Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/225/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201876 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201876.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, zastúpený advokátom Mgr. Marián Baláž, so sídlom Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod č. 4164, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutí č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016, č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016, č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576107/2016 zo dňa 27.04.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), svojím rozhodnutím č. 576107/2016 zo dňa 27.04.2016, podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 15.05.2016, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576107/2016 zo dňa 27.04.2016, potvrdil. 2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ďalším svojím rozhodnutím č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016, podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 15.05.2016, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016, potvrdil. 3. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ďalším svojím rozhodnutím č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016, podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 15.05.2016, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016 tak, že rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016, potvrdil. II. Žaloba. 4. V zákonnej lehote žalobou z 11.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2016 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiada zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie ako aj náhradu trov konania. Napadnutá žaloba je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 6S/225/2016. 5. V zákonnej lehote žalobou z 11.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2016 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiada zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie ako aj náhradu trov konania. Napadnutá žaloba bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 6S/226/2016. 6. V zákonnej lehote žalobou z 11.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2016 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiada zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie ako aj náhradu trov konania. Napadnutá žaloba bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 6S/227/2016. III. Procesné rozhodnutie správneho súdu. 7. Krajskému súdu v Bratislave bol dňa 12.10.2016 doručený návrh žalobcu na spojenie vecí z dôvodu, že doručil súdu celkovo osem žalôb proti žalovanému, ktoré spolu súvisia, keďže žalovaný vychádzal z rovnakých právnych záverov, z rovnakých skutkových zistení a na základe jedného protokolu z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november, december 2009 jednotlivo. 8. Na základe procesnej ekonómie, správny súd o spojení vecí, ktoré napadli do totožného oddelenia 6S rozhodol uznesením pod sp.zn. 6S/225/2016-147 zo dňa 27.11.2017 tak, že spojil na spoločné konanie veci pod sp.zn. 6S/225/2016, sp.zn. 6S/226/2016, sp.zn. 6S/227/2016 s tým, že ďalej budú vedené pod sp.zn. 6S/225/2016. 9. Všetky tri spojené žaloby sú obsahovo aj skutkovo úplne identické, odlišujú sa len v zdaňovacom období a v sume vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, preto jedine túto skutočnosť v odôvodnení uvedie súd jednotlivo. Inak všetky skutkové okolnosti a právne názory sú pre spojené veci jednotné. IV. Žaloba. 10. Včas podanými žalobami na tunajšom súde dňa 12.10.2016, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, špecifikované v odsekoch 1. až 3. tohto rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie konania z dôvodu nesprávnosti a nezákonnosti prvostupňových rozhodnutí. Žalobca uviedol deväť zhodných námietok, ktoré podal aj v svojich odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam. 11. Žalobca namieta, že postup správcu dane pri daňovej kontrole a vydanie prvostupňových rozhodnutí sú nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola trvala viac ako jeden rok, pričom neúčelná bola aj medzinárodná výmena informácií. Daňová kontrola v predmetných veciach začala dňa 15.07.2013. Dňa 23.12.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky. Daňová kontrola pokračovala až dňa 15.06.2015, keď daňový úrad obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii. Prerušenie daňovej kontroly tak trvalo 540 dní. Žalobca argumentoval tým, že daňová kontrola môže trvať maximálne jeden rok, pričom v súlade s daňovým poriadkom sa daňová kontrola prerušuje maximálne na dĺžku lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácii. V súlade s daňovým poriadkom nie je možné zákonne prerušiť daňovú kontrolu na 540 dní, ale maximálne na tri mesiace. Podľa žalobcu, došlo i k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly, keďže správca dane požadoval taký druh informácii, ktoré vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu boli bezpredmetné, keďže nemohli žiadnym spôsobom prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty. Správca dane je povinný postupovať nielen v súlade so zákonom o DPH, ale aj v súlade so Smernicou o DPH, keďže táto má priamy účinok v Slovenskej republike. V súvislosti s použitím slovného spojenia „pominutie dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly“, žalobca poukázal na ustanovenie § 61 ods. 4 DP, ktoré je potrebné vykladať v kontexte Smerníc ohľadom administratívnej spolupráci v oblasti daní, t.zn. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Žalobca v tejto súvislosti citoval z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/32/2014. 