KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 3. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/146/2015 z 12. 3. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2019, sp. zn. 8Sd/146/2015, ECLI:SK:KSBA:2019:1015202142.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/146/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202142
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015202142.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
B. P., narodeného XX.X.XXXX, bytom V. X, O., zastúpeného: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o. so
sídlom Panenská 6, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta
8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.12.2015 proti rozhodnutiu odporcu č.
XXX XXX XXXX X-H. zo dňa 20.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X-H. zo dňa 20.11.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13.5.2016 podľa §
250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-H. zo dňa 20.11.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa
podľa §67 ods. 1, § 293bs, § 63, § 61, § 60 ods. 1, § 82 ods. 2, § 112 ods. 4, 6, § 138, § 139a zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) znížila navrhovateľovi
starobný dôchodok od 16.2.2014 na sumu 661,50 eur. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z
13.5.2016 vydala rozhodnutie totožného výroku, ktorým došlo k úprave znenia odôvodnenia rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že k zníženiu starobného dôchodku dochádza z dôvodu, že
pôvodným zamestnávateľom navrhovateľa (B-PLAST s.r.o.) nebol zúčtovaný a vyplatený príjem, plynúci
z neplatne skončeného pracovného pomeru, nakoľko tento zamestnávateľ neurčil vymeriavacie základy
za obdobie od 29. 11. 2005 do 5. 3. 2013, pričom náhrada príjmu nebola určená súdom a ani nebola
uzatvorená mimosúdna dohoda. Z týchto dôvodov nebolo možné určiť vymeriavacie základy podľa §
139a zákona o sociálnom poistení. Tiež uviedla, že B-PLAST s.r.o. (ďalej len „pôvodný zamestnávateľ“)
zanikol dňom 5.3.2013 výmazom z obchodného registra. Odporkyňa tiež konštatovala, že navrhovateľovi
dodatočne započítala obdobie dôchodkového poistenia od 1.12.2005 do 16.9.2007, teda do vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
22.12.2015 (ďalej len „návrh“), ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že s
poukazom na § 60 ods. 1, § 139a zákona o sociálnom poistení mu mala byť zohľadnená fiktívna mzda,
nakoľko mu nemôže byť na ujmu, že pôvodný zamestnávateľ si nesplnil povinnosť platiť a odvádzať
poistné na dôchodkové poistenie z náhrady mzdy, ktorá mu podľa Zákonníka práce patrila a je určiteľná.
Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu potvrdiť. Zotrvala na jeho dôvodnosti a správnosti a dôvodila, že 14.9.2015 bola s



navrhovateľom spísaná na jej bratislavskej pobočke zápisnica, z obsahu ktorej vyplynulo, že navrhovateľ
sa súdnou cestou nedomáhal určenia náhrady mzdy z neplatného skončenia jeho pracovného pomeru
u pôvodného zamestnávateľa a ani s pôvodným zamestnávateľom neuzatvoril mimosúdnu dohodu
vo veci náhrady mzdy z neplatného skončenia jeho pracovného pomeru. V ďalšom uviedla, že
vymeriavací základ určí zamestnávateľ, teda že zamestnávateľ je povinný určiť sumu vymeriavacieho
základu zamestnanca za obdobie po 31.7.2006 za každý kalendárny mesiac, za ktorý zamestnancovi
plynie časť príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru. Poukázala pritom na skutočnosť, že
pôvodným zamestnávateľom nebol navrhovateľovi zúčtovaný a vyplatený príjem z neplatne skončeného
pracovného pomeru a že tento zamestnávateľ neurčil vymeriavacie základy za obdobie od 29.
11. 2005 do 5.3.2013, z ktorého dôvodu nie je možné určiť vymeriavacie základy podľa § 139a zákona
o sociálnom poistení.

Dňa 13.5.2016 vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktoré je vo výroku zhodným s
napadnutým rozhodnutím. Aj toto rozhodnutie napadol navrhovateľ návrhom zo dňa 16.6.2016, ktorý sa
svojím obsahom v podstate zhoduje s návrhom (z 22.12.2015). Dôvodil v ňom o. i. na skutočnosť,
že aj po 1.12.2005 bol až do 5.3.2013 povinne dôchodkovo poistený, poukazujúc na § 60 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.

