Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200030 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200030.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Igor Čabra, notár so sídlom Notársky úrad Poprad, Námestie sv. Egídia 41/95, Poprad, IČO: 35517751, zastúpeného advokátkou JUDr. Valériou Janíkovou, so sídlom v Poprade, Zemplínska 2142/12, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia, so sídlom v Bratislave, Krasovského 3742/13, za účasti ďalšieho účastníka konania: minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2015-124 zo dňa 16.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister spravodlivosti SR v rámci svojich dohľadových oprávnení začal preverovať postup žalobcu na podnet Slovenskej advokátskej komory č. 106/996/2014, č. 168/1483/2014 zo dňa 22.7.2014, ktorý bol ministerstvu doručený dňa 25.7.2014. Ministerstvo vyzvalo žalobcu o zapožičanie spisov č. N 290/2013 a č. N 447/2013, ktoré mu boli doručené dňa 2.10.2014. Minister spravodlivosti SR dňa 27.7.2015 doručil žalovanému návrh na začatie disciplinárneho konania žalobcu. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. DK 9/2015-124 zo dňa 16.11.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože spísal notársku zápisnicu č. N 290/2013, Nz 14453/2013 NCRIs 14762/2013 zo dňa 2.5.2013 a notársku zápisnicu č. N 447/2013, Nz 23113/2013 NCRIs 23600/2013 zo dňa 10.7.2013, ktorými osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len NP alebo Notársky poriadok) napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky a závažným spôsobom porušil svoje povinnosti podľa § 91 ods. 1 NP vyplývajúce z tohto zákona. Žalobcu uznal za vinného zo spáchania správneho deliktu podľa čl. 16 ods. 1 písm. c/, čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR a uložil mu disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 900,- € splatnú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia; zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania Notárskej komore SR, ktoré vynaložila v súvislosti s týmto konaní, v sume XXX,XX € tiež do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca spísal notársku zápisnicu č. N 290/2015 a notársku zápisnicu č. N 447/2013 napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné predpoklady. V prípade notárskej zápisnice č. N 290/2013 žalobca nedostatočne opísal skutočnosti, najmä nadobúdací titul, odôvodňujúce ho na vydanie osvedčenia vyhlásenia účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tiež neuviedol presný deň, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čím porušil § 63 ods. 1 písm. c) NP, podľa ktorého osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice; osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v notárskej zápisnici sa uvádza k okolnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním len to, že svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v roku 1975. Od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudol najneskôr 1.1.1986. V druhom prípade týkajúcom sa tej istej zápisnice navrhovateľ (minister spravodlivosti SR) vytkol, že notár nerešpektoval skutočnosť, že jedným z pôvodných vlastníkov je aj Augustín E., nar. XX.X.XXXX, ktorého meno absentuje vo vyjadrení obce Mníšek nad K. zo dňa 18.4.2013. Žalobca argumentoval tým, že zákon bližšie neustanovuje formu a náležitosti tohto vyjadrenia, ani to, ktorý orgán obce má toto vyjadrenie vydať. Disciplinárna komisia sa nestotožnila s argumentáciou žalobcu a považovala jeho postup v tomto prípade za porušenie zákona, nakoľko žalobca mal dbať pri svojej činnosti o usporiadanie a istotu právnych vzťahov a o predchádzanie sporom a v prípade, že zistil nesúlad medzi čestnými prehláseniami a vyjadrením obce, mal na to upozorniť účastníka konania, aby listiny zosúladil a tým zjednal nápravu. Ako ďalšie pochybenie pri spísaní notárskej zápisnice uviedol navrhovateľ tú skutočnosť, že žalobca nedostatočne opísal skutočnosti, najmä nadobúdací titul, odôvodňujúce ho na vydanie osvedčenia vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca argumentoval tým, že splnomocnená zástupkyňa uviedla, že účastník odvodzuje svoje vlastnícke právo z prevodu realizovaného najneskôr v roku 1975 a tiež uviedla, že od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne a vlastnícke právo nadobudol najneskôr v roku 1986. Podľa navrhovateľa vôbec nie je zrejmé, aký prevod mal vydržateľ na mysli, o aký typ zmluvy ide a ani to, kto s kým ju mal uzavrieť a kedy presne sa tak malo stať. V tomto smere sa disciplinárna komisia plne stotožnila s konštatovaním navrhovateľa - ministra