Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202098 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015202098.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: K.. A. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Š.T. J. XXXX/XX, XXX XX D. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015, ktorým odporkyňa podľa ust. § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), znížila od 04.07.2015 sumu jej invalidného dôchodku na 188,20 Eur mesačne. Odporkyňa v rozhodnutí odkázala na Lekársku správu zo dňa 07.05.2015, ktorej posudkový záver vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku, určenej podľa ust. § 73 ods. 2 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (ktorého hodnota je 0,6973), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (dňa 09.02.2009), ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865 Eur) a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55%). Odporkyňa uviedla, že spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím podrobne vysvetlila v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 9. apríla 2009. 2. V odvolaní navrhovateľka uviedla, že dňa 20.07.2009 jej bol uznaný pokles výkonu zárobkovej činnosti na 50% a dňa 08.12.2011 bola miera jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 75%. Jej zdravotný stav sa výrazne nezlepšil ale naopak zhoršil a tak nevidí dôvod percentuálneho zníženia. Od 15.12.2014 je na PN, počas tejto doby bola trikrát hospitalizovaná za účelom infúznej liečby z dôvodu zníženia bolestí, ktoré ale naďalej pretrvávajú a poukázala na niektoré chyby v lekárskom posudku, v ktorom MUDr. Purdeková napr. uviedla, že „nejde o patologickú zlomeninu krčka stehennej kosti, nakoľko sa stala pri lyžovaní,“ pričom zlomená bola hlavica bedrového kĺbu a nebola spôsobená pádom pri lyžovaní, ale v stoji, podlomením pravého kolena a sadnutím na zem. Následne bola riešená osteosyntézou dôsledkom nekrózy hlavice bedrového kĺbu, po odstránení skrutiek bola v roku 2010 implantovaná TEP, čím sa jej noha skrátila o 2 cm, čo sa ťažko koriguje podpätenkami, nakoľko do topánky sa zmestia max. 1 cm vysoké. Nestabilitou_dochádza k zhoršovaniu stavu chrbtice a aj napriek pravidelnému cvičeniu pretrvávajú problémy a bolesti, ktoré jej nedovoľujú vykonávať povolanie dentálnej hygieničky, pracujúcej pri stomatologickom kresle v stoji, čo je na chrbticu rovnako namáhavé, ako práca zubného lekára. Pri práci stojí prevažne na pravej nohe, ktorú má skrátenú a s TEP, ľavou nohou ovláda stúpadlá. Pri práci je nefyziologicky vytočená k pacientovi, čo tiež zhoršuje stav chrbtice. Poznamenala, že MUDr. Purdeková zrejme nie je s touto pracovnou činnosťou uzrozumená, keď do posudku napísala, že prácu môže vykonávať bez dlhodobého státia a chôdze na pravej DK. Do úvahy nebrala ani čiastočnú parézu PDK, ktorá je spôsobená Malformatio AV Th11/12-L1/2, čo bolo posudzované aj v Hradci Králové, kde bola vykonaná spin. angiografia s plánovaním intervenčného zákroku, ktorý bol ale riskantný, a tak ostalo len pri pozorovaní stavu, ktorý má tendenciu zvyšovania bolestivosti a slabosti už v oboch dolných končatinách. Ostatné nálezy na chrbtici sú popísané v MR, ktoré mala MUDr. Purdeková k dispozícii. Toho času je hybnosť nohy značne obmedzená, nevydrží dlho stáť a ani sedieť, pre bolesti nemôže dobre spávať, čo vedie k permanentnej únave a k ďalším komplikáciám jej zdravotného stavu. Pre silné bolesti je nútená často volať aj RZP. Po rozvode kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu zostala sama s dvoma dcérami, z toho jednou ešte študujúcou a druhou pracujúcou a žijúcou mimo Bratislavy. Pre výrazne bolesti bola nútená odsťahovať sa k rodine, ktorá sa o ňu toho času stará a pomáha jej, nakoľko nie je v stave vykonávať ani bežné domáce úkony. 3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 19.05.2016, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 17.09.2015, odporkyňa rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, poukázala na posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 07.05.2015, podľa ktorého je navrhovateľka v zmysle ust. § 71 ods. 1 ZSP od 07.05.2015 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) 55% (pôvodne 75%). V uvedenom posudku bol odborne posúdený a vyhodnotený zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradené do príslušnej kapitoly podľa Prílohy č. 4 k zákonu. Dňa 17.09.2015 (správne má byť 09.12.2015) bol posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky, s rovnakým posudkovým záverom, nakoľko navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku, predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu MPSVZČ ako 55%, alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. 