Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/55/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200398 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200398.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobkyne: E.. A. P., bytom Sv. Y. 2, L., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. J.. C. F., bytom F. XX, L., 3. A.. H. F., bytom Sv. Y. 4, L., 6. BUMACO s.r.o., Agátová 4D, Bratislava, 7. Gymnázium Ladislava Novomeského, Tomášikova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/3584/ZAV zo dňa 24.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) vydala rozhodnutie o umiestnení stavby č. SU/CS 456/2010/2011/43 Pix zo dňa 21.01.2011, právoplatné dňa 14.11.2011, ktorým umiestnil stavbu „Polyfunkčný objekt Seberíniho“ podľa objektovej skladby: SO 02 Objekt A - bytový dom s občianskou vybavenosťou, SO 03 Objekt B - Bytový dom, SO 04 Objekt C - Apartmánový dom. Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán rozhodnutím č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Na základe podanej žaloby bolo uvedené rozhodnutie spolu s ďalším rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010 preskúmané Krajským súdom v Bratislave, ktorého rozsudok č.k. 1S 9/2012-135 zo dňa 24.01.2013 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30.04.2014, ktorý konštatoval, že postup správnych orgánov vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby bol v súlade so zákonom. 2. Spoločnosť HORSEN s.r.o., Agátova 1, 841 01 Bratislava, IČO: 35 975 717 ako stavebník podala dňa 22.08.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Polyfunkčný objekt Seberíniho“. 3. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) podľa zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, podľa § 2 písm. e) a § 4 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, podľa Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vydal podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a podľa § 60 - § 66 stavebného zákona v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, rozhodnutím č. SÚ/CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 stavebné povolenie na stavbu „Polyfunkčný objekt Seberíniho“ podľa objektovej skladby: SO 02 Objekt A - Bytový dom s občianskou vybavenosťou, SO 03 Objekt B - Bytový dom, SO 04 Objekt C - Apartmánový dom, SO 05.0 Združenie zavlažovacieho vodovodu /neoverený podľa BVS/, SO 10 Areálové osvetlenie, SO 15.1 Sadovnícke a terénne úpravy - na pozemku, SO 16 Civilná ochrana - Plynotesný kryt; prevádzkové súbory: PS 01 Technológia OST, PS 02 Motorgenerátor stavebníkovi FUNDUS, s.r.o., so sídlom Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO 36 330 787, podľa overenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou PMArchitekti, s.r.o., Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, zodpovedný projektant A.. arch. J. H., október 2012. 4. V zákonnej lehote proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podala odvolanie E.. A. P., bytom Sv. Y. 2, XXX XX L., J.. C. F., bytom F. XX, XXX XX L. a A.. E. C., A.. H. F. a A.. D. S. všetky bytom Sv. Y. 4, 82X XX L. a A.. G. B., bytom R. 4, XXX XX L.. 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/3584/ZAV zo dňa 24.01.2017 rozhodol o odvolaní E.. A. P. bytom Sv. Y. 2, XXX XX L., J.. C. F. bytom F. XX, XXX XX L. (dňa 08.01.2016) a A.. E. C., A.. H. F. a A.. D. S. všetky bytom Sv. Y. 4, XXX XX L. a A.. G. B., bytom R. 4, XXX XX L. tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 potvrdil. 6. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaniach podľa stavebného zákona rozhoduje prioritne, na podklade stanovísk dotknutých orgánov, pričom v súlade s ustanovením § 140b ods. 1 stavebného zákona, je obsah záväzných stanovísk pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný. Podľa § 126 ods. l stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka konkrétnych záujmov chránených osobitnými súvisiacimi predpismi, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska príslušného dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa týchto osobitných predpisov. 7. Základné hľadiská verejného záujmu, ktorých dodržanie stavebný úrad skúma v povoľovacom konaní sú uvedené v ustanovení § 62 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad pritom vždy kladie dôraz na skúmanie otázok zabezpečenia ochrany životného prostredia, účinkov výstavby a budúcej prevádzky. Posudzuje, či sú splnené podmienky určené v územnom rozhodnutí pre projektovú dokumentáciu. Projektová dokumentácia k žiadosti o povolenie stavby, musí byť vypracovaná tak, aby stavba po jej realizácii vyhovovala všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a pre jednotlivé druhy stavieb určené na užívanie osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie predovšetkým podľa vyhlášky č. 532/2002 Ministerstva životného prostredia SR a ustanoveniami Slovenských technických noriem (STN), ktoré sa vzťahujú na posudzovanú stavbu. Stavba musí spĺňať základné požiadavky vymedzené v § 43d stavebného zákona a podľa týchto kritérií musí byť aj projektová dokumentácia predložená na stavebné konanie a posúdenie dotknutými orgánmi. Odvolací orgán vyslovil názor, že skutková ako aj právna situácia v predmetnej veci poskytovala dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania v intenciách ustanovenia § 62 stavebného zákona. V tejto súvislosti konštatoval, že predložená žiadosť o stavebné povolenie s priloženou dokumentáciou a príslušnými prílohami splnila podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia - stavebného povolenia a na jeho nevydanie neboli zákonné dôvody. Procesné práva účastníkov konania (vrátane odvolateľov) boli adekvátne zabezpečené a neboli porušené. 8. V nadväznosti na predmet tohto stavebného konania žalovaný poznamenal, že je rámcovaná a limitovaná aj relevantnosť námietok účastníkov konania v priamej väzbe na ich vyhodnotenie, či už v konaní pred stavebným úradom alebo v odvolacom konaní pred odvolacím orgánom, nemožno sa s očakávaním relevantnosti domáhať niečoho, resp. namietať niečo, čo nie je predmetnom konania a teda ani posúdenia, pred konajúcim správnym orgánom. 9. Žalovaný uviedol, že predmetná stavba je v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona (§§ 39 a 39a stavebného zákona) právoplatne umiestnená, tzn. sú zabezpečené záujmy spoločnosti, v danom prípade najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania a starostlivosť o životné prostredie. Odvolací orgán preto s odkazom na právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby konštatoval, že námietky odvolateliek v odvolaní týkajúce sa aspektov relevantných v územnom konaní, podľa stavebného zákona v stavebnom konaní nemôžu byť aktuálne a musia byť vyhodnotené ako neopodstatnené, na čo správne a v súlade so zákonom reagoval aj stavebný úrad vo vyhodnotení vznesených námietok v konaní, keď na ne neprihliadal. Uvedené vychádza explicitne z ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého na pripomienky a námietky, ktoré boli, alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa neprihliada. Je povinnosťou stavebného úradu i odvolacieho orgánu uvedenú tzv. „koncentračnú zásadu" rešpektovať, pričom účastníci konania, boli na uvedenú koncentračnú zásadu stavebným úradom v oznámení o začatí konania v súlade so zákonom upozornení. Konštatoval, že bez ohľadu na to, námietky odvolateliek v odvolaní nemohol žalovaný uznať za opodstatnené. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.03.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/3584/ZAV zo dňa 24.01.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/ CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí, pretože napadnuté rozhodnutia podľa žalobkyne vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a žalovaný sa nevysporiadal riadne s dôvodmi odvolania. 11. Žalobkyňa poukázala na to, že v záväznom stanovisku mesta dalo mesto súhlas k tejto výstavbe za predpokladu, že : v objekte C budú postavené „ubytovacie jednotky“; malo teda ísť o zariadenie cestovného ruchu/ubytovacie zariadenie a že podiel podlahových plôch funkčne určených na bývanie nepresiahne 60% z celkovej výmery podlahových plôch (podiel podlahových plôch občianskej vybavenosti musí byť minimálne 40%). Takto definovanej investičnej činnosti mesto Bratislava vydalo kladné stanovisko. V rozhodnutí o umiestnení stavby, ktoré stavebný úrad vydal na základe uvedeného záväzného stanoviska, je v popise objektu C uvedené: „V objekte C sa nachádza 65 apartmánov“. V stavebnom povolení je táto formulácia pri objekte C už zmenená a v nadväznosti na čo žalobkyňa poukazuje, že na „2.-14.NP sa nachádzajú 2-4 izbové apartmánové byty s loggiou alebo terasou“. 