12. Žalobca namieta porušenie ustanovenia § 68 ods. 3 DP (neprerokovanie pripomienok a dôkazov), ktoré spôsobuje nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal, že žalovaný sa k námietke žalobcu, „že v posudzovanom prípade správca dane neprerokoval všetky pripomienky a dôkazy“, nevyjadril dostatočne. Žalobca je názoru, že ak daňový subjekt predloží v konaní dôkazy, čo i len spochybňujúce závery daňového orgánu, nemôže daňový orgán bez ďalšieho na tieto neprihliadať. Je povinnosťou daňového orgánu, za účelom odstránenia rozporov, urobiť príslušné opatrenia. Ak tak neurobí, je rozhodnutie vydané za takéhoto stavu nezákonným. Splnomocnený zástupca žalobcu informoval správcu dane, že jeho pripomienky a dôkazy sú rozsiahle a nie je možné ich pripraviť v stanovený deň z časových dôvodov a tieto následne predložil v dohodnutej lehote. Žalobca pripomienky a dôkazy považuje za tak dôležité, že správca dane sa s nimi mal vysporiadať. 13. Žalobca namieta skutočnosť, že zaniklo právo vyrubiť daň, čím došlo k porušeniu § 69 DP, pričom žalovaný sa k uvedenej námietke dostatočne nevyjadril a ani dostatočne nevyhodnotil dôkazy uvedené v odvolaní. Žalobca citoval § 69 ods. 1 DP, podľa ktorého, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí päť rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na § 61 ods. 4 DP, ktorý je potrebné vykladať v kontexte Smerníc a Nariadení EÚ. 14. Žalobca namieta, že neboli preukázané závery uvedené v Protokole s odôvodnením, že ide o záver založený iba na domnienke správcu dane a uvedenie nepravdivého dôkazu v Protokole. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vychádzal pri formulovaní svojho záveru zo skutočností: -že spoločnosť BE. na faktúrach za dodanie tovaru uviedla poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ, -že intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu žalobcovi uviedla spoločnosť A. P. X. aj v podaných súhrnných výkazoch, -že uplatnený bežný režim DPH bol zahraničným správcom dane opakovane potvrdený v odpovediach na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, po vykonaní šetrenia u platiteľa A. P. X.. Podľa názoru žalobcu, nie je možné vychádzať len zo skutočností uvedených na faktúre iným daňovým subjektom a považovať uvedené údaje automaticky za správne, ale správca dane mal zistiť skutočný skutkový stav a nespoliehať sa len na informácie uvedené na faktúre. Dôvody, ktoré žalovaný uviedol k faktúram vystavených A., podľa ktorého neboli vyhotovené správne, pretože viaceré relevantné dôkazy preukazujú, že dodanie ojazdených automobilov obchodníkom s vozidlami sa malo realizovať podľa článku 136 Smernice Rady 2006/112/ES, žalobca s týmito dôvodmi nesúhlasí, nakoľko preukázal vo vyjadrení k Protokolu, že podľa rakúskeho zákona o DPH nemá rakúsky platiteľ právo na odpočítanie DPH pri nákupe vozidiel, okrem malých nákladných automobilov v zmysle článku 176 Smernice Rady. V súlade s článkom 136 Smernice Rady 2006/112/ES dodanie motorového vozidla, pri ktorom nevzniká právo na odpočítanie DPH je oslobodené od DPH. Tento článok Smernice rady je obligatórny a žiadny členský štát EÚ sa od neho nemôže odchýliť. Preto v prípade predaja automobilov spoločnosti A., boli splnené články 136 a 138 Smernice Rady, z dôvodu dodania do iného členského štátu. 15. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neboli zistené pri preverovaní obchodov A. žiadne pochybenia. Žalovaný vykonal tri miestne zisťovania v roku 2010 (zápisnica zo dňa 07.04.2010, zo dňa 30.07.2010, zo dňa 07.10.2010), týkajúce sa obchodov so spoločnosťou A. P. X., kde žalobca predložil všetky požadované doklady. Správca dane v roku 2010 a 2011 požiadal rakúskeho správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa obchodov so spoločnosťou A. P. X., pričom ani v jednej zápisnici z miestneho zisťovania neboli správcom dane uvedené žiadne opatrenia a závery prijaté pri miestnom zisťovaní, nedošlo k žiadnemu upozorneniu ani vyjadrenie pochybností ohľadom DPH, režimu uplatneného žalobcom k uvedeným obchodom so spoločnosťou A. P. X.. Od začatia daňovej kontroly nebol správcom dane vytýkaný nesprávny režim DPH. Správca dane svoj názor na nesprávny režim DPH pri obchodoch s A. vyjadril až v zápisnici č. 1490553/2015 zo dňa 01.10.2015, t.j. až po 808 dňoch po začatí daňovej kontroly. 16. Žalobca namieta, že nebolo vykonané žiadne vyhodnotenie dôkazov, nebolo zdôvodnené odmietnutie navrhovaných svedkov v priebehu konania. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevyjadril k pripomienkam žalobcu a ani nevyhodnotil dôkazy žalobcu uvedené vo vyjadrení k Protokolu. Uvedené dôkazy sú oficiálne dokumenty získané žalobcom z dôveryhodných zdrojov, ako Rakúske ministerstvo financií a Európska únia, ktoré sú verejne dostupné, a bolo povinnosťou správcu dane aj žalovaného, sa s uvedenými dôkazmi zaoberať, vyhodnotiť ich, resp. zdôvodniť, prečo sa nimi nezaoberali. Žalobca navrhol vypočuť kontrolórov ako svedkov, ktorí vykonávali tri miestne zisťovania v roku 2010, týkajúce sa obchodov so spoločnosťou A.. Od roku 2010 nebolo vykonané žiadne miestne zisťovanie kontrolných skupín, čo potvrdzuje, že žalobca v daných prípadoch neporušil zákon o DPH. 17. Žalobca namieta, že vyhodnotenie transakcií bolo vykonané len podľa slovenského zákona o DPH a správcom dane nebola aplikovaná aj Smernica EÚ a Nariadenie Rady EÚ, čo je zásadné pochybenie a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie sp.zn. 5Sžf 19/2010. 18. Žalobca namieta obchodné transakcie so spoločnosťou A. P. X. uvedené v tabuľke č. 2 Protokolu s tým, že tieto vozidlá obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú kúpne zmluvy uzatvorené žalobcom s predávajúcou fyzickou osobou, predložené osvedčenie o evidencii, kde je ako vlastník vozidla uvedená táto fyzická osoba. Uvedené kúpne zmluvy sú platné (nik ich platnosť nespochybnil), žalobca má tieto zmluvy zaevidované v účtovníctve, disponuje s osvedčeniami o existencii vozidla, kde fyzické osoby sú uvedené ako vlastník motorového vozidla v čase predaja, čo písomne predávajúci prehlásili žalobcovi. Fyzické osoby boli v čase predaja vozidiel nepochybne vlastníkmi uvedených vozidiel, o čom rozhodol príslušný orgán Policajného zboru, keď v osvedčení o evidencii zapísal ako vlastníka vozidiel túto fyzickú osobu. Dodatočne vyžiadané faktúry od spoločnosti A. k uvedeným automobilom žalobca neakceptoval a ani ich neuviedol v účtovníctve. 