Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cbi/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201242 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201242.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Mgr. Nikoleta Gallová, Hlavná 45, 931 01 Šamorín, správca úpadcu HYDINÁR, a.s., ČSLA 1403, 908 45 Gbely, IČO: 31 421 792, zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Carlton Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 735 764, o určenie pravosti pohľadávok, takto r o z h o d o l : I. Súd určuje, že pohľadávky žalobcu vzniknuté z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2016 vo výške 8.054,47 Eur a za mesiac február 2016 vo výške 3.206,84 Eur uplatnené v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 23R/3/2015 sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. II. Súd n e priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 30.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2016 vo výške 8.054,47 Eur a za obdobie február 2016 vo výške 3.206,84 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR). 2. V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 08.02.2016 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 32 zo dňa 17.02.2016 sp. zn. 23R/3/2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu HYDINÁR, a.s., ČSLA 1 403, 908 45 Gbely, IČO: 31 421 792 (ďalej len „úpadca“) a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Nikoletu Gallovú, Hlavná 45, 931 01 Šamorín (ďalej len „správca“). Žalobca si podaním zo dňa 07.04.2016 doručeným správcovi dňa 14.07.2016 v zmysle § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. prihlásil u správcu pohľadávku proti podstate z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2016 vo výške 8.054,47 Eur a za obdobie február 2016 vo výške 5.470,49 Eur, po čiastočnej úhrade vo výške 3.206,84 Eur. Žalovaný listom zo dňa 02.05.2016, doručeným žalobcovi dňa 18.05.2016 poprel právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie, nakoľko podľa neho nešlo o pohľadávku v zmysle § 87 ods. 2 ZoKR. Žalobca nesúhlasil s neuznaním pohľadávky z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2016 vo výške 8.054,47 Eur ako pohľadávky proti podstate a za obdobie február 2016 vo výške 3.206,84 Eur ako pohľadávky proti podstate a nestotožnil sa s dôvodmi popretia uvedenými správcom. 3. Poukazujúc na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4Sžso/5/2011 uviedol, že Sociálna poisťovňa sa pre vznik pohľadávky riadi ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení (ďalej len ,,ZSP“). Uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie za príslušné obdobia. Pohľadávka Sociálnej poisťovni ako veriteľovi úpadcu vzniká, ak poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti. Poistné za obdobie január 2016 v sume 8.054,47 Eur bolo splatné dňa 01.03.2016 a za mesiac február 2016 dňa 01.04.2016. Dátum splatnosti v prípade poistného na sociálne poistenie podľa ZSP predstavuje zároveň dátum povinnosti zaplatiť poistné. Ak zamestnávateľ - úpadca nezaplatí poistné v deň jeho splatnosti, vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom. Zamestnávateľ - úpadca sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné a skôr, než na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stane zrejmým suma poistného na sociálne poistenie (obdobne Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.06.2012, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/27/2013 z 28.01.2014, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/325/2013 z 12.03.2014, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S 16/2011-40 zo dňa 31.05.2011). 4. Mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie január 2016 bol Sociálnej poisťovni predložený dňa 18.02.2016 a mesačný výkaz za mesiac február bol predložený 24.03.2016, obidva po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na skutočnosť, že poistné na sociálne poistenie za obdobie január 2016 v sume 8.054,47 Eur nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti, vznikla žalobcovi pohľadávka z titulu jeho neuhradenia dňa 01.03.2016, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Poistné na sociálne poistenie za obdobie február 2016 v sume 3.206,84 Eur nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti, vznikla žalobcovi pohľadávka z titulu jeho neuhradenia dňa 01.04.2016, taktiež po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pohľadávky z titulu nezaplateného poistného za obdobie január 2016 a február 2016 spĺňajú časové kritérium v zmysle § 87 ods. 2 ZKR na zaradenie medzi pohľadávky proti podstate. 