spravodlivosti SR, že účastník nesplnil zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Aj táto skutočnosť v prípade žalobcu ako notára a osoby s právnickým vzdelaním zvýrazňuje závažnosť disciplinárneho previnenia. V prípade týkajúcom sa notárskej zápisnice č. N 447/2013 navrhovateľ kládol žalobcovi za vinu tie isté pochybenia ako pri spísaní zápisnice č. N 290/2013, t.j. nedostatočne opísal skutočnosti, najmä nadobúdací titul, odôvodňujúce ho na vydanie osvedčenia vyhlásenia účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neuviedol presný deň, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ má za to, že v prípade nezistených vlastníkov nebolo pri spísaní notárskej zápisnice predložené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu. Ak žalobcovi bola táto skutočnosť známa, mal to pojať do notárskej zápisnice. Žalobca uviedol, že splnomocnená zástupkyňa doložila čestné vyhlásenie osôb, ktorým svedčil posledný zápis v katastri nehnuteľností, čestné prehlásenia ľudí znalých miestnych pomerov, ktorí uviedli, že od roku 1980 účastník vstúpil do držby po svojich predchodcoch, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli neformálnou darovacou zmluvou. Menovaný počas celej doby užívania nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Zároveň doložil potvrdenie obce Mníšek nad K. preukazujúce právne nástupníctvo po osobách, ktorým svedčí posledný zápis v KN. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, pretože z vyjadrenia obce S. nad K. sa nemožno domnievať, že išlo o jediného právneho nástupcu. Žalobca uviedol, že z týchto listín, teda potvrdenia obce S. nad K.dom a čestných prehlásení osôb znalých miestnych pomerov, je možné odvodiť, že účastník bol jediným právnym nástupcom. Disciplinárna komisia má za to, že žalobca nedostatočne zdôvodnil motívy, pre ktoré prijal vyhlásenie právnej zástupkyne, ani dodatočne nevedel spresniť deň, ani obdobie, kedy k vydržaniu došlo. V notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX úplne odignoroval pôvodných vlastníkov uvedených bez identifikátora a ich vyhlásenia, ani vyhlásenia ich právnych nástupcov, pokiaľ o nich vedel a nedoložil ich do zápisnice. Napriek tomu, že žalobcovi malo a muselo byť z uvedeného zrejmé, že neboli splnené zákonné predpoklady vydržania, „vyhlásenie“ účastníka osvedčil. Táto skutočnosť svedčí buď o zjavnej neodbornosti žalobcu, alebo o týchto dostatkoch vyhlásenia účastníka vedel a napriek tomu jeho „vyhlásenie“ osvedčil a v takomto prípade môže ísť o úmyselné porušenie zákona zo strany disciplinárne obvineného. V tomto kontexte mala disciplinárna komisia pre návrh navrhovateľa na uloženie disciplinárneho opatrenia aj pochopenie. Je pravdou, že zákon v súvislosti s oprávnenou držbou upravuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, avšak v posudzovanom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že držba, ak vôbec bola, bola neoprávnená. Nakoľko neboli splnené ani samotné zákonné predpoklady vydržania, žalobca mal aj z tohto dôvodu vykonanie úkonu - spísanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní odmietnuť. Jednou z obligatórnych náležitostí notárskej zápisnice je uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo (§ 63 písm. c/ NP). Žalobca tento deň v notárskej zápisnici vôbec neuviedol a ani nie je zrejmý z jej príloh, hoci tento údaj musí obsahovať notárska zápisnica. Pokiaľ účastník nevykonal také vyhlásenie, z ktorého by bol zrejmý deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, žalobca mal aj z tohto dôvodu vykonanie úkonu odmietnuť. Pre úplnosť disciplinárna komisia poukazuje aj na nejasnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť okolností nadobudnutia vlastníctva, či neuvedenia dňa, ktorým bolo nadobudnuté vlastníctvo, ako vyplýva z príloh k notárskej zápisnici. Nielen spisovanie notárskych zápisníc o právnom úkone, ale aj spisovanie notárskych zápisníc o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 NP je notárskou činnosťou a notári svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahov a o predchádzanie sporom (§ 2 ods. 2 NP). Notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom (§ 36 ods. 1 NP). Disciplinárna komisia zohľadnila pri výške uloženej peňažnej pokuty aj tú skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o notára s dlhoročnou praxou a nerešpektovanie výslovných ustanovení zákona z jeho strany svedčí buď o jeho neodbornosti, čo je vzhľadom na dĺžku jeho praxe ničím neospravedlniteľné, alebo o tom, že nie sú splnené podmienky vydržania. To, že neodmietol vykonať úkon napriek tomu, že mal