12. Žalobkyňa namietala, že stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom, ak povolili v rámci objektu C výstavbu apartmánových bytov, pretože podľa územného plánu, z podkladov, ktoré investor/stavebník predložil pre účely vydania stavebného stanoviska mesta, aj podľa vydaného územného rozhodnutia, malo ísť o budovu „ubytovacieho zariadenia“, teda nebytovú budovu spadajúcu pod písm. a) § 43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona - hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. 13. Napadnuté rozhodnutie umožňuje na vymedzenom území realizovať výstavbu bytov v oveľa väčšom rozsahu, ako povoľuje platný územný plán. Žalobkyňa uviedla, že v celej stavbe budú nakoniec iba tri prevádzky občianskej vybavenosti (v objekte A) - to nie je ani 10 % zo všetkých podlahových plôch - všetky ostatné priestory novostavby sú v zmysle definície stavebného zákona určené funkčne na trvalé bývanie. 14. Žalobkyňa tvrdila, že jej subjektívne práva boli porušené tým, že neboli dodržané zastavovacie podmienky určené platným územným plánom pre územie Bratislava - vnútorné mesto a potvrdené v záväznom stanovisku mesta. Stavebný úrad v stavebnom konaní ani žalovaný v odvolacom konaní sa vôbec nevysporiadali s touto jej odvolacou námietkou. 15. Ďalej poukázala na to, že budovy a priestory v nich sa do katastra nehnuteľností (KN) zapisujú s určitým kódom, ktorý charakterizuje ich funkčné určenie. Pri pridelení kódu sa vychádza z popisu nehnuteľností/priestoru uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí, ktoré vychádza, pokiaľ ide o funkčné určenie celej stavby ale aj jednotlivých priestorov v nej, práve zo stavebného povolenia. Preto je podľa žalobkyne dôležité, aby funkcia jednotlivých „jednotiek“ v objekte C bola jednoznačne vymedzená ako „nebytová“ už v stavebnom povolení. 16. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že účel objektu C bol pôvodne pri posudzovaní mestom vymedzený ako „ubytovacie zariadenie“. Na základe premenovania „apartmánov“ na „apartmánové byty“ v stavebnom povolení sa z ubytovacieho zariadenia podľa žalobkyne stáva budova pozostávajúca len z garážových státí a výlučne bytov; nebudú v nej žiadne nebytové priestory - apartmány. Ak podľa územného rozhodnutia malo byť v objekte C postavených 65 apartmánov - teda nebytových priestorov, mali byť tieto priestory rovnako funkčne vymedzené aj v stavebnom povolení. V stavebnom konaní došlo k zmene počtu jednotiek určených na trvalé bývanie. Všetky jednotky v objekte C zmenili funkciu z „ubytovacích jednotiek“ - „apartmánov“ na priestory funkčne určené podľa definície stavebného zákona na trvalé bývanie - apartmánové byty. Celkovo počet bytov v novostavbe oproti stavu určenému v územnom rozhodnutí vzrástol z pôvodných 55 na 114 bytových jednotiek na úkor nebytových priestorov, ktoré by mohli slúžiť pre účely poskytovania služieb občianskej vybavenosti. Konštatovala, že k zmene došlo k stavebnom konaní, teda následne po právoplatnosti územného rozhodnutia. 17. Podľa názoru žalobkyne napriek tomu, že stavebný úrad opiera stavebné povolenie a žalovaný napadnuté rozhodnutie o záväzné stanovisko mesta, ktoré vychádza z funkčného určenia objektu C, ako „ubytovacieho zariadenia“ napriek tomu, že sa stavebný úrad v stavebnom povolení odvoláva na vyhl. MH SR č. 277/2008 Z.z. o kategorizácii ubytovacích zariadení, posúdenie v zmysle § 62 ods. 2 stavebného zákona, v konaní vôbec nevykonal. 18. Stavebný úrad sa podľa žalobkyne v stavebnom povolení vyhol funkčnému určeniu budovy objektu C - keď v povolení sa vôbec neuvádza, či objekt C bude postavený ako „ubytovacie zariadenie“, teda ide o nebytovú budovu podľa § 43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona, alebo bytovú budovu podľa § 43b stavebného zákona, preto stavebné povolenie a napadnuté rozhodnutie je z hľadiska neurčitosti funkčného určenia budovy C nepreskúmateľné. 19. Žalobkyňa ďalej poukázala, že už v rozhodnutí vydanom Okresným úradom životného prostredia Bratislava č. ZPO/2009/05831-20/BAR/BA II zo dňa 16.09.2009 (týkalo sa posudzovania vplyvov činnosti súvisiacej s touto stavbou na životné prostredie), sa uvádza podmienka: „v projektovej dokumentácii je nutné preukázať počet parkovacích stojísk výpočtom v zmysle STN 73 6110, z ktorého bude zrejmé, či je navrhovaný počet parkovacích stojísk dostatočný“. Žalobkyňa zdôraznila, že platná STN 73 61110 má podstatne menšie požiadavky na trvalé parkovacie miesta pre nebytové priestory, ako pre bytové budovy. Napriek tomu, že pomer bytov oproti nebytovým priestorom sa oproti územnému konaniu podstatne zmenil v prospech počtu bytov, stavebný úrad túto zmenu nezohľadnil - stavebný úrad v stavebnom konaní neprepočítal počet parkovacích miest s ohľadom na konečný celkový počet bytov v novej stavbe a počet izieb v jednotlivých bytoch. Žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutia a stavebné povolenie nezabezpečujú vybudovanie správneho počtu nových parkovacích miest, s ohľadom na zmenu funkcie priestorov v objekte C v stavebnom povolení, v súlade s platnou slovenskou technickou normou STN 73 61110, v znení platnom ku dňu vydania stavebného povolenia. 20. Ďalej žalobkyňa namietala, že stavebný úrad nestanovil v stavebnom povolení povinnosť stavebníkovi reálne vybudovať všetky nové parkovacie miesta, ako podmienku kolaudácie stavby, ani nestanovil žiadny termín, žiadnu lehotu, v ktorej by mali byť parkovacie miesta stavebníkom vybudované, resp. skolaudované. V stavebnom povolení sa uvádza, že výstavba 18 z celkového počtu nových parkovacích miest bude riešená v osobitnom stavebnom konaní. Toto osobitné stavebné konanie sa pre stavebníka nemusí skončiť úspešne, stavba v osobitnom konaní nemusí byť povolená, alebo nemusí byť povolená v dostatočnom počte parkovacích miest. Túto skutočnosť stavebný úrad v povolení nezohľadnil. 21. Žalobkyňa uviedla, že podľa odseku 4.1 územného rozhodnutia hlavné mesto SR Bratislava „kolaudáciu navrhovaného polyfunkčného objektu podmieňuje zrealizovaním stavebného objektu SO 14.2 Úprava Križovatky Tomášikova - Seberíniho“ t.j. samostatného ľavého a samostatného pravého odbočovacieho pruhu zo Seberíniho ulice. Žalobkyňa namietala, že stavebný úrad túto podmienku nepreniesol a nestanovil ako záväznú podmienku, ktorá musí byť splnená ku kolaudácii stavby, ako to vyžadovalo hlavné mesto Bratislava. V súvislosti s tým uviedla, že pozemky, na ktorých sa má úprava uskutočniť, sú vo vlastníctve inej osoby ako stavebníka. Na podnet tejto osoby - vlastníka, stavebné povolenie vydané na stavbu - úprava križovatky (stavebný objekt SO 14.2) bolo zrušené. Realizácia úpravy križovatky teda v blízkej budúcnosti nie je reálna, musí prebehnúť nové konanie, musí byť vydané nové stavebné povolenie. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.05.2017 sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zastával názor, že neexistujú žiadne právne ani vecné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. 24. Žalovaný sa v plnom rozsahu odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi podaného odvolania, s ktorými sa žalovaný kvalifikovaným a dostatočným spôsobom vysporiadal s tým, že v rozhodnutí bolo konštatované, že stavebný úrad postupoval procesne správne, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, a preto nebol daný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie rozhodnutia stavebného úradu. 25. Konštatoval, že na predmetnú stavbu bolo vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby č. SU/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.01.2011 a právoplatné dňa 14.11.2011. Uviedol, že predmetná stavba je v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona (§ 39 a § 39a) právoplatne umiestnená, tzn. sú zabezpečené záujmy spoločnosti, v danom prípade najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania a starostlivosť o životné prostredie. Žalovaný s odkazom na právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby konštatoval, že námietky žalobkyne týkajúce sa aspektov relevantných v územnom konaní podľa stavebného zákona v stavebnom konaní, nemôžu byť aktuálne a museli byť vyhodnotené ako neopodstatnené, na čo správne a v súlade so zákonom reagoval aj stavebný úrad vo vyhodnotení vznesených námietok v konaní, keď na ne neprihliadal. Konštatoval, že je povinnosťou stavebného úradu i odvolacieho orgánu s poukazom na § 61 ods. 1 stavebného zákona uvedenú tzv. „koncentračnú“ zásadu rešpektovať, pričom účastníci konania boli na uvedenú koncentračnú zásadu stavebným úradom v oznámení o začatí konania v súlade so zákonom upozornení. 26. Ďalej poukázal na to, že projektant zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných záujmov voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom štátnej správy a požiadaviek na odborný výkon činnosti voči verejno-právnym profesijným komorám. Uviedol, že súčasťou rozhodnutia je overená projektová dokumentácia, ktorej súčasťou je Sprievodná správa, ktorá v bode 4. Plošná a prevádzková bilancia uvádza všetky údaje o predmetnej stavbe. Stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí na strane 2 stručne popísal stavbu pozostávajúcu z objektov A, B a C, uviedol celkový počet bytov, apartmánov, obchodných prevádzok, počet parkovacích miest v podzemnej garáži, v samostatných garážach a na teréne. 27. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že v stavebnom povolení došlo k premenovaniu apartmánov na apartmánové byty. Žalovaný uviedol, že v stavebnom povolení, ktoré žalovaný preskúmal v celom rozsahu príslušný stavebný úrad povolil ako jeden zo stavebných objektov SO 04 objekt C-apartmánový dom (53 apartmánov), v ktorom sa budú na 2.NP - 14.NP nachádzať 2-4 izbové apartmánové byty s loggiou alebo terasou. Pre stavbu „Polyfunkčný objekt Seberíniho“, ktorá má niekoľko stavebných objektov a prevádzkových súborov určil účel stavby: bývanie, parkovanie, nebytové priestory. Konštatoval, že stavebný zákon, ani jeho vykonávacia vyhláška síce nepozná výraz apartmánový byt, ale tento výraz môže považovať za upresnenie výrazu apartmán, ktoré je definované v § 5 ods. 8 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2018 Z.z. 28. Taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že stavebný úrad nestanovil v stavebnom povolení povinnosť stavebníkovi reálne vybudovať všetky nové parkovacie miesta ako podmienku kolaudácie stavby a ani nestanovil žiadny termín, žiadnu lehotu, v ktorej by mali byť parkovacie miesta stavebníkom vybudované, resp. skolaudované, nakoľko stavebný úrad v stavebnom rozhodnutí, ktorým povolil stavbu „polyfunkčného objektu Seberíniho“ na strane 17 v bode 27 stavebníkovi určil, aké doklady musí predložiť ku kolaudácii stavby, konkrétne druhá a tretia odrážka, ktoré hovoria o tom, že stavebník predloží právoplatné užívacie povolenie na miestne a účelové komunikácie „SO 14.1. Areálové komunikácie a spevnené plochy“ vydané špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III. a IV. tr. m.č. Bratislava - Ružinov a právoplatné užívacie povolenie „SO 14.2.1. Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho“ vydané špeciálnym stavebným úradom komunikácie III. - IV. pre miestne komunikácie I. a II. triedy - Hl. mesto Bratislava. Uviedol, že počet parkovacích miest bol posudzovaný v rámci územného konania, ku ktorému sa kladne vyjadrili dotknuté orgány a kapacitu garáže a povrchových parkovacích miest posúdili ako dostačujúcu. Pre výpočet parkovacích miest boli apartmány považované ako nebytové priestory, počet parkovacích miest sa oproti územnému rozhodnutiu nezmenil. Poukázal na to, že z hľadiska pôsobnosti danej stavebným zákonom vydáva všeobecný stavebný úrad stavebné povolenia na stavebné objekty, či už postupne na jednotlivé stavby stavebného súboru alebo celý súbor stavebných objektov jedným rozhodnutím, na povolenie ktorých je príslušný, pričom v súlade s § 120 stavebného zákona, špeciálne stavby, ako sú napr. cesta, diaľnice, letiská, stavby pre železničnú dopravu, vodné stavby, povoľujú príslušné špeciálne stavebné úrady. Žalovaný uviedol, že stavebné povolenia vydané jednotlivými stavebnými úradmi, či už všeobecným alebo špeciálnym, sú vzájomne rovnocenné a nemožno vydanie jedného z týchto povolení na stavbu, podmieňovať skorším vydaním prípadne právoplatnosťou iného stavebného povolenia, v tomto prípade stavebného povolenia na dopravnú stavbu. Všeobecnému stavebnému úradu teda neprislúcha určovať podmienky nad rámec svojich kompetencií, ako uvádza žalobkyňa. Poznamenal, že stavba do katastra nehnuteľností sa zapíše až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. 29. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona požiadal dotknuté orgány Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hl. m. (ďalej len „RUVZ“) a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát (ďalej len „KRPZ, KDI“) o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska, nakoľko námietky uvedené v podanom odvolaní smerovali proti obsahu záväzných stanovísk týchto dotknutých orgánov. Vzhľadom na to, že dotknutý orgán RUVZ a KRPZ, KDI si svoje stanoviská potvrdili, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predložil nadriadenému orgánu dotknutého orgánu Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstvu vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície, PPZ vyžiadal si potvrdenie alebo zmenu záväzných stanovísk. Na základe vydaných kladných stanovísk dotknutých orgánov a ich nadriadených orgánov, nebolo po preskúmaní spisového materiálu preukázané, že by došlo k porušeniu zákona zo strany stavebného úradu vo veci vydania napadnutého rozhodnutia. 30. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobkyne 31. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2017 namietala, že žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení úplne vyhol vyjadreniu k zmene funkčného určenia priestorov povoľovaných v objekte C. Poukázala na to, že stavebný zákon ani žiadna vykonávacia vyhláška nepozná výraz apartmánový byt. Tvrdenie žalovaného, že apartmán možno nazvať i apartmánovým bytom, je podľa žalobkyne svojvoľným výkladom žalovaného a nemá žiadnu oporu v platnej legislatíve. Uviedla, že apartmán nemožno nazvať apartmánovým bytom už z toho dôvodu, že funkčným určením ide o nebytový priestor. Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 227/2008 Z.z. nemá podľa žalobkyne žiadnu relevanciu v súvislosti so stavebným konaním a povoľovaním stavby, nemôže byť aplikovaná za účelom určenia, či priestory v objekte C majú charakter bytov alebo nebytových priestorov. Namietala, že žalovaný sa nevyjadril ani k námietke o nedodržaní minimálneho limitu 40% z celkovej podlahovej plochy priestorov novej stavby, ktoré by po skolaudovaní mali slúžiť verejnosti ako občianska vybavenosť. 32. Uviedla, že je to stavebný úrad nie projektant, kto má v stavebnom konaní určiť podmienky užívania stavby, kto má povinnosť zabezpečiť týmito určenými podmienkami dodržanie technických noriem, dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi (§ 66 ods. 1 stavebného zákona). Nie je to projektant ale stavebný úrad, kto má povinnosť v stavebnom konaní preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom. 33. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že povinnosť predložiť ku kolaudácii právoplatné užívacie povolenie na miestne a účelové komunikácie a právoplatné užívacie povolenie na stavbu Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho, uložil stavebný úrad stavebníkovi v územnom rozhodnutí a že predmetné podmienky bude skúmať stavebný úrad v rámci kolaudačného konania, žalobkyňa zastávala názor, že toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Územné rozhodnutie neurčuje podmienky kolaudácie stavby. Podľa stavebného zákona je stavebný úrad pri kolaudácii povinný skontrolovať len tie podmienky a predloženie takých dokladov, ktoré určil ako podmienky kolaudácie hlavnej stavby v stavebnom povolení. Nie je povinný spätne kontrolovať iné podmienky, ktorými nie je podmienená kolaudácia v stavebnom konaní a nemá žiaden zákonný dôvod sa zaoberať spätne stanoviskami mesta. 34. Žalobkyňa poznamenala, že ak dôjde po vydaní územného rozhodnutia v stavebnom konaní k takej podstatnej zmene ako v danom prípade, že sa 53 jednotiek zmení funkčne z nebytových priestorov na byty, úrad by mal zistiť nový skutkový stav, mal by zistiť, či sa na objekt C v dôsledku zmeny ustanovuje iné ustanovenie STN o parkovaní a mal by stanoviť, aká je nová potreba parkovacích miest po tejto funkčnej zmene nebytových priestorov na bytové priestory. 35. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že námietky odvolania proti stavebnému povoleniu si mala a mohla žalobkyňa uplatniť v územnom konaní s poukazom na koncentračnú zásadu, pretože hlavné dôvody odvolania žalobkyne proti stavebnému povoleniu spočívajú v okolnostiach, ktoré nastali, alebo sa udiali až vo fáze stavebného konania. V. Vyjadrenia pribratých účastníkov 36. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 55/2017-104 zo dňa 29.11.2018 rozhodol o pribratí do konania účastníkov administratívneho konania: 1. J.. C. F., F. XX, XXX XX L., 2. A.. E. C., Sv. Y. 4, XXX XX L., 3. A.. H. F. Sv. Y. 4, XXX XX L., 4. A.. D. S., Sv. Y. 4, XXX XX L., 5. A.. G. B., R. 4, XXX XX L., 6. FUNDUS, s.r.o., Agátová 4D, 841 01 Bratislava, 7. Gymnázium Ladislava Novomeského, Tomášikova 2, 827 29 Bratislava. 37. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/55/2017-112 zo dňa 14.03.2019, právoplatné dňa 10.04.2019 vstúpila do konania spoločnosť BUMACO, s.r.o., Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 46 363 998 a z konania vystúpila spoločnosť FUNDUS, s.r.o. z dôvodu právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná. 38. Pribratí účastníci A.. E. C., A.. D. S. a A.. G. B. sa písomne vzdali účastníctva v predmetnom súdnom konaní. 39. J.. C. F. a ani Gymnázium Ladislava Novomeského sa k žalobe písomne nevyjadrili. 40. A.. H. F. v písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2019 uviedla, že sa plne stotožňuje s obsahom žaloby žalobkyne podanej v predmetnej veci s tým, že obsah žaloby v bode 9. je už neaktuálny, keďže za obdobie rozhodovania bola stavba SO 14.2. Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho už aj zrealizovaná a zrejme skolaudovaná, pričom však v čase podania žaloby v tejto časti žaloba bola podľa jej názoru dôvodná. Okrem žalobkyňou uvedených porušení základných povinností správnych orgánov boli porušené aj § 3 ods. 2 a 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku uviedla, že pri porovnaní odôvodnenia zamietnutia námietok druhostupňového orgánu s obsahom námietok v podanom odvolaní (bližšie špecifikované v bode 4 odvolania) je zrejmé, že sa žalovaný vysporiadal len s malou časťou námietok a to len všeobecne a nevyjadroval sa ku konkrétnym skutočnostiam a niektoré námietky považovala za nesprávne odôvodnené. Ďalej poukázala na porušenia prvostupňového orgánu počas celého konania nerešpektovaním § 60 ods. 1 stavebného zákona a ďalších, pričom tieto uviedla len na utvorenie obrazu o celkovom vedení konania na prvostupňovom orgáne s tým, že zároveň konštatovala, že nemajú vplyv na samotné rozhodnutie vo veci. V ďalšom bode doplnila, že po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia prebehla aj zmena stavby pred dokončením, ktorá spočívala v zmene počtu izieb bytov v objekte A aj v objekte C a zvýšení počtu prevádzok, čo malo opätovne vplyv na posúdenie stavby podľa STN 73 6110 (zvýšenie nároku na počet parkovacích miest). Počet chýbajúcich miest v stavebnom konaní tak ešte stúpol. Obe rozhodnutia považovala za nezákonné a stotožnila sa s návrhom žalobkyne na ich zrušenie. 41. BUMACO s.r.o. (stavebník) v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2019 vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom preklasifikovania apartmánov v časti stavby - v objekte C na apartmánové byty uviedol, že dotknutý orgán dohliadajúci na súlad stavby s územným plánom (hl. mesto SR Bratislava) svojím záväzným stanoviskom odsúhlasil v územnom konaní funkciu jednotlivých priestorov povoľovanej stavby. Uviedol, že pojem „apartmánový dom„ je legislatívnym pojmom definovaným v § 4 ods. 13 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. a v zmysle ust. § 5 ods. 8 predmetnej vyhlášky možno apartmán v apartmánovom dome nazvať i apartmánovým bytom. Priestor označený v územnom rozhodnutí ako „apartmán“ a v stavebnom povolení ako „apartmánový byt“ je v prípade apartmánového domu ten istý priestor s rovnakým využitím. Uviedol, že k žiadnej zmene využitia priestorov objektu C stavby použitím pojmu „apartmánový byt“ nedošlo. Vo vymedzení účelu stavby v stavebnom povolení je uvedený účel „nebytové priestory“, čo tiež potvrdzuje, že nedošlo k zmene účelu využitia apartmánov a pre uvedené dôvody námietku žalobkyne považoval za irelevantnú. Ďalej k obave žalobkyne z toho, že sa apartmánové byty budú v budúcnosti využívať ako bytové priestory uviedol, že stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach definuje funkciu využitia jednotlivých častí stavby a bez úradnej zmeny tejto funkcie nie je možné užívať predmetné priestory na iné účely. Ak k tomu dôjde, bude príslušný subjekt niesť zodpovednosť za takéto porušenie zákonnej povinnosti. Stavebný úrad však nemôže v stavebnom konaní riešiť prípadné podozrenia z budúceho porušenia povinností užívať povoľovanú stavbu v súlade s jej funkciou. 42. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že stavebné povolenie má obsahovať jednoznačné označenie objektu C stavby, na základe ktorého bude možné tento objekt správne označiť v neskoršom kolaudačnom rozhodnutí a následne i správne zapísať do katastra nehnuteľností, uviedol, že tzv. objekt C - apartmánový dom je len jedným zo stavebných objektov stavby a nepredstavuje samostatnú vec. 43. Ohľadom námietky žalobkyne, že stavebné povolenie nemá jednoznačnú definíciu objektu C stavby ako nebytovej budovy a zároveň, že sa obáva v prípade, ak budú apartmánové byty zapísané do katastra ako „byty“, prestanú byť nebytovými priestormi, uviedol, že takáto obava žalobkyne z budúceho vývoja je vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a stavebného povolenia právne irelevantná, pretože spôsob, akým príslušný okresný úrad, katastrálny odbor zapíše stavbu a jej byty, apartmány a ostatné priestory do katastra nehnuteľností, je záležitosťou tohto úradu a nemá vplyv na zákonnosť skôr vydaného stavebného povolenia a napadnutého rozhodnutia. 44. Stavebník nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že v záväznom stanovisku hl. mesto Bratislava dalo súhlas k tejto výstavbe za predpokladu, že v objekte C budú postavené „ubytovacie jednotky“ malo teda ísť o zariadenie cestovného ruchu /ubytovacie zariadenia. 45. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetné záväzné stanovisko iba v jeho úvode opisuje stavbu použitím údajov z projektovej dokumentácie pre územné konanie nasledovným textom: „objekty A a B sú bytovými domami, s parterom občianskej vybavenosti v objekte A a garážami B. Objekt C je navrhovaný ako apartmánový dom s vlastným kontrolovaným vstupom cez recepciu“. Celkový počet bytov je 55, apartmánových ubytovaní je 65 ubytovacích jednotiek. Konštatoval, že tento opis stavby v štádiu územného konania nijako nespochybňuje jej opis v stavebnom povolení a čo považoval za podstatné, že nie je súčasťou výrokovej časti záväzného stanoviska mesta Bratislava, pretože vo výrokovej časti záväzného stanoviska je uvedený súhlas s navrhovanou stavbou, určením konkrétnych podmienok z hľadiska riešenia dopravného vybavenia, ochrany životného prostredia a budúcich majetkovo- právnych vzťahov. Mesto Bratislava neurčilo stavebníkovi žiadne podmienky z hľadiska urbanisticko- architektonického riešenia stavby, kam patrí aj funkčné využitie stavby, pričom výslovne v záväznom stanovisku uviedlo, že nemá námietky voči urbanisticko-architektonickému riešeniu stavby. 46. Ako irelevantnú vyhodnotil stavebník aj námietku žalobkyne nesprávneho výpočtu nevyhnutného počtu parkovacích miest, pretože táto námietka vychádza z nesprávneho predpokladu, že použitím pojmu „apartmánové byty“ došlo k zmene funkcie využívania apartmánov v objekte C, pretože k žiadnej zmene nedošlo, nakoľko výraz „apartmánové byty“ je synonymom pre apartmány. 47. Žalobkyňa ďalej namietala, že keďže objekt C stavby je ubytovacím zariadením, mal stavebný úrad posúdiť budúci vplyv tohto objektu ako prevádzkarne na okolie stavby podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona. K tomu stavebník uviedol, že stavebný úrad sám nevykonáva ani posudzovanie budúcich účinkov prevádzkarne z hľadiska verejných záujmov predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, ale spolieha sa v tejto oblasti na rozhodnutie/stanovisko príslušného dotknutého orgánu. Dotknutým orgánom je v tomto prípade príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý v zmysle tohto ustanovenia dáva záväzné stanoviská k územnému stavebnému i kolaudačnému konaniu. Ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 bolo zavedené až zákonom č. 314/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 24/2006 Z.z. ako i stavebný zákon a to s účinnosťou od 01.01.2015. Do prijatia tejto novely sa orgány štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie nevyjadrovali k návrhom na vydanie stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia a ich rozhodnutia v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie boli podkladom iba pre vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Tak to bolo i v prípade tejto stavby, pri ktorej sa stavebné konanie začalo pred 01.01.2015, t.j. pred účinnosťou zákona č. 314/2014 Z.z. V prípade stavby došlo k posúdeniu jej budúcich účinkov, v rámci konania o posúdení vplyvu stavby na životné prostredie, ktoré prebehlo pred vydaním územného rozhodnutia. 48. Stavebník k námietke ohľadne nestanovenia povinnosti skutočne vybudovať všetky nové parkovacie miesta, ktoré sa v stavebnom povolení spomínajú k dátumu kolaudácie stavby, ako záväznej podmienky výstavby ako aj absencie stanovenia lehoty, v ktorej by mali byť parkovacie miesta stavebníkom vybudované, resp. skolaudované, uviedol, že na strane 17 stavebného povolenia v bode 27, druhá odrážka stanovil stavebníkovi ako podmienku kolaudácie stavby predloženie stavebného povolenia vydaného špeciálnym úradom na stavebný objekt SO 14.1 Areálové komunikácie a spevnené plochy, ktorého súčasťou sú i zvyšné parkovacie miesta nachádzajúce sa na teréne (predmetné parkovacie miesta sú súčasťou pozemných komunikácií), takže stavebné povolenie k ním vydáva špeciálny stavebný úrad, čo výslovne uviedol stavebný úrad na strane 2 stavebného povolenia, a preto túto námietku tiež vyhodnotil ako nedôvodnú. 49. V súvislosti s námietkou, že stavebné povolenie neobsahuje ako záväznú podmienku, ktorá musí byť splnená v kolaudácii stavby, realizáciu stavebného objektu SO 14.2 Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho uviedol, že dňa 15.05.2017 bolo vydané nové stavebné povolenie na stavebný objekt SO 14.2 úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho, ktoré sa stalo právoplatným dňa 21.06.2017. Ďalej uviedol, že existencia tohto právoplatného stavebného povolenia ako i následného právoplatného kolaudačného rozhodnutia na uvedenú dopravnú stavbu je v stavebnom povolení na strane 17, v bode 27 stanovená ako podmienka kolaudácie stavby, takže tvrdenie žalobkyne v tomto smere považoval za zavádzajúce. 