19. Žalobca namieta nezákonný postup správcu dane po doručení Protokolu spočívajúci v umožnení nazretia do spisu až posledný deň lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. K uvedenej námietke žalobca uviedol, že po doručení Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 19.11.2015, požiadal správcu dane dňa 23.11.2015 o opätovné nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly, nakoľko si chcel preveriť tvrdenie správcu dane uvedené v Protokole a to, že zahraničný správca dane opakovane potvrdil, že pri dodaní predmetných motorových vozidiel bol spoločnosťou A., uplatnený bežný režim zdanenia. Žalobca navrhol termín nahliadnutia na 25.11.2015. Správca dane navrhnutý termín neakceptoval a určil termín až dňa 10.12.2015, čo pripadlo na posledný deň lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Uvedené konanie považuje žalobca za zámernú obštrukciu správcu dane a opätovné nedodržanie základných zásad daňového konania, keď podľa názoru žalobcu, správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, čím porušil § 3 ods. 2 DP. V. Vyjadrenie žalovaného. 20. Žalovaný sa k žalobám vyjadril podaniami z 12.12.2016, doručenými tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 s tým, že považuje žaloby za nedôvodné, žiada ich zamietnuť, nakoľko vychádzajú zo zásad daňového konania upravených v § 3 DP a žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti. 21. K námietke nezákonnosti rozhodnutí správcu dane, keďže podľa názoru žalobcu daňová kontrola trvala viac ako jeden rok a poukazuje na neúčelnosť medzinárodnej výmeny informácií, na neprerokovanie pripomienok a dôkazov, na nevyhodnotenie dôkazov, na nezdôvodnené odmietnutie navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením neúčelnosti medzinárodnej výmeny informácií ako aj s tvrdením, že správca dane mal kontrolovať obchody so spoločnosťou A. P. X. pred prerušením daňovej kontroly a nie až po ukončení prerušenia. Žalovaný zdôraznil, že je na rozhodnutí správcu dane, ktorý prostriedok si v rámci dokazovania vyberie, pričom podľa § 24 ods. 4 DP možno ako dôkaz použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K neprerokovaniu pripomienok a dôkazov, žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže pripomienky a dôkazy predložené zástupcom žalobcu vo vyjadrení k Protokolu, neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly. 22. K námietke, že daňová kontrola trvala viac ako jeden rok a preto je nezákonná, žalovaný uviedol, že daňová kontrola, ktorá začala dňa 15.07.2013, bola z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, rozhodnutím správcu dane č. 9900430/5/5631310/2013/Tah zo dňa 18.12.2013, prerušená od dňa 23.12.2013 do obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Po prijatí odpovede dňa 16.06.2015, pominuli prekážky pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, o čom správca dane upovedomil zástupcu žalobcu Oznámením č. 945052/2015 zo dňa 17.06.2015. Následne o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009, správca dane vyhotovil Protokol č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie zaslaný zástupcovi žalobcu. Jeho doručením dňa 19.11.2015, bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) DP daňová kontrola ukončená. Z uvedeného je zrejmé, že po odpočítaní doby v súlade s § 61 DP, daňová kontrola trvala 317 dní, t.j. bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 DP. Pokiaľ ide o ohraničenie maximálnej dĺžky lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií a v tejto súvislosti žalobca poukázal rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/32/2014, žalovaný uviedol, že v kontinentálnom systéme práva, ktorý platí aj v podmienkach Slovenskej republiky, nemajú súdne rozhodnutia všeobecnú právnu záväznosť, sú len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora majú precedenčnú povahu v podmienkach Slovenskej republiky a sú záväzné. Žalovaný trvá na tom, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s DP, maximálnu dĺžku lehôt pre poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, DP neurčuje. Lehota na poskytovanie informácií je upravená v čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 „... a to tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.“ Podľa IRA č. 1/2013/1100204/P - o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií v prípade, že daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH, zašle oddeleniu CLO urgenciu na vybavenie tejto žiadosti. Ak po uplynutí ďalších troch mesiacov v oblasti DPH, nebude stále k dispozícii odpoveď, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane uvedený postup dôsledne dodržal, o čom svedčí päť urgencií. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje vyššie uvedené tvrdenia žalobcu za neopodstatnené. 23. K námietke neprerokovania pripomienok a dôkazov správcom dane, žalovaný poukázal na § 68 ods. 3 DP s tým, že správca dane je povinný prerokovať pripomienky a dôkazy, ktoré žalobca predloží v lehote určenej vo výzve a na základe predložených pripomienok a dôkazov, správca dane zváži a určí potrebu ďalšieho dokazovania a jeho rozsah. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že zástupca žalobcu doručil správcovi dane dňa 27.01.2016 vyjadrenie k Protokolu a správca dane dňa 15.04.2016 prerokoval so zástupcom žalobcu predložené pripomienky a dôkazy, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, v zmysle ktorej zástupca žalobcu uviedol, že k skutočnostiam uvedeným v zápisnici sa vyjadrí písomne do 7 dní. Keďže pripomienky a dôkazy predložené zástupcom žalobcu vo vyjadrení k Protokolu neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť výsledok kontroly, správca dane trval na svojich záveroch z daňovej kontroly uvedených v Protokole a v súlade s § 68 ods. 3 DP vydal napadnuté rozhodnutie. 