Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200905 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200905.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 42057/2016, Číslo spisu: 6417-P/2016 zo dňa 24.03.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.05.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 42057/2016, Číslo spisu: 6417-P/2016 vydaného dňa 24.03.2016 (ďalej tiež len napadnuté rozhodnutie) ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 143464/2015, Číslo spisu: 12481-3000/2015 zo dňa 04.12.2015 (ďalej tiež len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že tento mimo iných písomností obsahuje aj: Oznámenie žalobcu o začatí priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania podlimitnej zákazky odoslané dňa 08.01.2015, informáciu žalobcu o uzavretí zmluvy zo dňa 29.01.2015, oznámenie žalovaného o začatí výkonu kontroly zo dňa 02.02.2015, Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 342-7000/2015-OK/3 zo dňa 13.03.2015 (ďalej tiež len Protokol), vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.03.3015 k Protokolu, oznámenie žalovaného o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 05.10.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.11.2015 k podkladom pre rozhodnutie. 3. Žalovaný vydal dňa 04.12.2015 rozhodnutie Číslo záznamu: 143464/2015, Číslo spisu: 12481-3000/2015, ktorým žalobcovi uložil pokutu v celkovej výške 5 220 € podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) v znení účinnom do 28.02.2015 z dôvodu, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2015 zmluvu so spol. Martin Pavle, s. r. o., Bratislava (ďalej tiež len uchádzač), priamym rokovacím konaním na predmet zákazky „Právne zastupovanie v súdnych sporoch v oblasti implementácie ŠF MPSVaR SR, najmä ako riadiaceho orgánu pre OP ZaSI“ (ďalej tiež len Zmluva) bez preukázania splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 101 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 písm. b) ZVO v znení účinnom do 28.02.2015. 4. V dôsledku rozkladu žalobcu zo dňa 23.12.2015 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo záznamu: 42057/2016, Číslo spisu: 6417-P/2016 zo dňa 24.03.2016 a podaný rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žaloba. 5. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, a to z dôvodu, že boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nezohľadnili ústavný princíp pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti a zároveň ich pokladal za arbitrárne. 6. V úvode žaloby stručne opísal priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Mal za to, že žalovaný rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu, keďže v oboch preskúmavaných rozhodnutiach sa odvolával na znenie ZVO účinné do 28.02.2015, pričom vychádzal z premisy, že žalobca ako verejný obstarávateľ v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) ZVO nemal použiť postup zadávania zákazky vo forme priameho rokovacieho konania, ale mal použiť iný postup zadávania zákazky podľa ZVO. 7. Poukázal na to, že podľa zákona č. 252/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil ZVO (ďalej len Novela) bolo zadávanie podlimitných zákaziek na poskytovanie právnych služieb v sporových konaniach (zákaziek rovnakého druhu ako v posudzovanom prípade) vyčlenené spod právneho režimu ZVO. Potom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia sa na rovnaký druh zákaziek vôbec neaplikoval ZVO. Preto preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu a žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Prvostupňové rozhodnutie žalovaný vydal podľa právneho stavu (ZVO) účinného do 28.02.2015, hoci v čase jeho vydania už platil a bol účinný iný právny stav - na predmet danej zákazky sa už nevzťahovali ustanovenia ZVO a preto jeho konanie nemalo charakter porušenia ZVO a nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. 8. Žalobca uviedol, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia platilo, že prijatím Novely ustanovenia ZVO vrátane ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO sa už nemohli aplikovať na uzatvorenie danej zmluvy, keďže ust. § 1 ods. 3 písm. n) ZVO to vylúčilo. 