na to minimálne tri zákonné dôvody, svedčí, že tak mohol urobiť úmyselne zo zištných dôvodov a v takom prípade by bolo jeho konanie v rozpore aj s elementárnymi princípmi morálky a etiky. V súvislosti s majetkovými pomermi žalovaného si disciplinárna komisia obstarala písomný prehľad mesačných platieb žalobcu do Centrálneho informačného systému (CIS) Notárskej komory SR za úkony notárskej činnosti, ktoré si vyžadujú prístup do CIS, za ktorý notári platia poplatky, a to za obdobie január 2013 až december 2014 a na porovnanie prehľad priemerných mesačných platieb všetkých notárov za rovnaké obdobie. Z týchto platieb je možné rámcovo odhadnúť príjem notára za príslušný mesiac. Z uvedeného porovnania je nepochybné, že žalobca mal za uvedené obdobie každý mesiac nadpriemerné príjmy oproti tomu, aký bol priemer medzi všetkými notármi, pričom poplatky CIS vo väčšine mesiacoch boli niekedy aj jeden a pol násobne väčšie oproti priemeru notárov. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný nepochybne za preukázané, že v prípade spísania notárskych zápisníc č. J. a č. N XXX/XXXX sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal žalobca a že tento skutok je disciplinárnym previnením, pričom ide o závažné porušenie povinností disciplinárne obvineného vyplývajúc z citovaných ustanovení Notárskeho poriadku a Občianskeho zákonníka, a preto uloženie peňažnej pokuty vo výške XXX.,- € považoval za primerané. Z prehľadu platieb žalobcu do CIS je zrejmé, že nie je predpoklad, že uloženie takejto pokuty by mu spôsobilo existenčné problémy. Žalobca neuviedol žiaden dôvod na zníženie pokuty, ani žiadne poľahčujúce okolnosti, za ktorých spáchal disciplinárne previnenie a ani disciplinárna komisia vykonaným dokazovaním nič také nezistila. Žalobca v priebehu celého konania neprejavil žiadne známky účinnej ľútosti nad svojím konaním, čo mu je na ťarchu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2015-124 zo dňa 16.11.2016, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal, že notárska zápisnica č. N 290/2013 obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 NP, a to vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok oprávnenej držby (prevod z roku 1975), trvanie, nepretržitosť držby, označenie dôkazov, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, a v zápisnici je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo. Účastník doložil vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v KN preukazuje vlastnícke právo, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Potvrdením obce preukázal právne nástupníctvo po osobách, ktorým svedčí posledný zápis v KN a ktoré potvrdili existenciu právneho titulu, nespornosť, dobromyseľnosť a nerušenosť držby. Obec nemala výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Postupoval podľa stanoviska Prezídia žalovaného schváleného uznesením č. 214/2011 zo dňa 14.1.2011 s tým, že vyjadrenia obce ani Slovenského pozemkového fondu podľa § 63 ods. 1 písm. a/ bod 3 NP nie sú obligatórne. 4. Disciplinárna komisia si nevyžiadala spisy č. N 290/2013 ani N 447/2013 s prílohami, a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Obe zápisnice podľa jeho názoru obsahujú deň vzniku vlastníckeho práva. 5. Trvá na tom, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Návrh ministra spravodlivosti SR na začatie disciplinárneho konania bol len v rovine úvah bez konkrétnych argumentov. Namietal aj nešpecifikovanie výroku o náhrade trov konania, preto rozhodnutie považuje za zmätočné, nezrozumiteľné, a tým nepreskúmateľné. Zistenie skutkového stavu nepostačuje na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý žalovaný zobral ako základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore so spismi č. N 290/2013 a N 447/2013 a ich prílohami. 6. Vo veciach disciplinárneho trestania sa subsidiárne použijú ustanovenia trestného zákonodarstva, zásady ukladania trestov a vyvodzovania trestnej zodpovednosti podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa jeho názoru žalovaný porušil základné zásady trestného konania: prezumpciu neviny, in dubio pro reo, nepreukázanie viny obvinenému, nullum crimen sine lege. Poukázal na hmotnoprávne vady výrokovej časti disciplinárneho rozhodnutia, pretože zákonná skutková podstata disciplinárneho previnenia notára je upravená v § 91 NP; napriek tomu žalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol, že sa mal dopustiť porušenia nie ustanovenia NP, ale čl. 16 ods. 2 písm. a/, čl. 16 ods. 3 písm. b/ Disciplinárneho poriadku žalovaného. Disciplinárny poriadok je vnútorným organizačným predpisov (normatívnym správnym aktom) orgánu záujmovej samosprávy a je záväzný pre samotný správny orgán. Celé disciplinárne trestanie notára má zákonný podklad v § 91 NP a vzhľadom na absenciu tohto ustanovenia vo výroku rozhodnutia ide o takú závažnú vadu rozhodnutia, pre ktorú je nepreskúmateľné. 