24. K námietke, že závery uvedené v Protokole sú nepreukázané, založené len na domnienke správcu dane, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré zástupca žalobcu predložil k daňovej kontrole. Zároveň žalovaný konštatoval, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia a povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať. Žalovaný pre úplnosť dodal, že správcovi dane bola zaslaná na vedomie informácia z rakúskeho ministerstva financií určená pre Daňové riaditeľstvo SR, ktorá obsahuje zoznam slovenských daňových subjektov, ktorým spoločnosť A. dodala v rokoch 2005 až 2010 vozidlá v osobitnom režime zdanenia, pričom žalobca v tomto zozname nie je uvedený, preto ostatné intrakomunitárne dodania v rokoch 2005 až 2010 boli uskutočnené v bežnom režime zdanenia. Vzhľadom k tomu, že uvedené informácie sa netýkajú daňových povinností žalobcu, neboli použité ako dôkaz počas výkonu daňovej kontroly, avšak tieto informácie svedčia o tom, že spoločnosť A. využívala aj osobitný režim zdanenia, avšak nie pri dodávkach uskutočnených pre žalobcu. 25. K námietke nevyhodnotenia predložených dôkazov ohľadom odpočtu DPH podľa rakúskeho zákona o DPH a nezdôvodnenia odmietnutia navrhovaných dôkazov, žalovaný uviedol, že základným právnym normatívom pri príprave zákona o DPH je šiesta smernica Rady 77/388/EHS, ktorá bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ES, preto žalovaný je názoru, že ustanovenia smernice EÚ o DPH boli prevzaté do slovenského zákona o DPH a je zrejmé, že obsah dokumentov predložených zástupcom žalobcu nemohol ovplyvniť výsledky predmetnej daňovej kontroly. Informácie uvedené na webovej stránke rakúskej finančnej správy, na ktoré sa odvoláva zástupca žalobcu, nie je v kompetencii žalovaného a ani správcu dane posudzovať, keďže sa týkajú platiteľa dane registrovaného pre daň v Rakúsku, v zmysle rakúskeho zákona o DPH. Rovnako návrh uvedený vo vyjadrení k Protokolu - vypočuť ako svedkov kontrolórov, ktorí vykonávali miestne zisťovania v roku 2010, správca dane správne považoval za neopodstatnený. 26. K námietkam, že správca dane postupoval pri daňovej kontrole len podľa zákona o DPH bez uplatnenia Smernice o DPH žalovaný uviedol, že vstupom do Európskej únie, Slovenská republika prijala záväzky, ktoré z členstva v únii vyplývajú a jedným z týchto záväzkov je povinnosť rešpektovať právny poriadok EÚ a konať na jeho základe a v súlade s ním. Jednou z povinností stanovených právom EÚ vo vzťahu k členským štátom je povinnosť do právnych poriadkov transponovať smernice prijaté inštitúciami EÚ. V Slovenskej republike sa smernice transponujú prostredníctvom zákonov alebo nariadení vlády. Základným právnym normatívom pri príprave zákona o DPH bola šiesta smernica Rady 77/388/EHS, ktorá bola neskôr nahradená smernicou Rady 2006/112/ES. Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky. 27. K tvrdeniu žalobcu, že vozidlá obstaral od fyzických osôb, čo preukazujú kúpne zmluvy a osvedčenia o evidencii vozidiel a nie od spoločnosti A., žalovaný uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel kúpnymi zmluvami uzatvorenými s fyzickými osobami - občanmi Slovenskej republiky, ktoré boli v čase uzatvorenia zapísaní ako vlastníci jednotlivých vozidiel v osvedčení o evidencii vozidla, pričom dodanie týchto ojazdených motorových vozidiel žalobcovi deklarovala aj spoločnosť A. P. X., a doklady preukazujúce ich dodanie boli zaslané ako prílohy k odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.500/322/1866/2011/FrúM, z ktorých správca dane zistil, že predmetné vozidlá prevzal v dňoch 12.05.2009 a 13.05.2009 zamestnanec žalobcu od spoločnosti A. P. GmbH, spolu s faktúrami a to niekoľko týždňov predtým, ako boli uzatvorené kúpne zmluvy na dodanie týchto vozidiel fyzickými osobami (občanmi SR), ktoré boli žalobcom predložené k daňovej kontrole. Správca dane o uvedenom zistení informoval zástupcu žalobcu počas ústneho pojednávania dňa 23.07.2015 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1209693/2015) a požiadal ho, aby sa k predmetným skutočnostiam vyjadril. Zástupca žalobcu doručil dňa 11.08.2015 vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č.1209693/2015, v ktorom sa k nadobudnutiu vozidiel nevyjadril. VI. Administratívne konane. 28. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009. Daňová kontrola začala dňa 15.07.2013 Oznámením o výkone daňovej kontroly č. 9900430/5/3115005/2013/Tah zo dňa 27.06.2013. 29. Z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/5631310/2013/Tah zo dňa 18.12.2013, ktoré bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.12.2013.3. Daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013 do obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal urgencie vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii: - urgencia ev. č. 9900430/5/1662342/2014/Tah zo dňa 29.04.2014, - urgencia ev. č. 9900430/5/3690598/2014/Tah zo dňa 30.07.2014, - urgencia ev. č. 9900430/5/4848713/2014/Tah zo dňa 31.10.2014, - urgencia ev. č. 9900430/5/243783/2015/Tah zo dňa 02.02.2015, - urgencia ev. č. 395301/2015 zo dňa 06.05.2015. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii bola zaslaná dožiadaným orgánom dňa 28.05.2015. Správca dane oznámením č. 945052/2015 zo dňa 17.06.2015 upovedomil žalobcu o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly. 30. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorý doručil zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, na vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, v lehote do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 25.11.2015 zástupca žalobcu doručil správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty o 30 pracovných dní na vyjadrenie k Protokolu. Správca dane žiadosti vyhovel a rozhodnutím č. 21350404/2015 zo dňa 02.12.2015 predĺžil lehotu na písomné vyjadrenie o požadovanú lehotu 30 pracovných dní. Zástupca žalobcu doručil správcovi dane dňa 27.01.2016 (v lehote určenej správcom dane), písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, pripomienky a dôkazy, ktoré správca dane prerokoval so zástupcom žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102943650/2016 zo dňa 15.04.2016. 31. Daňovou kontrolou bolo u žalobcu zistené, že v zdaňovacom období apríl 2009 nadobudol ojazdené osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa A. P. GmbH, Liesinger H. XX,XXXX G., T., IČ pre daň ATU51795400 (ďalej len „A. P. X.“), o čom dodávateľ vystavil faktúry. Išlo o vozidlá: Citroen C5 1.6 HDi,M., faktúra č.70079196 zo 7.