5. Žalobca poukázal na to, že dňom vyhlásenia konkurzu, t. j. 18.02.2016 si podľa ZSP ešte nemohol poistné za január 2016 prihlásiť riadnou prihláškou, nakoľko nezaplatené poistné za mesiac január ako pohľadávka ešte neexistovala, keďže vznikla až 1. marca 2016. Rovnako si nemohol prihlásiť riadnou prihláškou poistné za február 2016, nakoľko nezaplatené poistné za mesiac február ako pohľadávka ešte neexistovala a podľa platného znenia ZSP vznikla až 1. apríla 2016. Žalobca si tak mohol predmetné pohľadávky uplatniť jedine ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a jeho doplnení doručených súdu dňa 10.11.2016 a 29.03.2018 (č.l. 25, 43) uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť z dôvodu neexistencie pohľadávok proti podstate. Mal za to, že nejde o pohľadávky proti podstate, ale o pohľadávky, ktoré si mal žalobca prihlásiť prihláškou v zmysle § 28 ZKR, o čom žalobcu aj poučil. V zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR (v 9. tom poradí) sú v taxatívnom výpočte uvedené pohľadávky proti podstate, ktorých charakteristickým znakom je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré: a) vznikli počas konkurzu; b) súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. 7. Žalovaný bol toho názoru, že v danom prípade nejde o verejnoprávne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávka 1 vznikla za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu a preto neuznal právny dôvod ani výšku prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. U pohľadávky 2 vykonal čiastočnú úhradu pohľadávky pripadajúcu na obdobie odo dňa 18.02.2016 (účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 18.02.2016) do 29.02.2016, a to vo výške 2.263,63 Eur, a tým ju uznal v tejto časti za pohľadávku proti podstate. Zvyšná časť pohľadávky vo výške 3.206,84 Eur vznikla pred vyhlásením konkurzu, a preto nie je pohľadávkou proti podstate. 8. Žalovaný trval na tom, že časové kritérium nie je splnené z toho dôvodu, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu, nakoľko žalobca si uplatňuje nároky z poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2016 a február 2016, pričom konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený až dňa 18.02.2016. Taktiež považoval za nesporné, že prihlásené pohľadávky žalobcu žiadnym spôsobom nesúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto ich dôvodne nie je možné považovať v zmysle zákonných ustanovení ZKR za pohľadávky proti podstate. Bol toho názoru, že podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR musí ísť o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a týkajú sa zamestnancov, resp. zamestnanca, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.05.2017, sp. zn.: 16CoKR/9/2016) Poukázal na nesplnenie vecného kritéria, nakoľko v januári roku 2016, ani v prvej polovici februára 2016 neprideľoval zamestnancom úpadcu žiadnu prácu, keďže v rozhodnom čase ešte nevykonával funkciu správcu úpadcu. 9. Na pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 zástupca žalobcu s poukazom na rozsudok KS Nitra č.k. 15CoKR/6/2015-102 z 24.05.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Nitra č.k. 23Cbi/39/2014-81 uviedol, že žalobca splnil časové kritérium. Bol toho názoru, že rozdelenie pohľadávky na pohľadávky pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu, ako to žalovaný v oznámení o popretí za február 2016 poprel, resp. rozdelil uviedol, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Pohľadávka na poistnom sa týka jedného kalendárneho mesiaca, od ktorej sa odvíja vymeriavací základ na určenie odvodovej povinnosti na poistnom. Toto tvrdenie má oporu v ust. § 139 ods. 1 ZSP, kde je uvedené, že rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je mesiac, za ktorý sa platí poistné. 10. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný poprel iba obdobie ako časové kritérium vzniku pohľadávky, ako jediný dôvod popretia. Až vo vyjadrení zo dňa 02.11.2016 žalovaný uviedol ďalší dôvod popretia pohľadávky, avšak bez uvedenia odôvodnenia, teda mal za to, že žalovaný poprel iba vznik pohľadávky v zmysle časového kritéria, teda vzniku pohľadávky. Vzhľadom na to, že takýto postup je v rozpore so ZKR, rovnako s princípom právnej istoty, mal by byť tento dodatočne uvedený dôvod právne neúčinný. Napriek tejto skutočnosti z opatrnosti zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný prevádzkoval podnik, nakoľko úpadca ukončil registráciu až k 31.05.2017 (konkurz bol vyhlásený 18.02.2016), teda rok a 3 mesiace po vyhlásení konkurzu, kedy rovnako predkladal aj ročné