9. V ďalšom žalobca namietal nezohľadnenie ústavných princípov pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti čl. 50 ods. 6 Ústavy SR - zásadu prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa a preto argumentácia žalovaného všeobecným zákazom retroaktivity bola podľa žalobcu irelevantná. Zákaz retroaktivity práva je všeobecné pravidlo, v rámci ktorého sa uplatňuje niekoľko výnimiek a jednou z nich je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, uplatňujúca sa v oblasti trestného ako aj správneho práva. 10. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011, III. ÚS 441/2013, III. ÚS 525/2014 (novší predpis sa použije, ak je to pre páchateľa výhodnejšie platí aj v správnom konaní, správne orgány sú povinné zohľadniť princíp retroaktivity in mitus a jeho nezohľadnenie môže viesť k nezákonnosti rozhodnutia). 11. Žalobca uviedol, že žalovaný vydaním prvostupňového rozhodnutia postupoval v rozpore s eurokonformným výkladom práva. Z dôvodovej správy k Novele vyplýva, že dôvodom jej prijatia bola Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ zo dňa 26.02.2014 (ďalej len Smernica), ktorá v čl. 10 písm. d) vyňala spod režimu postupov verejného obstarávania široký okruh právnych služieb (aj posudzované právne služby). Poukázal na to, že aj keď Smernica nemala priamy účinok, on ako adresát právnych noriem obsiahnutým v Smernici mohol legitímne očakávať, že predmetný druh služieb bude vyňatý z postupov zadávania verejného obstarávania. Súčasne platí povinnosť orgánov Slovenskej republiky pri rozhodovaní zohľadniť aj tzv. nepriamy účinok Smernice a teda zvoliť eurokonformný výklad práva v súlade s cieľom sledovaným Smernicou. 12. Žalobca bol názoru, že iba skutočnosť, že zvolil ako postup zadávania zákazky priame rokovacie konanie, nebolo možné bez ďalšieho považovať za rozpor so ZVO, nakoľko tento umožňuje v zákonom predvídaných prípadoch takto zadať zákazku. V danom prípade použitie priameho rokovacieho konania pred uzatvorením zmluvy bolo zákonné, opodstatnené, riadne zdôvodnené a v konaní preukázané. Žalobca zdôvodnil použitie priameho rokovacieho konania podľa § 58 písm. b) ZVO technickými dôvodmi a zdôraznil najmä: špecifickosť služieb zabezpečovaných Zmluvou, postavenie dodávateľa ako advokáta vzhľadom na existujúce súdne spory, funkčnú väzbu na plnenia poskytované na základe Zmluvy, špecifickosť povahy súdnych sporov, hospodárnosť a úspech v sporoch. Mal za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s jeho v správnom konaní (najmä rozklade) uvedenou argumentáciou a preto považoval toto rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. 13. Žalobca nesúhlasil s argumentmi žalovaného o tom, že predmet dodávky by bol schopný realizovať aj iný dodávateľ, takéto tvrdenie by musel žalovaný preukázať. Žalobca poukázal na základný princíp výkonu advokácie založeného na vzťahu dôvery medzi advokátom a klientom a na ústavné právo voľby svojho právneho zástupcu ako aj na existenciu know-how advokátskej kancelárie vzhľadom na služby poskytované na základe Zmluvy. Zároveň mal za to, že existovala predvídateľnosť kvality právnych služieb, a to na základe jeho predchádzajúcich pozitívnych skúseností s danou advokátskou kanceláriou. 14. Záverom žalobca pripomenul, že v minulosti žalovaný akceptoval pri iných verejných obstarávateľoch použitie priameho rokovacieho konania na právne služby, o ktorých mal žalovaný vedomosť (boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania). 15. V replike zo dňa 27.07.2016 žalobca zotrval na podaných žalobných námietkach. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.07.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa postupne vyjadril k jednotlivým vzneseným námietkam. 17. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, že by rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu. Uviedol, že predmetom správneho konania bolo posúdenie správneho deliktu spáchaného podľa § 149 ods. 1 písm. a) ZVO a to tým, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2015 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom použitia priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie a teda postupoval v rozpore s § 101 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 písm. b) ZVO, pričom žalobca bol povinný postupovať pri obstaraní predmetnej zákazky podľa ZVO v znení účinnom do 28.02.2015. preto bol žalobca povinný pri použití priameho rokovacieho konania preukázať splnenie podmienok na jeho použitie. Tieto podmienky však neboli preukázané. V danom prípade išlo o verejné obstarávanie realizované a ukončené v čase platnosti ZVO v znení účinnom do 28.02.2015 a preto bol žalobca povinný pri jeho realizácii dodržiavať ZVO stanovené pravidlá. Skutočnosť, že na predmetnú zákazku sa vzťahovali pravidlá ZVO účinného do 28.02.2015 vyplývalo aj z prechodného ust. § 155o Novely, podľa ktorého sa na priame rokovacie konanie, ktoré sa preukázateľne začalo do 28.02.2015, dokončí podľa predpisov účinných do 28.02.2015, t. j. uplatnili by sa pravidlá platné do tohto dátumu. 