Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200121 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200121.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: R.. Y.. T. Q., T. č. XX, F., K.: XXXXXXXX, zastúpený: Advokátska kancelária LÖWY & LÖWY, s.r.o., Slowackého 56, Bratislava 821 04, IČO: 47236230, proti žalovanému:Slovenská komora exekútorov, Šusteková č. 49, Bratislava 851 04, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. DK 22/2016 zo dňa 7. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Disciplinárny senát 7DS, Disciplinárnej komisie Slovenskej Komory exekútorov rozhodnutím sp.zn. DK 22/2016 zo dňa 07.12.2016 uznal žalobcu vinným tým, že v konečnom vyúčtovaní exekučného konania EX 1790/2014 neuviedol výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času, keď náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uviedol jednou sumou, čím spáchal disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a to pokarhanie. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 335,74 euro na účet Slovenskej komory exekútorov. 2. Žalovaný rozhodol na tom skutkovom základe, že žalobca ako súdny exekútor (ďalej v texte aj disciplinárne obvinený) viedol exekučné konanie pod sp.zn. EX 1790/2014, ktoré skončilo vymožením pohľadávky a trov exekúcie. 3. Disciplinárne obvinený vyhotovil dňa 31.05.2016 „Oznámenie o ukončení exekúcie“, v ktorom uviedol, že pre súdneho exekútora bolo vymožené na trovy exekúcie 240,12 euro, pozostávajúce zo zákonnej odmeny vo výške 33,50 euro, náhrady výdavkov a straty času uviedol jednou sumou vo výške 166,60 euro a 20 % DPH 40,02 euro. 4. Povinný dňa 13.07.2016 písomne požiadal disciplinárne obvineného, aby rozčlenil náhradu hotových výdavkov a straty času, ktoré boli vyčíslené jednou sumou (v zmysle § 60 ods. 2 Exekučného poriadku) a zaslal mu vydanie doplneného vyúčtovania. 5. Disciplinárne obvinený v opravnom oznámení o ukončení exekúcie zo dňa 22.07.2016 opätovne vyčíslil náhradu hotových výdavkov a straty času jednou sumou a povinnému uviedol, že žiadne z ustanovení Exekučného poriadku neustanovuje povinnosť špecifikovať predbežné trovy exekúcie a teda tiež náhradu hotových výdavkov a straty času. 6. Podľa žalovaného spojenie náhrady hotových výdavkov a straty času do jednej sumy disciplinárne obvineným v konečnom vyúčtovaní, nezodpovedá zákonom predpísanej štruktúre konečného vyúčtovania podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, čím disciplinárne obvinený porušil ust. § 60 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. 7. Disciplinárne obvinený nevyčíslil trovy exekúcie v predpísanej štruktúre konečného vyúčtovania podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku aj napriek písomnému upozorneniu povinného, čo zobral na vedomie disciplinárny senát ako priťažujúcu okolnosť. 8. Pri uložení konkrétneho disciplinárneho trestu vychádzal z toho, že toto zodpovedá miere zavinenia žalovaného, povahe porušených povinností a charakteru porušovania povinnosti, tak aj skutočnosti, že exekútor ako štátom splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu rozhodnutí musí viesť exekúciu takým spôsobom, aby jeho konanie bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa, exekučnú činnosť musí vykonávať nestranne a nezávisle, dbať pri tom, aby účastníkom exekučného konania nevznikla škoda. II. Žaloba 9. Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 24. januára 2017 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného sp. zn. DK 22/2016 zo 7. decembra 2016, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a to pokarhanie, nakoľko bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom pre podanie žaloby je, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko trpí vadami odôvodnenia, ako aj z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a arbitrárne. Tvrdí, že konanie žalobcu nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. 10. V žalobe uviedol, že vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu podrobne namietal, že jeho konanie nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako disciplinárne previnenie, musia byť naplnené aj formálne a aj materiálne predpoklady. Materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný stupeň spoločenskej škodlivosti konania. Ak určité konanie síce napĺňa formálne znaky disciplinárneho previneniam, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, takéto konanie nie je disciplinárnym previnením. Uviedol, že v exekučnom konaní zo strany žalovaného nebola spôsobená žiadna ujma, škoda povinnému, a preto nie je daná existencia stupňa spoločenskej nebezpečnosti, čo je otázka zásadného významu. S predmetnými námietkami žalobcu sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. 