Odporkyňa vo vyjadrení z 9.2.2017 k návrhu navrhovateľa zo 16.6.2016 zotrvala na názore, že zo
žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení jej nevyplýva povinnosť určiť vymeriavací základ
zamestnanca namiesto zamestnávateľa, ktorý takúto povinnosť má. Z týchto dôvodov navrhla súdu
obidve napadnuté rozhodnutia potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný
na pojednávaní za účasti obidvoch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a)
O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pretože predmetom preskúmania prejednávanej veci
bola výlučne otázka právneho posúdenia veci, na rozhodnutie súdu postačovali do súdneho spisu
založené kópie napadnutých rozhodnutí, podaných opravných prostriedkov proti nim, resp. vyjadrenia
účastníkov konania, súd nepokladal za potrebné predloženie administratívneho spisu odporkyne.
Z týchto dokladov je zjavné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/288/2005-136 z
19.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.3.2012 bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľovi z 29.11.2005 jeho zamestnávateľom B PLAST, s.r.o. je neplatné a že tento
pracovný pomer trvá. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 23.5.2008 bol navrhovateľovi od
17.9.2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý sa od 27.4.2008 stal starobným dôchodkom.
Dňom 5.3.2013 pôvodný zamestnávateľ navrhovateľa zanikol ex offo. Dňa 16.5.2013 navrhovateľ
požiadal odporkyňu o dodatočné započítanie chýbajúceho obdobia dôchodkového poistenia a o
následnú úpravu výpočtu predčasného starobného dôchodku od 17.9.2007 a starobného dôchodku od
27.4.2008. Z Osobného listu dôchodkového poistenia - prílohy k rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX
XXXX X-H. zo dňa 20.11.2015 je zrejmé, že od 1.12.2005 (začiatok neplatne skončeného pracovného
pomeru navrhovateľa u jeho pôvodného zamestnávateľa) do 15.9.2007 (priznanie predčasného
starobného dôchodku) odporkyňa toto obdobie započítala ako obdobie dôchodkového poistenia, avšak
neurčila vymeriavacie základy za toto obdobie.

Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení: Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov
za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na
dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50%



účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

Podľa § 139a zákona o sociálnom poistení: Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho
z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký
kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

Podľa § 144 zákona o sociálnom poistení:
(1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma
dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

(2) Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej
sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za
predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného
charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

Podľa. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku
a dospel k presvedčeniu, že odporkyňa pri vydaní napadnutého, ako aj zmenového rozhodnutia
nepostupovala zákonným spôsobom, nakoľko vec nesprávne posúdila po právnej stránke.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ pôvodne pracoval v B-PLAST, s.r.o., ktorý zamestnávateľ
s ním skončil pracovný pomer ku dňu 30.11.2005. Toto skončenie pracovného pomeru bolo následne
vydaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/288/2005-136 z 19.12.2011 určené ako
neplatné s tým, že jeho pracovný pomer trvá i naďalej. Ako to vyplýva z označeného rozsudku vo veci
konajúci súd ustanovil odporcovi - B PLAST s.r.o. uznesením z 5.12.2011 opatrovníčku, nakoľko tento
bol na adrese uvedenej v obchodnom registri neznámy. Nebola spornou ani skutočnosť, že navrhovateľ
si u pôvodného zamestnávateľa neuplatnil osobitným návrhom náhradu mzdy za dobu neplatného
skončenia pracovného pomeru a s týmto zamestnávateľom ani neuzatvoril žiadnu mimosúdnu dohodu
v predmetnej veci náhrady mzdy.