18. Poukázal na to, že posudzované konanie žalobcu bolo kvalifikované ako správny delikt tak za účinnosti ZVO v znení účinnom do 28.02.2015 ako aj v znení Novely (zákona č. 252/2015 Z. z.). 19. Ohľadom ukladania trestu žalovaný upriamil pozornosť na pravidlo aplikované v trestnom práve, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. V danom prípade výška stanovenej pokuty, ako aj podmienky pre jej uloženie boli v rámci ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO upravené zhodne v ZVO v znení účinnom do 28.02.2015 ako aj v znení Novely, kedy nedošlo k revidovaniu sankcie, či skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, ktoré by mohlo mať vplyv na priaznivejšie posúdenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Žalovaný uviedol, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) ZVO spočíva v tom, že verejný obstarávateľ sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu spôsobom alebo postupom podľa ZVO, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jej použitie. Takúto skutkovú podstatu žalobca svojím konaním naplnil - porušil ust. § 101 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 písm. b) ZVO, nakoľko vyzval na rokovanie jedného vybratého záujemcu, hoci nespĺňal ani jednu z podmienok uvedených v § 58 ZVO. 20. Žalovaný poukázal na to, že sankcia za posudzované konanie žalobcu zostala aj po Novele v rovnakej výške 5% zo zmluvnej ceny. Tiež poukázal na to, že žalobca bol v predmetnom verejnom obstarávaní subjektom podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZVO a konal ako subjekt patriaci do verejnej správy a proces, ktorý uzavretiu zmluvy predchádzal mohol byť predmetom výkonu jeho dohľadu. 21. V súvislosti s námietkou žalobcu, že ako adresát právnych noriem obsiahnutých v Smernici mohol legitímne očakávať, že predmetný druh služieb bude vyňatý z postupov zadávania verejného obstarávania, keďže smernica je záväzná pre každý členský štát, žalovaný uviedol, že nepriama aplikácia smernice pre účely interpretácie vnútroštátneho práva bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje žalobcovi žiadať, aby vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice. Uvedené však platí v prípade nemožnosti aplikovať priamy účinok úniového práva, ku ktorému dochádza práve a najmä pri aplikácii smerníc. Inakšie by už nebola potrebná transpozícia smernice a členský štát by mohol na konkrétny prípad v každom odvetví práva priamo aplikovať znenie smernice. Smernica počas plynutia transpozičnej doby priamo nezakladá práva a povinnosti a z uvedeného dôvodu je potrebná transpozícia do vnútroštátneho právneho poriadku. K transpozícii danej Smernice došlo zákonom č. 343/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 18.04.2016 a potom aj právna úprava ZVO v znení Novely, ktorej zohľadnenia sa domáhal žalobca nepredstavovala transpozíciu Smernice. 22. Zároveň žalovaný zdôraznil, že Smernica sa vzťahuje na postupy pre zadávanie nadlimitných zákaziek na poskytovanie služieb (oddiel 2, čl. 4) a v danom prípade išlo o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb s názvom zákazky „Právne zastupovanie v súdnych sporoch v oblasti implementácie ŠF MPSVaR SR, najmä ako riadiaceho orgánu pre OP ZaSI“ a preto nebolo možné subsumovať zadávanie zákazky na poskytnutie právnych služieb pod vyššie uvedenú Smernicu. Nemožno akceptovať, aby sa žalobca domáhal aplikácie výnimiek priamo zo Smernice bez toho, aby tieto výnimky boli premietnuté do vnútroštátneho právneho poriadku. 