11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu porušenia povinností podľa § 60 ods. 2 v spojení s § 3 Exekučného poriadku žalobca uviedol, že dňa 31.05.2016 vydal konečné vyúčtovanie a dňa 22.07.2016 vydal konečné vyúčtovanie - opravné, ktoré doručil povinnému. V konečnom opravnom vyúčtovaní exekučného konania boli rozpísané jednotlivé položky, ktoré tvorili vymožené trovy exekúcie, a to na zákonnú odmenu, náhradu hotových výdavkov a stratu času a DPH. Je pravdou, že predmetné opravné konečné vyúčtovanie vydal na základe požiadavky povinného v exekučnom konaní, avšak reagoval aj na požiadavku povinného v exekučnom konaní, keď právne zdôvodnil, že to, na čo poukazuje povinný v exekučnom konaní vo svojom liste zo dňa 13.06.2016, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku. Neobstojí preto záver žalovaného, že výzva na opravu konečného vyúčtovania a jej nerešpektovanie zo žalobcom, má byť priťažujúcou okolnosťou, a to aj pre uloženie disciplinárneho previnenia. Konečné vyúčtovanie predložil tak, ako to vyžadujú zákonné ustanovenia Exekučného poriadku. 12. Má za to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia, a to ani z ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdneho exekútora vyčíslovať náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času ako dve samostatné a oddelené položky, čo potvrdzuje aj ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa položka hotové výdavky a náhrada za stratu času, aj v rámci predbežných trov uvádzajú spojením „a“ z čoho vyplýva, že môžu byť v upovedomení o začatí exekúcie v rámci predbežných trov vyčíslené ako jedna položka. Táto skutočnosť je potom významná aj pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ vychádzame z koncepcie, že proti konečnému vyúčtovaniu nemôže povinný podať žiaden prostriedok obrany a ani procesnej nápravy, nie je možné spravodlivo požadovať podrobnejší rozpis jednotlivých položiek ako v upovedomení o začatí exekúcie. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v tomto smere žalovaný (žalobca zrejme nemal na mysli žalovaného, keď preskúmavaným rozhodnutím sa kladie za vinu porušenie právnej povinnosti žalobcovi a nie žalovanému) neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, a preto je nesprávny právny názor žalovaného a jeho rozhodnutie je z predmetného dôvodu taktiež nesprávne. Žalobca preto navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného sp. zn. DK 22/2016 zo dna 07.12.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP, tak upustí od uloženia sankcie, nakoľko účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca súčasne požiadal, aby mu súd priznal i náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017 uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. IV. Právne posúdenie veci 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 19. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 20. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. 21. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu. 22. Podľa § 219 Exekučného poriadku, exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. 23. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezľúčiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. 24. Podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie : a) pokarhanie, b) písomné pokarhanie, c) peňažnú pokutu až do sumy 330,- eur. 25. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 1 SSP. 26. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca v Oznámení o ukončení exekúcie zo dňa 31.5.2016 uviedol, že exekučné konanie bolo skončené vymožením pohľadávky v celkovej výške 275,12 eura, čo v zmysle ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku predstavuje: - pre oprávneného istina - 35 euro, - pre súdneho exekútora - 240,12 euro trovy exekúcie: o odmena 33,50 euro, o náhrada hotových výdavkov a straty času 166,60 eura, o 20 % DPH 40,02 euro. 27. Skutočnosť, že žalobca v oznámení o ukončení exekúcie zo dňa 31.05.2016 uviedol náhradu hotových výdavkov a straty času jednou sumou, bez rozčlenenia na dve samostatné položky, nebola medzi účastníkmi sporná. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca nerozčlenil náhradu hotových výdavkov a straty času na dve samostatné položky ani na základe požiadania povinného listom zo dňa 13.07.2016. Žalobca na požiadavku povinného o podrobnú špecifikáciu hotových výdavkov a straty času reagoval Oznámením o ukončení exekúcie, konečné vyúčtovanie exekučného konania - opravné zo dňa 22.07.2016, v ktorom opakovane vyčíslil náhradu hotových výdavkov a straty času ako jednu položku a jednou sumou vo výške 150,- eur, pričom v predchádzajúcom vyúčtovaní zo dňa 31.05.2016 uviedol sumu 166,16 eura. Doplnil len jednu položku - odmenu za spísanie zápisnice o návrhu na výkon exekúcie podľa § 2 písm. b) bod 1 a § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 16,60 euro. 28. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobca tým, že v Oznámení o ukončení exekúcie uviedol výšku náhrady výdavkov a straty času jednou sumou a nerozčlenil ich na dve samostatné položky, hoci ho o to povinný požiadal listom zo dňa 13.07.2016, porušil ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. 29. Vzhľadom na námietku žalobcu, že v exekučnom konaní z jeho strany nebola spôsobená žiadna škoda, keď nerozčlenil náhradu hotových výdavkov a stratu času na dve samostatné položky, a teda neboli naplnené materiálne predpoklady disciplinárneho previnenia, bolo úlohou súdu taktiež posúdiť, či žalobca týmto konaním naplnil skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. 