4. Na pojednávaní súdu dňa 08.11.2017 navrhovateľka zopakovala svoje odvolacie dôvody a apelovala na to, že v roku 2015, keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bol jej zdravotný stav horší a tento sa neustále zhoršuje. Denzitometrické vyšetrenie nepredložila z dôvodu úmrtia lekára ktorý ho vykonával a na ďalšie takéto vyšetrenie má predvolanie na termín 14.12.2017. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na správnosti svojich záverov a poznamenala, že nová operácia navrhovateľky nebola zdokumentovaná a v prípade zhoršenia zdravotného stavu mala možnosť novou žiadosťou požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku. 5. Na dožiadanie konajúceho súdu zo dňa 22.01.2018, bol dňa 07.06.2018 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára opätovne prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky, so zmeneným posudkovým záverom a zmenenou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určená od 07.06.2018 na 75 %. Následne dňa 21.06.2018 vydala odporkyňa rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx ZSP, zvýšila navrhovateľke od 07.06.2018 sumu invalidného dôchodku na 380,10 Eur mesačne, s odkazom na MPSVZČ viac ako 70%. Odporkyňa v nej zhodne s napadnutým rozhodnutím rozpísala určenie sumy invalidného dôchodku a jej zvýšenie podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP od 07.06.2018 o 7,20 Eur mesačne na sumu 380,10 Eur mesačne a záverom dodala, že dodatočná zmena MPSVZČ od 71 % do 100 %, nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. 6. Na pojednávaní súdu dňa 05.09.2018 navrhovateľka žiadala doplatenie invalidného dôchodku za obdobie od 07.05.2015 až do 07.06.2018, kedy jej bola nedôvodne znížená MPSVZČ. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na správnosť svojich rozhodnutí vychádzajúcich z lekárskych správ posudkových lekárov, ktorí zdravotný stav navrhovateľky posúdili a prehodnotili na základe dostupných odborných lekárskych nálezov. 7. Na žiadosť tunajšieho súdu doručil dňa 22.10.2018 MUDr. Martin Gajdoš, odborný prísediaci lekár pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky dňa 07.06.2018 stanovisko, v ktorom uviedol, že navrhovateľka bola pôvodne uznaná invalidnou pre stav po zlomenine stehnovej kosti s protrahovaným hojením a s porušenou funkciou od 02/2009 do 11/2011. Pri kontrolnej prehliadke v 12/2011 bolo hodnotenie nesprávne zmenené na osteoporózu, bez relevantných výsledkov vyšetrení. Na ďalšej kontrolnej prehliadke v 5/2015 navrhovateľka opäť nepredložila nálezy potvrdzujúce uvedenú ťažkú formu osteoporózy a preto došlo k prehodnoteniu jej zdravotného stavu a MPSVZČ bola znížená na 45% so zvýšením o 10% pre iné postihnutia. Pri poslednej prehliadke navrhovateľka doložila reumatologicko-osteologický nález z 22.03. a 05. 04.2018, kde je jej postihnutie hodnotené ako stredne ťažké poškodenie, s pomerne vysokým rizikom eventuálnych osteoporotických zlomenín. Pri odbornom ortopedickom vyšetrení zo dňa 07.06.2018 bol zistený úbytok telesnej výšky 3cm, výrazná hyperkyfóza Th - zaguľatenie hrudnej časti chrbtice, výrazná porucha stato-dynamiky chrbtice, zošikmenie panvy, skrátenie pravej dolnej končatiny s ťažkým obmedzením hybnosti v bedernom kĺbe, hypotrofia svalstva p. DK. Navrhovateľka predložila aj RTG snímky, posúdením ktorých bola zistená klinovitá deformácia tela stavca Th 8 so znížením prednej časti o 1/4, prítomná aj výrazná osteoporóza stavcov hrudnej chrbtice, skoliotická deformita chrbtice. Vzhľadom na klinické ako aj RTG znaky osteoporózy‚ s prítomnosťou patologickej zlomeniny 8. stavca hrudnej chrbtice, stav možno hodnotiť ako ťažkú formu osteoporózy s prítomnou patologickou zlomeninou, s následným ťažkým obmedzením hybnosti, ako aj s výraznou deformitou chrbtice s poruchou stato-dynamiky, aj bez ohľadu na T skóre. Uvedené skutočnosti, najmä v klinickom obraze, ale aj v RTG nálezoch boli zistené pri odbornom ortopedickom vyšetrení dňa 07.06.2018, preto percentuálne ohodnotenie ako aj obdobie určené v lekárskej správe, t.j. 07.06.2018 bolo určené korektne. 