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Renault Master 3.0 dCi,M., faktúra č.70079313 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Megane 1.5 dCi,M., faktúra č.70079399 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Megane 1.5 dCi,M faktúra č.70079402 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Renault Megane 1.5 dCi,M faktúra č.70079398 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX.XX EUR, Renault Lagúna 2.2 dCi,M faktúra č.70079401 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Peugeot 407 1.6 HD, M faktúra č.70079315 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault .Megane 1.5 dCi,M faktúra č.70079400 z 15.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Laguna 1.9 dCi,M faktúra č.70079601 z 21.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Renault Scenic 1.9 dCi,M faktúra č.70079692 z 21.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, VW Golf 2.0 C faktúra č.70079670 z 21.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Renault Scenic 1.9 dCi,M faktúra č.70079858 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Megane 1,5 dCi,M faktúra č.70080008 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Megane 1.5 dCi,M faktúra č.70080003 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Ford Mondeo 2.0 TDCi,G faktúra č.70079806 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Laguna 1.9 dCi,M faktúra č.70080058 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Scenic 1,9 dCi,M faktúra č.70079800 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Scenic 1.5 dCi,M faktúra č.70080076 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Renault Megane 1.9 dCi,M KM B faktúra č.70079860 z 28.4.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Spolu : XX.XXX,XX EUR. Na predmetných faktúrach za dodanie motorových vozidiel dodávateľ uviedol DPH 0% a zároveň uviedol poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG. Dodávateľ A. P. X. deklaroval intrakomunitárne dodania tovaru pre platiteľa - žalobcu v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácii v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). 32. Správca dane z informácií získaných v rámci výkonu miestneho zisťovania zistil, že spoločnosť A. P. X. dodala žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2009 aj ďalšie ojazdené motorové vozidlá a to: Ford .Mondeo 2.0 TDCi,G. G faktúra č.70079691 z 21.04.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Citroen C5 1.6 HDi,M faktúra č.70079453 z 21.04.2009, kúpna cena X.XXX,-EUR, Ford Mondeo 2.0 TDCi,G faktúra č.70079578 z 21.04.2009, kúpna cena X.XXX,XX EUR, Spolu : XX.XXX,XX EUR. Na predmetných faktúrach za dodanie motorových vozidiel dodávateľ uviedol DPH 0% a zároveň uviedol poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG. Dodávateľ A. P. X. deklaroval intrakomunitárne dodania tovaru pre platiteľa - žalobcu v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). 33. Správca dane vydal rozhodnutie č. 576107/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutie správcu dane napadnutým rozhodnutím č. 1400673/2016 zo dňa 03.08.2016, potvrdil. 34. Daňovou kontrolou bolo u žalobcu zistené, že v zdaňovacom období jún 2009 žalobca dodal - dňa 04.06.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Laguna 1.9 dCi, VIN číslo M odberateľovi S. Y., A. XXXX/XX, XXX XX W. X, Č. T., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVBA1112_090267 zo dňa 04.06.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,XX EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX EUR zo základu dane XXX,XX EUR. - dňa 06.06.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Laguna 1.9 dCi, VIN číslo M odberateľovi F. J., X. V.Q. XXX/XX, XXX XX A., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVBA1112_090278 zo dňa 06.06.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,-EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX EUR zo základu dane X.XXX,XX EUR. - dňa 10.06.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Ford Focus 1.8 TDCi, VIN číslo G odberateľovi T.E. T., L.. XX. P. XXXX/XX, XXX XX A. X, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVBA1130_090747 zo dňa 10.06.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,-EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX EUR zo základu dane XXX,XX EUR. - dňa 22.06.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Peugeot 407 1.6 HDI 110 FAP, VIN číslo M. odberateľovi T. P., K.Á. E. XXXX/XX, XXX XX R., o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVPP1912_090053 zo dňa 22.06.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,-EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,-EUR zo základu dane X.XXX,XX EUR. - dňa 23.06.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Megane 1.5 dCi, VIN číslo M odberateľovi W. V., W. T. XX, XXX XX A. X, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVBA1130_090791 zo dňa 23.06.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,-EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX EUR zo základu dane X.XXX,XX EUR. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca nadobudol uvedené osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa A. 12, XXXX Wien, Rakúsko., IČ pre daň ATU51795400, o čom dodávateľ vyhotovil faktúry č. 70080595, 70080058, 70080494, 70079315, 70079400. Dodávateľ na faktúrach uviedol DPH 0% a poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG a deklaroval intrakomunitárne dodania tovaru pre platiteľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). 35. Správca dane vydal rozhodnutie č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutie správcu dane napadnutým rozhodnutím č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016, potvrdil. 36. Daňovou kontrolou bolo u žalobcu zistené, že v zdaňovacom období november 2009 žalobca dodal - dňa 06.11.2009 na základe odberateľskej faktúry č. FVNT1630_090396 zo dňa 06.11.2009 ojazdené osobné motorové vozidlo Renault Megane 1.5 dCi, VIN číslo M odberateľovi E. M., A.. N.V. XXX/XX, XXX XX W. X, o čom vyhotovil odberateľskú faktúru č. FVNT1630_090396 zo dňa 06.11.2009. Na faktúre je uvedená cena vozidla v sume X.XXX,-EUR s poznámkou „mimo DPH“, pričom žalobca ako platiteľ na faktúre zároveň uviedol, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 vyplýva, že žalobca odviedol daň z dodania predmetného motorového vozidla vo výške XXX,XX EUR zo základu dane X.XXX,XX EUR. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca nadobudol uvedené osobné motorové vozidlo od zahraničného dodávateľa A. P. X., R. H. XX, XXXX G., T., IČ pre daň ATU51795400, o čom dodávateľ vyhotovil faktúru č. 70080003. Dodávateľ na faktúre uviedol DPH 0% a poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG a deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru pre platiteľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). 37. Správca dane vydal rozhodnutie č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutie správcu dane napadnutým rozhodnutím č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016, potvrdil. VII. Právne posúdenie. 38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 42. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 43. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 44. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú zároveň povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 45. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 46. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 49. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 50. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 52. Podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 53. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 54. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 55. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhotovenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 56. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 57. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o12 kalendárnych mesiacov. 58. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 59. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 60. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane oznámi účastníkom konania. 61. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 62. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa dňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do15 dní odo dňa spísania zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 63. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 64. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 65. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 66. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 67. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). 68. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudla podľa § 11 a 11a. VIII. Závery správneho súdu. 69. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného č.1400673/2016 zo dňa 03.08.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576107/2016 zo dňa 27.04.2016, čím žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume X.XXX,XX EUR. Rozhodnutie žalovaného č. 1401324/2016 zo dňa 03.08.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576403/2016 zo dňa 27.04.2016, čím žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume X.XXX,XX EUR. Rozhodnutie žalovaného č. 1402644/2016 zo dňa 03.08.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 576606/2016 zo dňa 27.04.2016, čím žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume XXX,XX EUR. 70. DP v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní preto je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zák.č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je upravený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na podmienky v § 49 ods.1 a 2 písm. a), § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). 71. Primárnou námietkou žalobcu je, že Protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaný dôkaz z dôvodov, že správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 DP, keďže daňová kontrola začala dňa 15.07.2013, ukončená bola Protokolom z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015 doručený žalobcovi dňa 19.11.2015, čím trvala 540 dní a zo strany správcu dane došlo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly, ktoré bolo neúčelné. Správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako dôvodnú. Správny súd skúmal postup správcu dane, či zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Túto otázku súd posúdil z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly pre medzinárodnú výmenu informácií, ako aj z pohľadu primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Na posúdenie, či bola dodržaná maximálna dĺžka daňovej kontroly je potrebné vymedziť deň začatia a deň skončenia daňovej kontroly. Daňová kontrola môže byť začatá dňom určeným v oznámení správcu dane o začatí daňovej kontroly alebo dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu alebo dňom, kedy bolo doručené oznámenie o určení dane podľa pomôcok, prípade zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 72. Z administratívneho spisu súd zistil, že daňová kontrola začala dňa 15.07.2013, ukončená bola Protokolom z daňovej kontroly č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015 doručený žalobcovi dňa 19.11.2015, čím trvala 540 dní. DP v § 46 ods. 10 určuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly v trvaní jeden rok, ktorú môže správca dane prerušiť, pričom DP rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. O obligatórne prerušenie daňovej kontroly ide v prípade, ak správca dane má vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Pokiaľ sa začalo konanie o inej skutočnosti alebo ak je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácii je na úvahe správcu dane, či daňovú kontrolu preruší, t.j. ide o fakultatívne prerušenie daňovej kontroly, čo je prípad prejednávanej veci. Správca dane pokračuje v daňovej kontrole z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Počas daňovej kontroly je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Z uvedeného vyplýva, že časový interval medzi začatím daňovej kontroly a jej ukončím môže byť dlhší než jeden rok. Práve v tomto kontexte je potrebné skúmať, či cez inštitút prerušenia daňovej kontroly nedochádza k neúčelnému a neprimeranému prerušeniu daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z medzinárodnej výmeny informácii rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku, ktorým je Protokol z daňovej kontroly a predstavuje závažný, intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy. Uvedené potvrdzuje charakter povinností vyplývajúce kontrolovanému daňovému subjektu počas daňovej kontroly. Preto cieľ daňovej kontroly nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, v dôsledku čoho sa v daňovom konaní uplatňuje zásada primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 3 ods. 2, § 44 ods. 1 veta druhá DP). 73. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 9900430/5/5535199/2013/Tah zo dňa 13.12.2013 požiadal o preverenie obchodov žalobcu s ojazdenými motorovými vozidlami za preverované obdobie, ktorou žiadal preveriť či boli skutočne predmetom dodania ojazdené automobily, v akom režime zdaňovania bol tovar dodaný, či vystavil platiteľ faktúry za predaj vozidiel, ... . Následne správca dane rozhodnutím č. 9900430/5/5631310/2013/Tah zo dňa 18.12.2013, podľa § 61 ods. 1 písm. b) DP prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií s tým, že daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi. Ako je uvedené v odseku 29. tohto rozhodnutia, správca dane orgánu príslušnému na medzinárodnú výmenu informácií, zaslal päť urgencií. Odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií bola doručená správcovi dane dňa 15.06.2015, ktorý oznámil žalobcovi pokračovanie vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola ukončená dňa 19.11.2015, kedy žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, prevzal Protokol z daňovej kontroly č.1670570/2015 zo dňa 13.11.2015 (§ 46 ods. 9 písm. a) DP). Z uvedeného je nesporné, že daňová kontrola bola prerušená od 23.12.2013 do 15.06.2015 (t.j. 12 mesiacov a 23 dní) a prebiehala v čase začatia daňového konania od 15.07.2013 do ukončenia daňového konania do 19.11.2015. 74. S poukazom na relevantne zistený skutočný stav v súlade s podanou námietkou, sa správny súd zaoberal otázkou, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly u žalobcu za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie a či postup správcu dane voči daňovému subjektu pri prerušení daňovej kontroly zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) a zároveň, či prerušenie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom t.j., či správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií požadoval taký druh informácií, ktoré mohli prispieť k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty, resp. či vyžiadanie týchto informácií bolo účelné. 75. Z administratívneho spisu súd zistil, že na faktúrach, ktoré správca dane zabezpečil pri miestnom zisťovaní (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 500/322/18343/10/FrűM zo dňa 30.07.2010 a č. 500/322/23239/10/FrűM zo dňa 07.10.2010) sú uvedené skutočnosti ako napr., že žalobca nadobudol uvedené osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa A. P. X. z T., o čom dodávateľ vyhotovil faktúry na ktorých uviedol DPH 0% a poznámku, že ide o oslobodenú dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6 (1) UStG a deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru pre žalobcu v období 2. štvrťrok 2009 aj v súhrnnom výkaze, z ktorého sa tieto údaje premietli do systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú informácie o intrakomunitárnych obchodoch). Napriek uvedenému, správca dane v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (č. 500/322/1866/2011/FriiM zo dňa 27.01.2011) požadoval potvrdenie uplatňovaného režimu DPH pri použitom tovare a žiadal uviesť hodnotu dodaného tovaru, ktorú už uviedla zahraničná zdaniteľná osoba. Na základe uvedených skutočností správny súd uzatvára, že uvedený postup správcu dane nebol efektívny, bol nadbytočný a tým došlo k neúmernému predĺženiu daňovej kontroly, ktorá nedôvodne zaťažila žalobcu. 76. Po ustálení otázky, či vyžiadanie medzinárodnej výmeny informácií bolo účelné, súd sa v ďalšom zaoberal prekrývajúcou otázkou, keďže prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené potrebou medzinárodnej výmeny informácií, či bola dodržaná zákonná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly. Túto otázku je potrebné riešiť v kontexte § 44 ods. 1 druhá veta DP v spojitosti s jednou zo základných zásad správy daní uvedenú v § 3 ods. 2 veta druhá DP, podľa ktorého je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. A zároveň explicitne v spojení s § 46 ods.10 prvá veta DP, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Zákaz prekročiť zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že daňový subjekt poskytuje správcovi dane nevyhnutnú súčinnosť. Pri tejto otázke správny súd vychádzal z posúdenia primeranosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly s poukazom na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH. Predmetné nariadenie Rady EÚ v čl. 10 a nasl. stanovuje lehotu tak, že dožiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. Preto samotnú dĺžku trvania daňového konania, ktorá je upravená zákonom a jej dĺžka je determinovaná prerušením daňovej kontroly s odkazom na § 61 ods. 4 DP, je potrebné prerušenie daňovej kontroly vykladať v kontexte vyššie uvedenej smernice k posúdeniu pominutia dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, keďže prerušenie daňovej kontroly je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. 77. V súvislosti s obranou žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť prerušenia konania do doby pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, správny súd vychádza z § 61 ods. 4 DP, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedenej Smernice s tým, že pominutie dôvodov pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehoty, stanovenej v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií na tri mesiace. Totiž bez aplikácie Smernice by vzniknutý stav spôsoboval právnu neistotu. 