30. Po preskúmaní súdneho administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že námietky žalobcu uvedené v žalobe, ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, nemôžu požívať súdnu ochranu, nakoľko tvrdenia žalobcu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu nemajú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. 31. Exekútor pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní (§ 3 Exekučného poriadku). 32. Exekučný poriadok v ust. § 60 ods. 2 jasne a bez pochýb ustanovuje, že v konečnom vyúčtovaní exekučného konania exekútor uvedie najmä : - výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, - výšku vymožených trov oprávneného, - výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení: o odmena exekútora, o náhrada hotových výdavkov, o náhrada za stratu času a o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. 33. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že exekútor v konečnom vyúčtovaní náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uvedie ako dve samostatné položky, ktoré aj samostatne vyčísli sumou prislúchajúcou jednak náhrade hotových výdavkov a jednak náhrade za stratu času. Jeho tvrdenie, že zo žiadneho zákonného ustanovenia, a to ani z ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdneho exekútora vyčíslovať náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času ako dve samostatné a oddelené položky, preto nenachádza oporu v zákone. 34. Súd neuznal dôvodnou ani námietku žalobcu, že ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, potvrdzuje jeho právny názor, pričom v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku sa položka hotové výdavky a náhrada za stratu času, aj v rámci predbežných trov uvádzajú spojením „a“, z čoho vyplýva, že môžu byť v upovedomení o začatí exekúcie v rámci predbežných trov vyčíslené ako jedna položka. Podľa žalobcu je táto skutočnosť významná aj pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, a to aj pri zamyslení sa nad tým, ako prostriedky obrany alebo nápravy je možné uplatniť voči tomu ktorému procesnému úkonu súdneho exekútora. K uvedenej námietke súd uvádza, že túto vyhodnotil ako účelovú, nakoľko ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku presne stanovuje, minimálne, ktoré položky a v akom členení trov exekúcie musí konečné vyúčtovanie exekučného konania obsahovať. Ani z ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno dospieť k záveru, že trovami exekúcie sú ako je daná položka náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Skutočnosť že pojmy náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času nie sú oddelené čiarkou ešte neznamená, že ide o jednu položku a výklad ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku žalobcom nie je ani v súlade s logickým a ani s gramatickým výkladom predmetného ustanovenia. 35. Podľa názoru súdu, žalobca tým, že v Oznámení o ukončení exekúcie uviedol výšku náhrady výdavkov a straty času jednou sumou a nerozčlenil ich na dve samostatné položky, hoci ho o to povinný požiadal listom zo dňa 13.07.2016, porušil ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže žalobca svojim zavineným konaním porušil ust. § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, dopustil sa disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko zavinene porušil povinnosť pri výkone činnosti exekútora. Naplnenie materiálnej stránky disciplinárneho previnenia podľa názoru súdu spočíva v tom a žalovaný to uviedol i v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že exekútor ako štátom splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu rozhodnutí, musí viesť exekúciu takým spôsobom, aby jeho konanie bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie, a preto je v demokratickej spoločnosti nežiadúce, aby pri vykonávaní exekúcie exekútorom dochádzalo k porušovaniu zákona. V danom prípade nie je preto rozhodujúce, či v exekučnom konaní povinnému konaním exekútora vznikla hmotná škoda, tak ako uvádza žalobca, ale ide o spoločenskú škodlivosť konania žalobcu, ktorá nie je žiaduca. Súd preto neprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k spoločenskej škodlivosti disciplinárneho previnenia. 36. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za žalobcom spáchané disciplinárne previnenie, žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že disciplinárne previnenie zodpovedá miere zavinenia žalovaného, povahe porušených povinností a charakteru porušovania povinnosti, tak aj skutočnosti, že súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa, exekučnú činnosť musí vykonávať nestranne a nezávisle, dbať pri tom, aby účastníkom exekučného konania nevznikla škoda, a preto disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a to pokarhanie, považoval súd za postačujúce a odôvodnené. 37. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe, neodôvodňujú jeho zrušenie. Súd zastáva názor, že žalovaný dospel k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 38. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.