50. Nesúhlasil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a stavebného povolenia z dôvodu neurčitosti funkčného určenia budovy C a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a uviedol, že z obsahu námietky nie je zrejmé, v čom konkrétne nezistil stavebný úrad úplne a presne skutkový stav veci, ktoré konkrétne skutočnosti stavebný úrad opomenul zistiť. Mal za to, že z oboch rozhodnutí je zrejmý účel jednotlivých objektov stavby. Objekty A a B sú bytovými domami, objekt C je apartmánovým domom. Nepovažoval za potrebné v stavebnom povolení uvádzať, že objekt C je ubytovacím zariadením, pričom neuvedenie označenia ubytovacie zariadenie v stavebnom povolení podľa stavebníka nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. 51. Stavebník bol presvedčený, že žalobkyňa nedostatočne zdôvodnila žalobu, nakoľko neuviedla konkrétne subjektívne práva, do ktorých bolo napadnutým rozhodnutím nezákonne zasiahnuté ako i nekonkretizovaním ujmy, ktorú na týchto právach utrpela. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe na viacerých miestach namieta porušenie svojich subjektívnych práv, avšak nekonkretizuje, k porušeniu akých práv došlo, iba všeobecne uvádza, že pokiaľ správny orgán porušil svoju povinnosť v správnom konaní, došlo tým automaticky k porušeniu jej subjektívnych práv okrem námietky, v ktorej uvádza, že zhoršenie parkovacích možností (z dôvodu nedostatočného počtu parkovacích miest) „bude mať negatívny dopad na podmienky životného prostredia a dopravnú situáciu v našej lokalite“, žalobkyňa neuviedla, aký konkrétny negatívny dopad malo údajné porušenie povinnosti správneho orgánu na jej, resp. právnu sféru vo všeobecnosti. Stavebník žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. VI. Replika žalobkyne k vyjadreniu ďalšieho účastníka - stavebníka 52. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.10.2019 nesúhlasila s právnym názorom a tvrdeniami stavebníka ako ďalšieho účastníka prezentovanými v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že priestor označený v územnom rozhodnutí ako apartmán a v stavebnom povolení ako apartmánový byt je v prípade apartmánového domu ten istý priestor s rovnakým využitím, s tým, že nie je ničím podložený a nemá oporu v stavebnom zákone, pretože stavebník k tomuto tvrdeniu dospel len na základe vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z.z. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že v žalobe neuviedla, v čom bola na svojich právach ukrátená, pretože v žalobe jednoznačne uviedla, v čom konkrétne bola ukrátená na svojich právach, ktoré jej patria ako účastníkovi stavebného konania a obyvateľa susediaceho domu bezprostredne dotknutého novou výstavbou. Žalobkyňa v ostatnom zotrvala na všetkých svojich žalobných dôvodoch okrem bodu, ktorý sa týka súvisiacej stavby - úpravy križovatky Tomášikova - Seberíniho, pretože stavba križovatky bola už zrealizovaná. Dodala, že v čase podania žaloby však tento žalobný dôvod bol dôvodný. VII. Právna úprava 53. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 54. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 55. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 56. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 57. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 58. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi 59. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 prvá veta správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 60. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 61. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 62. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe či pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 63. Podľa ustanovenia § 140a ods. l písm. a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväznosť, alebo s ním súvisí. 64. Podľa ustanovenia § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona, 65. Podľa ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je are správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 66. Podľa ustanovenia § 140b ods. 2 stavebného zákona, dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. 67. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). VIII. Závery správneho súdu 68. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/3584/ZAV zo dňa 24.01.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Ružinov č. SÚ/CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 v intenciách námietok vznesených žalobkyňou. 69. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) vydala rozhodnutie o umiestnení stavby č. SU/CS 456/2010/2011/43 Pix zo dňa 21.01.2011, právoplatné dňa 14.11.2011. Právny predchodca stavebníka, spoločnosť HORSEN s.r.o., Agátova 1, 841 01 Bratislava, IČO: 35 975 717 podal dňa 22.08.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Polyfunkčný objekt Seberíniho“. K žiadosti stavebník doložil projektovú dokumentáciu stavby, spracovanú oprávneným projektantom, ku ktorej sa kladne vyjadrili dotknuté orgány chrániace záujmy podľa osobitných predpisov. 70. Stavebný úrad listom zo dňa 25.09.2013, v súlade § 61 ods. l až 4 stavebného zákona oznámil začatie stavebného konania známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, v ktorom podľa ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Účastníkom konania a dotknutým orgánom určil lehotu 10 pracovných dní odo dňa doručenia na podanie námietok a pripomienok ku konaniu a súčasne ich upozornil, že podľa ustanovenia § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad na neskôr podané námietky a pripomienky neprihliadne. Rovnako neprihliadne ani na tie pripomienky, ktoré podľa § X1 ods. 1 mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní. 71. Po oznámení o začatí konania boli dňa 23.12.2013 vznesené námietky a pripomienky E.. A. P., Sv. Y. 2, XXX XX L., J.. C. F., F. XX, XXX XX L., E.. H. E., Sv. Y. 2, XXX XX L.. 72. Ďalej dňa 30.12.2013 bola vlastníkmi bytov bytových domov Sv. Y. 2, X a 6 R. 4, L. 1, F. XX,XX,XX,XX, XXX XX L. doručená žiadosť o prerušenie konania, resp. zamietnutie žiadosti stavebníka, doplnená dňa 10.01.2014. 73. Dňa 20.01.2014 bolo doručené stanovisko Gymnázia Ladislava Novomeského, Tomášikova 2, 827 29 Bratislava, v ktorom nesúhlasil s vydaním stavebného povolenia. 74. Účastníčka konania A.. H. F. podala dňa 26.03.2014 žiadosť o zastavenie stavebného konania z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci podania žaloby vo veci preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 o zamietnutí odvolania účastníkov konania o potvrdení územného rozhodnutia č. SÚ/CS 456/2010/2011/43/Pix zo dňa 21.01.2011. 75. Stavebný úrad listom zo dňa 02.04.2014 na túto žiadosť odpovedal a oznámil žiadateľke, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je právoplatné a vykonateľné. 76. Stavebník doplnil dňa 06.05.2014 svoje podanie opravenými výkresmi týkajúce sa objektu SO 04 Objekt C- Apartmánový dom, aby výkresová časť tohto objektu bola v súlade s vydaným právoplatným rozhodnutím. 77. Dňa 26.06.2014 stavebník zaslal stavebnému úradu Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30.04.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu č. k. 1S/9/2012-135 z 24.01.2013 potvrdzujúci rozhodnutie Krajského stavebného úradu č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 a č. A/2010/2134/KIZ zo dňa 18.11.2010. 78.Vpriebehu konania stavebník stavebnému úradu oznámil listom zo dňa 14.01.2015, že došlo k zlúčeniu spoločností Fundus, s.r.o. a Horsen s.r.o., pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť Fundus, s.r.o., so sídlom Agátová 4D, 841 01 Bratislava, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti zaniknutej spoločnosti. 79. Dňa 12.05.2015 účastníci konania podali žiadosť o zabezpečenie opätovného posúdenia súladu pripravovanej stavby s platnými technickými normami na základe nového svetlotechnického posudku a o získanie nového stanoviska dotknutého orgánu z hľadiska ochrany verejného zdravia. 80. Na základe požiadaviek účastníkov konania dal stavebný úrad v stavebnom konaní vypracovať nový svetlotechnický posudok vo veci vplyvu plánovanej stavby Polyfunkčného objektu Seberíniho na denné osvetlenie a preslnenie okolitých stavieb, ktorý na základe objednávky správneho orgánu vypracovala nezávislá oprávnená osoba, spoločnosť Simulácie budov, s.r.o, Hanulova 9, 841 01 Bratislava (ďalej len „POSUDOK 2“). 