8. Na pojednávaní súdu dňa 06.03.2019 navrhovateľka uviedla, že v roku 2008 došlo k zlomenine kosti, v roku 2010 jej bol menený kĺb, v roku 2016 došlo k jeho uvoľneniu a v roku 2017 k ďalšej operácii. Predvolaný MUDr. Martin Gajdoš k tomu poznamenal, že bežná životnosť umelých kĺbov je okolo 15 rokov a ich zlyhanie nemusí súvisieť s osteoporózou. V prípade navrhovateľky z predložených vyšetrení dôkazy o osteoporóze neboli prítomné a aj z posledných vyšetrení z roku 2018 vyplýva len prítomnosť osteopénie, čomu nasvedčuje aj samotná liečba, nakoľko navrhovateľka bola liečená len vápnikom. To znamená, že zo žiadnych prítomných dôkazov nie je zrejmé, že by trpela osteoporózou. 9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 10. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 11. Podľa § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 13. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 15. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 16. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 18. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 19. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 20. Podľa § 73 ods. 2 ZSP suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 21. Podľa § 82 ods. 1, 2, 3 ZSP dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 22. Podľa § 112 ods. 4 ZSP sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 23. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 24. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 25. Podľa § 209 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 28. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 29. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 30. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 31. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. 32. Podľa oddielu B položky 1, b Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a kĺbov, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri druhu zdravotného postihnutia - stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným obmedzením pohyblivosti vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T-skóre nad -2,5 sa určí v rozsahu 35 - 45 %. 33. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 34. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite navrhovateľky zo dňa 07.05.2015, 17.09.2015, zo dňa 09.12.2015 ako aj zo dňa 07.06.2018 v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola oboznámená s výsledkom posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, lekárskymi nálezmi, ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu, celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bola poučená o možnosti predložiť nové dôkazy, aktuálne lekárske nálezy, ak neboli doložené a o možných následkoch posúdenia zdravotného stavu, možnosti pracovného uplatnenia, poskytnutia pracovnej rehabilitácie, rekvalifikácie a o ďalšom postupe vo veci rozhodovania o dôchodkovej dávke príslušným útvarom ústredia Sociálnej poisťovne a aj s tým, že jej zdravotný stav zodpovedá od 07.05.2015 invalidite s MPSVZČ 55%. navrhovateľka svojim podpisom pod týmto zhrnutím verifikovala, že proti zápisu nemá námietky. 35. V lekárskom posudku zo dňa 07.05.2015 a následne aj dňa 17.09.2015, k súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka v 02/2008 utrpela zlomeninu krčka stehennej kosti vpravo pri lyžovačke, riešená OS 3 skrutkami. Následne absolvovala dlhodobú RHB a kúpeľnú liečbu (08/2008). Napriek uvedeným liečebným opatreniam došlo k bionekróze hlavy pravej stehnovej kosti. Je po implantácii TEP pravého bedrového kĺbu v 09/2010. Na základe uvedených skutočností bola 09.02.2009 uznaná invalidnou s MPSVZČ 50% (45% podľa XV.G.43.b. navýšené o 5% pre VI.B.7.a), pričom bola určená skrátená KLP o pol roka z dôvodu, že je predpoklad zmeny v zdravotnom stave. Pri KLP 01.10.2009 posudkový záver nezmenený, nakoľko stav sa nezlepšil, došlo k rozvoju bionekrózy hlavice pravej stehnovej kosti, vybratie OSM bolo Kl, menovaná zaradená ako čakateľka TEP. Pri ďalšej klp, aj na základe žiadosti o zvýšenie sumy ID 08.12.2011, bola MPSVZČ zvýšená na 75% (70% podľa