Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/276/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201860 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201860.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77732/2016 zo dňa 5. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 77732/2016 zo dňa 5. augusta 2016 a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 38461/2016 zo dňa 5. mája 2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1.Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotným poistením (ďalej len úrad) listom zo dňa 07.04.2016, pod č. záznamu 29936/2016, č.k. ZP 911/00015/2016, zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania vo veci porušenia povinnosti pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravia (ďalej len PZS) WELIX s.r.o., IČO 45 443 939, MEDICAL CASSOVIA s.r.o., IČO 36 572 209, BRAVIA s.r.o., IČO 45 302 537, BRILANCE s.r.o., IČO 44 777 876 a ENDOTOP, s.r.o., IČO: 45 301 921, v ktorom porušenia boli vymedzené pod bodom 1 až 4. Konanie žalobcu zistené počas kontroly podľa žalovaného nemalo priamy negatívny dopad na systém verejného zdravotného poistenia, avšak konanie žalobcu pri uzatváraní zmlúv, stanovovaní zmluvných rozsahov bez preukázanej objektívnej potreby úrad považoval za neekonomické a netransparentné. 2. Úrad zistil uvedené nedostatky dohľadom na mieste, ktorý vykonal u žalobcu v období od 06.10.2015 do 31.03.2016 za účelom overenia postupu a dodržiavania ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 581/2004 Z.z. alebo zák. o zdravotných poisťovniach) súvisiacich s uzatváraním zmlúv o poskytovaní zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, ceny a rozsah zazmluvnených výkonov a úhrady za poskytnutú zdravotnú a lekárenskú starostlivosť (§ 7 ods.1 - 4, ods. 9 a ods. 11 písm. c), § 8 v spojení s § 15 zákona č. 581/2004 Z.z.) u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., IČO 45 443 939, MEDICAL CASSOVIA s. r. o., IČO 36 572 209, SPV40, s.r.o., IČO 44 020 520 4. BRAVIA s.r.o., IČO 45 302 537, BRILANCE s.r.o., IČO 44 777 876, Medimas s.r.o.. IČO 46 656 481, MEDICAL PARTNERS s.r.o., IČO 36 615 994 a u ďalších vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a porovnania zmluvných cien výkonov a zmluvného rozsahu zdravotnej starostlivosti s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti tej istej odbornosti v rámci Slovenskej republiky v dohliadanom období od 01.01.2005 do 30.06.2015. V rámci tohto dohľadu na mieste bolo skontrolovaných celkom 36 PZS a 81 zmlúv 3 549 dodatkov k zmluvám týchto PZS. 3. Výsledkom tohto dohľadu bol Protokol č. 1041/2015 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 19.02.2016, č. záznamu 15652/2016 (ďalej aj protokol), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.03.2016. Žalobca v stanovenej lehote predložil námietky k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 18.03.2016, č. Z50724/2016, ktorých súčasťou bolo 14 príloh. Námietky boli úradu doručené dňa 18.03.2016 a zaevidované pod č. záznamu 26957/2016. V námietkach žalobca nesúhlasí skonštatovaním úradu o porušení príslušných ustanovení vyššie uvedených právnych predpisov v súvislosti s uzatváraním zmlúv s kontrolovanými PZS. O prerokovaní námietok žalobcu k protokolu bola vyhotovená Zápisnica č. 1041/2015, č. záznamu 29337/2016. Keďže úrad vyhovel námietke žalobcu k bodu 5, piata odrážka, súčasne vyhotovil aj Dodatok k protokolu, pod č. záznamu 29473/2016, na základe ktorého záver úradu bod 5, piata odrážka protokolu vypustil. Prevzatie uvedenej zápisnice a dodatku k protokolu potvrdili poverení zástupcovia žalobcu jej podpísaním. Úrad listom zo dňa 15.04.2016, pod č. záznamu 35556/2016, vyzval žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia nahliadnutím a oboznámením sa so spisovou dokumentáciou. 4. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný rozhodnutím č. 38461/2016 zo dňa 5. 5. 2016 podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 15 000 eur, za porušenie povinností pri uzatváraní zmlúv/dodatkov (ďalej len „zmluvy“) s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., IČO 45 443 939 (ďalej' len „Welix“), MEDICAL CASSOVIA s. r. o., IČO 36 572 209 (ďalej len „MEDICAL CASSOVIA“), BRAVIA s.r.o., IČO 45 302 537 (ďalej len „Bravia"), BRILANCE s.r.o., IČO 44 777 876 (ďalej len „Brilance"), ENDOTOP, s.r.o., IČO: 45 301 921 (ďalej len „ENDOTOP“) nasledovne: 1. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 3 ods. 1 a ods. 5 a s § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že uzatvoril zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s PZS (Brilance, MEDICAL CASSOVIA), ktorí v čase uzatvorenia tejto zmluvy nespĺňali podmienky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z."), pretože títo PZS k žiadosti o uzatvorenie zmluvy predložili povolenie vydané nepríslušnou inštitúciou a uzatvoril zmluvu s PZS (Bravia, MEDICAL CASSOVIA) na základe výpisov z obchodného registra, v predmete činnosti ktorých nebolo zapísané poskytovanie zdravotnej alebo lekárenskej starostlivosti, 2. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv tým, že: 2.1. so spoločnosťou MEDICAL CASSOVIA uzatvoril dodatky k zmluvám na zvýšenie dohodnutého mesačného rozsahu v jednom segmente tohto PZS (špecializovaná ambulantná starostlivosť (ďalej len ŠAS“)) napriek tomu, že v inom segmente tohto PZS (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len „SVLZ“)) nebol dočerpávaný; dodatkom č. 5 k Zmluve č. 43KSTA002211 zvýšil u tohto PZS zmluvný rozsah v segmente ŠAS denzitometria o 2500,- eur a v SVLZ rádiológia o 1300,- eur, aj napriek skutočnosti, že tento PZS žiadal o zvýšenie zmluvného rozsahu len v ŠAS ortopédia a s týmto PZS uzatvoril v čase platnosti Zmluvy č. 43VLZL002006 novú zmluvu (č. 43KSTA000407), v ktorej zvýšil zmluvný rozsah bez preukázania objektívnej potreby tejto úpravy. 2.2. u spoločnosti Welix aj napriek tomu, že dohodnutý zmluvný rozsah nebol od vzniku zmluvy dočerpávaný (čerpanie max. 54 %), nebol zmluvný rozsah prehodnotený a s týmto PZS rozšíril zmluvný vzťah (dodatok č. 4 k Zmluve č. 43VLZL002211) o segment ŠAS ortopédia so zameraním na denzitometriu, aj keď verejná minimálna sieť v danom odbore bola naplnená na 378%. 2.3 žalobca nevyužil možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ako bola cena dohodnutá s kontrolovanými PZS a zamietol všetky ponuky nižšej ceny. 3. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. j) a písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e), s § 3 ods. 1 a ods. 5 a s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v rokoch 2010 až 2015 nevykonal u kontrolovaných PZS žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v rokoch 2010 až 2015 v rámci vnútornej kontroly nevykonal kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 4. účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. tým, že pri posudzovaní uzatvorenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou ENDOTOP neuzatvoril zmluvu s týmto PZS od 01.01.2010, a to aj napriek skutočnosti, že v odbore endokrinológia žalobca nenapĺňal verejnú minimálnu sieť podľa prílohy č. 3 nariadenia vlády č. 640/2008 Z.z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 77732/2016 zo dňa 5. augusta 2016 tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia takto: „Úrad podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ukladá žalobcovi pokutu vo výške 15 000,- eur, za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o. nasledovne: 1. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v§ 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv s PZS a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav spôsobený porušením: 1.1. povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv tým, že - so spoločnosťou MEDICAL CASSOVIA uzatvoril dodatky k zmluvám na zvýšenie dohodnutého mesačného rozsahu v jednom segmente tohto PZS (špecializovaná ambulantná starostlivosť (ďalej len „ŠAS“) napriek tomu, že v inom segmente tohto PZS (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len „SVLZ“)) nebol dočerpávaný; dodatkom č. 5 k Zmluve č. 43KSTA002211 zvýšil u tohto PZS zmluvný rozsah v segmente ŠAS denzitometria o 2500 eur a v SVLZ rádiológia o 1300 eur, aj napriek skutočnosti, že tento PZS žiadal o zvýšenie zmluvného rozsahu len v ŠAS ortopédia a s týmto PZS uzatvoril v čase platnosti Zmluvy č. 43VLZL002006 novú zmluvu (č. 43KSTA000407), v ktorej zvýšil zmluvný rozsah bez preukázania objektívnej potreby tejto úpravy, - u spoločnosti Welix aj napriek tomu, že dohodnutý zmluvný rozsah nebol od vzniku zmluvy dočerpávaný (čerpanie max. 54 %), nebol zmluvný rozsah prehodnotený a s týmto PZS rozšíril zmluvný vzťah (dodatok č. 4 k Zmluve č. 43VLZL002211) o segment ŠAS ortopédia so zameraním na denzitometriu, aj keď verejná minimálna sieť v danom odbore bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu naplnená na 378%, - nevyužil možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ako bola cena dohodnutá s kontrolovanými PZS a zamietol všetky ponuky nižšej ceny, 2. žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal u kontrolovaných PZS žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 6. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a účastníkovi konania v ňom boli jednoznačne preukázané porušenia zákona v súvislosti s uzatváraním zmlúv s kontrolovanými PZS. Prvostupňový správny orgán však vo svojom rozhodnutí nesprávne právne kvalifikoval otázku výkonu vnútornej kontrolnej činnosti účastníka konania, ktorej nevykonávaním bol udržiavaný protiprávny stav, ktorý bol spôsobený vyššie uvedenými porušeniami pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s PZS, avšak v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej lehoty na uloženie sankcie nemôže byť už účastníkovi konania za tieto porušenia uložená pokuta. Podľa žalovaného za jednotlivé zistené porušenia pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s PZS by účastníkovi konania uložil pokutu vo vyššej sadzbe ako uložil prvostupňový správny orgán. 7. Podľa názoru predsedu úradu nevykonávaním vnútornej kontroly dodržiavania zákonov vzťahujúcich sa na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s kontrolovanými PZS, vnútorných predpisov účastníka konania a vlastnej činnosti účastníka konania, účastník konania udržiaval, dokonca opakovane rozširoval vytvorený protiprávny stav (uzatváranie dodatkov k zmluvám na zvýšenie dohodnutého mesačného rozsahu bez zjavnej objektívnej potreby na túto úpravu aj nad rozsah žiadosti PZS), čo je možné jednoznačne kvalifikovať ako pokračujúci správny delikt. Pri hodnotení protiprávneho konania účastníka konania ako pokračujúceho správneho deliktu je splnená podmienka objektívnej súvislosti v čase a predmete čiastkových skutkov aj v spôsobe spáchania toho istého protiprávneho konania. Pri uzatváraní dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej starostlivosti totiž účastník konania v rozpore s požiadavkou účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti nevynakladal finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia, keď opakovane uzatváral dodatky navyšujúce zmluvný objem bez preukázanej objektívnej potreby na toto zvýšenie. Dotknutí PZS síce požadovali navýšenie zmluvných objemov, avšak neboli preukázané zvýšené požiadavky na daný segment zdravotnej starostlivosti v danom regióne, ba dokonca v jednom prípade na základe požiadavky PZS o zvýšenie rozsahu v jednej odbornosti účastník konania tomuto PZS navýšil zmluvný objem aj v inej odbornosti. 8. Predseda úradu poukázal na skutočnosť, že toto protiprávne konanie účastníka konania trvalo počas vyše 10 rokov dohliadaného obdobia, počas ktorého účastník konania vytvoril a zachovával protiprávny stav. II. Žaloba 9. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 07.10.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 77732/2016 zo dňa 5. augusta 2016 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 38461/2016 zo dňa 5. mája 2016, ktorým mu bola uložená pokuta 15 000,- eur za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného. 10. Uviedol, že žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí dopustil porušenia zásady zákazu reformatio in peius, lebo postavenie žalobcu ako účastníka správneho konania sa v dôsledku podaného rozkladu zhoršilo. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo 7 výrokov ohľadne údajných porušení zákona žalobcom, a to za obdobie od 01.01.2005 do 30.06.2015 a všetky tieto údajné porušenia za celé obdobie boli sankcionované pokutou vo výške 15 000,- eur. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zredukoval počet údajných porušení zo 7 na 2 a súčasne zredukoval aj obdobie údajného udržiavania protiprávneho stavu z 10 rokov (2005-2015) na menej ako 2 roky (september 2013 až jún 2015), avšak uložená pokuta zostala v pôvodnej výške 15 000,- eur. V porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím teda došlo druhostupňovým rozhodnutím k faktickému zvýšeniu pokuty za jednotlivé údajné porušenia, a to bez riadneho odôvodnenia takéhoto postupu žalovaného, ktorý k uvedenému len uviedol, že by žalobcovi uložil pokutu vo vyššej sadzbe ako ju uložil prvostupňový orgán. 11. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 581/2004 úrad (žalovaný) môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu od 3 319,- eur až do 165 969,- eur. Ide o sankciu, ktorú ukladá žalovaný na základe svojej správnej úvahy. Správna úvaha žalovaného, ktorá ho viedla k určeniu konkrétnej výšky sankcie v napadnutom rozhodnutí nebola nijako odôvodnená. 12. Poukázal, že tvrdenie žalovaného, že žalobca svojím konaním nepriamo negatívne zasahoval do systému verejného zdravotného poistenia nebolo ničím preukázané, špecifikované a odôvodnené. Žalovaný dôvodí aj „pasivitou“ žalobcu pri zabezpečovaní plnenia zákonom stanovených povinností, čo taktiež náležite neodôvodnil. Žalovaný žiadnu reálnu škodu nevyčíslil. Rozhodnutie o výške pokuty žalobca považuje za nepreskúmateľné, keď bola uložená jedna pokuta za viaceré porušenia zákona, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, za ktoré údajné porušenie zákona bola uložená aká sankcia, v dôsledku čoho nie je zrejmé, ako žalovaný posudzoval intenzitu jednotlivých porušení zákona. Pri určovaní prípadnej výšky sankcie je potrebné vychádzať aj zo zásady primeranosti. A to nielen z posúdenia veľkosti a finančnej sily sankcionovaného, ale aj vo vzťahu k faktu, či za také isté, resp. obdobné porušenia zákonných ustanovení, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu, boli, a ak áno v akej výške, už v minulosti sankcionované iné zdravotné poisťovne. Informáciu o pokutách uložených iným zdravotným poisťovniam odmietol žalovaný sprístupniť. 13. Žalobca namieta zákonnosť predmetných rozhodnutí ako celku, nakoľko nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú v rozpore s platnými právnymi predpismi, namieta aj rozpor výrokovej časti s odôvodnením, nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie veci. 14. Uviedol, že druhostupňové rozhodnutie obsahuje dva výroky označené bodom 1., ktorý ma 3 podskupiny a bodom 2. K výroku označenom bod. 1.1 žalovaný vytýka žalobcovi porušenie § 15 ods. 1 písmeno e) zákona č. 581/2004 tým, že nevynakladal prostriedky z verejného zdravotného poistenia účelne, efektívne a hospodárne. Zákon nedefinuje ako kritériá, ako účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť objektívne posúdiť, je na individuálnom posúdení a vyhodnotení všetkých súvisiacich okolností v danom čase, čo je a bolo účelné, efektívne či hospodárne. Je nutné hodnotiť postupy a stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v kontexte celej jeho činnosti, čo žalovaný vôbec neakceptoval. 15. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca zámerne vytvoril a zachovával protiprávny stav, keďže nevykonával náležite vnútornú kontrolu, čo podľa žalovaného odráža vedomé konanie žalobcu v rozpore so zákonom, odôvodňujúce uloženie pokuty v pôvodnej výške, keď žalobca vedome a zámerne napriek zákonom stanovenej povinnosti efektívne vykonávať vnútornú kontrolu, nepoužil zákonné mechanizmy kontroly výkonu jeho činnosti v oblasti verejného zdravotného poistenia za účelom zakryť svoje nehospodárne, neefektívne a neúčelné konanie, (citácia zo strany 12, 2. a 3. ods. druhostupňového rozhodnutia). 16. Žalobca poukázal, že konštatovanie žalovaného o nenáležitom vykonávaní vnútornej kontroly je o to prekvapujúcejšie, že v súlade s § 15 ods. 3 písm. c) zákona č. 581/2004 žalovaný mal každý rok k dispozícii správu o činnosti žalobcu v oblasti vnútornej kontroly, ako aj plán kontroly žalobcu na nasledujúci rok. Napriek tomu, žalovaný nikdy žalobcu žiadnym spôsobom neupozornil, alebo nevyzval k úprave činnosti odboru vnútornej kontroly. Konštatovanie žalovaného, že žalobca v rokoch 2013 až 2015 nevykonal žiadnu vnútornú kontrolu zameranú na dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a činnosti žalobcu súvisiacej s uzatváraním zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aj keď podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. je povinný ju vykonávať, preto nekorešponduje so skutočnosťou. 17. K prvému výroku druhostupňového rozhodnutia prvá a druhá odrážka žalobca uviedol, že zmluvný rozsah (limit) je zazmluvňovaný v každom segmente iba do výšky rozpočtu obchodno - finančného plánu (ďalej len „OFP“), ktorý vychádza zo schváleného OFP a je nástrojom finančnej regulácie nákladov zo strany žalobcu. Vzhľadom k obmedzeným príjmom z verejného zdravotného poistenia, musí žalobca regulovať svoje náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť. 18. Zmluvný rozsah znamená iba maximálnu sumu, ktorú by žalobca uhradil a vzhľadom k OFP uhradiť mohol. Jej naplnenie záleží od toho, koľko pacientov daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navštívi, koľko výkonov bude poskytnutých, žalobcom uznaných a uhradených. O naplnení zmluvného objemu teda rozhoduje pacient, ktorý si vyberá, ktorého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navštívi a indikujúci lekár, nakoľko pacient k špecialistovi a na iné odborné vyšetrenia musí byť odoslaný svojím ošetrujúcim lekárom. Zdravotná starostlivosť je hradená podľa skutočne vykonaných, vykázaných a revíziou skontrolovaných a uznaných výkonov. Zmluvný rozsah teda nie je suma, ktorá musí byť vyčerpaná. Môže byť nedočerpaná, ale naopak môže byť aj prekročená a súčasne zaplatená v prípade, ak sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zmluvný rozsah sa prispôsobuje potrebám pacientov. Nakoľko žalobca dáva do zmlúv zmluvné objemy iba do výšky svojho schváleného OFP, nie je možné tvrdiť, že zmluvy sú uzatvárané neúčelne, nehospodárne a neefektívne. 