81. Stavebný úrad oboznámil stavebníka so závermi nového svetlotechnického posudku, ktorý sa s nimi nestotožnil a následne stavebný úrad požiadal listom č. SU/CS 1092/2015/4/Hst zo dňa 13.7.2015 dotknutý orgán Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (ďalej len „RÚVZ“) o záväzné stanovisko k POSUDKU 2. Dotknutý orgán listom zo dňa 20.10.2015 skonštatoval, že v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie nedošlo k zmene oproti dokumentácii, ktorá bola posudzovaná v územnom rozhodnutí. K územnému konaniu bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko dotknutého orgánu č. RÚVZ/23-11814.2/2009 zo dňa 25.11.2009, ktoré listom č. OHŽP-6577/2010 zo dňa 24.11.2011 v plnom rozsahu potvrdil Úrad verejného zdravotníctva SR. 82. Dňa 28.10.2015 bolo stavebnému úradu doručené Oznámenie dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý preskúmal projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a zistil, že oproti projektovej dokumentácii pre územné konanie nedošlo v projektovej dokumentácii na stavebné konanie k žiadnym zmenám. Z uvedeného dôvodu k projektovej dokumentácii pre stavebné konanie nebol potrebný súhlas dotknutého orgánu, vydané stanovisko k územnému konaniu zo dňa 25.11.2009 bolo preskúmané Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý listom zn. OHŽP-6577/2010 zo dňa 24.11.2011 ho v plnom rozsahu potvrdil a teda ani správnosť svetlotechnického posúdenia nespochybnil. 83. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutím č. SÚ/CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 stavebné povolenie na stavbu „Polyfunkčný objekt Seberíniho“ podľa objektovej skladby: SO 02 Objekt A - bytový dom s občianskou vybavenosťou, SO 03 Objekt B - Bytový dom, SO 04 Objekt C - Apartmánový dom, SO 05.0 Združenie zavlažovacieho vodovodu / neoverený podľa BVS/, SO 10 Areálové osvetlenie, SO 15.1 Sadovnícke a terénne úpravy - na pozemku, SO 16 Civilná ochrana - Plynotesný kryt; prevádzkové súbory: PS 01 Technológia OST, PS 02 Motorgenerátor stavebníkovi FUNDUS, s.r.o., so sídlom Agátová 4D, 841 01 L., IČO 36 330 787, podľa overenej projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou PMArchitekti, s.r.o., Kupeckého 5, XXX 08 L., zodpovedný projektant Ing. arch. J. H., október 2012. 84. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/3584/ZAV zo dňa 24.01.2017 rozhodol o odvolaní JUDr. A. P. bytom Sv. Y. 2, 821 XX L., J.. C. F. bytom F. XX, 821 XX Bratislava (dňa 08.01.2016) a A. Ing. MM. F. a Ing. GC. všetky bytom R., XXX XX Bratislava a Ing. G., bytom R., 8XX XX L.a tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 1092/2015/9/Hst-173 zo dňa 18.12.2015 potvrdil. 85. Relevantným podkladom vo veci vydania stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu, o ktorý sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská, záväzné stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu hore uvedených stavebných objektov predmetnej stavby súhlasné stanoviská, resp. súhlasné za dodržania nimi stanovených podmienok, ktoré sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudu a zdravých životných podmienok, resp. vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov súvisiacej stavebnej činnosti na životné prostredie. Podmienky, ktoré vyplynuli z týchto záväzných stanovísk, boli stavebným úradom zahrnuté do výroku rozhodnutia, do podmienok určených pre uskutočnenie predmetnej stavby ako záväzné. Jedná sa o nasledovné stanoviská, záväzné stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov: Magistrát hl. m. SR Bratislavy, Siemens s.r.o., Obvodný úrad ŽP Bratislava, Hlavné mesto SR Bratislavy OŽP - malý zdroj znečistenia, Obvodný úrad Bratislava, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Letecký úrad SR, Technická inšpekcia, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., Bratislavská teplárenská a.s., Slovak Telekom a.s., Krajské riaditeľstvo PZ, Odvoz a likvidácia odpadov a.s., UPC Broadband Slovakia s.r.o., Orange Slovensko a.s., Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Spoločnosť Sitel s.r.o. 86. K predmetnej stavbe bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-A-OSZP3-2014/027157/ŠOM 11-4655 zo dňa 09.07.2014, ktorým boli povolené vodné stavby: „SO 05.1 Prípojka vodovodu DN 150, SO 05.2 Studňa a zavlažovací vodovod, SO 06.1 Prípojka kanalizácie DN 300, SO 06.2 Areálová kanalizácia splašková a dažďová - Polyfunkčný objekt Seberíniho“, ďalej Obvodný úrad životného prostredia Bratislava listom č. 00/2013/3454/GIB/II zo dňa 17.04.2013 vydal súhlas na povolenie zdroja znečistenia ovzdušia a Hlavné mesto SR Bratislava listom č. MAGS OZP 41724/2013/52239/Bu zo dňa 12.03.2013 vydal súhlas na povolenie malého zdroja znečistenia. 87. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil, že by sa žalovaný pri svojom rozhodovaní odchýlil od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia stavebného zákona. 88. Predmetom konania pred stavebným úradom bolo posúdenie splnenia podmienok pre vydanie stavebného povolenia (§ 62 ods. 1 stavebného zákona) pre stavbu „Polyfunkčný objekt Seberíniho“. Z hľadiska funkčného využitia ide o bytový dom s občianskou vybavenosťou, samostatný bytový dom, apartmánový dom, parkovanie v podzemnej garáži a nebytovými priestormi pre technické zariadenia. 89. Žalobkyňa namietala, že v rozhodnutí o umiestnení stavby, ktoré stavebný úrad vydal na základe záväzného stanoviska, je v popise objektu C uvedené: „V objekte C sa nachádza 65 apartmánov“, v stavebnom povolení je táto formulácia podľa názoru žalobkyne pri objekte C už zmenená, v nadväznosti na čo žalobkyňa poukázala, že: na „2.-14.NP sa nachádzajú 2-4 izbové apartmánové byty s loggiou alebo terasou, čím v stavebnom povolení došlo k zmene účelu stavby v objekte C.“ 90. Krajský súd k tejto námietke žalobkyne uvádza, že z obsahu záväzného stanoviska hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 18.05.2010, je zrejmé, že predložená projektová dokumentácia rieši: „novostavbu polyfunkčného komplexu, ktorý pozostáva z 3 objektov A, B a C, ktoré sú na spoločnej podzemnej platforme garáží. Objekty A a B sú bytovými domami, s parterom občianskej vybavenosti v objekte A a garážami v objekte B. Objekt C je navrhovaný ako apartmánový dom s vlastným kontrolovaným vstupom cez recepciu. Celkový počet bytov je 55, apartmánových ubytovaní je 65 ubytovacích jednotiek". Z hľadiska posúdenia investičného zámeru vo vzťahu k územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy pre územie, ktorého súčasťou sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, teda na ktorých má stavba stáť, funkčné využitie územia je zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, kód 501, t.j. plochy slúžiace predovšetkým pre umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti, s predpokladaným podielom bývania 50 - 70 % a prevládajúcim funkčným využitím - bývanie s občianskou vybavenosťou v spodných podlažiach objektov. 91. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona vydalo záväzné stanovisko v zmysle § 140a ods. 3, § 140b stavebného zákona, ktorým súhlasilo s umiestnením stavby: Polyfunkčný objekt Seberíniho, na parcele číslo: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území K., R. ulica a zároveň určilo podmienky z hľadiska riešenia dopravného vybavenia, ochrany životného prostredia a budúcich majetkovo-právnych vzťahov bližšie stanovené v záväznom stanovisku, okrem hľadiska urbanisticko-architektonického riešenia, keďže voči urbanisticko- architektonickému riešeniu nemalo námietky. 92. Stavebný úrad v Stavebnom povolení povolil stavbu Polyfunkčný objekt Seberíniho, predmetom ktorej stavby sú tri novonavrhované objekty A, B a C na spoločnej podzemnej platforme garáží. Objekty sú rôzne výškovo zónované, celkom 61 bytov, 53 apartmánov, 3 obchodné prevádzky, 133 parkovacích miest v podzemnej garáži, 16 samostatných garáží na I.NP. (17 parkovacích miest na terénne bude predmetom samostatného SP špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie III. a IV. triedy). Objekt A - bytový dom (8 nadzemných podlaží a 1 podzemné podlažie). Podzemné podlažie obsahuje priestory: halová garáž, schodisko, výťahy, chodby a pivničné kobky. Na l.NP je hlavný vstup a výťahy so schodiskami, tromi priestormi občianskej vybavenosti. 2. • 8.NP plnia čisto bytovú funkciu. Byty sú navrhnuté od jedno až po štvorizbové s loggiou alebo terasou. Objekt B - bytový dom (7 nadzemných podlaží a l podzemné podlažie) Podzemné podlažie obsahuje priestory: podzemná halová garáž a rampa vjazdu a výjazdu, schodisko, výťah, chodby a pivničné kobky. Na 1. NP sú vstupné priestory, chodby, výťahy, schodiská, upratovacia komora, pivnice a individuálne garáže prístupné priamo zo spevnenej plochy pred objektom. 2. - 7. NP plnia čisto bytovú funkciu. Byty sú navrhnuté ako dvoj až trojizbové s loggiou alebo terasou. Objekt C - apartmánový dom (14 nadzemných podlaží a l podzemné podlažie). Vo východnej časti je tromi nadzemnými podlažiami prepojený objekt C s objektom B vizuálne a čiastočne aj prevádzkovo. S objektami A a B je prepojený spoločnou podzemnou garážou. Podzemné podlažie obsahuje: podzemná halová garáž, komunikačné priestory, výťahy, pivničné kobky. Časť podzemnej garáže a priestory plynotesného úkrytu v tomto podlaží sú riešením úkrytu CO. Na 1. NP sú vstupné priestory s recepciou, komunikačné priestory , výťahy, schodiská, miestnosť pre komunálny odpad, pivnice a individuálne garáže prístupné priamo zo spevnej plochy. Na 2.NP - 14. NP sa nachádzajú dvoj až štvorizbové apartmánové byty s loggiou alebo terasou. 93. Z výroku stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad povolil stavbu pozostávajúcu okrem iného z 53 apartmánov, čo stavený úrad aj explicitne v stavebnom rozhodnutí uviedol, tá skutočnosť, že následne pri Objekte - C uvádza apartmánové byty a nie apartmány podľa názoru súdu neznamená, že došlo k zmene účelu stavby v Objekte - C. 94. Stavebný zákon, zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ani zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov nepozná pojem „apartmán“ a ani „apartmánový byt“. 95. V tejto súvislosti je potrebné vymedziť pojem budova a byt. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sa podľa účelu členia na bytové budovy a nebytové budovy. Ustanovenie § 43b stavebného zákona zase vymedzuje, čo sa rozumie pod bytovou budovou. Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. 96. Definícia bytu podľa stavebného zákona však nie je jedinou definíciou bytu v slovenskom právnom poriadku. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „bytový zákon“), v ustanovení § 2 ods. 1, definuje byt, podľa ktorého bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa definície bytu v stavebnom zákone môže byť za byt považovaná len miestnosť alebo súbor miestností určená na trvalé bývanie, pričom obytnou miestnosťou je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Stavebnotechnické podmienky upravujú rôzne normy z oblasti stavebníctva, napr. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Byt musí spĺňať stavebnotechnické podmienky, najmä na úseku ochrany zdravia osôb, ako napríklad dostatočné osvetlenie miestnosti, izoláciu, vykurovanie, a pod. Ak tieto normy nespĺňa, potom by sa nemal považovať za byt podľa stavebného zákona a stavebný úrad by nemal vydať kolaudačné rozhodnutie, nakoľko jeho povinnosťou je skúmať okrem iného aj to, či jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 97. Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. V zmysle stavebného zákona medzi nebytové budovy patria hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty /§43c ods. 1 písm. a)/. 98. Pojem „apartmán“ a „apartmánový byt“ upravuje v § 5 ods. 8 vyhláška č. 277/2008 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu je samostatné hygienické zariadenie. Apartmán je v prípade apartmánového domu vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a možno ho nazvať apartmánovým bytom. Apartmánový dom je ubytovacie zariadenie, ktoré poskytuje prechodné ubytovanie (§ 4 ods. 13 cit. vyhl.). Tu vzniká hlavný rozdiel medzi bytom a apartmánom, kde byt môže slúžiť na trvalé bývanie, avšak apartmán a apartmánový byt nie. Práve pre skutočnosť, že stavebný zákon ani katastrálny zákon a ani iný zákon nepozná pojem apartmán, apartmánový byt, správny orgán pre bližšiu špecifikáciu apartmánu vychádzal z vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z. z., ako to aj uviedol v rozhodnutí o stavebnom povolení. 99. Stavebný úrad vyslovil svoj názor v tomto smere v stavebnom povolení, keď sa vyjadril k námietkam smerujúcim voči výstavbe budovy C označenej ako apartmánový dom z dôvodu, že ide o špekulatívnu výstavbu nebytových priestorov, tak, že: „tieto námietky smerujú voči vydanému právoplatnému územnému rozhodnutiu a stavebný úrad sa nimi v stavebnom konaní nezaoberá. V zmysle vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. je apartmánový dom zaradený do kategórie ubytovacie zariadenia. Ubytovacie zariadenie patrí v zmysle územného plánu do funkcie občianska vybavenosť, apartmán či apartmánový byt (§ 5 ods. 8 vyhlášky) sa posudzuje ako nebytový priestor a v tomto zmysle je stavba v súlade s územným plánom (kód 501 zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti, kde podiel bývania je v rozmedzí do 60% celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej plochy). Námietky voči špekulatívnej výstavbe nie sú ničím podložené, v prípade prekvalifikovania apartmánu na byt je potrebné povolenie stavebného úradu, ktorý i v konaní o zmene účelu využitia stavby alebo jej časti posudzuje súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona a ostatnými súvisiacimi predpismi. Námietka bola v stavebnom konaní vyhodnotená ako neopodstatnená.“ 100. Aj v rozhodnutí č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 Krajský stavebný úrad potvrdil, že v zmysle územnoplánovacej terminológie a regulácie sa apartmánové bývanie posudzuje ako občianska vybavenosť, apartmán je nebytovým priestorom. Klasifikačné znaky Apartmánových domov sú definované v prílohe vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z.z. 101. Z rozhodnutia o umiestnení stavby č. 571 zo dňa 21.01.2011, ktorým sa umiestňuje stavba POLYFUNKČNÝ OBJEKT SEBERÍNIHO v členení na objekty Objekt A - Bytový dom s občianskou vybavenosťou, Objekt B - Bytový dom a Objekt C - Apartmánový dom, v časti urbanistické a architektonické podmienky je účel stavby špecifikovaný Objekt A - bytová budova - bývanie, obchod, služby, garážovanie, Objekt B - bytová budova - bývanie, garážovanie a Objekt C - nebytová budova - krátkodobé ubytovanie, garážovanie. 102. Krajský súd zastáva názor, že stavebné povolenie vychádza z územného rozhodnutia, nedochádza k jeho zmene, pretože rovnako ako v územnom rozhodnutí tak aj v stavebnom rozhodnutí je povolená stavba POLYFUNKČNÝ OBJEKT SEBERÍNIHO podľa objektovej skladby SO 02. Objekt A - Bytový dom s občianskou vybavenosťou SO 03. Objekt B - Bytový dom a SO 04. Objekt C - Apartmánový dom; so špecifikovaným účelom stavby: bývanie, parkovanie, nebytové priestory. Objekt C v stavebnom povolení je uvedený ako apartmánový dom a z takého označenia jednoznačne vyplýva funkčné využitie objektu C ako nebytová budova v zmysle § 43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Rovnako nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že v stavebnom povolení došlo k zmene v označení apartmánu na apartmánový byt oproti územnému rozhodnutiu, keďže pojem apartmánový byt je totožný s pojmom apartmán. Vychádzajúc z uvedenej konštatácie je potom aj námietka žalobkyne o nedodržaní minimálneho limitu 40% z celkovej podlahovej plochy priestorov novej stavby, ktoré by po skolaudovaní mali slúžiť verejnosti ako občianska vybavenosť, neopodstatnená. 103. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu z dôvodu neurčitosti funkčného určenia budovy C. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nezrozumiteľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom, alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci o také rozhodnutie nejde. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. V napadnutom rozhodnutí žalovaného tieto náležitosti neabsentujú, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opísal postup správneho orgánu počas priebehu stavebného konania, uvádza, aké skutočnosti boli zistené a z akých dôkazov, vrátane toho, ako boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne. Krajský súd na základe uvedeného žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, považoval za neopodstatnený. Ako bolo už vyššie konštatované, správny súd zastáva názor, že z obidvoch rozhodnutí správnych orgánov je zrejmý účel jednotlivých objektov stavby. Objekty A a B sú bytovými domami, objekt C je apartmánovým domom, teda nebytová budova. 104. Správny súd nesúhlasil ani so žalobnou námietkou nesprávneho výpočtu nových parkovacích miest v súlade s platnou slovenskou technickou normou STN 73 61110, v znení platnom ku dňu vydania stavebného povolenia s poukazom žalobkyne na zmenu funkcie priestorov v objekte C v stavebnom povolení, keď žalobkyňa tvrdila, že ak sa stavebníkovi povolilo postaviť v objekte C namiesto ubytovacieho zariadenia cestovného ruchu apartmánové byty, mala byť stavebníkovi aj uložená povinnosť postaviť taký počet trvalých parkovacích miest, ktorý príslušná STN vyžaduje v prípade výstavby bytov. Stavebný úrad v stavebnom povolení vo vzťahu k tejto námietke zastával názor, že v územnom konaní bol posúdený prepočet statickej dopravy - dotknuté orgány - KR PZ SR Bratislava - KDI a Magistrát hl. m. SR Bratislavy - odd. dopravy sa vyjadrili k predloženému projektu pre územné rozhodnutie a kapacitu garáže a povrchových parkovacích miest posúdili ako dostačujúce. Pre výpočet parkovacích miest boli apartmány uvažované ako nebytové priestory. Krajský stavebný úrad vo svojom rozhodnutí č. A-2011/2091-DLD zo dňa 24.10.2011 potvrdil, že: „v zmysle územnoplánovacej terminológie a regulácie sa apartmánové bývanie posudzuje ako občianska vybavenosť, apartmán je nebytovým priestorom. Klasifikačné znaky Apartmánových domov sú definované v prílohe vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z.z. Z tohto dôvodu bol počet parkovacích miest navrhnutých pre územné rozhodnutie dostatočný. Počet parkovacích miest sa oproti územnému rozhodnutiu nezmenil“. Krajský súd poukazuje na konštatáciu súdu uvádzanú v bode č. 102 tohto rozhodnutia, pretože aj táto námietka vychádza z tvrdenia žalobkyne, že sa zmenil pomer bytov oproti nebytovým priestorom v prospech bytov, s ktorým tvrdením sa súd nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k zmene objektu C stavby - Apartmánový dom, nebol dôvod na zmenu počtu trvalých parkovacích miest v stavebnom povolení. 105. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ ide o žalobnú námietku v súvislosti s uložením povinnosti stavebníkovi reálne vybudovať všetky nové parkovacie miesta ako podmienku kolaudácie stavby a stanovenia termínu, správny orgán postupoval súladne s ust. § 120 stavebného zákona, nakoľko uvedené parkovacie miesta sú súčasťou pozemných komunikácií, a preto stavebné povolenie k nim vydáva špeciálny stavebný úrad. Zo stavebného povolenia nesporne vyplýva, že stavebný úrad v predmete stavby okrem troch objektov A, B a C na spoločnej podzemnej platforme garáží, bytov, apartmánov, obchodných prevádzok, parkovacích miest v podzemnej garáži, samostatných garáží na I.NP uvádza 17 parkovacích miest na teréne, ktoré budú predmetom samostatného stavebného povolenia špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie III. a IV. triedy. Následne stavebný úrad v bode 27. stavebného rozhodnutia, ktorý stanovuje stavebníkovi, aké doklady musí predložiť ku kolaudácii stavby, uložil povinnosť okrem iných predložiť aj právoplatné užívacie povolenie na miestne a účelové komunikácie „SO 14.1. Areálové komunikácie a spevnené plochy“ vydané špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III. a IV. tr. - MČ Bratislava - Ružinov. V prípade predmetnej stavby pozostávajúcej z viacerých objektov, stavebné povolenie vo vzťahu k pozemným komunikáciám vydáva špeciálny úrad, ktorý stanoví v tomto smere konkrétne podmienky stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, a to leteckým zákonom, zákonom o dráhach, cestným zákonom, zákonom o vodách. Pokiaľ tieto osobitné predpisy neupravujú celkom alebo sčasti odlišný postup pre špeciálne stavby, špeciálne stavebné úrady postupujú podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. Ak stavbu tvorí viacero objektov podliehajúcich rôznym právnym predpisom upravujúcim pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov (napr. stavby na bývanie, miestne komunikácie, vodovodné a kanalizačné rady), stavebné povolenie musí byť vydané na každú stavbu samostatne, a to príslušným stavebným úradom. Následne stavebník musí ku kolaudácii predložiť právoplatné užívacie povolenie na miestne a účelové komunikácie „SO 14.1. Areálové komunikácie a spevnené plochy“. Krajský súd zastáva názor, že stavebný úrad neporušil povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona a dodáva, že dodržanie daných podmienok uvedených v rozhodnutí a súlad stavby s overenou projektovou dokumentáciou bude príslušný stavebný úrad skúmať v kolaudačnom konaní. 106. Tak ako v predchádzajúcom odseku, aj v prípade ďalšej žalobnej námietky súd konštatoval, že stavebný úrad neopomenul v stavebnom rozhodnutí uviesť záväznú podmienku, ktorá musí byť splnená v kolaudácii stavby, realizáciu stavebného objektu SO 14.2 Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho, pretože z výroku rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia, Záväzné podmienky uskutočnenia stavby nesporne vyplýva, že stavebný úrad v bode 27. týchto záväzných podmienok stanovil stavebníkovi povinnosť ku kolaudácii stavby predložiť: „právoplatné užívacie povolenie SO 14.2 Úprava križovatky Tomášikova- Seberíniho, vydané špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie I. a II. triedy Hl. mesto SR Bratislava“. Z uvedeného je zrejmé, že stavebník je povinný zrealizovať stavebný objekt SO 14.2 - Úprava križovatky Tomášikova - Seberíniho, splnenie ktorej povinnosti je ďalšou z podmienok kolaudácie stavby. Správny súd preto zastáva názor, že stavebný úrad v stavebnom rozhodnutí rešpektoval Rozhodnutie o umiestnení stavby č. 571 zo dňa 21.01.2011, konkrétne bod. 4.1., týkajúci sa osobitných podmienok vyplývajúcich z rozhodnutí a stanovísk dotknutých orgánov, ktoré je stavebník povinný splniť vo vzťahu k Záväznému stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 35237/10-11954 zo dňa 18.05.2010, v ktorom z hľadiska riešenia dopravného vybavenia kolaudáciu navrhovaného polyfunkčného objektu podmienil dotknutý orgán zrealizovaním stavebného objektu SO 14.2 Úprava križovatky Tomášikova- Seberíniho ul. Z tohto dôvodu námietku žalobkyne krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 107. Žalobkyňa ďalej namietala, že keďže objekt C stavby je ubytovacím zariadením, mal stavebný úrad posúdiť budúci vplyv tohto objektu ako prevádzkarne na okolie stavby podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona. S touto námietkou žalobkyne vznesenou v stavebnom konaní sa zaoberal žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí a uviedol, že: „predmetnú stavbu posúdil Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, ktorý je kompetentný sa k tomu vyjadrovať a v rámci svojich kompetencií vydal Rozhodnutie č. ZPO/2009/058031-20/BAR/BA II zo dňa 16.09.2009 o tom, že predmetná stavba sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ 108. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, odbor ochrany prírody a krajiny č. ZPO/2009/05831-20/BAR/BA II. zo dňa 16.09.2009 súd zistil, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutie vydal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na základe zámeru „polyfunkčný objekt Seberíniho“ a po ukončení zisťovacieho konania vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť „polyfunkčný objekt Seberíniho“, ktorej účelom je vybudovanie polyfunkčného objektu pozostávajúceho z 3 budov A, B (bytové domy) s parterom občianskej vybavenosti a C (apartmánový dom), z prislúchajúcou statickou dopravou v garážach umiestnená v bratislavskom kraji v okrese Bratislava II. v Mestskej časti Bratislava - Ružinov na parcelách č. XXXX/X., XXXX/X a XXXX/X na k.ú. K. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych enviromentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. 109. Krajský súd v súvislosti s touto námietkou dodáva, že podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu k územnému konaniu o umiestnenie stavby, k územnému konaniu o využití územia, k stavebnému konaniu, ku kolaudačnému konaniu. 110. Ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 je účinné od 01.01.2015, teda v čase začatia stavebného konania dňa 22.08.2013 sa príslušný orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie nevyjadroval k návrhom na vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutie v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo podkladom iba pre vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby, tak ako už bolo vyššie uvedené, to bolo aj v prípade predmetnej stavby, keď posúdenie navrhovanej činnosti, vplyvu stavby na životné prostredie bolo realizované pred vydaním územného rozhodnutia. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že v predmetnom stavebnom konaní povinnosť posúdiť budúci vplyv tohto objektu ako prevádzkarne na okolie stavby podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona stavebnému úradu nevyplývala. 111. Podľa názoru krajského súdu rovnako aj tvrdenie žalobkyne, o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nie je nekompetentné vyvolať právne následky. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobkyne tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie aj právne odôvodniť. Žalobkyňa napriek tomu, že poukázala na konkrétne ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku), neuviedla konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. V preskumávanej veci žalobkyňa neuvádza, aké skutočnosti mal stavebný úrad v priebehu stavebného konania zistiť, a podľa jej názoru nezistil, resp. aké navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že súd nevyhľadáva za žalobkyňu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré tvoria obsah žaloby a určujú rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. 112. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že rozhodnutie správnych orgánov je vecne správne. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, pričom sa v dostatočnej miere vysporiadali s námietkami žalobkyne vznesenými v rámci správneho konania. Žalobné námietky žalobkyne vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o povolení stavby. 113. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 114. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 115. Súd ďalším účastníkom náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli. 116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.