KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 4. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/164/2016 z 3. 4. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. apríla 2019, sp. zn. 6S/164/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201431.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/164/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201431
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201431.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Poky Slovakia,
s. r. o., Mraziarenská 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 261 738, zastúpený: Weis & Partners s.r.o., Ivánska
cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova
32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103230515/2016 zo dňa 27.05.2016,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 01.08.2016 doručenej Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „správny súd“) dňa 02.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 103230515/2016 zo dňa 27.05.2016, ktorým žalovaný nezaregistroval žalobcu na daň z
pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ zákon o DPH“) a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,
vrátenia veci na ďalšie konania a priznania náhrady trov konania.

I.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 04.04.2016 bolo na Daňový úrad
Bratislava doručené podanie vo veci: „Žiadosť o vydanie osvedčenia o registrácii pre daň a pridelení
identifikačného čísla pre daň spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez
likvidácie“ (ďalej len „Žiadosť“) podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) spoločnosťou Poky Slovakia, s. r. o.,
Mraziarenská 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 261 738 (ďalej len „žalobca“). Žalobca bol zapísaný do
obchodného registra dňa 23.03.2016 a vznikol na základe projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti
G., G..M..B.., I. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX osvedčeného do notárskej zápisnice č. N 237/2016,
Nz 9012/2016, NCRIs 9325/2016 zo dňa 15.03.2016. Spoločnosť G., G..M..B.. zanikla v dôsledku
rozdelenia a právnym nástupcom sa stali spoločnosti. K. M., G..M..B.., K. S., G..M..B.., K. Q., G..M..B..,
K. G., G..M..B.., V.J. G., G..M..B.., C. G., G..M..B.., M. G..M..B.., G. I., G..M..B.., G., G..M..B.., F.
G., G..M..B.., v ktorých ako konateľ pôsobila ku dňu vzniku W. M. a ako spoločníci W. M. a Š.U.
K.. Spoločnosť G. G..M..B.. bola vymazaná z Obchodného registra SR dňa 23.03.2016 na základe
dobrovoľného výmazu. K rozdeleniu spoločnosti podľa projektu rozdelenia došlo dňa 15.03.2016.
Zanikajúca spoločnosť ku dňu podpisu projektu rozdelenia spoločnosti nevlastnila žiadny hmotný a



nehmotný majetok. Daňový úrad Bratislava preveril a porovnal skutkový stav s údajmi v žiadosti zo dňa
04.04.2016 a predložených dokladoch podľa § 4 ods. 4 veta štvrtá zákona o DPH. Tieto osvedčovali
skutočnosť, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, ktorá vykonáva
ekonomickú činnosť i keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, čím nespĺňa podmienky registrácie
podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH a rozhodnutím č. 103230515/2016 zo dňa 27.05.2016 rozhodol tak, že
žalobcu neregistroval a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal.

II.
Žaloba.

3. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutie po právnej stránke za nesprávne a mal za to, že
vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, a žalovaný skutkový stav, ktorý vzal ako základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

4. Po opísaní priebehu skutkového stavu a priebehu registračného konania uviedol, že registračná
povinnosť pre daň z pridanej hodnoty je spravidla obligatórna, ak zdaniteľná osoba dosiahne určitý obrat
v zmysle § 4 ods. zákona o DPH, alebo fakultatívna na základe žiadosti o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH. S poukazom na znenie § 4 ods. 2 zákona o DPH mal za
zrejmé, že v prípade, ak dôjde k rozdeleniu obchodnej spoločnosti (ako bol aj G., G..M..B..), ktorá bola
platiteľom dane z pridanej hodnoty, t.z. zdaniteľnou osobu, tak právny nástupca takejto spoločnosti sa
stáva platiteľom dane automaticky zo zákona, a nie na základe rozhodnutia správcu dane. Platiteľom
dane sa stáva odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom pôvodného platiteľa. V tomto konkrétnom
prípade sa stal platiteľom odo dňa svojho zápisu do obchodného registra, teda dňom 23.03.2016.
Žalobca konštatoval, že podstatou sporu medzi ním a žalovaným je to, že žalovaný sa cíti byť oprávnený
rozhodovať, či sa on stane alebo nestane platiteľom pre daň z pridanej hodnoty, resp. či mu vydá alebo
nevydá osvedčenie o registrácii pre daň, ale on je toho názoru, že sa stal platiteľom priamo zo zákona
v zmysle § 4 ods. 4 veta druhá zákona o DPH. Akákoľvek ďalšia jeho spolupráca so žalovaným, t.j.
najmä predkladanie dokladov, ktoré vyžadoval predložiť v jeho výzvach, sa uskutočnila len z jeho dobrej
vôle a na tom základe, že chcel vyhovieť žalovanému a získať tak osvedčenie o registrácii pre daň,
na ktoré má však nárok priamo zo zákona. Bol názoru, že nevydaním mu osvedčenia o registrácii,
žalovaný nerešpektoval zákonné ustanovenia zákona o DPH, ale porušil aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže
konal nad rozsah a nekonal spôsobom tak, ako je ustanovené v § 4 ods. 4 zákona o DPH. Tomu,
že sa stal platiteľom zo zákona nasvedčuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2014 zo
dňa 19.11.2015. Uvedený rozsudok pritom vychádza z totožnej situácie, ako je tomu aj v predmetnom
prípade. Ďalej poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR ako napr. sp. zn. 3Sžf/70/2014 zo dňa
04.08.2015, sp. zn. 3Sžf/63/2014 zo dňa 04.08.2015, sp. zn. 3Sžf/71/2014 zo dňa 04.08.2015 a sp. zn.
3Sžf/69/2015 zo dňa 06.10.2015.

5. Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že napriek skutočnosti, že sa stal platiteľom dane z
pridanej hodnoty zo zákona ako právny nástupca platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, spolupracoval so
žalovaným aj nad rámec svojich povinností a predložil mu ním požadované doklady v zmysle výzvy č.
102991449/2016 zo dňa 21.04.2016 a výzvy č. 103112297/2016 zo dňa 10.05.2016. Žalovaný od neho
požadoval preukázanie vykonávania ekonomickej činnosti, resp. požadoval preukázanie vykonávania
ekonomickej činnosti jeho právneho predchodcu - spoločnosťou G., G..M..B.. V tejto súvislosti poukázal
na znenie § 3 ods. 1 a 3 zákona o DPH a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2014 zo
dňa 19.11.2015. Konštatoval, že pritom preukázal vykonávanie ekonomickej činnosti jeho právneho
predchodcu, a to predložením faktúry za vedenie účtovníctva č. 1603001, tromi faktúrami za školenie
týkajúce sa elektronického podpisu a predložením výpisov z bankového účtu vedeného v U.. Taktiež
považoval za nespravodlivé, aby žalovaný požadoval preukázanie jeho ekonomickej činnosti ako
spoločnosti vzniknutej zánikom jej právneho predchodcu bez likvidácie (rozdelením), pretože za tak
krátky čas, akým je v § 4 ods. 4 zákona o DPH ustanovená lehota na podanie žiadosti o registráciu 10
dní od jeho zápisu do obchodného registra, nie je s prihliadnutím na objektívne skutočnosti spravodlivé
požadovať, aby počas týchto 10 dní stihol akúkoľvek ekonomickú činnosť vôbec uskutočniť. Odhliadnuc
od uvedeného však v prvom rade poukázal na skutočnosť, že právo na jeho registrovanie pre daň
z pridanej hodnoty a právo na vydanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nastalo v
predmetnom prípade ex lege a žalovaný nemá právo vyžadovať akékoľvek doklady nad rozsah tých
dokladov, ktorými preukázal svoj zápis do obchodného registra a právne nástupníctvo po platiteľovi G.,
G..M..B.. Na základe uvedeného žiadal napádané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