výkazy až do ukončenia registrácie. Odhlásený a hospodársky činný subjekt bol až do obdobia 31.05.2017. K tvrdeniu žalovaného, že v januári 2016, ani v prvej polovici februára 2016 neprideľoval zamestnancom úpadca žiadnu prácu, uviedol, že za január 2016 bolo na základe predloženého mesačného výkazu v pracovnom pomere 35 zamestnancov, ktorých zamestnával, prideľoval prácu a vyplácal mzdu a za mesiac február 2016 na základe predloženého mesačného výkazu zamestnával 34 zamestnancov, ktorých zamestnával, prideľoval prácu a vyplácal mzdu. Ako dôkaz preukazujúci uvedené skutočnosti predložil súdu výpis zo saldokonta, kde sú uvedené počty zamestnancov za jednotlivé popreté mesiace. V tejto súvislosti poukázal na to, že sám žalovaný nepovažuje za sporné, že po vyhlásení konkurzu prevádzkoval podnik a na základe predložených mesačných výkazov uhrádzal poistné na sociálne poistenie priebežne bez toho, aby si žalobca poistné za jednotlivé mesiace po vyhlásení konkurzu prihlasoval listom pohľadávky proti podstate. Na podporu svojich tvrdení zástupca žalobcu predložil rozhodnutia v skutkovo obdobných prípadoch, kedy súdy rozhodli v prospech žalobcu (rozsudky OS Nitra č. 23Cbi/39/2014 zo dňa 04.02.2015, potvrdený KS Nitra č. 15CoKR/6/2015-102 zo dňa 24.05.2016, KS Trenčín č.k. 8CoKR/12/2015-143, OS Nitra 23Cbi/22/2017-53, uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/9/2017, a rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/37/2014). 11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 zotrval na svojich vyjadreniach a názore, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie časového a vecného kritéria. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na pojednávaní, doručenom súdu dňa 23.05.2018 (č.l. 103) žalovaný v podstate zopakoval svoju argumentáciu. Žalobcovo tvrdenie, že správca poprel výlučne časové kritérium, považoval za irelevantné, nakoľko v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 02.05.2016 jednoznačne uviedol, že žiadna zo žalobcom uplatňovaných pohľadávok nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR, čím správca poprel časové aj vecné kritérium žalobcových pohľadávok. Ďalej uviedol, že nepopiera, že by nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 88 ZKR. Žalovaný ale v januári roku 2016, ani v prvej polovici februára 2016 neprideľoval zamestnancom úpadcu žiadnu prácu, nakoľko konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený až zverejnením v Obchodnom vestníku č. 32/2016 dňa 17.02.2016 (s účinkami od 18.02.2016). Až 18.02.2016 mohol žalovaný zastupovať záujmy, resp. konať v mene úpadcu a teda reálne prevádzkovať podnik a prideľovať zamestnancom úpadcu prácu. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: prihláška pohľadávky proti podstate zo dňa 07.04.2016, oznámenie o popretí pohľadávky proti podstate zo dňa 02.05.2016, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 01/2016, 02/2016, výpismi zo saldokonta za mesiace 01.02 2016 a zistil súd nasledovný skutkový stav: Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 08.02.2016, sp. zn. 23R/3/2015 (v súčasnosti 23K/9/2016) zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.02.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Týmto uznesením bola súčasne ustanovená za správcu úpadcu JUDr. Nikoleta Gallová, Hlavná ul. 45, 931 01 Šamorín, zapísaná v zozname správcov MS SR pod č. S1663. Prihláškou zo dňa 07.04.2016, doručenou správcovi dňa 14.07.2016 si žalobca v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR prihlásil u správcu pohľadávku 1 a pohľadávku 2. Správca úpadcu listom zo dňa 02.05.2016 doručeným žalobcovi dňa 18.05.2016 poprel právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok 1 a 2. Žalobca s popretím pohľadávok nesúhlasil, a preto podal dňa 30.05.2016 žalobu o určenie pohľadávok 1 a 2. Z výpisu zo salodokonta bolo zistené, že v čase vyhotovenia mesačného výkazu bolo v pracovnom pomere úpadcu 35 zamestnancov, ktorých zamestnával, prideľoval prácu a vyplácal mzdu a za mesiac február 2016 na základe predloženého mesačného výkazu zamestnával 34 zamestnancov, ktorých zamestnával, prideľoval prácu a vyplácal mzdu. 13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný aj po vyhlásení konkurzu prevádzkoval podnik a sám na základe predložených mesačných výkazov uhrádzal poistné na sociálne poistenie priebežne bez toho, aby si žalobca poistné za jednotlivé mesiace po vyhlásení konkurzu prihlasoval listom pohľadávky proti podstate. Posledný výpis predložil žalobcovi za máj 2017 dňa 30.06.2017, so splatnosťou 30.06.2017, a teda do tohto obdobia bol hospodársky činným subjektom. 14. Žalovaný neuznal pohľadávky 1 a 2 za pohľadávky proti podstate s odôvodnením, že konkurz bol vyhlásený dňa 18.02.2016, teda nemohlo ísť o pohľadávky proti podstate, pretože pohľadávky vznikli za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu v súvislosti s výkonom práce zamestnancov za obdobie január 2016 a časť mesiaca február od 01.02. do 17.02. 2016, teda nie počas konkurzu. Správca v popretí pohľadávky ďalej uviedol, že neuznáva právny dôvod ani výšku pohľadávky 1 a 2 proti podstate, nakoľko má za to, že si ju mal žalobca prihlásiť v súlade s ust. § 28 ods. 1 a nasl. ZKR. Zároveň žalobcu vyzval na podanie žaloby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate a poučil ho o následkoch nepodania žaloby. Oznámenie o popretí pohľadávky proti podstate, výzva na podanie žaloby zo dňa 02.02.2016, boli žalobcovi doručené dňa 18.05.2016. Žalobca podal žalobu dňa 30.05.2016. 15. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zistený skutkový stav posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona. 16. Podľa § 87 odsek 1 ZoKR , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. 17. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí, pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. 18. Podľa § 87 ods. 7 ZoKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. 19. Podľa § 87 ods. 8 ZoKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. 20. Podľa § 144 odsek 1 ZSP, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 21. Podľa § 144 odsek 2 ZSP, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako. 22. Podľa § 143 ods. 2 ZSP, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 23. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) ZSP, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. 24. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu bez toho, aby sa na ich uplatnenie stanovili formálne a obsahové náležitosti. Zákon neustanovil na uplatnenie pohľadávok proti podstate pevnú lehotu. Medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu, pričom nie je stanovená lehota na ich uplatnenie, ani forma uplatnenia. Ak správca neuzná právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, je povinný bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby si najskôr v lehote do 15 dní od doručenia výzvy uplatnil na konkurznom súde žalobou podanou proti správcovi určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky. Správca je povinný poučiť veriteľa o následkoch zmeškania lehoty. Z uvedeného vyplýva, že výzva správcu musí byť písomná a musí byť veriteľovi doručená. Pokiaľ veriteľ nepodá žalobu včas na pohľadávku v rozsahu v akom ju správca neuznal, v konkurze sa na ňu neprihliada. 25. Jednotlivé pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v poradí určenom zákonom. V 9. poradí sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty pohľadávky, ktoré sú taxatívne vypočítané a ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku. Z časového hľadiska tieto pohľadávky možno uspokojiť len vtedy, ak vznikli po vyhlásení konkurzu. Vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne sa posudzuje v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., prihlasovanie pohľadávok je upravené príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. 26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, pretože správca mu Oznámením o popretí pohľadávky proti podstate zo dňa 02.05.2016, doručeným žalobcovi dňa 18.05.2016 v súlade so zákonom oznámil, že jeho pohľadávky 1 a 2 proti podstate neuznáva z uvedených dôvodov a zároveň ho vyzval pre prípad, že sa nestotožňuje s dôvodom neuznania právneho dôvodu a výšky, aby sa najneskôr v lehote do 15 dní od doručenia výzvy domáhal žalobou podanou proti správcovi určenia právneho dôvodu a výšky neuznaných pohľadávok proti podstate. Žalobca podal žalobu podľa § 87 ods. 8 ZoKR dňa 30.05.2016, teda v lehote 15 dní od doručenia výzvy. 27. Zákon definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87 ZoKR. Pohľadávky proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon za pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne označuje v ustanovení § 87 ods. 2 ZoKR, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach (napr. § 21 ods. 3, § 45 ods. 6 ZKR). Pohľadávky, ktoré hmotnoprávne vznikli počas konkurzu, avšak nie sú označené zákonom za pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami proti podstate: takéto pohľadávky sa uplatňujú v konkurze prihláškou. 28. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pohľadávkami proti podstate sú také pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) ZoKR). Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku. Správny je aj názor žalovaného, že aby išlo o pohľadávku proti podstate, oba znaky musia byť splnené kumulatívne. 29. Súd sa zaoberal najprv splnením časového kritéria a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas. Žaloba bola správne podaná proti správcovi, ktorý je v konaní pasívne vecne legitimovaný a žalobca sa ňou domáha určenia pohľadávok 1 a 2 proti podstate, ktoré mu správca poprel. Je zrejmé, že popretá pohľadávka č. 1 vznikla dňom 01.03.2016 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov, ktorý bol žalobcovi za 1/2016 predložený dňa 18.02.2016, teda po vyhlásení konkurzu a popretá pohľadávka č. 2 vznikla dňom 01.04.2016 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov, ktorý bol žalobcovi v mene úpadcu za 2/2016 predložený dňa 24.03.2016, teda po vyhlásení konkurzu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zamestnávateľ - úpadca sa nemôže stať dlžníkom sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné a skôr, než na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stane zrejmým suma poistného na sociálne poistenie. Žalobca sa teda nepochybne o výške poistného na sociálne poistenie dozvedel až na základe predloženého mesačného výkazu zamestnávateľa (§ 231 ods. 1 písm. f) ) ZSP). Až po predložení mesačného výkazu poistného mohol žalobca predpísať poistné na konkrétnu sumu u dlžníka a túto si aj uplatniť, nakoľko až na základe predloženého mesačného výkazu má žalobca právo od platiteľa poistného žiadať konkrétne plnenie. Uvedené skutočnosti teda odôvodňujú stanovenie vzniku pohľadávky na poistnom na majetok úpadcu. V prejednávanej veci bol vyhlásený konkurz dňa 18.02.2016, pričom mesačné výkazy dlžného poistného a príspevkov za mesiace január a február 2016 boli zamestnávateľom predložené až po vyhlásení konkurzu. 30. Druhou podmienkou, aby vznikli pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR je splnenie vecného kritéria, t.j. musí ísť o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, a ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalobca v konaní preukázal aj splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky tým, že súdu predložil dôkaz o evidencii zamestnancov úpadcu nielen pred vyhlásením konkurzu, ale aj po jeho vyhlásení. Na základe uvedeného tak súd vyhodnotil predložené dôkazy so záverom, že úpadca prevádzkoval podnik aj po vyhlásení konkurzu, čo medzi sporovými stranami ani nebolo sporné. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný na základe predložených mesačných výkazov uhrádzal poistné na sociálne poistenie aj po vyhlásení konkurzu priebežne bez toho, aby si žalobca poistné za jednotlivé mesiace po vyhlásení konkurzu prihlasoval listom pohľadávky proti podstate. Posledný výpis žalovaný predložil za máj 2017 dňa 30.06.2017, so splatnosťou 30.06.2017, z čoho je zrejmé, že do tohto obdobia bol hospodársky činným subjektom. Úpadca aj po februári 2016 zamestnával pracovníkov a jeho odvodová povinnosť naďalej trvala. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd žalobe vyhovel, pretože na základe žalobcom predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov, ako aj splatnosti poistného mal za preukázané, že skutočnosti nastali po vyhlásení konkurzu, úpadca bol aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu, poistné na sociálnom poistení za mesiace január a február 2016 je pohľadávkou súvisiacou s prevádzkou podniku počas konkurzu a je preto pohľadávkou proti podstate. 31. Súd sa nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré správca pohľadávky žalobcu proti podstate poprel, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca preukázal splnenie požiadavky časového aj vecného kritéria a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pohľadávky žalobcu proti podstate spĺňali kumulatívne všetky zákonné kritéria definované v § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR. 32. Záverom súd dodáva, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcom predložené rozhodnutia (cit. v bode 10) obsahovo nesúvisia s prejednávanou vecou, nakoľko z ich odôvodnení je zrejmé, že sa týkajú skutkovo obdobných vecí. Pri posudzovaní splnenia časového aj vecného kritéria sa súd rešpektujúc stav právnej istoty zakotvený v článku 2 základných princípov Civilného sporového poriadku stotožnil s právnymi závermi súdov vyslovenými v obdobných veciach. 33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, ale nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).