19. Postupy, ktoré pri svojej kontraktačnej činnosti žalobca zvolil, jeho stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti, ako aj reálne možnosti dosiahnutia dohody pri rokovaniach s druhou zmluvnou stranou, nie je možné bez dôkazov označiť za neúčelne vynaložené (lebo nedočerpaný zmluvný objem nie je výdavkom), ani za neefektívne (žalobca zvládol každoročne na rokovaniach so zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dohodnúť obojstranne akceptovateľné platobné podmienky), ani za nehospodárne (žalobca plnil schválený OFP). Ak dohodnutý zmluvný rozsah nebol dočerpávaný, je vylúčené, aby len samotným rozšírením zmluvného rozsahu mohlo akýmkoľvek spôsobom dôjsť k neúčelnému, neefektívnemu a nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Druhostupňové rozhodnutie však nehovorí o vynaložených finančných prostriedkoch a ani v čom spočíva údajná neúčelnosť, neefektívnosť a nehospodárnosť ich vynaloženia. Rozhodnutie žalovaného tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, lebo skutkový stav ohľadne vynakladania finančných prostriedkov nebol žalovaným zisťovaný vôbec. Argumentácia žalovaného obsiahnutá v druhostupňovom rozhodnutí, že zákon viaže predmetnú povinnosť žalobcu už k momentu uzatvárania zmlúv, je právne irelevantná. 20. Poukázal, že nie je pravdou, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o. nebol zmluvný vzťah prehodnotený. Keďže tento poskytovateľ nedočerpával zmluvný rozsah, tak dodatkom č. 4 k Zmluve č. 43VLZL002211 došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy o nový druh poskytovanej zdravotnej starostlivosti - o denzitometriu, a to bez úpravy zmluvného objemu. To znamená, že nedošlo k zvýšeniu zmluvného rozsahu, ale k rozšíreniu zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom žalobcu tak, aby celkový zmluvný rozsah nebol prekročený. 21. Zákonodarca v § 7 zákona č. 581/2004 určil iba minimálny rozsah povinne uzatvorených zmlúv, je teda vecou zdravotnej poisťovne s koľkými ďalšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v danom segmente zmluvu uzatvorí. Zdôraznil, že počet zmlúv vo vzťahu k hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia nie je vôbec podstatný. Ak by pre 100 poistencov žijúcich na jednej ulici zdravotná poisťovňa uzatvorila zmluvy s napr. 10 stomatológmi, nejedná sa o nehospodárnosť, pretože sa nestane nič iné, iba si poistenci rozšíria možnosť výberu, ku ktorému lekárovi sa pôjdu dať ošetriť. Zdravotná poisťovňa uhrádza iba za skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Počet zmlúv je irelevantný. 22. Účelnosť je spojená aj s dostupnosťou (§ 15 ods. 1 písmeno a) zákona č. 581/2004), pričom je opäť na posúdení zdravotnej poisťovne, aby zohľadnila aj geografickú dostupnosť, dopravnú dostupnosť a podobne. Je reálne, že v niektorej lokalite je hustejšia sieť ako inde. Svoju úlohu tu zohráva aj existujúci počet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti. Sú regióny, kde nie sú lekári v požadovanej odbornosti vôbec k dispozícii, preto je potrebné zazmluvniť viac takýchto lekárov (aj keď na jednom mieste), aby bola zabezpečená „priepustnosť", teda, aby vôbec mali kam poistenci ísť na ošetrenie. 23. Tvrdenie žalovaného o naplnení verejnej minimálnej siete v odbore denzitometria na 378% je irelevantné, odôvodnenie sa nachádza v administratívnom spise žalovaného. Žalobca nepovažuje za porušenie zákona to, že sprístupní svojím poistencom širšie možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti zazmluvnením nového poskytovateľa, pri ktorom nedošlo ani k zvýšeniu zmluvného rozsahu. 24. K prvému výroku druhostupňového rozhodnutia tretia odrážka žalobca uviedol, že cena je len jedným z viacerých kritérií, ktoré sú žalobcom zohľadňované pri uzatváraní zmluvy. Ďalšími kritériami sú materiálno-technické a personálne vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dostupnosť, efektívnosť využitia zdrojov a pod. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti len nižšia cena nemôže byť najvýznamnejšie a najrozhodujúcejšie kritérium pre uzatvorenie zmluvy. Aj z dôvodu, že žalobca v kontrolovanom období pravidelne dosahoval kladný hospodársky výsledok a dodržiaval schválený OFP, neexistoval žiadny objektívne relevantný dôvod, aby žalobca pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti preferoval len kritérium nižšej ceny pred inými kvalitatívnymi kritériami. 25. Povinnosť zdravotnej poisťovne uzatvárať zmluvy s obligatórne určenými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, je uvedená v § 7 zákona č. 581/2004. Predmetné ustanovenie neukladá povinnosť zdravotnej poisťovni uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý podá návrh na nižšiu cenu. Žalobca vo veci vyhodnocovania povinnosti zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý podá návrh nižšej ceny, postupoval vždy výlučne v zmysle platnej legislatívy. Žalobca zverejňuje na svojej webovej stránke kritériá uzatvárania zmlúv, v ktorých je cena len jedným z kritérií. 26. Podľa žalobcu gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z.z. je zrejmé, že k porušeniu uvedenému v druhostupňovom rozhodnutí dôjsť nemohlo. 27. K výroku druhostupňového rozhodnutia označeným bodom 2., ktorým mu bolo kladené za vinu, že porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal u kontrolovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, žalobca uviedol, že zákonná úprava kontrolnej činnosti žalobcu je upravená v § 9 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z., ktorá sa delí na: a) kontrolu na diaľku, t.j. vyhodnocovanie informácii o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti obsiahnutých v informačnom systéme žalobcu (§ 9 ods. 3) a na b) kontrolu priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 9 ods. 4). 28. Zákonodarca kontrolu fyzickú (priamo u poskytovateľa) a kontrolu v informačnom systéme postavil na rovnanú úroveň, neurčil prioritu niektorého spôsobu kontroly, preto má žalobca za to, že tak nemôže svojvoľne určiť ani žalovaný nedôvodným vyhlásením, že takáto kontrola je de facto nedostatočná. Žalovaný nijako nezdôvodnil, ktoré údaje preukazujúce neúčelnosť, nehospodárnosť a neefektívnosť, v dokumentácii vedenej zdravotnou poisťovňou, chýbajú. 29. Žalovaný vo výroku druhostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v posudzovanom období nevykonal žiadnu kontrolu u kontrolovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na strane 18 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia však žalovaný uvádza, že žalobca síce vykonal kontrolu, ale išlo iba o kontrolu v informačnom systéme žalobcu. V zmysle uvedeného je zrejmá rozpornosť a zmätočnosť druhostupňového rozhodnutia, kedy vo výroku a odôvodnení sú protichodné a navzájom si odporujúce tvrdenia žalovaného o vykonávaní, resp. nevykonávaní kontroly u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žalobcom. 