III.
Vyjadrenie žalovaného.

6. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 13.10.2016 žalovaný žiadal žalobu odmietnuť. V
úvode namietal dodržanie lehoty na podanie správnej žaloby. Uviedol, že dňa 01.06.2016 bolo žalobcovi
doručené napadnuté rozhodnutie a dňa 02.08.2016 podal proti nemu správnu žalobu a poukázal na §
181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). K meritu veci žalovaný
uviedol, že dňa 04.04.2016 mu žalobca doručil žiadosť o vydanie osvedčenia o registrácii pre daň a
pridelení identifikačného čísla pre daň spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý
zanikol bez likvidácie podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH. V uvedený deň mu bolo predložených celkom 10
žiadostí o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, v ktorých ako konateľ ku dňu vzniku pôsobila W. M. a
ako spoločníci W. M. a Š. K., a ktoré tiež vznikli na základe projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti G.,
G..M..B.. Ďalej uviedol, že po doručení žiadosti postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, podľa
ktorej v zmysle § 4 zákona o DPH pre daň z pridanej hodnoty môže byť registrovaná iba osoba, ktorá
je zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá
takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava. Žalovaný poukázal
na znenie § 4 ods. 2 a 3, § 3 ods. 2 zákona o DPH a konštatoval, že nakoľko súčasťou žiadosti zo dňa
04.04.2016 neboli žiadne doklady preukazujúce skutočnosti, na základe ktorej sa stal daňový subjekt
platiteľom dane podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, vydal dňa 21.04.2016 výzvu na ich dodatočné doplnenie
č. 102991449/2016, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 27.04.2016. Žalobca doplnil Zápisnicu z Valného
zhromaždenia zo dňa 15.03.2016 a Notársku zápisnicu, ktorej obsahom je projekt rozdelenia obchodnej
spoločnosti G., G..M..B.. N 237/2016, Nz 9012/2016, NCRIs 9325/2016. Nakoľko žalobca nepredložil
žiadne doklady preukazujúce vykonávanie jeho ekonomickej činnosti, vydal dňa 10.05.2016 výzvu č.
103112297/2016 na doplnenie ďalších dokumentov, ktorú osobne prevzal substitučný splnomocnenec
dňa 11.05.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.05.2016 sa za účelom spísania Zápisnice o
ústnom pojednávaní k nemu dostavili substituční splnomocnenci a predložili žiadané dokumenty okrem
pracovných zmlúv, keďže daňový subjekt nemá zamestnancov. Do zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 103150369/2016/104403/Halo zo dňa 16.05.2016, uviedli, že hlavným predmetnom podnikateľskej
činnosti spoločnosti bude kúpa a predaj tovaru, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a
služieb. Splnomocnení zástupcovia nevedeli bližšie špecifikovať, o aký tovar sa bude jednať, ktorý
bude predmetom obchodovania. Žalovaný dal do pozornosti správneho súdu skutočnosť, že v čl. IV
bod 1 druhá veta Notárskej zápisnice N 237/2016 je uvedené, že zanikajúca spoločnosť G. G..M..B..
od svojho vzniku nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, nemá voči tretím osobám žiadne záväzky a
pohľadávky. Dňa 18.05.2016 mu boli elektronicky zaslané výpisy z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX U. H., Z..G.. a Čestné vyhlásenie spoločníka zanikajúcej spoločnosti G. zo dňa 17.05.2016,
že v čl. IV bod 1 druhá veta Notárskej zápisnice došlo k chybe v písaní, nakoľko spoločnosť G.,
G..M..B.. od svojho vzniku vykonávala obchodnú činnosť. Podľa vyjadrenia splnomocnených zástupcov
„spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť ku dňu svojho zániku, čo potvrdzujú vystavenou faktúrou za
vedenie účtovníctva a vystavenými faktúrami za školenie ohľadom elektronického podpisu“. Spoločnosť
predložila 3 x odberateľské faktúry vystavené spoločnosťou G., G..M..B.. v celkovej čiastke 115,- eur za
september - október 2015 za školenie ohľadom elektronického podpisu. Splnomocnení zástupcovia sa
nevedeli bližšie vyjadriť k vystaveným faktúram ohľadom elektronického podpisu. Odberateľská faktúra
č. 1603001 v sume 300,- eur s DPH za vedenie účtovníctva bola vystavená dňa 15.03.2016, t.j. v čase
keď bola spoločnosť G., s.r.o. zrušená v zmysle výpisu z Obchodného registra SR. Záverom žalovaný
uviedol, že preveril a porovnal skutkový stav s údajmi v žiadosti zo dňa 04.04.2016 a dokladoch podľa
štvrtej vety § 4 ods. 4 zákona o DPH. Tieto osvedčujú skutočnosť, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou
podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, i keď sa stala právnym nástupcom
platiteľa, čím nespĺňa podmienky registrácie podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH.
IV.
Vyjadrenie žalobcu