78. Správny súd zdôrazňuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov, v prípade jej prerušenia a prekročenia zákonnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, v svojich rozhodnutiach dôsledne zdôvodniť, t.j. aké zistenia vyplynuli z informácií získaných z medzinárodnej výmeny informácií pre potrebu ktorých bola daňová kontrola prerušená a aký mali tieto zistenia vplyv na konečné posúdenie a rozhodnutie veci. Preto ak rozhodnutia daňových orgánov takého zistenia - informácie neobsahujú, čo sú preskúmavané rozhodnutia, absentuje v nich zákonná požiadavka riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 DP, trpia vadou nepreskúmateľnosti. Táto požiadavka vyplýva z ustálenej judikatúry napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/20/2016 z 29.06.2017, sp. zn. 4So 226/04 „ ... že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán, vrátane daňového orgánu uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.“ Obdobne aj judikatúra českého Nejvyššího správního soudu napr. rozsudok č.j. 4 Azs 55/2003-51 z 22.01.2004 „ ... rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“ 79. Obranu žalovaného, že pri prerušení daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade s DP a odvolával sa aj na interný riadiaci akt č. 1/2013/1100204/P z 15.01.2013 - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie pri medzinárodnej výmene informácií, podľa ktorého, v prípade, ak daňový úrad neobdrží odpoveď po uplynutí štyroch mesiacov od zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH, zašle oddeleniu CLO urgenciu na vybavenie žiadosti a ak po uplynutí ďalších troch mesiacov nebude stále k dispozícii odpoveď na predmetnú žiadosť, daňový úrad zašle oddeleniu CLO ďalšiu urgenciu a naďalej bude sledovať lehoty na jej vybavenie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj keď žalovaný zasielal zahraničným daňovým orgánom viaceré urgencie, tak ako je uvedené v odseku 29. tohto rozhodnutia, v tejto súvislosti treba uviesť, že interný riadiaci akt nemôže meniť lehoty stanovené v čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011. Podľa názoru súdu, takýmto postupom správcu dane dochádza k obchádzaniu zákona a takýmto postupom správcu dane, by daňová kontrola mohla trvať neobmedzený čas. Správca dane pri výkone daňovej kontroly má dodržiavať zásadu proporcionality a účelnosti za primeranej rýchlosti konania, ktorá je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp konania v primeranej lehote je garantovaný Ústavou SR a vo vzťahu k verejnej správe je upravená v osobitných zákonoch. 80. Treba zdôrazniť, že daňová kontrola predstavuje zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, preto je dôležité, aby v jej priebehu bola dodržaná zásada proporcionality a účelnosti. Aj keď je pravda, že keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.zn. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená, nemožno však inštitút prerušenia konania zneužívať na predĺženie daňovej kontroly. Preto na prerušenie daňovej kontroly tak, ako súd vyhodnotil v odsekoch 71. až 79. tohto rozhodnutia nemožno prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t.j. účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Preto ak dôjde k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, o čas po ktorý bola daňová kontrola z tohto dôvodu prerušená, lehota na ukončenie daňovej kontroly sa nepredlžuje. V takom prípade, ak správca dane nerešpektuje zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly, poruší zásadu proporcionality a zákonnosti pri správe daní a ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť, správca dane prekročil zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly a protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. V prípade, že protokol použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je zavŕšením takéhoto daňového konania, je rovnako nezákonné. Tento právny názor správny súd oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf/35/2010. 81. Z dikcie § 3 DP upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale súčasne sú povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Aj keď je záujem štátu významný, avšak nie na úkor nedodržania práv účastníkov daňového konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.02.2019). 82. V súvislosti s ostatnými námietkami, ktoré sú predmetom žalôb a sú rovnako identické, správny súd uvádza, nakoľko esenciálnym dôvodom pre ktorý súd žalobám vyhovel je skutočnosť, že prerušenie daňovej kontroly bolo neúčelné, nedôvodné a v neprimeranej dĺžke, t.j. nebolo vykonané v súlade so zákonom, v dôsledku čoho Protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom (vyrubovacom) konaní, pričom predmetný Protokol bol použitý v daňovom konaní, v dôsledku čoho je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti, z dôvodu hospodárnosti konania sa správny súd s ostatnými námietkami nezaoberal (Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B.“). 83. Správny súd dodáva, ako už uviedol v odseku 7. tohto rozsudku, že z predmetnej daňovej kontroly bol vyhotovený jeden Protokol č. 1670507/2015 zo dňa 13.11.2015 na základe ktorého bol žalobcovi vyrubení rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún, júl, august, september, november, december 2009 jednotlivo, jednotlivo boli podané aj žaloby, t.j. bolo podaných osem žalôb proti žalovanému, ktoré spolu súvisia. V konaniach vedených pod sp.zn. 5S/205/2016, sp.zn. 5S/206/2016, sp.zn. 5S/207/2016, sp.zn. 1S/226/2016, sp.zn. 1S/227/2016 už bolo rozhodnuté, preto súd v konaniach vedených pred senátom 6S, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže išlo o tých istých účastníkov, rovnakú skutkovú a právnu argumentáciu, rozdiel bol len v inom zdaňovacom období, odkazuje aj na predmetné rozhodnutia tunajšieho správneho súdu. 84. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že v konaní žalovaného ako i správcu dane došlo k podstatnému porušeniu zákonných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, preto podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, bolo potrebné ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu opätovne rozhodnúť. IX. Trovy konania. 85. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).