Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200094 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200094.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: INTERREST spol. s.r.o., IČO: 00 699 071, Nedbalova 14, Bratislava, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely Kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/ A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0353/99/2016 zo dňa 08.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0353/99/2016 zo dňa 08.11.2016 m e n í tak, že v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie sa rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0340/01/2015 zo dňa 20.05.2016 mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu vo výške XXX,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet orgánu verejnej správy prvého stupňa. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Dňa 03.11.2015 vykonali inšpektori prvostupňového správneho orgánu kontrolu v prevádzke žalobcu „Caffe Štúdio Club“, Nedbalova 14, Bratislava zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení neskorších predpisov) ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo ako „zákon“, ktorej výsledok bol spísaný v inšpekčnom zázname. 2. Pri výkone kontroly bolo zistené, že žalobca ako predávajúci nesprávne účtoval ceny pri predaji výrobkov, keď na vykonaný kontrolný nákup zo strany inšpektorov (vyprážaný syr - Eidam s tatarkou a 6,80/100g, hranolky 2,50/100g, 0,5l čapované pivo Krušovice 12 °C a 2,10 eur/0,5l, 7g káva Espresso a 1,90 eur/por.) zaúčtoval navyše 1 kus tatarská a 1eur/1ks napriek tomu, že uvedená tatarská omáčka bola zahrnutá už v predajnej cene vyprážaného syra - Eidam, nakoľko v ponukovom lístku predávajúceho s názvom hlavné jedlá bolo uvedené „100g vyprážaný syr - Eidam s tatarkou (1,3,7) a 6,80 eur“, čím došlo k predraženiu nákupu a priamemu poškodeniu spotrebiteľa o 1 euro. Takýmto konaním podľa správneho orgánu došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán začal konanie o uložení pokuty, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 14.05.2016, pričom uviedol, že pri servírovaní jedla z kuchyne urobila kuchárka chybu a nevydala spolu s jedlom aj tatarskú omáčku, ktorá je súčasťou jedla. Nakoľko hosť (inšpektor správneho orgánu) požadoval tatarskú doplniť, avšak obsluhujúca nevedela, že táto nie je spolu s jedlom na tanieri, považovala požiadavku za novú objednávku a tú aj zaznamenala do registračnej pokladnice. Týmto omylom sa zaúčtovalo zákazníkovi naviac za nákup 1 euro. Chybu si priznala kuchárka aj účtujúca čašníčka. 3. Prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj dňa 20.05.2016 vydal rozhodnutie č. P/0340/01/2015, v ktorom žalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúcim správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, vyššie opísaným predražením nákupu a priamemu poškodeniu spotrebiteľa o jedno euro a k porušeniu § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 800,- eur. 4. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný dňa 08.11.2016 rozhodnutím č. SK/0353/99/2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca nevyvrátil skutkový stav a pre správny orgán je rozhodujúce porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo spoľahlivo zistené vykonanou kontrolou dňa 03.11.2015. Konaním žalobcu (opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku) došlo k poškodeniu spotrebiteľa o sumu 1,- euro. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa, odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa viaže zákon o ochrane spotrebiteľa priamo na predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca, preto práve on zodpovedá za zistené nedostatky. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, prvostupňový správny orgán výšku pokuty uložil v zákonom stanovenej sadzbe, ktorá je do 66.400,- eur. Vzhľadom na hornú hranicu je pokuta 800,- eur nie represívna a naďalej plní preventívnu funkciu a plne akceptuje rozsah porušenia zákonnej povinnosti účastníkom konania v čase kontroly. Správny orgán pri ukladaní výšky pokuty prihliadal na to, že následkom porušenia povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov bolo ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa a došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany účastníka konania. Výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a odvolací orgán (žalovaný) nemal dôvod ju meniť. Žalobca ako účastník konania objektívne zodpovedá za porušenie zákonom stanovenej povinnosti a to bez ohľadu na zavinenie. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a alternatívne, aby súd svojim rozsudkom upustil od uloženia sankcie alebo rozhodol o znížení výšky uloženej sankcie tak, aby bola zákonná, odôvodnená a primeraná. 6. Žalobca nepoprel, rovnako ako v správnom konaní, že sa dopustil pochybenia, je však toho názoru, že aj správne orgány nesprávne vyhodnotili konanie žalobcu ako porušenie povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v konaniach uvádzal, že jeho pochybenie spočívalo v tom, že nedopatrením poskytol spotrebiteľovi jedlo v neúplnom rozsahu. Ďalej mal žalobca za to, že správne orgány pri uložení sankcie túto uložili vo výške, ktorá je neprimeraná povahe, charakteru, závažnosti, následkom a spôsobu spáchania správneho deliktu, čím ignorovali zákonné ustanovenia, ktoré musia byť pri ukladaní pokút správnymi orgánmi rešpektované, čo robí napadnuté rozhodnutia nezákonnými. Žalobca tvrdil, že k pochybeniu došlo ojedinelou neúmyselnou a ľudskou chybou zamestnancov, obsluhujúca čašníčka drobnou, neúmyselnou nepozornosťou, prehliadnúc, že tatarská omáčka nebola s hlavným jedlom naservírovaná, teda považovala požiadavku inšpektora o prinesenie tatarskej omáčky za novú objednávku na prinesenie ďalšej tatarskej omáčky, čo mu čašníčka aj vyhovela a túto omáčku aj zaúčtovala ako ďalší nákup inšpektora. Z opísaného skutkového deja, ktorého priebeh nebol pred správnym orgánom sporný, vyplýva, že v prejednávanom prípade išlo o ojedinelé, neúmyselné pochybenie spôsobené drobnou nepozornosťou zamestnancov, na ktoré navyše neboli ani inšpektorom vôbec upozornený a vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku, tak ako by to bolo možné očakávať od každého priemerného spotrebiteľa, pričom by bolo pochybenie za takéhoto normálne očakávaného priebehu veci okamžite zo strany žalobcu napravené a spotrebiteľ by nebol na svojich právach nijakým spôsobom ukrátený. 7. Žalobca takisto poukázal na skutočnosť, že pochybením bola spôsobená len minimálna škoda vo výške 1,- eur a išlo o absolútne o ojedinelé a neúmyselné pochybenie žalobcu, ktorý svoje reštauračné zariadenie prevádzkuje po dobu 15 rokov, aby mu bolo akékoľvek iné porušenie zákonných noriem na ochranu spotrebiteľa vytýkané alebo by bol za takéto porušenie sankcionovaný. 8. Namietal výšku uloženej pokuty 800,- eur, ktorú podľa jeho názoru správne orgány uložili v neprimeranej výške. Pochybenie žalobcu bolo neúmyselné jednorázové a výnimočné drobné pochybenie, ktoré spotrebiteľovi nespôsobilo značnú ujmu na právach, pričom nešlo o pochybenie, ktoré by bolo opakujúcim sa konaním, ktoré by spôsobilo ujmu viacerým spotrebiteľom. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky uloženej sankcie, toto žalobca považoval za vágne, všeobecné, bližšie neodôvodnené a nijakými konkrétnymi skutočnosťami viažucimi sa k prejednávanému správnemu deliktu nespojenými tvrdeniami o tom, že pokuta bola uložená v zákonnej výške, že správny orgán zohľadnil charakter a rozsah porušenia zákonnej povinnosti a podobne. Z takéhoto odôvodnenia nemožno nijako ustáliť, na základe akých konkrétnych skutočností týkajúcich sa prejednávaného správneho deliktu mala byť uložená sankcia zodpovedajúca charakteru prejednávaného deliktu. Toto pochybenie robí žalobou napadnuté rozhodnutia nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa jeho názoru v administratívnom konaní bolo dostatočne za preukázané, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, obe žalobou napadnuté rozhodnutia sú v tomto smere dostatočne odôvodnené a preskúmateľné a správne orgány postupovali v zmysle a medziach zákona. V rozhodnutiach správnych orgánov sa venuje dostatočná pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu a sú uvedené dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu správne orgány nestotožnili. 10. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že postupoval plne v súlade so zákonom a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané po dôkladnom oboznámení sa so zistením skutkovým stavom a všetkými dokladmi, ktoré mali vplyv na vydanie rozhodnutí a nestotožňuje sa s námietkami žalobcu. IV. Administratívny spis 11. Z pripojeného administratívneho spisu sú skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi v kolóne neboli sporné zistil tak, ako nimi boli uvedené v ich písomných podaniach. 