7. Vady výroku rozhodnutia videl aj v neuvedení miesta, času a spôsobu spáchania disciplinárneho deliktu, tieto skutočnosti napokon nie sú uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie považuje preto za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. S poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku (č. sťažnosti 30544/96, rozsudok zo dňa 21.1.1999) na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať a odpovedať presvedčivým spôsobom; zároveň musí presvedčivo rozhodnutie odôvodniť a uviesť, aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu vyplýva. Aj na každý irelevantný argument žalobcu musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, t.j. stručne objasniť, prečo je jeho argument nedôvodný. Tieto náležitosti napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje. Poukázal aj na zmätočnosť poučenia o opravnom prostriedku v rozhodnutí žalovaného, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie preskúmava miestne príslušný krajský súd podľa § 117 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Ustanovenie § 117 SSP však nerieši otázku príslušnosti súdu, ale priebeh pojednávania technickými prostriedkami. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nebol navrhovateľom disciplinárneho konania. K poukazu žalobcu na zmätočnosť poučenia o opravnom prostriedku uviedol, že ide o chybu v písaní a namiesto § 117 SSP malo byť správne uvedené § 177 a nasl. SSP. 9. Ďalší účastník konania - navrhovateľ disciplinárneho konania, minister spravodlivosti SR - sa k žalobe písomne nevyjadril. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Ďalšie podanie žalobcu 11. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 25.3.2019, doručenom správnemu súdu dňa 26.3.2019, namietal premlčanie zániku zodpovednosti za jeho disciplinárneho previnenie. Disciplinárne konanie má charakter konania za deliktuálnu zodpovednosť a platia v ňom zásady trestnoprávnej zodpovednosti. Disciplinárny poriadok sa zmieňuje o premlčaní, no bližšie ho neupravuje, neobsahuje lehotu, preto je podľa názoru žalobcu potrebné anológiou legis a postupovať podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.), ktorý v § 20 upravuje zánik zodpovednosti za priestupok tak, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. 12. K spísaniu notárskych zápisníc č. N 290/2013 došlo dňa 2.5.2013 a pri zápisnici č. N 447/2013 dňa 10.7.2013, preto pri prvej zápisnici došlo k premlčaniu disciplinárneho previnenia dňa 2.5.2015 a pri druhej zápisnici dňa 10.7.2015. Disciplinárne konanie bolo právoplatne ukončené doručením písomného rozhodnutia dňa „28.12.2018“, teda po uplynutí lehoty podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Na premlčanie disciplinárneho previnenia správny súd prihliada ex offo aj v súvislosti s § 195 písm. b/ SSP. 13. Namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.11.2016 nie je totožný s výrokom vyhláseného rozhodnutia tak, ako je uvedený v zápisnici z pojednávania dňa 16.11.2016, čím došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. V. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 10.4.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu ďalšieho účastníka konania a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. 15. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka uviedla, že žalobca sa rovnakých pochybení dopustil viackrát a predložila ďalšie návrhy ministerky spravodlivosti SR na začatie disciplinárneho konania voči nemu. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 NP disciplinárna komisia má päť členov (ods. 1). Disciplinárna komisia koná a rozhoduje v trojčlennom senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny poriadok (ods. 3). 18. Podľa § 63 NP osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať: (a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, (b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, (c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ods. 1). Účastník nemôže urobiť vyhlásenie podľa odseku 1 v zastúpení (ods. 2). Ak obec vo svojom vyjadrení podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu dotknuté záujmy neoznačí alebo sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že záujmy obce nie sú dotknuté (ods. 3). Ak sa právnická osoba podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady (ods. 4). 