7. Žalobca v duplike k námietke žalovaného ohľadne nedodržania lehoty na podanie správnej žaloby
poukázal na § 181 ods. 1, § 69 ods. 4 a 6 a § 55 ods. 1 SSP. Taktiež poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/2/2012 zo dňa 28.02.2012 a mal za zrejmé, že posledný deň lehoty na
podanie predmetnej žaloby bol deň 01.08.2016. Lehota na podanie žaloby je procesnoprávnou lehotou
a považuje sa za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho (pošta): Predmetnú žalobu pritom podal na poštovú prepravu



práve v posledný deň lehoty na jej podanie, t.j. dňa 01.08.2016. Lehota na podanie žaloby tak bola
zachovaná. Žalobca bol názoru, že žalovaný nebol oprávnený posudzovať oprávnenosť jeho žiadosti o
vydanie osvedčenie o registrácii DPH a pridelenia identifikačného čísla pre daň, ale mal ho zaregistrovať
a identifikačné číslo mu prideliť ex lege z dôvodu zániku jeho právneho predchodcu (platiteľa) bez
likvidácie (§ 4 ods. 4 zákona o DPH). V plnom rozsahu tak trvá na svojej žalobe a tvrdeniach v nej
uvedených.

V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods.
1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v medziach žalobných námietok bolo vydané v
súlade so zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 04.04.2016 bolo
žalovanému doručené podanie žalobcu zo dňa 01.04.2016 označené ako „Žiadosť o vydanie osvedčenia
o registrácii pre daň a pridelení identifikačného čísla pre daň spoločnosti, ktorá sa stala právnym
nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie a Oznámenie údajov pre splnenie povinnosti v zmysle §
49a ods. 6 zákona o DPH. Žalobca bol zapísaný do obchodného registra a vznikol na základe rozdelenia
spoločnosti G., ktorá zanikla bez likvidácie. K žiadosti predložil potvrdenie o zápise spoločnosti, výpis
z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a nesprávne plnomocenstvo pre N.. C. P. zo dňa
15.03.2016. Nakoľko súčasťou žiadosti neboli žiadne doklady preukazujúce skutočnosti, na základe
ktorej sa stal daňový subjekt platiteľom dane podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, žalovaný vyzval na ich
dodatočné doplnenie. Žalobca následne doplnil svoju žiadosť o Zápisnicu z Valného zhromaždenia zo
dňa 15.03.2016 a o Notársku zápisnicu, ktorej obsahom je projekt rozdelenia obchodnej spoločnosti
G.. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil žiadne doklady preukazujúce vykonávanie ekonomickej
činnosti žalobcu, vydal žalovaný výzvu na doplnenie nasledovných dokumentov: Spoločenská zmluva zo
dňa 15.03.2016, hlavná kniha a evidencia dodávateľských a odberateľských faktúr daňového subjektu
k 30.04.2016, súvaha a hlavná kniha spoločnosti G., s.r.o. za rok 2015 a k 15.03.201, evidencia
dodávateľských a odberateľských faktúr spoločnosti G., s.r.o. za rok 2015 a k 15.03.2016, pracovné.
zmluvy, nájomná zmluva na sídlo daňového subjektu. Dňa 16.05.2016 sa za účelom spísania Zápisnice o
ústnom pojednávaní dostavili za žalovaným substituční splnomocnenci žalobcu a predložili požadované
dokumenty okrem pracovných zmlúv, keďže daňový subjekt nemá zamestnancov. V zápisnici o ústnom
pojednávaní uviedli, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti bude kúpa a predaj tovaru,
sprostredovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb. Splnomocnení zástupcovia nevedeli bližšie
špecifikovať, o aký tovar sa bude jednať, ktorú bude predmetom obchodovania. Napokon žalovaný vydal
rozhodnutie č. 103230515/2016 zo dňa 27.05.2016, ktorým nezaregistroval žalobcu pre daň z pridanej
hodnoty podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH a nevydal mu osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 163 daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.

14. Podľa § 58 ods. 1 a 4 daňového poriadku, v znení účinnom ku dňu podania oznámenia žalobcom,
daňové konanie začína



a) na návrh účastníka daňového konania,
b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

15. Daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
Môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu
príslušnému konať vo veci (napr. žiadosť o odklad platenia dane) alebo v deň, keď daňový subjekt doplnil
na výzvu príslušného orgánu svoje podanie (napr. odvolanie proti rozhodnutiu).

16. Podľa § 3 ods. 1 zák. o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

17. Podľa § 3 ods. 2 zák. o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len ,,podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

18. Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku
podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva
aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa,
keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť
alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak
sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného
pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému
úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.
Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť
mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia
skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

19. Podľa § 69 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že platiteľom je subjekt
povinný platiť daň v dôsledku výkonu svojej podnikateľskej činnosti.