XV.B.1.c navýšené o 5% pre VI.B.7.a). Podľa spisovej dokumentácie osteoporóza nebola verifikovaná žiadnym príslušným odborným vyšetrením. v.s. nebola ani realizovaná denzitometria, len v dg závere neurológa !!! uvedená výrazná osteoporóza. Ku kontrole stanovenej na 10/2014 navrhovateľka doložila rôzne odborné nálezy, v ktorých však osteoporóza nie je vôbec uvedená. Na základe týchto skutočností bolo dňa 22.01.2015 a 05.02.2015 ku komplexnému a objektívnemu posúdeniu vyžiadané doplnenie nálezov, ktoré by osteoporózu jednoznačne potvrdili alebo vylúčili. Dňa 20.03.2015 doručila navrhovateľka list v ktorom uviedla, že zastupujúci lekár nenašiel výsledky denzitometrického vyš., ktoré bolo robené 26.02.2013 a ďalšie vyš. je predbežne plánované po skončení menštruačného cyklu. Výsledok MR a uvedené diagnózy v dekurze sú údajne podľa lekára dosť postačujúce na posúdenie zdravotného stavu. K listu doložila nález ortopéda a neurológa. Od posúdenia v 12/2011 pokračuje v ambulantnej starostlivosti príslušných odborníkov, opakovane liečená na FRO, 16.12.-23.12.2014 hospitalizovaná na II. Neurologickej klinike Kramáre za účelom kontrolného pobytu vzhľadom na pretrvávajúce lumbalgie, nelepšenie klinického stavu, výraznejšiu slabosť dolných končatín, najmä PDK. Pri KLP dňa 07.05.2015 bola MPSVZČ znížená na 55%, s čím navrhovateľka nesúhlasila, preto dňa 02.07.2015 podala odvolanie, ku ktorému doložila kópiu DPN N 208 265 od 15.12.2014, záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 14.06.2015, ktorý je prakticky nečitateľný, správu z FRO Nemocnice Ružinov, kde bola hosp. 05.-12.06.2015 a neurologické vyš. zo 17.08.2015. Na aktuálne konanie doniesla algeziologické vyš. z 10.09.2015. Posudkoví lekári mali k dispozícii správy z vyšetrenia na neurologickej klinike, kde bolo realizované MR vyšetrenie Th a LS chrbtice, MR vyšetrenie mozgu, správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 16.03.2015 a 17.08.2015, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 17.03.2015, algeziologického vyš. zo dňa 10.9.2015, z vyšetrenia pri prepustení z FRO zo dňa 12.06.2015. Pod chorobou bola uvedená osteoporóza, iné paralytické syndrómy, koxartróza (artróza bedrového kĺbu), stp. implantácii TEP koxy vpravo po úraze, epilepsia temporalis a tetania neurogenes. Za rozhodujúce určili posudkoví lekári zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel B - osteopatia a chondropatia, položka 1, osteoporóza, písm. b/ stredne ťažká forma, s vplyvom na statiku chrbtice, s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti 45%. Na iné zdravotné postihnutia zvýšili percentuálnu mieru o 10% V celkovom posudku je zhrnuté, že navrhovateľka je poberateľka ID od r. 2009, pôvodne to bolo pre stav po zlomenine krčka pravej stehnovej kosti, riešenej operačne, so súčasne prítomnou ľahkou paraparézou dolných končatín, akcentovanou vpravo. Pre rozvoj bionekrózy hlavice pravej stehnovej kosti bola v r. 2010 implantovaná TEP koxy. Pri KLP v r. 2011 bola zvýšená MSPVZČ na 75% z toho 70% bolo pre ťažkú formu osteoporózy, so zvýšenou lámavosťou kostí a patologickými zlomeninami. Podľa dostupnej dokumentácie osteoporóza v tom čase nebola potvrdená denzitometriou, ktorá je pri tomto ochorení nevyhnutná. U navrhovateľky nejde o zvýšenú lámavosť kostí, nebola potvrdená patologická zlomenina. Výsledky denzitometrie z 02/2013 sa údajne nepodarilo nájsť. Počas hospitalizácie na Neurologickej klinike v 12/2014 na NMR vyšetrení sú známky osteoporózy, klinicky však nie sú prítomné výrazné deformity chrbtice, ani ťažké obmedzenie pohyblivosti, či pretrvávajúce alebo časté prejavy nervového a svalového dráždenia, čo potvrdzuje aj prepúšťacia správa z hospitalizácie na FRO v dňoch 05. - 12.06.2015, keď pri prepustení konštatované zmiernenie bolestí a myofasciálnej symptomatológie, zlepšenie dynamiky driekovo-krížovej oblasti chrbtice s uvoľnením svalstva, Thomayer + 15 cm, pretrvávajú algie v SI vpravo, Lasseque je pozitívny vpravo od 60 st, obmedzená pohyblivosť a oslabenie pravej dolnej končatiny susp. na vrub lezie n.ischiadicus, ktorá doteraz nebola potvrdená žiadnym vyšetrením. Neurologické vyšetrenie zo dňa 17.08.2015 tiež nepotvrdzuje zhoršenie zdravotného stavu. Na konanie donesené algeziologické vyš. uvedené skutočnosti tiež potvrdzuje, pričom sa nedajú vylúčiť rentové tendencie. Po opätovnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie, ako aj novo doložených nálezov, posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku. 36. Sociálna poisťovňa, ústredie po konaniach na pobočke dňa 07.05.2015 a 17.09.2015, preskúmala dňa 09.12.2015 na základe opravného prostriedku navrhovateľky opätovne jej zdravotný stav, pričom vychádzala z dôkazov ňou predložených v prvostupňovom konaní a z lekárskych nálezov predložených na pojednávaní odporkyne dňa 09.12.2015 a to z prepúšťacích správ z gynekolog. odd. NOU, z hosp. od 22.09.