19. Podľa § 89 ods. 1 NP štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. 20. Podľa § 91 ods. 1 NP disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, 1a) zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. 21. Podľa § 91 ods. 2, ods. 3 NP za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie (ods. 2). Disciplinárne opatrenia sú: (a) písomné pokarhanie, (b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, (c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, (d) zbavenie notárskeho úradu (ods. 3). 22. Podľa § 92 NP návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 23. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 NP disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov (ods. 1). Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia (ods. 3). 24. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárnymi opatreniami sú: peňažná pokuta až do výšky 3 300 €. 25. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len disciplinárny návrh) podáva navrhovateľ v písomnej forme a adresuje ho predsedovi disciplinárnej komisie na adresu sídla komory (ods. 1). Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vo veciach súvisiacich s činnosťou notára ako súdneho komisára návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať za tých istých podmienok aj predseda príslušného krajského súdu (ods. 2). 26. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím: uzná disciplinárne obvineného za vinného ak sú splnené podmienky. 27. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku: - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a/ tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 28. Podľa čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje predseda senátu, uvedie v ňom, v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu, ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia a uvedením disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, výrok o trovách konania, ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a dátum a miesto vyhlásenia. 29. Podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne obvinený. VII. Posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o uznaní žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho deliktu podľa § 91 ods. 1 NP a jeho sankcionovanie pokutou v sume XXX,- €. Žalobca namietal premlčanie disciplinárneho stíhania podľa zákona č. 372/1990 Zb., nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci. 31. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci X. proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 32. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému z disciplinárneho deliktu viac práv ako Notársky poriadok a Disciplinárny poriadok z hľadiska použitia absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie za zbiehajúce sa delikty (jednočinný alebo viacčinný súbeh správnych deliktov) a ďalších zásad trestného konania, je nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť pred Notárskych poriadkom aj Disciplinárnym poriadkom pri tomto aspekte. 34. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 35. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žalobcu o „premlčaní disciplinárneho previnenia“ podľa zákona č. 372/1990 Zb. v dvojročnej lehote od jeho spáchania. Žalobca zastáva názor, že na vec disciplinárneho trestania sa má analogicky použiť zákon č. 372/1990 Zb. Argument žalobcu nie je správny z nasledovných dôvodov: k zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt môže prísť len za podmienok výslovne určených v zákone. V tomto prípade ide o Notársky poriadok, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje podmienky zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt, teda neupravuje lehotu, v ktorej by bol správny orgán povinný o delikte rozhodnúť. V ustanovení § 92 NP je upravená len subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorá bola v predmetnej veci dodržaná: subjektívna jednoročná prekluzívna lehota začala plynúť dňa 2.10.2014, kedy sa minister spravodlivosti SR dozvedel o dôvodoch na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania po predložení spisov č. N 290/2013 a č. N 447/2013 žalobcom, a plynula do 2.10.2015; objektívna trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňa 2.5.2013 a 10.7.2013 spísaním oboch dotknutých notárskych zápisníc o vydržaní a uplynula dňa 2.5.2016 a 10.7.2016; návrh na začatie disciplinárneho konania minister spravodlivosti SR podal u žalovaného dňa 27.7.2015, teda včas v objektívnej aj subjektívnej lehote podľa § 92 NP. Notársky poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb., či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt alebo v akejkoľvek inej otázke. Je potrebné si uvedomiť, že judikatúra ESĽP aj Dohovor poskytujú obvineným z disciplinárnych deliktov viac práv v otázke kvalifikácie skutku ako trestného, aplikáciu trestnoprávnych zásad pri ukladaní trestov, a preto majú v tejto otázke prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na to sa na trestanie za disciplinárne delikty primerane aplikujú zásady trestného práva, nie však priestupkového práva. Hoci aj trestné právo obsahuje ustanovenia o zániku zodpovednosti za trestný čin, je nevyhnutné mať na pamäti, že ide o explicitnú právnu úpravu pre oblasť trestných činov, ktorá pri disciplinárnych deliktoch notárov podľa Notárskeho poriadku chýba. Ďalším právnym predpisom potenciálne upravujúcim zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt, je Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR vydaný na základe § 34 ods. 3 NP. Ak aj Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR obsahuje ustanovenie o premlčaní v súvislosti so zastavením disciplinárneho konania bez toho, aby súčasne upravil počítanie premlčacích lehôt, ide o obsolétne ustanovenie, ktoré nemožno aplikovať práve pre absenciu exaktnej právnej úpravy premlčania. Aplikácia zákona č. 372/1990 Zb. na disciplinárny delikt žalobcu nevyplýva ani z judikatúry ESĽP o disciplinárnych deliktoch. 36. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR citovanej vyššie aj v zmysle čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR bolo povinnosťou žalovaného vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho priestupku dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania disciplinárneho deliktu: a. miesto spáchania - notársky úrad žalobcu so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, b. spôsob spáchania - spísanie notárskych zápisníc č. N 290/2013, Nz 14453/2013 NCRIs 14762/2013 zo dňa 2.5.2013 a č. N 447/2013, Nz 23113/20103 NCRIs 23600/2013 zo dňa 10.7.2013, ktorými osvedčil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 NP napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky, c. čas spáchania - dňa 2.5.2013 a dňa 10.7.2013, kedy boli spísané notárske zápisnice. K spôsobu spáchania disciplinárneho deliktu správny súd ešte uvádza, že nepochybuje o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu, pretože v notárskej zápisnici č. N 290/2013, Nz 14453/2013 NCRIs 14762/2013 zo dňa 2.5.2013 absentuje uvedenie nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva (uviedol len, že malo ísť o prevod realizovaný najneskôr v roku 1975, no bližšie ho nešpecifikoval z hľadiska druhu ani času realizácie), presného dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva (uviedol len, že najneskôr to malo byť 1.1.1986 bez toho, aby identifikoval dôvody, ktoré ho k takému vágnemu časovému určeniu viedli a prečo už nemohlo konkrétne dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj pred 1.1.1986), tak ako to vyžaduje § 63 ods. 1 písm. a/, písm. c/ NP. K uvedenej notárskej zápisnici síce bolo pripojené vyjadrenie obce Mníšek nad Popradom, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva, no neuvádza sa v ňom Augustín Hanišák a žalobca sa túto nezrovnalosť ani len nesnažil odstrániť. Rovnako správny súd nepochybuje o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu v prípade notárskej zápisnice č. N 447/2013, Nz 23113/20103 NCRIs 23600/2013 zo dňa 10.7.2013 v znení opravnej doložky zo dňa 5.8.2013, v ktorej absentuje uvedenie nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva (uviedol len, že malo ísť o právne nástupníctvo po osobách, ktorým svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností najneskôr v roku 1975, no bližšie právne nástupníctvo ani nadobúdacie tituly nešpecifikoval z hľadiska druhu ani času realizácie), presného dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva (uviedol len, že najneskôr to malo byť 1.1.1986 bez toho, aby identifikoval dôvody, ktoré ho k takému vágnemu časovému určeniu viedli). Hoci k uvedenej notárskej zápisnici bolo pripojené vyjadrenie obce Mníšek nad Popradom, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva, nemožno ho považovať za úplné, pretože v časti týkajúcej sa právneho nástupníctva nie je uvedené, či je Vojtech Dulák ako osoba, ktorá mala vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa spomínanej notárskej zápisnice spísanej žalobcom, jediným právnym nástupcom. Vyjadrenie obce bolo v tejto časti spochybnené sťažnosťou Pavla Živčáka a Augustína Hanišáka adresovanou Slovenskej advokátskej komore, ktorý uvádza, že je tiež právnym nástupcom po osobách uvedených vo vyjadrení obce Mníšek nad Popradom. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že postupoval podľa stanoviska Prezídia Notárskej komory SR č. 214/2011 zo dňa 14.1.2011, že vyjadrenia obce a Slovenského pozemkového fondu nie sú obligatórne pri spísaní osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice. Ak by aj také stanovisko existovalo, čo žalobca nepreukázal, nemalo by vplyv na rozhodnutie v predmetnej právnej veci, pretože Notársky poriadok v § 63 tieto náležitosti obligatórne vyžaduje a stanovisko by bolo v rozpore so zákonom. V takom prípade je potrebné postupovať podľa zákona a nie podľa stanoviska, ktoré zákon nerešpektuje, a preto je tento argument žalobcu bezpredmetný. 37. Nie je pravdou, žeby žalovaný v rozhodnutí neuviedol ustanovenie Notárskeho poriadku, ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť - jednoznačne vo výroku uviedol, že žalobca porušil § 91 ods. 1 NP. Okrem toho sú vo výroku rozhodnutia správne uvedené aj ustanovenia Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (čl. 16 ods. 1 písm. c/, čl. 16 ods. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 písm. b/), pretože podľa § 34 ods. 3 druhá veta NP konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upravuje disciplinárny poriadok. Ide síce o podzákonný predpis procesného charakteru, ktorý musí byť v súlade so zákonom - Notárskym poriadkom - no jeho relevancia a záväznosť vyplývajú priamo z § 34 ods. 3 druhá veta NP. Uvedenie ustanovení Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR do výroku má preto zákonné opodstatnenie a postup žalovaného je plne v súlade s Notársky poriadkom. 38. Žalobca namietal, že v konaní o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 9/2010 Z.z.) boli dotknuté notárske zápisnice vyhodnotené ako súladné so zákonom a v disciplinárnom konaní už boli vyhodnotené opačne. Správny súd k tejto námietke uvádza, že Notársky poriadok ani Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR nevyžadujú ako podmienku sine qua non pre začatie disciplinárneho konania notára podanie sťažnosti proti notárovi namietajúcej ten istý právny úkon a vyhodnotenie sťažnosti rovnako ako v disciplinárnom konaní. Inými slovami, zákon nekladie podmienku vyhodnotiť konanie notára v disciplinárnom konaní a v konaní o sťažnosti rovnakým spôsobom. Je potrebné si uvedomiť iný rozsah dokazovania v disciplinárnom konaní a v konaní o sťažnosti, iný vecne príslušný orgán aj následky zistených nezrovnalostí. Kým v konaní o sťažnosti je vecne príslušným orgánom prezídium Notárskej komory SR, o disciplinárnom delikte koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená zákonom. Následkom zisteného pochybenia na základe podanej sťažnosti je opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré zákon č. 9/2010 Z.z. bližšie nedefinuje. Za spáchanie disciplinárneho deliktu disciplinárna komisia ukladá disciplinárne opatrenie, ktorým je písomné pokarhanie, peňažná pokuta až do výšky X XXX eur, pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov alebo zbavenie notárskeho úradu. Dokazovanie v konaní o disciplinárnom delikte je v zmysle čl. 12 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR zamerané na zistenie, či konanie notára má protiprávny charakter, či napĺňa znaky disciplinárneho deliktu a ktorý notár ho spáchal, za tým účelom používa dôkazné prostriedky, ktorými sú výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov a ďalšie prostriedky získané v súlade so zákonom. Takýto štandard dokazovania však v konaní o sťažnosti absentuje. Z uvedeného dôvodu sú oba inštitúty od seba nezávislé a námietka žalobca sa stáva bezpredmetnou. Navyše, nevykonanie dokazovania v konaní o sťažnosti vyplýva aj zo samotného oznámenia o vybavení sťažnosti č. S/21/2014 to dňa 13.5.2014, kde je odcitovaná samotná notárska zápisnica č. N 447/2013 zo dňa 10.7.2013 s tým, že obsahuje vyhlásenie splnomocnenej zástupkyne I. JUDr. Marty Konkoľovej a uvádza sa v nej, že obsahuje čestné prehlásenie dotknutých vlastníkov, ktorí nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva, a teda obsahuje všetky zákonné náležitosti. 39. Žalovaný správne a dostatočne zistil vo veci skutkový stav, obsahom administratívneho spisu sú obe notárske zápisnice spolu s ich prílohami (geometrický plán č. X/XXXX zo dňa 21.2.2013, výpisy z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k.