30. Žalovaný neberie do úvahy tvrdenie žalobcu, že pravidelne, 12x ročne vykonával kontrolu účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia a dodržiavania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo svojom informačnom systéme, a to pred úhradou vykázanej zdravotnej starostlivosti. 31. Žalovaný z neznámych dôvodov vyslovil záver (4. odsek na strane 12 odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia), že z informačného systému žalobcu nie je možné vyvodiť ani zistiť naplnenie požiadavky účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti pri nakladaní s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Nebral vôbec do úvahy ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 581/2004, na základe ktorého zdravotná poisťovňa môže vykonávať kontrolnú činnosť aj tak, že vyhodnocuje informácie o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú obsiahnuté v informačnom systéme zdravotnej poisťovne alebo tvoria dokumentáciu zdravotnej poisťovne podľa § 16 zákona č. 581/2004. Aj z výsledkov takto vykonanej kontroly na základe informačného systému sa pripravujú externé kontroly, ktoré sú vykonávané žalobcom u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých sú identifikované významnejšie odchýlky alebo nedodržiavanie pravidiel vykazovania poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Súčasne zákon žalobcovi neukladá žiadnu frekvenciu a počet vykonávania fyzických kontrol priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 32. Vo výroku druhostupňového rozhodnutia je okrem iného uvedené, že žalovaný ukladá žalobcovi pokutu za „porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o. Žalobca namieta, že v prípade spoločností BRAVIA, BRILANCE a ENDOTOP nemôže byť žalobcovi uložená pokuta z dôvodu uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie. Uvedenú skutočnosť žalovaný v odôvodnení rozhodnutia aj priznal, preto samotný výrok rozhodnutia je tak v rozpore so zákonom ako aj s jeho odôvodnením. III. Vyjadrenie žalovaného 33. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.01.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí porušil zásadu zákazu reformatio in peius. Žalobca sa svojím konaním dlhodobo a opakovane dopúšťal porušovania právnych predpisov chrániacich hodnoty, na ktorých je verejné zdravotné poistenie postavené. Žalovaný preto v rozhodnutí s prihliadnutím na uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie vo vzťahu k niektorým vytýkaným porušeniam, pristúpil k ochrane verejného záujmu uložením pokuty práve vo výške 15 000 eur. Vo svojom rozhodnutí pritom žalovaný deklaroval, že by bol pri hodnotení jednotlivých porušení žalobcu pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s dotknutými PZS dokonca prísnejší, ak by mu v tom nebránilo práve uplynutie prekluzívnej lehoty. 34. Žalovaný poukazuje na podstatu sankcionovaného porušenia zákonných povinností žalobcu, ktorý počas vyše 10 rokov trvajúceho obdobia vytvoril a udržiaval protiprávny stav spôsobený tým, že pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k zmluvám s dotknutými PZS vynakladal finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia v rozpore s požiadavkou účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti. Toto svoje protiprávne konanie žalobca mohol zistiť, identifikovať a napraviť, ak by vykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv a kontrolu svojej činnosti a tiež, ak by u dotknutých PZS vykonal kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak ako mu ukladá zákon. 35. Žalovaný v rozhodnutí zhodnotil konanie žalobcu ako pokračujúci správny delikt. Pretože právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt, pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračujúci delikt je potrebné použiť analógiu legis, t.j. aplikovať pravidlá pre ukladanie trestu za pokračujúci delikt stanovený v Trestnom zákone. 36. Tvrdenie žalovaného o vyvolaní nedôvery poistencov v systém verejného zdravotného poistenia vychádza z reálnych skúseností žalovaného, dôkazom je zníženie príjmov dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti po medializácii celého prípadu. Žalovaný v prípade vyžiadania súdu môže predložiť údaje o konkrétnych príjmoch ako úhrad za zdravotnú starostlivosť zo strany žalobcu. 37. Výška uloženej pokuty je z pohľadu žalovaného primeraná, keďže pri posudzovaní skutku bola zohľadnená jeho závažnosť, miera zavinenia a povaha zistených nedostatkov. Práve pri hodnotení závažnosti zisteného porušenia nemožno opomenúť ani to, o aký veľký (počtom poistencov i finančne) subjekt v prípade žalobcu ide. Žalobca má najviac poistencov spomedzi zdravotných poisťovní pôsobiacich v Slovenskej republike a zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí môžu byť neefektívnym konaním žalobcu dotknutí. Výšku uloženej pokuty preto podľa žalovaného vzhľadom na zákonom určené rozpätie nie je možné považovať za neprimeranú. Jej výška sa logicky odvíja od právnej kvalifikácie skutku. Zákon nekladie požiadavku na rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k vymedzeniu výšky pokuty uloženej za každé zistené porušenie, zvlášť keď jedným konaním dochádza k porušeniam viacerých právnych povinností. Miera závažnosti zisteného pochybenia žalobcu je vyjadrená v poradí vytýkaných porušení právnych povinností, uvedených vo výroku rozhodnutia č. 77732/2016. 38. Žalovaný v rozhodnutí dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty a z textu rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa riadil a prečo neakceptoval námietky žalobcu. Žalovaný pri ukladaní pokuty aplikoval správnu úvahu v súlade s podmienkami ukladania sankcií uvedenými v § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. 39. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že pri svojom rozhodovaní bol ovplyvnený medializáciou celej veci. Žalovaný bol a je pri svojej činnosti a vo svojom rozhodovaní nezávislý a nestranný tak, ako mu ukladá zákon. Podľa žalovaného práve medializácia celého prípadu preukazuje, že žalobca svojím konaním negatívne zasahoval do systému verejného zdravotného poistenia. 