Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201712 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201712.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M. X. B., nar. XX. A. XXXX, štátna príslušnosť: Nigéria, bytom trvale: X P. L. X. G. P., F., bytom na území Slovenskej republiky: Č. R. XX/C, XXX XX T. C., zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47239411, so sídlom v Bratislave, Radvanská 21, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o žalobe o určenie nezákonnosti iného zásahu, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave určuje, že neprijatie žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava dňa 13. júla 2016 č. PPZ-HCP- BA6-60-15/2016/TPC bolo nezákonným zásahom do práv žalobcu. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.9.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.9.2016, domáhal určenia nezákonnosti inému zásahu spočívajúceho v: - neprijatí žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava dňa 13. júla 2016 č. PPZ-HCP-BA6-60-15/2016/TPC, napriek predloženiu všetkých príloh vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov. 2. Uviedol, že dňa 24. mája sa žalobca osobne dostavil so svojim právnym zástupcom na pracovisko OCP PZ BA za účelom podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podľa § 43 a nasl. zákona o pobyte cudzincov. Uvedená žiadosť žalobcu nebola prijatá a bola mu súčasne poskytnutá písomná informácia o chýbajúcich dokladoch. Dňa 13. júla 2016 sa žalobca v sprievode svojho právneho zástupcu opätovne dostavil na pracovisko OCP PZ BA za účelom podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov, pričom mal so sebou všetky náležitosti a doklady, ktorých absencia bola uvedená v písomnej informácii zo dňa 24. mája 2016. Žalobca k žiadosti predložil občiansky preukaz svojej manželky T. X. Q.. B. (ďalej len „manželka žalobcu“). OCP PZ BA odmietol žiadosť prevziať z dôvodu, že na občianskom preukaze žalobcu nie je vedený trvalý pobyt manželky žalobcu zhodne s miestom, kde podľa predložených dokladov budú mať zabezpečené ubytovanie počas prípadného trvalého pobytu žalobcu na 5 rokov v prípade, ak mu bude udelený. Zároveň pracovník OCP PZ BA vyzval mandanta na predloženie dokladu, t.j. potvrdenia obce o trvalom pobyte alebo prechodnom pobyte manželky žalobcu na adrese, na ktorej bude mať žalobca zabezpečené spoločné ubytovanie s manželkou počas trvalého pobytu na 5 rokov. O uvedených skutočnostiach bola žalobcovi vydaná písomná informácia o chýbajúcich dokladoch, (a to potvrdenie obce o trvalom alebo prechodnom pobyte štátneho občana Slovenskej republiky alebo fotokópia jeho občianskeho preukazu podľa § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov) a potvrdenie o neprijatí žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Dňa 14.7.2016 OCP PZ BA prijal ďalšiu žalobu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v nestránkový deň, avšak až po doložení nezákonne vyžadovaného dokladu a osobnej konzultácii s riaditeľkou OCP PZ BA pani Matyskovou. Právny zástupca žalobcu dňa 20.7.2016 si vyžiadal od OCP PZ BA „metodický pokyn/ usmernenie alebo iný interný predpis upravujúci postup pracovníkov Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pri prijímaní resp. neprijatí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko podľa tvrdení zamestnancov OCP PZ BA, práve z tohto interného predpisu mali vychádzať pri zvolenom postupe. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. júla 2016 bol právn. zást. žalobcu poskytnutý na základe žiadosti interný predpis označený ako „Metodika postupu policajného útvaru pri aplikácii zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z.z.“ Dňa 12.8.2016 právny zástupca žalobcu podal sťažnosť na nezákonný postup OCP PZ Bratislava. Dňa 17.8.2016 právny zástupca žalobcu v mene žalobcu podal podnet verejnej ochrankyni práv v zmysle zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv pre porušenie základných práv a slobôd mandanta postupom orgánu štátnej správy. 