ú. Mníšek nad Popradom, vyjadrenia obce Mníšek nad Popradom, čestné vyhlásenia dotknutých spoluvlastníkov, postúpenie sťažnostného spisu zo Slovenskej advokátskej komory, sťažnosť Pavla Živčáka a Augustína Hanišáka, návrh JUDr. Marty Konkoľovej na znovuzápis osvedčenia o vydržaní do katastra nehnuteľností, oznámenie Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odporu, zo dňa 10.12.2013 adresované Pavlovi Živčákovi), žalobca mal možnosť sa v disciplinárnom konaní vyjadriť, navrhovať vykonanie dôkazov a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Z uvedeného dôvodu je opakované vyžiadanie spisov č. J. nadbytočné, rozhodujúce je znenie samotných notárskych zápisníc, pri ktorých spísaní žalobca pochybil. 40. Správny súd považuje odôvodnenie trov disciplinárneho konania síce za stručné, ale jasne dávajúce odpoveď, v akej súvislosti trovy vznikli - išlo o náhradu hotových výdavkov (cestovných náhrad a stravného) členov disciplinárneho senátu v súvislosti s ich účasťou na pojednávaní dňa 16.11.2016. Z uvedeného dôvodu žalovaný zaviazal žalobcu na ich úhradu podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v spojení s § 34 ods. 3 NP. Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti tejto časti rozhodnutia je na základe uvedeného bezpredmetná. 41. Žalobca namietal až v následnom podaní zo dňa 25.3.2019, t.j. po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby, že výrok rozhodnutia žalovaného sa nezhoduje s výrokom vyhláseným na pojednávaní, nešpecifikoval však, v čom konkrétne sa líši. Z hľadiska koncentračnej zásady (§ 183 SSP) ide o argument vznesený po uplynutí lehoty na podanie žaloby a správny súd teda nemá dôvod sa ním zaoberať. Marginálne však uvádza, že z hľadiska skutku (miesta, času a spôsobu spáchania disciplinárneho previnenia), sankcie, citovaných ustanovení NP a Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR aj náhrady trov disciplinárneho konania sú úplne identické. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Ak by aj správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu jemne odlišného použitia slovných spojení medzi zápisnicou o pojednávaní dňa 16.11.2016 a napadnutým rozhodnutím č. D 9/2015-124 zo dňa 16.11.2016, hoci z hľadiska skutku, sankcie, citovaných ustanovení NP a Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR aj náhrady trov disciplinárneho konania sú úplne identické, formálne by sa len zopakovalo administratívne konanie bezo zmeny jeho výsledku vo vzťahu k žalobcovi. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neviedol by k efektívnej ochrane práv žalobcu. 42. Podľa názoru správneho súdu si žalobca nesprávne vysvetľuje rozhodnutie ESĽP vo veci vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku (č. sťažnosti 30544/96, rozsudok zo dňa 21.1.1999). Žalovaný je povinný dať odpoveď na všetky relevantné skutočnosti a námietky uvádzané účastníkom konaniam, čo sa v predmetnej veci aj stalo. Správny orgán nie je povinný odpovedať na irelevantné námietky účastníka konania, ktoré nemajú vplyv na konanie a meritórne rozhodnutie vo veci, a to ani okrajovo. Z tohto rozhodnutia nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu .Tieto závery plne korešpondujú s rozhodovacou činnosťou ESĽP (napríklad Georiadis proti Grécku zo dňa 29.5.1997, Higgins proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998) aj Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 56/01, II. ÚS 224/09, III. ÚS 341/07, IV. ÚS 115/03, atď.). Rozhodnutie žalovaného nevykazuje preto žiadne znaky arbitrárnosti a opomenutia pre vec podstatných argumentov žalobcu a z uvedeného dôvodu je táto námietka žalobcu neopodstatnená. 43. Uvedenie chybného ustanovenia SSP v poučení napadnutého rozhodnutia žalovaného č. DK 9/2015-124 zo dňa 16.11.2016 - namiesto § 177 SSP žalovaný nesprávne uviedol § 117 SSP - nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v takej intenzite, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia. Evidentne ide o chybu v písaní, lehota na podanie žaloby je uvedená správne podľa § 93 ods. 3 druhá veta NP a aj keby bola správna žaloba podaná na miestne nepríslušný krajský súd, tento by ju postúpil miestne príslušnému krajskému súdu postupom podľa § 18 ods. 2 SSP s tým, že účinky podanej žaloby by zostali zachované (§ 18 ods. 5 SSP). Z uvedeného dôvodu nemohli byť práva žalobcu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného dotknuté. 44. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov, judikatúry súdov SR aj ESĽP dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, v jeho konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože mu neuložil takú povinnosť, ktorá by mu spôsobila vznik trov. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).