavebné povolenie, ktoré je esenciálnym podkladom z ktorého správny orgán v správnom konaní vo veci porušenia § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona a vyhodnotenia, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a), b) stavebného zákona, vychádzal, bolo zrušené (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/270/2015-96 z 09.06.2016), čím odpadol legitímny dôvod (právny titul) pre rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Len podporne správny súd dopĺňa, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/177/2015-112 z 09.06.2016, bolo zrušené i právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o zmene stavby pred jej dokončením. Správny súd preto postupoval v súlade s ust. § 99 písm. g) SSP s tým, keďže odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, prebiehajúce súdne konanie zastavil. X. Trovy konania. 70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu oddoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).