40. Žalovaný v rozhodnutí žalobcovi nevyčítal, že zazmluvnený mesačný rozsah pri jeho nedočerpaní neznižoval a súhlasí, že zmluvný rozsah sa má prispôsobovať potrebám pacientov. Nerozumie však navyšovaniu nedočerpaného zmluvného rozsahu bez zmeny potrieb pacientov. Takéto konanie žalobcu, ktorý nedočerpaný zmluvný objem dodatkami uzatváranými s dotknutými PZS navyšoval, nemožno hodnotiť ako efektívne, účelné a hospodárne. Podľa názoru žalovaného navyšovanie zmluvného rozsahu by bolo možné považovať za legitímne v prípade reálneho dopytu poistencov po poskytovaní zdravotnej starostlivosti dotknutými PZS. Zákon č. 581/2004 Z.z. vyžaduje splnenie podmienky efektívnosti, účelnosti a hospodárnosti už pri samotnom uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Hoci pri nedočerpaní zmluvného rozsahu nie sú finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia reálne vynakladané, žalobca je tak povinný zohľadňovať tieto zákonné požiadavky už pri zazmluvňovaní. Okrem toho za vynakladanie finančných prostriedkov možno považovať aj zmluvný záväzok vynaložiť finančné prostriedky. 41. Vytýkané konanie žalobcu spočívalo v rozdielnom prístupe žalobcu k uzatváraniu zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tvrdenia žalobcu žalovaný považuje za účelové, podľa žalovaného žalobca v žalobe uvádza postupy, ktoré uplatnil pri inom segmente, resp. iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Povinnosťou zdravotnej poisťovne je zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti a pre všetkých svojich poistencov. Nie je prijateľné, aby zdravotná poisťovňa vytvárala „finančný vankúš“ pre vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a navyše bez preukázania reálnej potreby na vytvorenie tohto vankúša a aj vzhľadom na obmedzené zdroje verejného zdravotného poistenia. V danom prípade je nelogické, že žalobca vytváral taký vysoký limit dotknutým PZS a na druhej strane nezaplatí nadlimity ostatným obdobným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Takéto konanie sa javí ako zvýhodňovanie dotknutých poskytovateľov. 42. Žalobca, ako zdravotná poisťovňa je zo zákona povinná vykonávať vnútornú kontrolu efektívne. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok je žalobca povinný úradu a vláde SR predkladať v zmysle § 15 ods. 3 písm. c) body 2. a 3. zákona č. 581/2004 Z.z. Je neprípustné, aby žalovaný autoritatívne zasahoval do rozhodovacej činnosti žalobcu ako obchodnej spoločnosti odporúčaniami na úpravu činnosti odboru vnútornej kontroly. Navyše, nedostatky v oblasti výkonu vnútornej kontroly vo vzťahu k dotknutým PZS u žalobcu žalovaný zistil až výkonom dohľadu. 43. Žalobca v žalobe uvádza, že konštatovanie žalovaného, že žalobca v rokoch 2013 až 2015 nevykonal žiadnu vnútornú kontrolu, nekorešponduje so skutočnosťou. Žalovaný však pri uvedenom konštatovaní vychádzal z vyjadrenia Odboru vnútornej kontroly žalobcu zo dňa 19.10.2015, ktorý v poslednom odseku konštatoval, že takáto kontrola v rokoch 2010-2015 nebola predmetom kontroly Odborom vnútornej kontroly žalobcu (v spisovej dokumentácii list č. 47 -47/1). Žalovaný konštatuje, že v bode 2. výroku rozhodnutia žalobcovi vytkol nevykonávanie kontroly u dotknutých PZS, zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie zmlúv. Ako uviedol sám žalobca, kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti možno vykonať ako kontrolu priamo u poskytovateľa alebo ako kontrolu na diaľku z údajov a informácií z informačného systému zdravotnej poisťovne. Žalovaný v rozhodnutí nevytýkal žalobcovi nevykonávanie kontroly na diaľku, ale práve nevykonanie kontroly priamo u dotknutých PZS. 44. Kontrola cez informačný systém je kontrolou vykonávanou cez automaticky nastavené kontrolné parametre (napr. kontrola poistného vzťahu, preskripcie, indikačných obmedzení, počet zazmluvnených výkonov a pod.). Ak by napr. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti úmyselne vykázal výkon, ktorý patrí do jeho odbornosti, ale ktorý reálne nevykonal, revízny lekár cez informačný systém túto skutočnosť nevie posúdiť. V tejto súvislosti je zásadné znenie ust. § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý ukladá povinnosť zamerať kontrolnú činnosť u poskytovateľa na rozsah a kvalitu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takúto kontrolu je možné vykonať len u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako externú kontrolu po posúdení kompletnej zdravotnej dokumentácie vedenej kontrolovaným poskytovateľom. Kontrolou cez informačný systém nie je možné kontrolovať efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť. 45. Žalovaný v rozhodnutí nevytýkal žalobcovi, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal žiadnu vnútornú kontrolu, ale vytkol mu, že v tomto období nevykonal kontrolu vo vzťahu k dotknutým PZS. Žalobca nepredložil v rámci dohľadu ani v správnom konaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali opak tvrdenia žalovaného. V danej veci žalovaný vykonal dohľad, z ktorého vyvodil závery založené výlučne na dokladoch a informáciách predložených žalobcom v rámci dohľadu. Každé jeho konštatovanie má oporu v spisovej dokumentácii dohľadu a následného správneho konania. Navyše protiprávnosť konania žalobcu vo vzťahu k dotknutým PZS potvrdili aj zistenia kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom SR. 46. Poukázal, že v danom prípade ide o správny delikt, sankcionovanie ktorého nie je podmienené vyčíslením škody. Zodpovednosť pri správnom delikte je objektívna, nie je potrebné skúmať ani úmysel porušiť právnu povinnosť. 47. Neefektívnosť konania žalobcu pri poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Welix spočívala v tom, že napriek nízkemu čerpaniu zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom od vzniku zmluvy až do uzavretia dodatku č. 4 neprehodnocoval zmluvný objem a tiež v tom, že napriek 378 % naplneniu siete v danej odbornosti, túto sieť dodatkom č. 4 rozšíril. Uvedené konanie by bolo akceptovateľné vzhľadom na žalobcom prezentovanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, avšak žalobca tomuto poskytovateľovi najskôr žiadosť o rozšírenie zdravotnej starostlivosti z dôvodu preplnenej siete zamietol a následne dodatkom č. 4 vyhovel, bez toho, aby žalovanému preukázal nejakú zásadnú zmenu (v teréne napr. zvýšenie počtu poistencov) odôvodňujúcu rozšírenie denzitometrických pracovísk. 48. K ponuke nižšej ceny žalovaný uvádza, že zo samotného zmyslu a účelu ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. upravujúcich postup zdravotnej poisťovne pri ponuke nižšej ceny od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyplýva požiadavka na účelné, efektívne a hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. 