Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200601 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200601.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: Ing. Q. Q., S. 4, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Jana Peschlová, s.r.o. IČO: 47 250 747, Žižkova 1/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP1-2017/009717-004/MIH zo dňa 28.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou súdu doručenou dňa 20.04.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2017/009717-004/MIH zo dňa 28.02.2017, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že odvolanie žalobcu proti právoplatnému rozkazu Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 28.06.2016 bol podaný oneskorene a zároveň nie je daný dôvod podľa § 65 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP) na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Žalobca žiadal zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. K priebehu administratívneho konania žalobca uviedol, že dňa 28.06.2016 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým, že dňa 31.03.2015 v čase približne o 8:10 hod. v zdravotnom stredisku v Bratislave na Malokarpatskom námestí v čakárni u MUDr. S. fyzicky napadol svoju bývalú manželku Q. Q., za čo mu správny orgán uložil pokutu vo výške XX,-eur. 3. Žalobca tvrdil, že z dôvodu nezastihnutia žalobcu, ako adresáta zásielky (rozkazu), bolo v mieste jeho trvalého bydliska (S. 4, O.) uložené v poštovej schránke oznámenie o uložení úradnej zásielky do vlastných rúk s odbernou lehotou 18 kalendárnych dní. Oznámenie, z ktorého by vyplývalo, že zásielka bude opakovane doručená adresátovi v konkrétny deň a v hodinu nebolo v poštovej schránke žalobcu uložené. V danom čase v byte žalobcu prebiehali rozsiahle stavebné a dispozičné úpravy a z tohto dôvodu sa žalobca v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiaval. K prevzatiu vyššie uvedenej zásielky došlo žalobcom až dňa 08.07.2016. Dňa 21.07.2016 žalobca v zákonnej lehote podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch podal osobne do podateľne prvostupňového správneho orgánu odpor proti prvostupňovému rozhodnutiu - rozkazu. 4. Listom zo dňa 27.07.2016 bol žalobca upovedomený o tej skutočnosti, že prvostupňový správny orgán nevyhovel žalobcovmu odporu z dôvodu, že tento mal byť podaný oneskorene, a preto ho správny orgán so spisovým materiálom postúpil na preskúmanie odvolaciemu orgánu (žalovanému). Tento list považoval žalobca za rozhodnutie a v žalobe ho označil ako „rozhodnutie 1“. 5. Žalobca na rozhodnutie 1 reagoval listom doručeným dňa 23.08.216 osobne do podateľne prvostupňového správneho orgánu, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán neuviedol, na základe čoho mal za preukázané, že odpor mal byť podaný po uplynutí lehoty a z dôvodu absencie odôvodnenia tohto tvrdenia zo strany prvostupňového správneho orgánu považuje rozhodnutie 1 za nezákonné. 6. V septembri 2016 bolo žalobcovi doručené ďalšie upovedomenie zo strany prvostupňového správneho orgánu (zo dňa 07.09.2016), ktorým sa správny orgán vyjadril k podaniu žalobcu, pričom konštatoval, že rozhodnutie 1 nie je možné považovať za rozhodnutie, nakoľko toto nemá náležitosti rozhodnutia a nebolo ním zasiahnuté do základných práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania a malo len informatívny charakter. V septembri 2016 bolo tiež žalobcovi doručené oznámenie žalovaného k odporu, kde žalovaný na strane 2 a 3 uviedol, že odvolací orgán po preštudovaní predmetného rozkazu, administratívneho spisu vzťahujúceho sa k rozkazu, ako aj podnetu obvineného dospel k záveru, že podnet obvineného je dôvodný. Nakoľko na doručenke a ani v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že sa obvinený v čase doručovania zásielky s rozkazom preukázateľne zdržiaval v mieste doručovania zásielky, v danom prípade nebola naplnená jedna zo základných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 SSP a za deň doručenia rozkazu nie je možné považovať tretí deň od uloženia zásielky s rozkazom na pošte, ale deň 08.07.2016, kedy si obvinený rozkaz skutočne prevzal. Nakoľko podľa § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal do 15 dní odo dňa jeho doručenia, bol odpor obvineného podaný v zákonnej lehote, a teda nejde o oneskorene podaný odpor, ale o odpor podaný včas. V zmysle § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. 