12. V administratívnom spise nachádza sa inšpekčný záznam zo dňa 03.11.2015, z ktorého vyplýva, že bol vyhotovený kontrolný nákup, inšpektor správneho orgánu objednal si u žalobcu „Vyprážaný syr - Eidam s tatarskou“ za cenu 6,80,- eur, pričom spôsobom opísaným v úvode odôvodnenia tohto rozsudku došlo k predraženiu nákupu o 1,- eur tým, že bola nablokovaná tatarská omáčka navyše, napriek tomu, že mala byť zahrnutá už v predajnej cene vyprážaného syra - Eidam. Ku inšpekčnému záznamu sa vyjadril štatutárny zástupca žalobcu, ktorý k zistenému nedostatku nemal čo dodať, podľa jeho názoru sa stali z nepozornosti personálu pri blokovaní jedla a vyjadril nad vzniknutou situáciou ľútosť. K inšpekčnému záznamu je pripojený jedálny lístok s uvedeným jedlom „vyprážaný syr - Eidam s tatarskou (1,3,7)“ za cenu 6,80,- eur a pokladničný blok s naúčtovaným syrom vyprážaným - Eidam, hranolkami, tatarskou, pivom a kávou za cenu 14,30,- eur. Listom č. P/0340/01/2015 zo dňa 18.04.2016 oznámil prvostupňový správny orgán začatie správneho konania pre porušenie § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z., ku ktorému sa žalobca vyjadril s vysvetlením, že pri servírovaní jedla z kuchyne urobila kuchárka chybu a nevydala spolu s jedlom aj tatarskú omáčku, ktorá je súčasťou jedla. Nakoľko hosť požadoval tatarskú doplniť, avšak obsluhujúca nevedela, že táto nie je spolu s jedlom na tanieri považovala požiadavku za novú objednávku a tú aj zaznamenala do registračnej pokladnice. Týmto omylom sa zaúčtovala zákazníkovi naviac za nákup 1,- eur. Chybu si priznali kuchárka aj účtujúca čašníčka. 13. Vo veci vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie dňa 20.05.2016 pod č. P/0340/01/2015, uznal žalobcu vinným z porušenia povinnosti predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, teda z porušenia § 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 250/2007 Z.z. a uložil mu pokutu vo výške 800,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0353/99/2016 zo dňa 08.11.2016, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet 15. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20190101> alebo § 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20190101> pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 18. Podľa § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgány vychádzali v preskúmavanom deliktuálnom konaní zo správneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotili postup žalobcu ako porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa a uložili žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. 20. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní je naplnenie subjektívnej stránky právne irelevantné, keďže zákon spája porušenie zákona s objektívnou zodpovednosťou podnikateľa (predávajúceho). 21. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 22. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. V administratívnom konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca ako predávajúci nesprávne účtoval ceny pri predaji výrobkov, keď na vykonaný kontrolný nákup zo strany inšpektorov správneho orgánu (vyprážaný syr - Eidam s tatarkou a 6,80 eur /100g, hranolky 2,50 eur /100g, 0,5l čapované pivo Krušovice 12 °C a 2,10 eur/0,5l, 7g káva Espresso a 1,90 eur/por.) zaúčtoval navyše 1 kus tatarská a 1 eur/1ks napriek tomu, že uvedená tatarská omáčka bola zahrnutá už v predajnej cene vyprážaného syra - Eidam, pretože v ponukovom lístku predávajúceho s názvom hlavné jedlá bolo uvedené „100g vyprážaný syr - Eidam s tatarkou (1,3,7) a 6,80 eur“, čím došlo k predraženiu nákupu a priamemu poškodeniu spotrebiteľa o 1 euro. Takýmto konaním podľa správneho orgánu došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené zistenia žalobca ani nesporoval. 23. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúcemu jednoznačne vyplýva povinnosť správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb. že Krajský súd na podklade vyššie opísaných skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca ako predávajúci bol povinný pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb správne účtovať ceny objednaného tovaru, pričom v konaní pred správnymi orgánmi nebolo sporným, že žalobca v kontrolovanom prípade účtoval navyše tatársku omáčku za cenu 1 eur. V administratívnom konaní teda bolo preukázané, že nesprávnym účtovaním ceny tovaru sa žalobca dopustil správneho deliktu - porušenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. 24. Senát krajského súdu rozumie argumentácii žalobcu, že k pochybeniu mohlo dôjsť omylom bez úmyslu žalobcu poškodiť záujmy spotrebiteľa. Na druhej strane uvedená skutočnosť v danom prípade nezbavuje žalobcu zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, pri ktorom zákonodarca zistenie subjektívnej stránky nevyžaduje (objektívna zodpovednosť). 25. Pokiaľ vysvetlenie žalobcu a okolnosti celého prípadu nie sú právne významné pri určení viny žalobcu, správny súd je toho názoru, že je potrebné ich vziať do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky žalobcovi uloženej sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty zásadne podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), pri ktorom sa majú mať na zreteli najmä základné funkcie ukladania sankcií - individuálna a generálna prevencia. V prejednávanej veci žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, aj keď uložil žalobcovi pokutu vo výške podľa názoru súdu neprimeranej. 26. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 192 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. 27. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu predovšetkým s inšpekčným záznamom zo dňa 03.11.2015 a dospel k záveru, že vzhľadom na nižšie dôvody využije svoje oprávnenie peňažnej moderácie. 28. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. 29. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že rozhodujúce správne orgány neaplikovali pri určení výšky pokuty dôsledne kritéria ustanovené § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dôsledne. Podľa tohto ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty správny orgán prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 30. Ako vyplýva z odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, tieto pri ukladaní výšky pokuty prihliadali na to, že následkom porušenia povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov bolo ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa a došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu zo strany účastníka konania. Podľa ich názoru potom výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby, nie je represívna a naďalej plní preventívnu funkciu a plne akceptuje rozsah porušenia zákonnej povinnosti účastníkom konania v čase kontroly. 31. Správne orgány celkom opomenuli sa zaoberať otázkou charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinnosti, spôsobom a následkami konania žalobcu. Čo možno správnym orgánom vytknúť je, že nevzali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že ide o prvé konanie tohto druhu voči žalobcovi, kedy pred tým neboli zaznamenané u neho porušenia zákona, že žalobca priznal spáchanie deliktu a prejavil nad svojim konaním ľútosť. Taktiež nie je bez právneho významu, že účtovaním naviac jedného eura navyše vyplývajúce z možného nedorozumenia medzi inšpektorom správneho orgánu a zamestnankyňou žalobcu je v podstate bagateľným „prehreškom“, pri ktorom došlo len k minimálnemu poškodeniu ekonomických záujmov spotrebiteľa. Ide o také okolnosti, na ktoré má pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadať, čo však žalovaný (ani pred ním prvostupňový správny orgán) neurobil. 32. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty v sume 800 eur za príliš prísne. Súd využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie, pričom vysvetlenie týchto svojich úvah uviedol v predchádzajúcom odseku. Relevantná výroková časť tohto rozsudku nahrádza rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v takom rozsahu, v akom sú rozhodnutia správnych orgánov týmto rozsudkom dotknuté. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktorý sa mu preskúmavanými rozhodnutiami kládol za vinu, v tejto časti boli rozhodnutia správnych orgánov zákonné a rozhodnutím správneho súdu bola len znížená žalobcovi uložená sankcia. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).