49. K námietke žalobcu, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Bravia, Brilance a ENDOTOP nemôže byť žalobcovi uložená pokuta z dôvodu uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie, žalovaný uvádza, že aj vo vzťahu k týmto poskytovateľom sa žalobca dopustil porušenia svojich zákonných povinností v oblasti vnútornej kontroly podľa § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. a kontrolnej činnosti podľa § 9 zákona č. 581/2004 Z.z., tak ako sú uvedené v bode 1. a 2. výroku rozhodnutia č. 77732/2016. Žalovaný z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty nemôže uložiť žalobcovi pokutu za vytvorenie protiprávneho stavu, avšak žalobcu sankcionuje za jeho udržiavanie, resp. neodstránenie v dôsledku nevykonávania efektívnej a riadnej kontrolnej činnosti. IV. Replika žalobcu 50. Žalobca v replike zo dňa 14.02.2017 v reakcii na vyjadrenie žalovaného v celom rozsahu odkázal na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú a právnu argumentáciu uvedenú v doterajších podaniach žalobcu. V. Posúdenie veci 51. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 53. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 54. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, organizačná štruktúra a systém riadenia zdravotnej poisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa je povinná v rámci svojej organizačnej štruktúry zriadiť útvar vnútornej kontroly a túto vnútornú kontrolu efektívne vykonávať. Výber zamestnancov zdravotnej poisťovne oprávnených na výkon vnútornej kontroly schvaľuje dozorná rada zdravotnej poisťovne. 55. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z., vnútornou kontrolou zdravotnej poisťovne sa rozumie kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a kontrola činnosti zdravotnej poisťovne. 56. Podľa § 6 ods. 1 písm. g) a j) zák. č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa : g) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( § 7 a § 7a), j) vykonáva kontrolnú činnosť ( § 9), 57. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. 58. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z., kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7 a § 7a. 59. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia, 60. Podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2004 Z.z., ak úrad zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného predpisu 37) alebo podmienok určených v povolení ( § 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu (§ 64 ods. 1). 61. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 581/2004 Z.z., úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165 969 eur; najmenej vo výške 3 319 eur. 62. Podľa § 64 ods. 6 zák. č. 581/2004 Z.z., pokuty podľa odsekov 1 až 4 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 63. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 64. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 65. Podľa § 47 ods. 1 zák. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 66. Podľa § 47 ods. 2 zák. o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 67. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 68. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 69. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 70. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 71. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 72. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 73. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ustanovuje postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, a aj činnosť zdravotných poisťovní, ich organizáciu a riadenie (§ 1 písm. a) a b)). Taktiež ustanovuje, že na konanie a rozhodovanie úradu podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z.). 74. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. 75. V danom prípade zákon č. 67/1971 Zb. o správnom konaní upravuje náležitosti rozhodnutia v ustanovení § 47. V zmysle ust. § 47 ods. 2 zák. o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. 76. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. 77. Určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť tento subsumovať pod konkrétne ustanovenie zákona, aby skutok nebol zameniteľný s iným. 78. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. 79. Zo znenia výroku žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom a akým konkrétnym konaním mal žalobca naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2004 Z.z. 80. Správny súd zistil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného absentujú základné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. V preskúmavanej veci ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého esenciálnou náležitosťou je opis skutku, ktorého spáchanie je žalobcovi kladené za vinu. Identifikácia skutku spôsobom tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, je podľa názoru súdu neurčitá a nezrozumiteľná. 81. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2004 Z.z. za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., teda: 1. za nedodržanie ustanovení § 3 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv s PZS a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z., t.j. účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv tým, že - so spoločnosťou MEDICAL CASSOVIA uzatvoril dodatky k zmluvám na zvýšenie dohodnutého mesačného rozsahu v jednom segmente tohto PZS (špecializovaná ambulantná starostlivosť napriek tomu, že v inom segmente tohto PZS (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len „SVLZ“)) nebol dočerpávaný; dodatkom č. 5 k Zmluve č. 43KSTA002211 zvýšil u tohto PZS zmluvný rozsah v segmente ŠAS denzitometria o 2500,- eur a v SVLZ rádiológia o 1300 eur, aj napriek skutočnosti, že tento PZS žiadal o zvýšenie zmluvného rozsahu len v ŠAS ortopédia a s týmto PZS uzatvoril v čase platnosti Zmluvy č. 43VLZL002006 novú zmluvu (č. 43KSTA000407), v ktorej zvýšil zmluvný rozsah bez preukázania objektívnej potreby tejto úpravy, - u spoločnosti Welix aj napriek tomu, že dohodnutý zmluvný rozsah nebol od vzniku zmluvy dočerpávaný (čerpanie max. 54 %), nebol zmluvný rozsah prehodnotený a s týmto PZS rozšíril zmluvný vzťah (dodatok č. 4 k Zmluve č. 43VLZL002211) o segment ŠAS ortopédia so zameraním na denzitometriu, aj keď verejná minimálna sieť v danom odbore bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu naplnená na 378%, - nevyužil možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ako bola cena dohodnutá s kontrolovanými PZS a zamietol všetky ponuky nižšej