20. Žalobca konštatoval, že podstatou sporu medzi ním a žalovaným je to, že žalovaný sa cíti byť
oprávnený rozhodovať, či sa žalobca stane alebo nestane platiteľom pre daň z pridanej hodnoty, resp. či
mu vydá alebo nevydá osvedčenie o registrácii pre daň, ale žalobca je toho názoru, že sa stal platiteľom
priamo zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 veta druhá zákona o DPH. Akákoľvek ďalšia jeho spolupráca so
žalovaným, t.j. hlavne predkladanie dokladov, ktoré vyžadoval predložiť v jeho výzvach, sa uskutočnila
len z jeho dobrej vôle a na tom základe, že chcel vyhovieť žalovanému a získať tak osvedčenie o
registrácii pre daň, na ktoré má však nárok priamo zo zákona. Podstatou sporu medzi žalobcom a
žalovaným teda bola otázka, či žalovaný postupoval správne, keď skúmal splnenie podmienok na
vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH u žalobcu.

21. K uvedenej námietke žalovaného, že žalobca nemohol zisťovať žiadne okolnosti toho, či je alebo nie
je zdaniteľnou osobu, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/6/2017 zo
dňa 31.1.2018 kde je vyslovený názor, že len takáto osoba môže byť registrovaná pre DPH. Najvyšší
súd v ňom uvádza, že takýto záver nielenže vyplýva priamo z gramatického obsahu a slovného spojenia
použitého v dotknutom ustanovení, ale je aj v súlade s jeho systematickým výkladom. Registrácia pre
DPH, či už na základe dosiahnutého obratu alebo dobrovoľnej registrácie sa vzťahuje na zdaniteľné
osoby, a niet rozumného dôvodu predpokladať, že v prípade postupu o aký šlo vo veci samej, teda
registrácie právnych nástupcov platiteľov DPH aj osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Nie každý
právny nástupca bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale
môže sa ním stať len právny nástupca, ktorý bol aj zdaniteľnou osobou podľa zákona o DPH. Žalovaný
teda postupoval správne, keď skúmal, či sú splnené podmienky registrácie.



22. Pojem zdaniteľnej osoby a ekonomickej činnosti definuje § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého,
zdaniteľnou osobou (a teda platiteľom) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú
činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej
len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov,
obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť
vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú
činnosť.

23. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že platiteľom DPH
sa môže stať právnická osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa ako aj zdaniteľná
osoba. Z dokladov predložených žalobcom k oznámeniu nevyplýva, že žalobca nadobudol od svojho
právneho predchodcu podnik alebo časť podniku na základe zmluvy o predaji podniku alebo časti
podniku. Z podaní žalobcu, žalovaného ani z obsahu predloženého administratívneho spisu zároveň
nevyplýva, že by žalobca v čase zániku jeho právneho predchodcu a vzniku jeho nástupníctva bol
zdaniteľnou osobou vykonávajúcou akúkoľvek ekonomickú činnosť ku dňu svojho vzniku a okamihu,
keď sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti bez likvidácie, t.j. ku dňu 15.03.2016.