3. V danej veci je iným zásahom neprijatie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov OCP PZ BA, napriek predloženiu všetkých zákonom vyžadovaných príloh dňa 13.7.2016, pričom dôkaz o tomto inom zásahu, predstavuje písomná informácia a potvrdenie o neprijatí č. PPZ-HCP-BA6-60-15/2016/TPC zo dňa 13.7.2016. V časti zákona o pobyte cudzincov označenej ako „Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov“ je zrejmé, že sa jedná o neformalizovaný postup OCP PZ BA, ktorý spočíva vo faktickom posúdení úplnosti príloh zákonom o pobyte cudzincov vyžadovaných na podanie predmetnej žiadosti a v nadväznosti na to vo faktickom úkone predstavujúcom buď prijatie, alebo neprijatie žiadosti. Až prijatím žiadosti začína správne konanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov podľa § 43 zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Neprijatiu žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie, alebo iné konanie. Jedná sa len o mechanické posúdenie predložených príloh a ich porovnanie so zákonom o pobyte cudzincov vyžadovanou formou. Orgán verejnej správy nehodnotí v tomto prípade obsah príloh, nakoľko takýto postup je zverený už správnemu orgánu v správnom konaní o žiadosti po jej faktickom prijatí. O neprijatí žiadosti nevydáva orgán verejnej správy žiadne rozhodnutia či iný individuálny správny akt. Jedná sa o faktické odmietnutie jej prijatia- prevzatia na základe nedostatku príloh podania, s ktorým je zároveň spojené poskytnutie písomnej informácie o prílohách vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov na podanie žiadosti. 4. Namietaný zásah spočíva v neprijatí žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov, a to i napriek tomu, že OCP PZ BA boli predložené všetky zákonom vyžadované prílohy takejto žiadosti. Jedná sa o jednorázový zásah spočívajúci v neprijatí žiadosti, ktorý bol začatý aj ukončený dňa 13.7.2016. Neprijatie žiadosti nebolo zrušené, avšak túto skutočnosť nemožno považovať za trvajúce dôsledky nezákonného zásahu v zmysle § 252 ods. 1 SSP. 5. K žalobnej legitimácii uviedol, že aktívne legitimovaným je žalobca - M. X. B., ktorý bol ukrátený na svojich právach iným zásahom. Pasívne legitimovaným je žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. OCP PZ BA ako orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal, je súčasťou Policajného zboru Slovenskej republiky. Policajný zbor Slovenskej republiky, ako aj jeho súčasti predstavujú v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona o policajnom zbore ozbrojený zbor. Preto s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 SSP a ust. § 6 ods. 1 zákona o policajnom zbore vo veci nezákonného zásahu OCP PZ BA je pasívne legitimovaný žalovaný- Ministerstvo vnútra SR. K obdobným záverom dospel tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžz/3/2011: „Potom ako najvyšší súd dospel k záveru, že navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a že správne žaloval odporcu (§ 250v ods. 2, veta druhá O.s.p. v spojení s § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)...“ (str.7). 6. Pred podaním žaloby v predmetnej právnej veci dňa 12.8.2016 podal pr. zást. žalobcu, v mene žalobcu sťažnosť na nezákonný postup OCP PZ BA, podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. 7. Dňa 13.7.2016 sa žalobca pokúsil podať na pracovisku OCP PZ BA žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že je manželom štátnej občianky Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Žalobca predložil dňa 13.7.2016 OCP PZ BA okrem nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti a výpisom listu z vlastníctva tiež čestné prehlásenie žalobcu a jeho manželky o tom, že žijú spoločne na adrese uvedenej v nájomnej zmluve s podpismi overenými notárom, preukazujúce spoločne zabezpečené ubytovanie. Domnieva sa, že týmto spôsobom bola podmienka v zmysle § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov náležite preukázaná. Z nájomnej zmluvy predloženej OCP PZ BA žalobcom dňa 13.7.2016 vyplýva, že ju uzavrel len žalobca, treba poukázať na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, konkrétne na ust. § 703 ods. 1, podľa ktorého vzniká spoločný nájom bytu, ak sa aspoň jeden z manželov stane za trvania manželstva nájomcom bytu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca s manželkou sú spoločnými nájomcami, teda sa tiež samozrejme prezumuje, že žijú v spoločnej domácnosti podľa § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. 8. Na základe už vyššie uvedeného je preukázané, že zo zákona o pobyte cudzincov nevyplýva žalobcovi povinnosť predložiť OCP PZ BA spolu so žiadosťou doklad preukazujúci skutočnosť, že zabezpečené ubytovanie je spoločné spolu s jeho manželkou v zmysle § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ktorý by mal byť potvrdením obce o trvalom alebo prechodnom pobyte štátneho občana SR alebo fotokópia jeho občianskeho preukazu, tak ako to tvrdilo OCP PZ BA. Je preto zrejmé, že OCP PZ BA boli predložené všetky prílohy potrebné na prijatie žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Neprijatie tejto žiadosti žalobcu, napriek doloženiu všetkých zákonom vyžadovaných príloh podľa názoru žalobcu, napriek doloženiu všetkých zákonom vyžadovaných príloh s ohľadom na vyššie uvedené, predstavuje nezákonný zásah do práva žalobcu na rodinný život. 9. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, nakoľko postup OCP PZ BA v tejto veci hraničí s posudzovaním správnosti a pravdivosti dôkazu resp. argumentu, ktorým cudzinec žiadajúci o udelenie tolerovaného pobytu na 5 rokov preukazuje skutočnosť, že zabezpečené ubytovanie v prípade, ak mu bude udelený pobyt, bude spoločné s štátnym občanom SR podľa ust. § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Samotné posudzovanie obsahu a hodnoty predloženého dôkazu je úlohou správneho orgánu v nadväzujúcom správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré začína až po prijatí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. 10. Postup žalovaného v tejto veci je potrebné vyhodnotiť ako nezákonný zásah do práv žalobcu, a to z dôvodu, že OCP PZ BA je oprávnený materiálne hodnotiť dôkazy len v rámci správneho konania v súvislosti s rozhodovacím procesom, pred prijatím žiadosti resp. pred začatím správneho konania je OCP PZ BA oprávnený len formálne (čo do formy vyžadovanej zákonom o pobyte cudzincov) posúdiť doklady predkladané spolu so žiadosťou o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že aj v prípade, že by súd otázku pasívnej legitimácie posudzoval podľa § 255 ods. 2 SSP, žalovaný ani v takomto prípade nie je pasívne vecne legitimovaným, nakoľko OCP BA spadá pod Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ktoré patrí pod Úrad hraničnej a cudzineckej polície, ktorý je organizačne začlenený pod Prezídium Policajného odboru. Žalovaný má za to, že OCP BA je orgánom verejnej správy a nie ozbrojeným ani iným verejným zborom a preto by sa na tento prípad mali aplikovať ust. § 255 ods. 1 SSP. Bez ohľadu na to, či bude v tomto prípade použité ust. § 255 ods. 1 alebo § 255 ods. 2 SSP, ani jedno z uvedených možností nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. S poukazom na uvedené žalovaný vznáša námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko táto mu v prejednávanej veci nie je daná. 12. Žalovaný uviedol, že žalobca mal podrobné informácie o vyžadovaných dokladoch k podaniu žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov k dispozícii od 24.05.2016. Súčasťou zoznamu týchto dokladov je aj doklad, ktorý žalobca pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu dňa 13.7.2016 nedoložil. Preto žalovaný nenesie zodpovednosť, a za konanie žalobcu nezodpovedá. Žalobca mal možnosť dostaviť sa na príslušný správny orgán kedykoľvek, nemusel čakať na posledný deň lehoty, kedy mu uplynie platnosť akéhokoľvek z dokladov, ktoré je potrebné k žiadosti o povolenie pobytu priložiť. To, že sa žalobca dostal do takejto situácie, bolo zapríčené len a výslovne samotným žalobcom. Mal za to, že policajt vyžiadaním dokladu dňa 13.7.2016 postupoval správne, nakoľko podľa § 45 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z., zabezpečené ubytovanie musí byť spoločné s ubytovaním štátneho občana Slovenskej republiky. 13. Poukázal na to, že z obsahu žaloby je zrejmé, že k žalobcom tvrdenému nezákonnému zásahu malo dôjsť dňa 13.07.2016. V bode III. 3 sám žalobca uvádza, že lehota na podanie žaloby môže uplynúť dňa 13.09.2016. Žaloba bola podaná podľa pečiatky súdu dňa 14.09.2016. S poukazom na uvedené mal za to, že žalobný návrh bol podaný oneskorene a z uvedeného dôvodu by mal súd konanie zastaviť. Ak nevyhovie návrhu žalovaného, navrhol žalobu vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie a nedôvodnosti zamietnuť. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril. Uviedol, že v predmetnom konaní nie je dôležité to, či je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava orgánom verejnej moci v zmysle § 4 SSP, ale či je aj súčasne ozbrojeným zborom. Skutočnosť, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava je ozbrojeným zborom nespochybnil ani žalovaný. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava je ozbrojeným zborom, preto je pasívne legitimovaným žalovaný, podľa ust. § 255 ods. 2 SSP. Policajný zbor ako celok je priamo podriadený ministrovi a nie policajnému prezidentovi, ktorý predstavuje vnútorné vedenie Policajného zboru, ako ozbrojeného zboru, ktorého je súčasťou. Prezident Policajného zboru nepredstavuje orgán verejnej správy, ktorý Policajný zbor riadi, alebo mu je Policajný zbor podriadený a nie je ani samostatným orgánom verejnej správy. Prezident policajného zboru je súčasťou Policajného zboru. Z uvedeného vyplýva, že orgánom verejnej správy, ktorý riadi Policajný zbor a ktorému je Policajný zbor aj podriadený je Ministerstvo vnútra SR. Mal za to, že námietky žalovaného vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra SR sú nedôvodné. 