-25.09.2015 a od 09.10.-22.10.2015 a z algeziologického vyšetrenia zo dňa 02.10.2015,11.11.2015, 23.11.2015 a 26.11.2015. V časti choroby uviedla bolesti chrbta - dorzalgie s prevahou v driekovo-krížovej oblasti, alergickú nádchu, bolesť hlavy - migrénu, epilepsiu temporalis, pri liečbe bez záchvatov, EEG v norme, zvýšenú nervovosvalovú dráždivosť (tetania neurogenes), prítomnosť ortopedických kĺbových implantátov (bedrový kĺb vpravo), depresívny syndróm kombinovanej etiológie, paraparézu (oslabnutie) dolných končatín ľahkého stupňa, stav po operácii, maternice a vaječníkov (hysterektómia), opakované zápaly močového mechúra (cystitídy). Za rozhodujúce určili posudkoví lekári zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia položka 3 c/, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, M 54,45 %, 45%. Na iné zdravotné postihnutia zvýšili percentuálnu mieru o 10%. Z celkového posudku vyplýva, že gynekologické ochorenie navrhovateľky bolo operačne vyriešené a nepodmieňuje zmenu MPSVZČ. Algeziologické vyšetrenia dokumentujú dlhodobú, ale málo intenzívnu (pre minimálny organický nález) bolesť chrbta a tiež nemôžu byť podkladom pre zvýšenie MPSVZČ. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, ako i po vlastnom vyšetrení poistenky konštatovali, že MPSVZČ pri posúdení v roku 2011 bola vysoko nadhodnotená a ochorenie osteoporózou nebolo nikdy objektívne potvrdené. Ťažkosti, ktoré poistenka popisovala vo svojom opravnom prostriedku a ktoré jej údajne bránia vo výkone práce dentálnej hygieničky sú veľmi podivné v kontexte toho, že od roku 2011 bola plne invalidná a odvtedy nehľadala žiadne iné, zdravotne vyhovujúcejšie zamestnanie, ktoré by pri svojej kvalifikácii a pracovných skúsenostiach mohla úspešne vykonávať. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré priebehu rokov najviac ovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť určili bolesti chrbta, pričom zohľadnili i veľké množstvo pridružených diagnóz, ktoré však samy osebe neovplyvňujú zásadne MPSVZČ. Z tohto dôvodu určili pre bolesti chrbtice najvážnejší stupeň, zaradený v Kapitole XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiele E položka 3 c/ a zvolili strednú hodnotu z percentuálneho rozpätia pre túto položku 40 až 50 %. Na všetky ďalšie ochorenia a postihnutia ponechali zvýšenie o 10 %, na celkových 55 %. Dátum zmeny určili zhodne s predchádzajúcim posúdením dňa 07.05.2015. 37. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 209 ZSP, správny súd prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o vzniku invalidity navrhovateľky bolo zistenie jej aktuálneho zdravotného stavu pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od ktorej v prípade priznania nároku a dátumu jeho vzniku, závisí aj výška invalidného dôchodku. 38. Podstatnou žalobnou námietkou navrhovateľky na podľa jej názoru nedôvodné zníženie MPSVZČ zo 75% na 55% v rozpore so subjektívne pociťovaným zhoršením zdravotného stavu, úplne obmedzujúcim vykonávanie jej profesie, dentálnej techničky, ktorá je po celý čas vykonávaná v stoji, s výrazným zaťažením pravej nohy, ako aj bolesti chrbtice. 39. V súvislosti s touto nosnou námietkou súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľka počas celého konania, t.j. ani v prípade posudzovania zdravotného stavu na základe žiadosti súdu, za prítomnosti odborného lekára, ortopéda, dňa 07.06.2018 nepredložila správu z denzitomerického vyšetrenia, bez ktorého nie je možné prítomnosť osteoporózy zdokumentovať, táto nebola verifikovaná žiadnym príslušným odborným vyšetrením, jej prítomnosť bola uvedená len v diagnostickom závere neurológa. Všetky ostatné lekárske správy boli posudkovými lekármi vyhodnotené a v zmysle ich záverov bol určený dátum poklesu MPSVZČ. 