24. Správny súd poukazuje na čl. IV. bod 1 druhá veta Notárskej zápisnice N 237/2016, kde je uvedené,
že právny predchodca žalobcu, od svojho vzniku nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, nemá voči
tretím osobám žiadne záväzky a pohľadávky. Žalobca tvrdí, že išlo o pisársku chybu v notárskej zápisnici.
Na preukázanie opaku poukázal žalobca na vystavenú faktúru za vedenie účtovníctva právneho
predchodcu žalobcu a vystavené faktúry za školenie ohľadom elektronického podpisu (žalobca predložil
3 odberateľské faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu ), ako aj výpisom z bankového účtu
právneho predchodcu žalobcu vedeného v U. H.. Z administratívneho a súdneho spisu súd v zhode
so žalovaným zistil, že predložený výpis z bankového účtu spoločnosti G., G..M..B.. nepreukazuje
ekonomickú činnosť zdaniteľnej osoby v zmysle zákona o DPH. Rovnako možno konštatovať, že faktúra
za vedenie účtovníctva sama o sebe nedokazuje ekonomickú činnosť. Rovnako aj tri predložené faktúry
za školenie o elektronickom podpise nemôžu postačovať na preukázanie ekonomickej činnosti podľa
§3 ods. 2 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený
v rozsudku sp.zn. 5Sžf/97/2014, že ekonomickú činnosť je potrebné vykladať široko a každého, kto
má úmysel potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto
vynaloží investičné náklady na tieto účely, treba považovať za zdaniteľnú osobu, ak splní zákonné
podmienky stanovené v zákone o DPH, súd uvádza, že výlučne tri faktúry za školenie o elektronickom
podpise, celkovo v sume 115 Eur, ku ktorým sa zástupcovia spoločnosti nevedeli nijak vyjadriť a jedna
odberateľská faktúra za vedenie účtovníctva v sume 300,- Eur (vystavená v deň výmazu spoločnosti z
obchodného registra) za celú dobu existencie právneho predchodcu žalobcu nepreukazujú sústavnú,
pokračujúcu ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH ani úmysel potvrdený objektívnymi
okolnosťami ako to predpokladá najvyšší súd. Navyše, ani v hlavnej knihe spoločnosti žalobcu nie
sú zaúčtované na nákladových účtoch ani výnosových účtoch žiadne náklady ani výnosy. Právny
predchodca žalobcu v čase svojej existencie a svojho zániku nevykonával žiadnu sústavnú ekonomickú
činnosť, nerealizoval svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť, na základe ktorého získal osvedčenie
o registrácii pre DPH v registračnom daňovom konaní. Z dokladov predložených žalobcom k oznámeniu
nevyplýva, že žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu podnik alebo časť podniku na
základe zmluvy o predaji podniku alebo časti podniku. Z podaní žalobcu, žalovaného ani z obsahu
predloženého spisu zároveň nevyplýva, že by žalobca v čase zániku jeho právneho predchodcu a vzniku
jeho nástupníctva bol zdaniteľnou osobou vykonávajúcou akúkoľvek ekonomickú činnosť ku dňu svojho
vzniku a okamihu, keď sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti bez likvidácie, t.j. ku dňu
15.03.2016. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru súdu naplnené zákonné predpoklady, aby sa stal
žalobca platcom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH), pretože v okamihu zániku právneho
predchodcu žalobcu, tento bol len držiteľom osvedčenia o registrácii na DPH a zároveň žalobca nebol
zdaniteľnou osobou v čase svojho vzniku a právneho nástupníctva po zániku spoločnosti bez likvidácie.
Správny súd bol tak v zhode s názorom žalovaného, že neboli naplnené zákonné predpoklady aby sa
stal žalobca platcom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH). Žalovaný teda podľa súdu
postupoval v danom prípade správne, keď na Žiadosť žalobcu zo dňa 01.04.2016 tohto neregistroval
pre DPH postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky
na registráciu žalobcu na DPH ako právneho nástupcu právnickej osoby, ktorá zanikla bez likvidácie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o konanie o registráciu pre DPH na základe Žiadosti žalobcu,
žalovaný tak mohol skúmať skutočnosti smerujúce k zisteniu toho, či žalobca spĺňa atribúty zdaniteľnej



osoby. Pri zákonnej registrácii môže daňový úrad zisťovať len fakty a okolnosti preukazujúce to, či
skutočne nastali právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik postavenia platiteľa DPH. Žalovaný
tak postupoval správne, keď žalobcu vyzval na doplnenie dokladov preukazujúcich ekonomickú činnosť
žalobcu a právneho predchodcu žalovaného. V kontexte uvedeného sa tvrdenie o chybe v písaní v
notárskej zápisnici javí ako účelové.

25. Záverom správny súd taktiež poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR obsiahnutú
napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/116/2014 zo dňa 30.03.2016 prípadne rozsudku sp. zn. 8Sžf/35/2014 zo
dňa 18.06.2015, kde už otázka charakteru registrácie platiteľa DPH z titulu jeho právneho nástupníctva
po zrušení jeho právneho predchodcu rozdelením, je v týchto konaniach pred najvyšším súdom novo
nastoľovaná a právne názory senátov najvyššieho súdu v tejto otázke sú kreované najmä s prihliadnutím
na cieľ sledovaný zákonom o DPH. Preto súd neprihliadol na staršie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré
uviedol žalobca na podporu svojich argumentov v žalobe.

26. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom zmeškania lehoty na podanie žaloby, tejto súd
neprisvedčil. Lehota na podanie žaloby je procesnoprávnou lehotou a považuje sa za zachovanú, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť doručiť
ho (pošta). Predmetnú žalobu žalobca podal na poštovú prepravu v posledný deň lehoty na jej podanie,
t.j. dňa 01.08.2016. Lehota na podanie žaloby tak bola zachovaná.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z kých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné
body) a návrh výroku rozhodnutia sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.