15. Žalobca k námietke oneskorene podanej žaloby uviedol, že je nedôvodná, K žalovanému zásahu mohlo dôjsť najskôr 13.7.2016, a preto lehota na podanie žaloby mohla uplynúť najskôr dňa 13.9.2016 (ust. § 69 ods. 3 SSP). Žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 13.9.2016, a preto žaloba nebola podaná oneskorene. III. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 29.1.2019 uznesením v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlnil. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa na účely tohto zákona rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonávaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 18. Podľa § 252 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2). 19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 20. Podľa § 45 ods. 3 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a dokklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu na päť rokov. 21. Podľa § 45 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z. zabezpečené ubytovanie musí byť spoločné s ubytovaním štátneho občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d). 22. Podľa § 122 zákona č. 404/2011 Z.z. dôvodom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie a) list vlastníctva alebo výpis z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností vydaný na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, b) nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti a výpis z listu vlastníctva alebo iný doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, c) potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, alebo d) čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území Slovenskej republiky a výpis z listu vlastníctva alebo doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, e) zrušené od 1.1.2014. 23. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 24. Podľa § 255 ods. 2 SSP ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. 25. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto. 26. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 27. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. Posúdenie veci správnym súdom 28. Žalobca predmetnou žalobou napadol postup žalovaného spočívajúceho v neprijatí žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov dňa 13. júla 2016 v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za ktorý zodpovedá žalovaný. Jednalo sa o žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. O tomto zásahu bola vyhotovená písomná informácia a potvrdenie o neprijatí č. PPZ- HCP-BA6-60-15/2016/TPC. Preto správny súd považoval podanú zásahovú žalobu podľa jej obsahu za určovaciu zásahovú žalobu v zmysle § 252 SSP. Predmetnú zásahovú žalobu je možné podať aj po skončení iného zásahu, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na podanie takejto žaloby, a to, že počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že boli splnené podmienky na podanie určovacej zásahovej správnej žaloby. 29. Po nadobudnutí účinnosti SSP dňom 1.7.2016 právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje legálnu definíciu pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“ v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ - ide o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pod zásahom orgánu verenej správy je potrebné rozumieť postup a aktívnu činnosť orgánu verejnej správy, ktorá nesmeruje k vydaniu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia). Ak by táto činnosť smerovala k vydaniu rozhodnutia, už nemožno hovoriť o inom zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, ktorý by bolo možné preskúmať v osobitnom konaní podľa § 252 a nasl. SSP, ale ide o administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP preskúmateľné správnym súdom na základe správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. Uvedené konania nemožno zamieňať vzhľadom na ich odlišný charakter, účel aj spôsob rozhodnutia. 30. K námietke žalovaného týkajúceho sa oneskorene podanej žaloby je potrebné uviesť, že je nedôvodná. Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. Podanie žaloby podľa ustanovenia § 252 a nasl. SSP je procesným a nie hmotnoprávnym úkonom, a preto na vykonanie tohto úkonu sa vzťahuje procesnoprávna lehota (§ 67 a nasl. SSP). K žalovanému zásahu mohlo dôjsť 13.7.2016. Lehota na podanie žaloby mohla uplynúť najskôr 13.9.2016 (§ 69 ods. 3 SSP). Podľa § 69 ods. 6 SSP táto lehota zostáva zachovaná, ak sa v lehote podanie odovzdá, na poštovú prepravu. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 13.9.2016, a preto žaloba nebola podaná oneskorene. 31. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného je potrebné uviesť, že konanie podľa § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. je obdobou konania podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. a § 255 ods. 1, 2 SSP má svoju obdobu v § 250v ods. 2 OSP, podľa ktorého „orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený...“ V danej veci žalobca pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného správne určil podľa ustanovenia § 255 ods. 2 SSP. Podľa § 255 ods. 1 a 2 SSP je daná pasívna legitimácia Ministerstva vnútra SR (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžz 8/2011). Podľa § 255 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava je ozbrojeným zborom, preto je pasívne legitimovaným žalovaný podľa § 255 ods. 2 SSP. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v predmetnej veci, nemožno vo všeobecnosti považovať za správny orgán. Policajný zbor je podriadený ministrovi. Policajný zbor ako celok je priamo podriadený ministrovi a nie policajnému prezidentovi, ktorý predstavuje vnútorné vedenie Policajného zboru - ako ozbrojeného zboru, ktorého je aj súčasťou. Orgánom verejnej správy, ktorý riadi Policajný zbor a ktorému je Policajný zbor aj podriadený, je Ministerstvo vnútra slovenskej republiky. 32. K neopodstatnenosti žaloby je potrebné uviesť skutočnosť, že z objektívnych dôvodov žalobca nemohol podať predmetnú žiadosť skôr ako dňa 13. júla 2016. Žalobca musel zaobstarať superlegalizáciu dokladu preukazujúceho bezúhonnosť v Nigérii a jeho preklad do slovenského jazyka. Z dôvodu zdravotného stavu jeho manželky a potreby zabezpečenia starostlivosti o svojho maloletého syna, nemohol opustiť územie Slovenskej republiky. 33. v danej veci neprijatiu žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie. Ide len o mechanické posúdenie predložených príloh a ich porovnanie so zákonom o pobyte cudzincov vyžadovanou formou. Orgán verejnej správy nevydáva o neprijatí žiadosti žiadne rozhodnutie (iný individuálny správny akt). Ide teda o faktické odmietnutie jej prijatia, teda prevzatia na základe nedostatku príloh podania, s ktorým je spojené poskytnutie písomnej informácie o prílohách požadovaných zákonom o pobyte cudzincov na podanie žiadosti. Neprijatie žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov podľa § 45 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, aj keď boli orgánu verejnej správy poskytnuté všetky potrebné prílohy, nemožno považovať v súčasnosti ani za rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. b) SSP), ani za opatrenie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP) a je možné ho považovať za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. 34. V danej veci žalobca dňa 13. júla predložil OCP PZ BA okrem nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti a výpisom z listu vlastníctva čestné prehlásenie žalobcu a jeho manželky o tom, že žijú spoločne na adrese uvedenej v nájomnej zmluve s podpismi overenými notárom, preukazujúce spoločne zabezpečené ubytovanie. Týmto spôsobom bola podmienka v zmysle § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov preukázaná. Aj z tohto dôvodu je potrebné postup OCP PZ BA vyhodnotiť ako nezákonný zásah do práv žalobcu. OCP PZ BA je oprávnený materiálne hodnotiť dôkazy len v rámci správneho konania v súvislosti s rozhodovacím procesom, pred prijatím žiadosti, resp. pred začatím správneho konania je OCP PZ BA oprávnený len formálne posúdiť doklady predkladané spolu so žiadosťou o udelenie trvalého pobytu. 35. S ohľadom už na vyššie uvedené, má súd za to, že iný zásah spočívajúci v neprijatí žiadosti o trvalý pobyt na 5 rokov, napriek predloženiu všetkých zákonom vyžadovaných príloh je nevyhnutné považovať za už ukončený, pričom z objektívnych dôvodov nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP v čase trvania iného zásahu. 36. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za preukázané, že zo zákona o pobyte cudzincov nevyplýva žalobcovi povinnosť predložiť OCP PZ BA spolu so žiadosťou doklad preukazujúci skutočnosť, že zabezpečené ubytovanie je spoločné spolu s jeho manželkou v zmysle § 45 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ktorý by mal byť potvrdením obce o trvalom alebo prechodnom pobyte štátneho občana SR alebo fotokópia jeho občianskeho preukazu, tak ako to tvrdil OCP PZ BA. Je zrejmé, že OCP PZ BA boli predložené všetky prílohy potrebné na prijatie žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Neprijatie žiadosti žalobcu, napriek doloženiu všetkých zákonom vyžadovaných príloh, predstavuje nezákonný zásah do práva žalobcu na rodinný život (ustanovenie čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva na relevantné konanie štátnych orgánov Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto postup OCP PZ BA je potrebné vyhodnotiť ako nezákonný zásah do práv žalobcu. 37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.