23. Žalovaný poukázal, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oprávnené použitie priameho rokovacieho konania, t. j. že by právne služby, ktoré boli predmetom zmluvy mohol z technických dôvodov poskytnúť výlučne konkrétny subjekt. Mal za to, že z charakteru zmluvy vyplývalo, že základnou podmienkou pre splnenie predmetu zákazky bol výkon advokácie, bez splnenia iných zákonom stanovených podmienok. V danom období pôsobilo viac ako 5 000 advokátov a advokátskych spoločenstiev predstavujúcich potenciálnych uchádzačov, z ktorých by mnohí mohli spĺňať požiadavky žalobcu na úspešné splnenie predmetu zákazky. Požiadavky zároveň mohol žalobca špecifikovať opisom predmetu zákazky a mohol použiť súťažný postup zadávania zákazky, v rámci ktorého mohol nastaviť požiadavky na preukázanie odbornej spôsobilosti tak, aby prípadný uchádzač spĺňal požadovanú kvalitu a skúsenosti. 24. Žalovaný upriamil pozornosť na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (C - 57/94 Komisia/Taliansko), z ktorej vyplýva, že ustanovenia umožňujúce zadať zákazku postupom priameho rokovacieho konania je potrebné vykladať reštriktívne a zodpovednosť za výber a použitie priameho rokovacieho konania je na verejnom obstarávateľovi, ktorý nesie zároveň dôkazné bremeno ohľadom splnenia podmienky pre aplikáciu tohto postupu verejného obstarávania. Mal za to, že opodstatnenosť uzatvorenia zmluvy priamym rokovacím konaním na základe vzťahu dôvery nie je logická, nakoľko v takom prípade by sa poskytol široký priestor pre zneužívanie takéhoto nesúťažného postupu zadávania zákazky. Právo na voľbu právneho zástupcu znamená, že v konaní pred súdom sa môže dať zastupovať advokátom, avšak to neznamená, že by verejný obstarávateľ mohol slobodne voliť ktoréhokoľvek advokáta. V prípade advokátske kancelárie nemôže ísť o know-how, ktoré by malo spočívať v tom, že advokátska kancelária „pozná prípady“ a zároveň žalobca nijako neozrejmil, v čom malo know-how spočívať. 25. Záverom žalovaný uviedol, že zverejnenie informácií na jeho internetovej stránke automaticky nezakladá prezumpciu o súlade postupu verejných obstarávateľov so ZVO. Zo znenia ust. § 113 ZVO nevyplýva garancia správnosti postupu pri verejnom obstarávaní. Poukázal tiež na to, že nezodpovedá za obsah zverejňovaných informácií a ich zverejnenie nemôže zakladať prezumpciu súladu postupu verejného obstarávateľa so ZVO. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 26. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie. 27. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. Podľa § 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom po 01.11.2015 tento zákon sa nevzťahuje ani na podlimitnú zákazku a zákazku podľa § 9 ods. 9, ktorej predmetom je právne zastupovanie klienta advokátom v rozhodcovskom konaní, zmierovacom konaní, súdnom konaní, správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právne poradenstvo poskytované advokátom pri príprave týchto konaní alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa právne poradenstvo týka, sa stane predmetom takého konania. 33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2015 verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 34. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2015 pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 35. Podľa § 58 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2015 priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok tovar, stavebné práce alebo služby z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ. 36. Podľa § 101 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2015 verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybratých záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v § 58 písm. b), d) až i). 37. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2015 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie. 38. Podľa § 155o ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom od 01.03.2015 priame rokovacie konanie, ktoré sa preukázateľne začalo do 28. februára 2015, sa dokončí podľa predpisov účinných do 28. februára 2015. 39. Podľa § 155q ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2015 v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 31. októbra 2015, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. októbra 2015. 40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu žalobných námietok. 41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 25/2006 Z. z.). 42. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 43. V prejednávanej veci (z obsahu administratívneho spisu) je zrejmé, že žalobca priame rokovacie konanie pri postupe zadávania podlimitnej zákazky s názvom „Právne zastupovanie v súdnych sporoch v oblasti implementácie ŠF MPSVaR SR, najmä ako riadiaceho orgánu pre OP ZaSI“ odôvodnil splnením podmienky v zmysle ust. § 58 písm. b) ZVO v znení účinnom do 28.02.2015 a následne došlo dňa 29.01.2015 k uzavretiu Zmluvy s uchádzačom - spol. Martin Pavle s. r. o. Žalovaný vykonal v období 06.02.2015 - 13.03.2015 kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky. 44. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že jeden z účelov ZVO je aj zabezpečenie rozvoja hospodárskej súťaže pri poskytovaní služieb, čo by malo viesť k zvyšovaniu ich kvality pri znižovaní nákladov verejných obstarávateľov na ich zabezpečenie. Priame rokovacie konanie ako jednu z foriem verejného obstarávania je možné v zmysle § 58 písm. b) ZVO uplatniť iba v prípade existencie presne vymedzených dôvodov (technické dôvody, umelecké dôvody alebo dôvody vyplývajúce z výhradných práv, ktoré môže poskytnúť len určitý dodávateľ), ktoré jednoznačne preukazujú možnosť získania požadovanej služby iba od určitého dodávateľa a nie od žiadneho iného. Preukázanie takýchto dôvodov je na verejnom obstarávateľovi, ktorý musí celkom jednoznačne uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva odôvodnenosť použitia takéhoto postupu ako aj to, že danú zákazku je nevyhnutné zadať len jednému konkrétnemu dodávateľovi, ktorý je jediný vzhľadom na všetky okolnosti schopný ju zrealizovať. 45. V predmetnej veci žalobca ako verejný obstarávateľ odôvodnil použitie priameho rokovacieho konania tým, že s dodávateľom služieb - advokátskou kanceláriou spol. Martin Pavle s. r. o., uzavrel už predtým zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a to dňa 09.09.2013 a dňa 02.04.2014, ktorých predmetom bolo poskytovanie právnych služieb/poradenstva pre oblasť implementácie štrukturálnych fondov a ďalšej činnosti vyplývajúcej z pozície žalobcu ako riadiaceho orgánu a tiež všeobecné právne služby. Uviedol, že v rámci predmetu týchto zmlúv boli mimo iných poskytované aj právne služby týkajúce sa predmetu danej zákazky a tieto si vyžiadali vyšší rozsah vstupov ako pôvodne predpokladal a vzhľadom na stav konaní bolo objektívne nemožné zadať zákazku inému uchádzačovi, nakoľko vybratý uchádzač (spol. Martin Pavle s. r. o.) mal zanalyzované súdne spisy, zúčastnil sa mnohých súdnych a obdobných konaní a pracovných stretnutí a disponuje unikátnymi informáciami získanými komunikáciou s druhými stranami konaní. Žalobca poukázal na bližšie nešpecifikované unikátne know-how žalobcu a na doterajšiu jeho skúsenosť s vybratým uchádzačom s tým, že uvedené služby právneho zastupovania nemôže poskytnúť iný dodávateľ, nakoľko tieto nie sú technicky, ekonomicky ani právne oddeliteľné od pôvodného plnenia zo skôr uzatvorených zmlúv bez toho, aby mu to nespôsobilo neprimerané ťažkosti, neohrozilo verejný záujem a nepredstavovalo riziko vážnych škôd na jeho strane. V rámci vyjadrenia k Protokolu žalobca predložil súpis 44 prevzatých káuz v konaniach prebiehajúcich na viacerých okresných súdoch SR, jedno konanie pred NAKA a jedno pred Špecializovaným trestným súdom, kde žalobca vystupuje v pozíciách účastníka konania, resp. poškodeného. 46. V danom prípade (vznesená námietka) bolo podstatné zodpovedanie otázky právneho posúdenia veci z hľadiska toho, či bolo možné zo strany konajúcich orgánov verejnej správy postupovať a vydať preskúmavané rozhodnutia podľa znenia ZVO účinného do 28.02.2015 alebo podľa znenia účinného v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, t. j posúdiť postup verejného obstarávateľa (žalobcu) pri vyhlásení postupu verejného obstarávania daných služieb formou priameho rokovacieho konania s vopred vybratým uchádzačom. 47. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že posudzované verejné obstarávanie bolo zrealizované v lehote do 28.02.2015 (Oznámenie žalobcu o začatí priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania podlimitnej zákazky bolo odoslané dňa 08.01.2015, žalobca zverejnil informáciu o uzavretí zmluvy s uchádzačom dňa 29.01.2015, kontrola postupu žalobcu - začatie výkonu kontroly bolo zo dňa 02.02.2015). Potom je celkom jednoznačne potrebné prijať záver vyplývajúci zo znenia ust. § 155q ods. 3 a § 155o ods. 2 ZVO, že postup žalovaného bol správny a tento vzhľadom na všetky vyššie uvedené časové súvislosti mal povinnosť postupovať a verejné obstarávanie posudzovať v zmysle ust. ZVO účinných do 28.02.2015, nakoľko žalobca mal v danom prípade verejné obstarávanie dokončiť podľa ustanovení ZVO účinných do 28.02.2015. 48. Je nesporné, že žalobca takto nepostupoval (nepreukázal splnenie podmienky v zmysle § 58 písm. b/ ZVO), hoci takto postupovať mal, preto jeho konanie bolo zaťažené vadou majúcou za následok nezákonnosť jeho postupu vo verejnom obstarávaní. Na tomto nič nemení ani Smernica, ktorá počas plynutia transpozičnej doby priamo nezakladala dotknutým práva a povinnosti a na to bola potrebná jej transpozícia do vnútroštátneho právneho poriadku, k čomu došlo až zákonom č. 343/2015 Z. z. účinným od 18.04.2016. Zároveň je tiež potrebné uviesť, že Smernica sa vzťahuje na postupy pre zadávanie nadlimitných zákaziek a v danom prípade išlo o podlimitnú zákazku. 49. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie oprávnenosti použitia priameho rokovacieho konania zo strany žalobcu (§ 58 písm. b/ ZVO) v danom prípade nijako neobstojí, a to práve z dôvodu všeobecne zadaného predmetu zákazky, ktorý nebol nijako bližšie viazaný na vybratého uchádzača. 50. Žalobca nepresvedčil správny súd argumentmi, ktoré uviedol pri odôvodnení svojho postupu uvedenom v Oznámení o začatí priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania predmetnej zákazky, pre ktoré považuje vybratého uchádzača za jediného vhodného pre poskytovanie právnych služieb na daný predmet zákazky. V Slovenskej republike pôsobí mnoho advokátov (advokátskych spoločností), na čo poukázal v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí aj žalovaný, ktorí by boli schopní poskytovať právne služby v zodpovedajúcom rozsahu, kvalite, a to aj v už prebiehajúcich súdnych konaniach, ktorých predmet žalobca však nijako bližšie neuviedol a preto ani správny súd nemohol zodpovedne posúdiť či jedine vybratý uchádzač by bol schopný žalobcu v nich adekvátne zastupovať, t. j. či on jediný na Slovensku disponuje takými znalosťami, ktoré sú potrebné pre riadne poskytnutie služby v týchto súdnych konaniach ako žiadny iný advokát. Žalobcom uvádzané dôvody pre vybratý postup verejného obstarávania správny súd nepovažuje za také, ktoré by bránili efektívne uplatňovať/ brániť žalobcu v uvedených prebiehajúcich súdnych konaniach vedených na súdoch, resp. NAKA a špecializovanom trestnom súde aj iným advokátom. 51. V súvislosti s kontinuitou pri zastupovaní vybratým uchádzačom je namieste poukázať, že tento by mal po ukončení predchádzajúcej zmluvy a teda zastupovania žalobcu odovzdať neukončenú agendu jeho novému zástupcovi, resp. priamo žalobcovi, ktorý sám disponuje pracovníkmi s právnickým vzdelaním (je to všeobecná skutočnosť) a aj títo pracovníci žalobcu by boli schopní v potrebnom rozsahu a odbornej úrovni počas riadneho verejného obstarávania poskytovať právne služby v primeranom rozsahu, a to aj v prebiehajúcich súdnych konaniach. 52. Preto správny súd na základe všetkých týchto skutočností nepovažuje za dôvodné, keď žalovaný zvolil ako postup vo verejnom obstarávaní rokovacie konanie, tak ako to učinil, nakoľko na to nebol dôvod, resp. žalobca tento dôvod ani pri Oznámení a ani v priebehu správneho a súdneho konania dostatočne nepreukázal. 53. Ohľadom uloženia sankcie - pokuty vo výške 5% zmluvnej ceny (námietka prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa správneho deliktu) správny súd poukazuje na skutočnosť, že identická úprava postihu daného správneho deliktu ako aj výška uloženej sankcie bola v ZVO upravená v čase do 28.02.2015 (podľa ktorého mal žalovaný povinnosť vo veci postupovať), ako aj v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí a preto žalovaný postupoval zákonne pri uložení pokuty žalobcovi. Žiadnu pre žalobcu priaznivejšiu pokutu žalovaný mu ani nemohol uložiť. 54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňové rozhodnutie) je vecne správne, vydané v súlade so zákonom, zodpovedajúcim postupom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 55. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).