ceny, 2. za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal u kontrolovaných PZS žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 82. Z takto formulovaného výroku nie je možné zistiť, za aké konkrétne konanie bol žalobca potrestaný, nakoľko žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2004 Z.z. za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., pričom žalovaný v ďalšej časti výroku pod bodom 1., 1.1., prvá a druhá odrážka poukazuje na porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z. s odkazom na § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z., pričom žalovaný poukazuje na porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/ dodatkov už len s dvoma poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o. a nie je preto zrejmé, či pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/ dodatkov s piatimi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o.) alebo len za porušenie povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s dvoma poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (WELIX s.r.o. a MEDICAL CASSOVIA s.r.o.), tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia ods. 1. Z uvedeného vyplýva teda vnútorný rozpor vo vymedzení skutku porušenia povinnosti, ktorú žalovaný kladie žalobcovi za vinu. 83. Neurčitosť výroku vyplýva i z ďalšieho vymedzenia skutku, keď žalovaný pri spoločnosti MEDICAL CASSOVIA uvádza, že žalobca s touto spoločnosťou „uzatvoril dodatky k zmluvám“, neuviedol však, o ktoré dodatky a ktoré zmluvy sa jedná. Žalovaný taktiež pri spoločnosti WELIX s.r.o. uviedol, že u tejto spoločnosti „napriek tomu, že dohodnutý zmluvný rozsah nebol od vzniku zmluvy dočerpávaný ...“, no žalovaný neuviedol, o ktorú zmluvu („od vzniku zmluvy“) sa jedná, respektíve z takto formulovaného výroku to nie je zrejmé. 84. Neurčitosť je zrejmá aj z ďalšej časti výroku bod 1., 1.1., tretia odrážka, keďže žalovaný tvrdí, že žalobca porušil povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., teda porušil ust. § 3 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv s PZS a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav spôsobený porušením § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv, pričom odkázal na skutočnosť, že žalobca „nevyužil možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ako bola cena dohodnutá s kontrolovanými PZS a zamietol všetky ponuky nižšej ceny“. Žalovaný túto časť výroku, respektíve porušenie povinnosti vôbec nešpecifikoval a nekonkretizoval, teda neuviedol, v čom toto porušenie žalobcom malo spočívať. 85. Zrejmá neurčitosť výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva i zo znenia ďalšej časti výroku rozhodnutia žalovaného uvedeného pod bodom 2., keď žalovaný tvrdiac, že žalobca porušil povinnosti pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., teda porušil ust. § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. tým, že v období od septembra 2013 do júna 2015 nevykonal u kontrolovaných PZS žiadnu kontrolu so zameraním na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tejto časti výroku rozhodnutia žalovaný nekonkretizoval poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých podľa tvrdenia žalovaného žalobca „ ...nevykonal žiadnu kontrolu...“. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu skutok musí byť jednoznačne vymedzený a ohraničený a nie je prípustné vyvodzovať ho iba z odôvodnenia rozhodnutia. 86. Z výroku napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalobca sa mal podľa zistení žalovaného dopustiť porušenia povinnosti, ktoré mu kladie žalovaný za vinu v období od septembra 2013 do júna 2015, pričom z takto formulovaného výroku nie je zrejmé, kedy porušenie povinnosti podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2040 Z.z. žalobcom pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti WELIX s.r.o., MEDICAL CASSOVIA s.r.o., BRAVIA s.r.o., BRILANCE s.r.o., ENDOTOP, s.r.o., s poukazom na § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. a § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. malo byť žalovaným zistené, nakoľko uvedenie dňa zistenia porušenia povinnosti žalovaným je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či v predmetnej veci mohol žalovaný pokutu žalobcovi uložiť podľa § 64 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 zákona číslo 581/2004 Z.z. V preskúmavanej veci však ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, kedy žalovaný mal zistiť ním tvrdené porušenie povinností žalobcom. Uvedenie spôsobu, miesta a času spáchania správneho deliktu v odôvodnení rozhodnutia nepostačuje, aby tým boli konvalidované nedostatky výroku rozhodnutia a rozhodnutie bolo perfektné. 87. Je nesporné, že v preskúmavanej veci ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého uvedenie náležitostí rozhodnutia spočívajúcich v opise skutku, ktorého spáchanie je žalobcovi kladené za vinu, vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR podľa ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, že vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní (podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“. Ďalej sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozhodnutí o priestupkoch (podľa § 77 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch „výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie....“. K uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2011. 88. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 2 Sžo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 3 Sžp/5/2008 zo dňa 23.07.2009). 89. Súd preto konštatoval, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný pre nedostatočné vymedzenie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorého spáchanie mu žalovaný kladie za vinu, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 90. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. 91. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nerešpektovanie formálnych náležitostí sankčných rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S ohľadom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť spôsobenú jeho nezrozumiteľnosťou a nedostatočným odôvodnením sa súd nemohol vyjadriť k ostatným námietkam, ktoré uviedol žalobca v žalobe. 92. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 93. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 94. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.