40. Správny súd s poukazom na povinnosť fyzickej osoby preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, uvádza, že navrhovateľka doloženými lekárskymi správami neuniesla dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti podaného opravného prostriedku, nesplnením povinnosti založenej na jej aktivite preukázať skutočnosti rozhodujúce na neopodstatnenosť zmeny v posúdení jej MPSVZČ. T.zn. ak navrhovateľka namietala nedôvodnosť zníženia MPSVZČ, v rozpore s jej zdravotným stavom, pretrvávajúcimi bolesťami, výmenou kĺbu a pod., bolo jej povinnosťou predložiť k posúdeniu záznamy z odborných lekárskych vyšetrení, z ktorých by zdravotné poškodenia odôvodňujúce vyššiu, resp. zachovanú MPSVZČ vyplývali. Podstatným bolo predloženie najmä denzitomerického vyšetrenia, ktoré ako už bolo uvedené, nebolo v priebehu celého konania, t.j. ani posudzovania dňa 07.06.2018 predložené. Z uvedeného dôvodu posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia pri určení MPSVZČ navrhovateľky, vychádzali len z takých podkladov, ktoré im pri posudzovaní poskytla. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že odporkyňa zdravotný stav navrhovateľky posúdila v súlade s kritériami danými ust. § 71 ods. 4 ZSP. 41. Rezumovaním obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2015 právne podriadené ust. § 73 § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa znížila navrhovateľke od 04.07.2015 sumu invalidného dôchodku, pretože miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla z pôvodných 75% na 55%, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, na základe predložených odborných nálezov, za osobnej účasti navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 07.05.2015, 17.09.2015 a 09.12.2015 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky vykazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel B - osteopatia a chondropatia, položka 1, osteoporóza, písm. b/ stredne ťažká forma, s vplyvom na statiku chrbtice, s občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti 45%. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť najviac 10%) navýšili o 10%. Na posudkových konaniach navrhovateľka nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní jej zdravotného stavu neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári ani pri opätovnom posudzovaní nezistili, predovšetkým pre nedoloženie denzitometrického vyšetrenia, ktoré by mohlo ako jediné zásadným spôsobom zmeniť zistenia posudkových lekárov a nemohol ich zistiť ani súd, nakoľko už známe listinné dôkazy, neprestavovali dostatočný podklad nasvedčujúci zmenám v posúdení. V podanom opravnom prostriedku ako aj na pojednávaniach súdu navrhovateľka svoje subjektívne námietky čo do nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu uvádzala, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali s jej zdravotným stavom i zdravotnými problémami, a navrhovateľka ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne ďalšie dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav neodôvodňuje zmenu určenia miery poklesu u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani odporkyni dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako priznaných 45%, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 42. Rozhodnutie zo dňa 21.06.2018, vydané na podklade lekárskej správy zo dňa 07.06.2018, ktoré naviac opravným prostriedkom napadnuté nebolo, súd nie je oprávnený preskúmavať, nakoľko toto sa už pohybuje v inom právnom režime ako napadnuté rozhodnutie. Okrajovo súd uvádza, že z výpovede prísediaceho lekára, ortopéda, MUDr. Martina Gajdoša, vyplýva zotrvanie na určení MPSVZČ 75% až odo dňa 07.06.2018, kedy bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný podľa aktuálnych lekárskych správ, na základe ktorých nemožno posúdenie vykonať spätne, pre rok 2015. 43. Do iných veličín vstupujúcich do výpočtu sumy invalidného dôchodku navrhovateľka pochybnosti nevniesla a preto sa týmito súd nezaoberal. 44. Na základe skutkového zistenia, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je 55 %, krajský súd rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil. 45. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 47. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.