7. Uvedený list žalobca považoval za rozhodnutie a označil ho ako rozhodnutie žalovaného číslo 1. Podľa jeho názoru z rozhodnutia žalovaného 1 vyplýva, že prvostupňový správny orgán bol povinný pokračovať v konaní a vo veci rozhodnúť. Na základe uvedeného je potrebné rozhodnutie žalovaného 1 považovať za rozhodnutie nadriadeného odvolacieho orgánu, ktorým je prvostupňový správny orgán viazaný. 8. Žalobca ďalej upozornil na list žalovaného zo dňa 30.09.2016, v ktorom sa uvádza, že „súčasne si Vás dovoľujeme upozorniť, že odpor obvineného bol podaný v zákonnej lehote, a teda nejde o oneskorene podaný odpor, ale o odpor podaný včas. Podľa § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní.“ 9. Žalobcovi bola v januári 217 doručená výzva na predloženie dôkazov svedčiacich o včas podanom odpore zo dňa 18.01.2017. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 06.02.2017, ktorého prílohou bola aj fotodokumentácia stavu bytu nachádzajúceho sa na S. ulici v O., ktorý bol v čase doručovania rozkazu v neobývateľnom stave s ohľadom na prebiehajúce rozsiahle rekonštrukčné práce a rovnako aj oznámenie k ohláseniu stavebných úprav. Uvedené podanie však žalovaný s ohľadom na očakávané prebiehajúce konanie prvostupňového orgánu, na ktorý bol prvostupňový správny orgán zaviazaný, v zmysle rozhodnutia žalovaného formou rozhodnutia žalovaného 1, považoval len za súčasť konania pred prvostupňovým správnym orgánom v rámci rozhodovania o podanom odpore. 10. Dňa 13.03.2017 bol žalobcovi doručený list číslo OU-BA-OOP1-2017/009717-004/MIH s označením Preskúmanie právoplatného rozkazu Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 28.06.2016 - oznámenie (žalobou napadnuté opatrenie). V oznámení žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že „... rozkaz prvostupňového správneho orgánu Vám bol doručený v súlade s § 24 ods. 2 SSP dňa 04.07.2016, a keďže lehota na podanie odporu márne uplynula dňa 19.07.2016, rozkaz dňa 19.07.2016 nadobudol právoplatnosť. Súčasne, nakoľko tento rozkaz nebol vydaný v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, nie je žiaden zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie tohto právoplatného rozkazu mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 SSP.“ 11. Žalobca namietal, že v žalobe napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vôbec nezaoberal skutočnosťami uvádzanými vo svojom prvom rozhodnutí a v prípise zo dňa 30.09.2016. 12. Žalobca považoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, ktorého vydaniu bránila skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán rozhodol druhýkrát v tej istej veci, a to s úplne odlišnými závermi. Najprv vo svojom rozhodnutí 1 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu bolo podané včas a z tohto dôvodu zaviazal prvostupňový správny orgán v konaní ďalej pokračovať a následne žalobou napadnutým rozhodnutím konštatoval opak bez toho, aby sa čo i len zmienil o existencii svojho prvého rozhodnutia. 13. Žalobca namietal tiež nesprávne právne posúdenie včasne podaného odporu v rozpore s výkladom § 24 ods. 1, ods. 2 SSP. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015, podľa ktorého k aplikácii ustanovením náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odberu lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenia, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález IIUS 65/2010-49. Uvedený právny názor potvrdil Najvyšší súd SR zjednocujúc svoje doterajšie rozhodnutia. Podľa žalobcu môže fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 SSP nastať výlučne v prípade, ak boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre vznik právnej fikcie predpokladá, a to ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručovania zdržiava, ak doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu a ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, pričom doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Minimálne tri podmienky podľa žalobcu pre vznik fikcie doručenia neboli splnené, nakoľko žalobca jednoznačne preukázal, že sa v mieste doručovania nezdržiaval, absentovalo oznámenie, že doručovateľ príde v konkrétny deň a aj hodinu opakovane písomnosť doručiť. 14. Žalobca tiež namietal, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď napr. v rozhodnutí 1 uviedol, že odpor žalobcu bol podaný v zákonnej lehote, avšak v rozhodnutí 2 (napadnuté žalobou) uviedol presný opak svojho predchádzajúceho tvrdenia bez toho, aby sa s týmto protichodným tvrdením akýmkoľvek spôsobom vysporiadal. II. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa vyjadril v žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 23.11.216 bol žalovanému opätovne predložený odpor žalobcu proti rozkazu Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov číslo OU- BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 28.06.2016 spolu so spisovým materiálom na preskúmanie podľa § 60 SSP, či oneskorene podaný odpor neodôvodňuje obnovu alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 16. Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 04.07.2016 tzv. náhradným spôsobom doručenia v zmysle § 24 ods. 2 SSP. Žalovaný listom zo dňa 18.01.217 vyzval žalobcu, aby predložil doklady o tom, že ním podaný odpor bol podaný včas, a teda dôkazy o tom, že údaje vyznačené na doručenke sú nepravdivé, prípadne dôkazy o tom, že sa v čase doručovania zásielky s rozkazom preukázateľne nezdržiaval v mieste doručovania. Žalobca adresoval žalovanému list, v ktorom mimo iné uviedol, že vzhľadom k prebiehajúcej rekonštrukcii bytu, byt je neobývateľnom stave a aktuálne sú dokončené búracie a murárske práce. Uviedol, že poštový doručovateľ mu do schránky neuložil tzv. modrý lístok, ktorý mu mal vhodným spôsobom oznámiť opakované doručovanie, ale rovno do schránky doručil žltý lístok. Preto nie je splnený predpoklad aplikácie fikcie doručenia. Uvedené skutočnosti žalobca doložil oznámením k ohláseniu stavebných úprav a fotografiami bytu. Z doručenky je podľa názoru žalovaného zrejmé, že prvý pokus o doručenie bol dňa 30.06.2016, opakované doručenie sa konalo dňa 01.07.2016, pričom uvedený deň bola súčasne zásielka s rozkazom uložená na pošte. Na základe doručenky, ktorá má povahu verejnej listiny, mal teda žalovaný za preukázané, že boli splnené podmienky na tzv. náhradné doručenie zásielok v zmysle § 24 ods. 2 SSP, a to prvý pokus o doručenie zásielky, opakovaný pokus o doručenie zásielky, uloženie zásielky, ako aj skutočnosť, že zásielka nebola do troch dní od jej uloženia prevzatá, a to napriek tvrdeniu žalobcu, že mu doručovateľ neuložil do schránky tzv. modrý lístok ale iba žltý lístok, čo bolo iba tvrdenie, objektívne ničím nedoložené. Skutočnosť, že v čase doručovania zásielky mala prebiehať rekonštrukcia bytu a byt mal byť v neobývateľnom stave, objektívne nepreukazuje skutočnosť, že v čase doručovania sa žalobca nezdržiaval v mieste doručovania. Rekonštrukcia bytu, a to v takom rozsahu, keď počas tejto sa stane byt dočasne neobývateľný, nezabraňuje tomu, aby sa mohol adresát zásielky zdržiavať v mieste doručovania, a teda že sa objektívne nemal možnosť dozvedieť o doručení a uložení zásielky s rozkazom. Z uvedeného dôvodu žalovaný, nakoľko žalobca nepredložil žiaden objektívny dôkaz o tom, že sa v čase doručovania zásielky nezdržiaval v mieste doručovania zásielky, mal za preukázané všetky skutočnosti potrebné na aplikáciu fikcie doručenia zásielky v zmysle § 24 ods. 2 SSP tretím dňom od uloženia zásielky. Nakoľko si žalobca zásielku s rozkazom v lehote troch dní od jej uloženia nevyzdvihol, posledný deň tejto lehoty sa v zmysle § 24 ods. 2 SSP považuje za deň doručenia. Za deň doručenia rozkazu žalobcovi sa teda v zmysle § 24 ods. 2 SSP považuje deň 04.07.2016 aj napriek skutočnosti, že žalobca rozkaz osobne prevzal dňa 08.07.2016. Lehota na podanie odporu podľa § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch žalobcovi uplynula dňa 19.07.2016, kedy súčasne rozkaz nadobudol právoplatnosť. Odpor proti rozkazu bol podaný do podateľne prvostupňového správneho orgánu dňa 21.07.2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty na jeho podanie. Vzhľadom na uvedené mohol oneskorene podaný odpor žalobcu žalovaný považovať iba za podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom po preskúmaní rozhodnutia v spojení s predloženým spisom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, a preto nebol dôvod podľa § 65 ods. 2 SSP rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. 17. Pokiaľ ide o oznámenie zo dňa 07.09.2016, ktoré žalobca označuje ako rozhodnutie žalovaného 1, toto nemá polohu rozhodnutia a teda nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci. III. Priebeh administratívneho konania 18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.06.2016 pod č. OU-BA- OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75 vydal prvostupňový správny orgán Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 31.03.2015 v čase asi o 8:10 hod. v Bratislave na Q. námestí, v zdravotnom stredisku v čakárni Q.. S. fyzicky napadol svoju bývalú manželku Q. Q. takým spôsobom, že ju chytil za predlaktia a jedenkrát ju hodil o zem, následkom čoho jej boli spôsobené bližšie neurčené zranenia, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch a za spáchanie tohto priestupku mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške XX,-eur. Vydaniu tohto rozkazu predchádzali úkony Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Obvodné odd. PZ Bratislava - Dúbravka, ktorý spisový materiál postúpil prvostupňovému správnemu orgánu na priestupkové konanie. Policajný orgán vypočul žalobcu, ktorý poprel, že by sa stal skutok tak ako je uvedený v oznámení o priestupku, ktoré podala poškodená - jeho bývalá manželka Q. Q. a vypovedal, že sedel spolu s dcérou pred ambulanciou Q.. S., pričom mu dcéra sedela na kolenách a poškodená (matka maloletej) mu maloletú začala brať z kolien, resp. trhať z rúk. Ohradil sa na p. Q., nech prestane, nech ju neťahá, a inštinktívne sa s dcérou na kolenách otáčal od matky, aby mu dcéru nebrala. Pritom ako poškodená trhala dcéru žalobcovi z rúk, zrejme stratila rovnováhu a spadla na zem. Žalobca do poškodenej ani nestrkal, ani ju inak fyzicky nenapadol, ani nemohol, pretože držal dcéru. Nemá vedomosť o tom, že by sa poškodená udrela či už o nejaké dvere alebo kôš. Žalobca predložil videozáznamy (pripojené k spisu na DVD nosiči). Poškodená Q. Q. vo svojej výpovedi dňa 08.02.2016 uviedla, že počas čakania v čakárni pred detskou ambulanciou Q.. S. ju žalobca fyzicky napadol a to tak, že ju oboma rukami chytil za jej ruky, začal ju dvíhať hore z lavičky, otočil ju z lavičky smerom do čakárne a hodil ju na zem. Toto zopakoval asi 3x, pričom 2x sa udrela o presklené dvere a na tretíkrát ju hodil na zem tak silno, že spadla na zem a udrela si hlavu o kovový odpadkový kôš, ktorý sa nachádzal v čakárni, pričom hlavou urobila na koši preliačinu. Následkom týchto zranení bola 12 dní práceneschopná. Policajný orgán dňa 18.02.2016 vypočul svedka Q. Z., ktorý uviedol, že videl ako neznámy muž chytil ženu v čakárni pred detskou ambulanciou Q.. S. za predlaktia a hodil ju jedenkrát o zem. Následne sa začali obaja na mieste hádať, avšak s odstupom času si už nepamätá o čom sa hádali. Nevidel, že by neznámy muž hodil túto ženu viackrát o zem, videl, že to urobil iba raz. Nevedel uviesť, či sa žena udrela o presklené dvere, iba videl, že ju tento muž hodil na zem. Následne bola privolaná hliadka PZ. Dňa 15.04.2016 policajný orgán vypočul Q.. U. S., ktorá uviedla, že je obvodnou lekárkou Q. Q., ktorá sa dňa 01.04.2015 dostavila k nej na vyšetrenie s tým, že ju napadol jej manžel, mal ju hodiť na zem, pričom si ona udrela hlavu. Poškodená sa sťažovala na bolesti hlavy a krížov, tak jej svedkyňa vystavila PN-ku s tým, aby bola v kľudovom režime. Zranenia však boli len ľahké, mala len malú tržnú ranku v oblasti hlavy a nemala žiadne zranenia, ktoré by jej zanechali trvalé následky, alebo ktoré by jej sťažili obvyklý spôsob života. Podotkla, že vychádzala len z toho, čo jej uviedla poškodená, a preto jej len odporučila kľudový režim. Z relevantných listín vyšetrovacieho spisu sa nachádza úradný záznam zasahujúcich príslušníkov PZ, ktorý opísali situáciu po príchode na miesto privolania, por. Q. S. a stržm. Q. O.. 19. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-BA-OVVS2-2016/052291 zo dňa 28.06.2016 podľa záznamov na doručenke bol doručovaný žalobcovi dňa 30.06.2016, pričom tento pokus bol neúspešný. Opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 01.07.2016 a v ten istý deň bola zásielka z dôvodu, že nebola prebratá žalobcom, uložená na pošte. Žalobca zásielku prebral dňa 08.07.2016. Dňa 21.07.2016 žalobca podal proti rozkazu odpor. Listom zo dňa 27.07.2016 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi, že nevyhovel ním podanému odporu, nakoľko bol podaný oneskorene. Listom z toho istého dňa predložil oneskorene podaný odpor spolu so spisovým materiálom prvostupňový správny orgán žalovanému. Listom zo dňa 30.09.2016 žalovaný vrátil spisový materiál prvostupňovému správnemu orgánu s vysvetlením, že odpor žalobcu bol podaný v zákonnej lehote a v danom prípade nešlo o oneskorene podaný odpor. Prvostupňový správny orgán vec opätovne zaslal žalovanému dňa 22.11.2016 s vysvetlením, že na doručenke a ani v administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že sa žalobca v čase doručovania zásielky s rozkazom nezdržiaval v mieste bydliska, polemizoval so závermi žalovaného o tom, že bol odpor podaný včas, pričom citoval rozhodnutia Ústavného súdu SR dotýkajúce sa problematiky zisťovania možnosti naplnenia inštitútu fikcie doručenia. Žalobou napadnutým opatrením č. OU-BA-OOP1-2017/009717-004/MIH zo dňa 28.02.2017 žalovaný oznámil, že odpor žalobcu proti rozkazu považoval za podaný oneskorene, pričom po preskúmaní veci nedospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (rozkaz) zrušiť alebo zmeniť mimo odvolacieho konania. V opatrení žalovaný reagoval na argumenty žalobcu týkajúce sa jeho tvrdení o tom, že sa nezdržiaval v čase doručovania predmetnej zásielky v mieste bydliska. Odôvodnenie opatrenia bolo argumentačne obdobné ako vyjadrenie žalovaného k žalobe. 20. Podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 15.03.2017 žalobca podal návrh podľa § 62 ods. 1 písm. e/ SSP na obnovu konania, ktorú zdôvodnil tým, že z obsahu administratívneho spisu a jeho odporu voči rozkazu je evidentné, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. O dôvodoch na podanie návrhu na obnovu konania sa podľa vyjadrenia žalobcu dozvedel z opatrenia zo dňa 28.02.2017, ktoré je predmetom prieskumu súdu na základe správnej žaloby podanej žalobcom. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2017/011047, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 27.03.2017 povolil obnovu konania vo veci priestupku žalobcu opísaného v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 06.04.2017, právoplatnosť nadobudlo dňa 21.04.2017. Listom doručeným správnemu orgánu dňa 20.06.2017 žalobca vyzval na zastavenie konania o priestupku, vedeného pod označením OU-BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75, a to z dôvodu podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania priestupku uplynuli dva roky. Rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2017/011047, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 18.10.2017 prvostupňový správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. f/ Zákona o priestupkoch konanie o priestupku žalobcu opísaného v úvode odôvodnenia tohto rozsudku zastavil, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla dňa 31.03.2017. O zastavení konania bol žalobca upovedomený zásielkou doručenou mu dňa 27.10.2017. IV. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 22. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 23. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 24. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. 25. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla. V. Závery správneho súdu 26. Odpadnutím predmetu prieskumu je možné rozumieť stav, keď nejde o prípady podľa § 99 písm. c/ a písm. d/ SSP, teda stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. 27. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vyhovel žalobcovmu návrhu (doručenému dňa 15.03.2017) na obnovu konania, a to rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2017/011047, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 27.03.2017 právoplatným dňa 21.04.2017. Povolením obnovy konania bolo rozhodnutie, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, č. OU-BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16- BA/V75 zo dňa 28.06.2016 vydané prvostupňovým orgánom, Okresným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, zrušené a správny orgán v predmetnom administratívnom konaní pokračoval. Následne, ako vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2017/011047, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 18.10.2017 konanie o priestupku žalobcu zastavil, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla dňa 31.03.2017. O zastavení konania bol žalobca upovedomený zásielkou doručenou mu dňa 27.10.2017. 28. Žalobca podal žalobu dňa 20.04.2017, a to napriek tomu, že rozhodnutie o povolení obnovy konania, hoci v danom čase nebolo právoplatné, bolo mu doručené pred podaním žaloby, dňa 06.04.2017. 29. Povolením obnovy konania bol rozkaz vydaný správnym orgánom prvého stupňa zrušený, a z tohto dôvodu opatrenie žalovaného, Preskúmanie právoplatného rozkazu Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-BA-OVVS2-2016/052291, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 28.06.2016 - oznámenie zo dňa 28.02.2017 napadnuté žalobou stalo sa právne neúčinné. 30. V predmetnej veci teda boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP, pretože odpadol dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a to aj s dôrazom na vyššie uvádzané rozhodnutie č. OU-BA-OVVS2-2017/011047, Pr-1046/16-BA/V75 zo dňa 18.10.2017 o zastavení konania o priestupku. 31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti. 32. Žalovaný si náhradu trov neuplatnil, preto správny súd nepovažoval za potrebné rozvíjať úvahy o tom, či by mal v danom prípade právo na náhradu trov konania. 33. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že už počas podávania žaloby vedel, že jeho požiadavke na akceptáciu odporu proti rozkazu bolo vyhovené tým, že správny orgán akceptoval jeho návrh na obnovu konania. Žalobca podal žalobu dňa 20.04.2017, a to napriek tomu, že rozhodnutie o povolení obnovy konania, hoci v danom čase nebolo právoplatné, bolo mu doručené pred podaním žaloby, dňa 06.04.2017. Mohol preto predpokladať, že rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť a jeho námietky proti oznámeniu žalovaného č. OU-BA-OOP1-2017/009717-004/MIH zo dňa 28.02.2017, ktoré napadol správnou žalobou, sa stanú obsolentnými. 34. Z uvedených dôvodov o práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.