Pôvodný zamestnávateľ zanikol 5.3.2013 výmazom z obchodného registra uznesením OS Bratislava
I 33CbR/326/2011 zo 14.12.2012 na základe podnetu doručeného Okresnému súdu Bratislava I
12.10.2011. V tomto uznesení sa o. i. uvádza, že táto spoločnosť (B PLAST s.r.o.) si najmenej dve
účtovné obdobia nesplnila povinnosť uložiť účtovnú uzávierku, že posledná účtovná uzávierka je za rok
2007, že spoločnosť je nemajetná.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že navrhovateľ po právoplatnosti
rozsudku vo veci jeho neplatného skončenia pracovného pomeru (právoplatnosť nastala 16.3.2012)
prakticky nemal s kým uzatvoriť prípadnú mimosúdnu dohodu, nakoľko táto spoločnosť de facto
neexistovala, o čom svedčí postup Okresného súdu Bratislava II v konaní č.k. 9C/288/2005, ktorý
uznesením č.k. 9C/288/2005-126 z 5.12.2011 tejto spoločnosti ustanovil opatrovníka. Z totožného
dôvodu by aj prípadné podanie návrhu (žaloby) vo veci náhrady mzdy za obdobie neplatného skončenia
pracovného pomeru bolo zjavne neúspešným, pričom by aj konanie o takomto prípadne podanom
návrhu (žalobe) muselo byť zastavené z dôvodu následného zániku - zrušenia spoločnosti pôvodného
zamestnávateľa (od 12.2.2013) a jej následného výmazu z obchodného registra (5.3.2013).



S poukazom na uvedené teda objektívne navrhovateľ nemal ako odporkyni dokladovať svoje
príjmy - vymeriavacie základy za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru u pôvodného
zamestnávateľa, teda od 1.12.2005 do 17.9.2007, kedy mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Nakoľko odporkyňa zjavne postupom podľa § 61 zákona o sociálnom poistení považovala toto obdobie
za obdobie, v priebehu ktorého bolo poistné zaplatené (vo vzťahu k obdobiu povinného dôchodkového
poistenia), podľa názoru súdu vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti mala pri určení osobného
vymeriavacieho základu za obdobie od 1.12.2005 do 17.9.2007 a následne do 5.3.2013 postupovať
za analogickej aplikácie § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Je síce skutočnosťou, že toto
zákonné ustanovenie upravuje postup pri určení sumy poistného, avšak podkladom pre jeho určenie
sú tiež podklady od zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie. Týmito podkladmi sú aj podklady o
príjme navrhovateľa u jeho pôvodného zamestnávateľa. Tieto podklady teda môžu slúžiť aj na určenie
osobného vymeriavacieho základu. Ako to vyplýva z prílohy k napadnutému rozhodnutiu (osobný
list dôchodkového poistenia), osobný vymeriavací základ navrhovateľa za obdobie od 1.1.2005 do
30.11.2005 bol vo výške 427 734.- Sk.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že by nemal byť vo vzťahu k určeniu výšky
predčasného starobného dôchodku, resp. následného starobného dôchodku znevýhodnený iba z
dôvodu, že jeho pôvodný zamestnávateľ s ním neplatne rozviazal pracovný pomer a následne tiež z
dôvodu, že tento jeho zamestnávateľ bol ako spoločnosť s ručením obmedzeným zrušený a vymazaný
z obchodného registra.

Pretože súd dospel k presvedčeniu, že odporkyňa vychádzala vo veci úpravy výpočtu predčasného
starobného dôchodku a následne starobného dôchodku (včítane následných zvyšovaní) z nesprávneho
právneho posúdenia, súd napadnuté rozhodnutie, ako aj následne vydané zmenové rozhodnutie zrušil
a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporkyne určiť osobný vymeriavací základ navrhovateľa
za sporné obdobie za analogického použitia § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, vydať nové
rozhodnutie v ktorom budú zohľadňované aj zákonné zvyšovania starobného dôchodku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.: Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri vyhlásení rozsudku dňa 13.3.2019 rozhodol aj o náhrade trov konania navrhovateľa, ktorých
výška mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Navrhovateľ však v lehote troch dní od
vyhlásenia rozsudku, ba ani do dňa jeho písomného vyhotovenia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.
Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi trovy konania - jeho právneho zastúpenia nepriznal, aplikujúc cit. §
151 ods. 2 O.s.p.

Záverom súd poznamenáva, že odporkyňa i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.) a preto ju súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde



a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje