Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/204/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201468 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201468.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: doc. L.. S. B., Y.., narodený XX.XX.XXXX, bytom v N., O. 3, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47243279, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, za ktorú koná advokát Mgr. Ing. Pavol Korytár, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Palisády 36, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 784/SO/2017-8 zo dňa 29.6.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie predchádzajúce podaniu správnej žaloby 1. Žalobca podal u žalovaného sťažnosť podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) a namietal porušenie povinnosti spoločnosťou C.E.N., s.r.o., ako vysielateľa televíznej programovej služby TA3. Dňa 2.4.2017 o 14:20 hod. v rubrike spravodajstvo, sekcia Slovensko bola odvysielaná reportáž s názvom „Majiteľa ružomberských papierní údajne vydierajú dvaja aktivisti“, ktorej autorom je M. S., redaktor domáceho spravodajstva. Obsahom reportáže bolo okrem iného aj obvinenie žalobcu zo spáchania trestného činu vydierania v súvislosti s jeho postupom vo funkcii predsedu občianskeho združenia Ružomberský papier združujúceho bývalých zamestnancov Severoslovenských papierní a celulózok, a.s., pri uplatňovaní práv na vydanie 15% zamestnaneckých akcií na základnom imaní spoločnosti ECO-INVEST, a.s., ktoré im vyplýva zo zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1605/1996 zo dňa 20.9.1996 uzavretej medzi Fondom národného majetku SR ako kupujúcim a spoločnosťou ECO-INVEST, a.s., ako predávajúcim. Reportáž je prístupná aj na internetovej stránke televízie TA3. 2. Podľa názoru žalobcu reportáž obsahuje značné množstvo nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, jej obsah nie je objektívny ani vyvážený pre absenciu zverejnenia rôznych názorov na vec. Reportáž v závere protiprávne zasahuje do jeho osobnostných práv, čím znižuje jeho vážnosť a poškodzuje jeho meno ako zástupcu spomínaného občianskeho združenia. V sťažnosti ďalej namietal, že audiovizuálne záznamy použité v reportáži sú účelovo zostrihané. Podľa jeho názoru je hlavným účelom reportáže vyvolať škandál v súvislosti s kauzou zamestnaneckých akcií ako takou, hrubým spôsobom difamovať a obviniť ho z trestného činu vydierania a skresľovať činnosť občianskeho združenia. V sťažnosti označil podľa neho nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia v reportáži: (i) 1.-15. sekunda reportáže, (ii) 21.-32 sekunda reportáže, (iii) 33.-39. sekunda reportáže, (iv) 48.sekunda-1 minúta a 7.sekunda. Nie sú pravdivé tvrdenia o telefonickom rozhovore medzi ním a Ing. O. T., štatutárom spoločnosti ECO-INVEST, a.s., ktoré hrubo zasahujú do jeho osobnostných práv s cieľom zdiskreditovať ho. Nikdy nevydieral Ing. O. T., vydieranie je vlastné práve spoločnosti ECO-INVEST, a.s. Tvrdí, že v krátkom období po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navštívil poškodenú osobu neznámy človek, ktorý sa jej vyhrážal, že v prípade ak nezoberie späť návrh na nariadenie predbežného opatrenia, bude proti nej podané trestné oznámenie od spoločnosti ECO- INVEST, a.s., s hrozbou finančnej pokuty. Tvrdenie, že zamestnanci nadobudli 15% akcií od spoločnosti ECO-INVEST, a.s., prostredníctvom zamestnaneckej spoločnosti PAPKO, a.s., je nepravdivé a pravdu skresľujúce. Prezídium Fondu národného majetku SR dňa 20.11.1996 rozhodlo o akciách spoločnosti PAPKO, a.s., rozhodnutím č. 804/1996 o priamom predaji 1.390.500 ks akcií spoločnosti SCP, čo predstavovalo 30% jej základného imania. Následne Ing. O. T. vyzval zamestnancov na predaj akcií spoločnosti PAPKO, a.s., za X.XXX,- Sk za jednu akciu. Väčšina zamestnancov nemala záujem o takýto predaj, preto viaceré osoby vyvíjali nátlak na zamestnancov, aby akcie predali pod hrozbou straty zamestnania. Dňa 23.7.1997 bola uzavretá zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1907/1997 medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťou PAPKO, a.s., ako kupujúcim. 3. V sťažnosti ďalej namietal, že vyjadrenie poškodenej zamestnankyne je účelovo zostrihané, tak aby z neho nebolo zrejmé, o nadobudnutie akcií na základe ktorej zmluvy o doplatnom prevode akcií kúpou išlo. Tvrdenie, že v Ružomberku niekto obchádza dôchodcov a navádza ich na podávanie žalôb voči spoločnosti ECO-INVEST, a.s., a že boli splnené všetky nároky zamestnancov, je nepravdivé. Túto skutočnosť v roku 1999 potvrdil aj Ing. O. T., a preto došlo k uzatvoreniu dodatku č. 2 k zmluve o odplatnom prevode akcií, v ktorom žiadal o odpustenie zmluvnej pokuty za nedodržanie tohto záväzku. 4. Žalovaný listom č. 784/SO/2017-3 zo dňa 19.5.2017 vyžiadal od spoločnosti C.E.N., s.r.o., súvislý záznam vysielania programovej služby TA3 z dní 2.4.2017 v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod. a od 18:00 hod. do 19:15 hod.; dňa 3.4.2017 v čase od 6:00 hod. do 9:00 hod., od 13:00 hod. do 15:00 hod. Televízia TA3 reagovala listom zo dňa 23.5.2017, v ktorom žalovanému oznámila, že podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je povinná uchovávať súvislé záznamy vysielania v zodpovedajúcej kvalite po 45 dní odo dňa ich vysielania. Z dôvodu, že požadované záznamy sú staršie ako 45 dní a vzhľadom na jej obmedzené prevádzkovo-technické podmienky nie je možné predmetné záznamy poskytnúť. 5. Žalovaný oznámením č. 784/SO/2017-8 zo dňa 29.6.2017 informoval žalobcu, že jeho sťažnosť považuje za nepreskúmateľnú podľa § 14a ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z. Dôvodom nepreskúmateľnosti sťažnosti bolo nedodanie záznamu uvedeného programu vysielateľom pre uplynutie zákonom stanovenej lehoty na poskytnutie záznamu vysielania. Na uvedené vysielanie, ktoré je prístupné aj na webovej stránke vysielateľa (archív), sa z hľadiska podstaty jeho výhrad nevzťahuje tomu prislúchajúca zákonná povinnosť stanovená v § 16 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobcove námietky nemôžu byť porušením zákona č. 308/2000 Z.z. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania oznámenia žalovaného č. 784/SO/2017-8 zo dňa 29.6.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru ide o opatrenie orgánu verejnej správy preskúmateľné správnym súdom. Napadnuté opatrenie považuje za arbitrárne, neodôvodnené a bez právnej argumentácie. Reportáž bola do dňa podania žaloby na správny súd verejne dostupná na webovom sídle televízie TA3. 7. Opatrenie je nepreskúmateľné, pretože žalobca v sťažnosti nedodal autentický záznam uvedeného programu vysielateľom, no o jej autenticite nemožno mať pochybnosti. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. nevylučuje, aby vysielateľ uchovával záznamy aj po dobu dlhšiu ako 45 dní odo dňa vysielania, keďže praxou vysielateľov býva skutočnosť, že časti svojich skôr odvysielaných záberov spracovávajú do ďalších reportáží. Existuje teda len minimálna pravdepodobnosť, že vysielateľ reportáž už odstránil zo svojho archívu. 8. Vydaním opatrenia žalovaný porušil základné pravidlá konania upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože opatrenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný nepreveril, či vysielateľ archivuje reportáž aj po uplynutí zákonom určenej 45-dňovej lehoty. Žalovaný sa nezaoberal tým, že predmetná reportáž je stále verejne dostupná na internetovej stránke televízie TA3. Uplynutie 45-dňovej lehoty nemôže mať význam pre posúdenie zodpovednosti vysielateľa za porušovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný bol povinný vyzvať vysielateľa na predloženie záznamu reportáže, čo neurobil. Žalovaný sa len spoliehal na skutočnosť, že ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. ukladajú vysielateľovi povinnosť archivovať súvislý záznam len po dobu 45 dní. 9. Žalovaný sa v opatrení obmedzil len na stručné konštatovanie toho, že sťažnosti žalobcu nemožno vyhovieť, že reportáž neporušuje ustanovenia zákon č. 308/2000 Z.z. Pritom reportáž je stále verejne dostupná a neustále porušuje jeho práva a právom chránené záujmy. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu odmietnuť. Uviedol, že je povinný vybaviť každú sťažnosť. Sťažnosť môže uznať za opodstatnenú, neopodstatnenú alebo nepreskúmateľnú. Prijatiu uznesenia o opodstatnenosti sťažnosti musí predchádzať správne konanie, ostatným dvom uzneseniam o neopodstatnenosti alebo nepreskúmateľnosti sťažnosti môže aj nemusí predchádzať správne konanie. Sťažovateľ podaním sťažnosti upozornil žalovaného na obsah vysielania, ktoré môže byť v rozpore so zákonom č. 308/2000 Z.z., no nemá právny nárok na vybavenie sťažnosti určitým spôsobom a takisto sa podaním sťažnosti žalovanému nedomáha ochrany svojich subjektívnych práv. Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti nezasahuje do práv, právom chránených záujmov sťažovateľa a nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe. 11. Hypoteticky, ak by po prešetrení sťažnosti dospel k záveru, že by mohlo dôjsť k porušeniu zákona č. 308/2000 Z.z., začal by ex offo správne konanie. Vydaním rozhodnutia o porušení zákona a o uložení sankcie v správnom konaní by bola sťažnosť opodstatnená. Aj v tomto prípade by však sťažovateľovi zaslal len oznámenie o výsledku vybavenia sťažnosti a nie aj rozhodnutie správneho orgánu, pretože v správnom konaní rozhodoval len o právach a právom chránených záujmoch účastníkov konania, nie sťažovateľa. V takom prípade by bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby len účastník konania [§ 178 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP), § 2 zákona č. 308/2000 Z.z.] alebo ten, kto si myslí, že sa s ním ako s účastníkom konania malo konať a nekonalo (§ 179 SSP). 12. Podľa názoru žalovaného nemožno oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti považovať za rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy preskúmateľné správnym súdom na základe správnej žaloby. Oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. nedochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Ak sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom prešetrenia sťažnosti, má právo namietať to len prostredníctvom inštitútu sťažnosti podľa § 3 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, čo neurobil. 13. Sťažovateľ zastáva nesprávny názor, že je povinný spolu so sťažnosťou dodať aj autentický záznam reportáže. Nakoľko v čase vyžiadania záznamu už nebol vysielateľ povinný predložiť súvislý záznam reportáže a žalovaný ním takisto nedisponoval na svojom externom zariadení, vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú. Záznamom vysielania je len to, čo bolo reálne odvysielané. 14. Uznesenie rady, ktorým vyhodnotila sťažnosť ako nepreskúmateľnú, nemožno považovať za arbitrárne, žalovaný neprekročil zákonom zverenú právomoc, ani určené medze správneho uváženia. Oznámenie plní len informačnú funkciu. 15. V oznámení sa vysporiadal aj s tým, že reportáž je stále zverejnená v archíve vysielateľa na jeho webovom sídle. Žalovaný trvá na tom, že takto zverejnený záznam reportáže nespĺňa kritériá zákonnej definície vysielania a programovej služby podľa § 3 zákona č. 220/2007 Z.z. Na žalobcom uvedené video sa nevzťahuje povinnosť vyplývajúca z § 16 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. IV. Replika žalobcu 16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. 17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. zo sťažnosti musí byť zrejmé, čím mal byť porušený zákon. Ak sa namieta porušenie tohto zákona odvysielaním alebo poskytnutím programu, zložky programovej služby alebo zložky audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, sťažnosť musí obsahovať aj dátum a približná čas odvysielania alebo poskytnutia tohto programu, zložky programovej služby alebo zložky audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a názov programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v rámci ktorej mal byť tento zákon porušený. 20. Podľa §14a ods. 9 zákona č. 308/2000 Z.z. ak sťažnosť obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, rada začne vo veci správne konanie. O výsledku správneho konania rada upovedomí sťažovateľa. 21. Podľa § 14a ods. 10 zákona č. 308/2000 Z.z. ak sťažnosť neobsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, rada označí sťažnosť za neopodstatnenú a upovedomí o tom sťažovateľa. 22. Podľa § 14a ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z. ak sťažnosť neobsahuje údaje podľa odseku 2 alebo je nepreskúmateľná z iných dôvodov, rada o tom upovedomí sťažovateľa. 23. Podľa § 14a ods. 12 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie o sťažnosti na porušenie tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpisov o sťažnostiach. IV. Závery správneho súdu 24. Súd sa primárne zaoberal procesnou podmienkou konania, ktorou je prípustnosť preskúmania oznámenia o vybavení sťažnosti správnym súdom podľa ustanovení SSP a prípadné vylúčenie tohto oznámenia zo súdneho prieskumu. 25. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Správny súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 7 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a opatrení správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia, prípadne opatrenia v zmysle ustanovení § 3 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ SSP, teda či ide o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré - bolo vydané v administratívnom konaní, - zakladá, mení, ruší alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa ich priamo dotýka. Týmto je vymedzený aj účel ochrany, ktorú poskytuje správne súdnictvo pri všeobecnej správnej žalobe v zmysle § 177 ods. 1 SSP. 26. Podľa názoru správneho súdu oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, tak ako to predpokladá § 3 ods. 1 písm. b/ SSP. 27. Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či možno oznámenie o vybavení sťažnosti považovať za opatrenie, ktoré zakladá, mení, ruší alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov a povinností fyzickej osoby (žalobcu), prípadne ich deklaruje. 28. Opatrenie vo verejnej správe je špecifickou formou činnosti verejnej správy - ide spravidla o akt, ktorý nemá povahu rozhodnutia ani všeobecne záväzného nariadenia. Dôvodová správa k SSP ako príklady opatrení uvádza záznam a poznámku v katastri nehnuteľností, písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, registráciu alebo zmenu v registri pozemkových spoločenstiev, evidenciu zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru. 29. Opatrenie je charakterizované procesom prijatia, formou a právnymi účinkami. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie výsledkom administratívneho konania, ktorým sa toto konanie spravidla končí. Z hľadiska formy opatrení orgánov verejnej správy pôjde o všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Právne účinky opatrení môžu byť rôzne a podobajú sa na právne účinky rozhodnutí, teda zakladajú, menia alebo rušia práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy alebo sa ich priamo dotýkajú, prípadne deklarujú. Je potrebné mať na pamäti, že právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta opatrenia. 30. Na základe ustálenej súdnej praxe (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/11/210 zo dňa 7.12.2010 publikované pod č. R 85/2012, uznesenie sp. zn. 8Sžo/32/2014 zo dňa 21.1.2016) písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. 31. Žalobca síce podal sťažnosť podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z., ktorou upozorňuje na podľa jeho názoru nevyváženú reportáž odvysielanú televíziou TA3, no jeho subjektívne práva neboli oznámením o vybavení sťažnosti priamo dotknuté, nevznikli, nezmenili sa, ani neboli zrušené. Žalobca opakovane v sťažnosti aj v žalobe namieta porušenie jeho osobnostných práv, aj po oznámení o vybavení sťažnosti podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. mu však zostalo zachované právo na ochranu svojich osobnostných práv na všeobecnom súde, ak to žalobca samozrejme považuje za dôvodné. 32. Sťažnosť podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. je možné chápať ako prípadný podnet na začatie správneho konania voči vysielateľovi, v ktorom môže byť konštatované porušenie zákona a uložená sankcia podľa § 64 tohto zákona. Účastníkom správneho (sankčného) konania však nebude žalobca ako sťažovateľ, ale výlučne vysielateľ potenciálne porušujúci zákon, za čo môže byť sankcionovaný; inými slovami, len vysielateľovi v sankčnom konaní možno zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov a uložiť mu sankciu za protiprávne konanie, ktorá zasahuje do jeho informačnej sféry alebo majetkovej sféry. Žalovaný aj v tomto prípade sťažovateľa (žalobcu) len informuje o výsledku administratívneho konania, neukladá mu žiadne povinnosti, nepriznáva mu žiadne práva ani sa netýka jeho právom chránených záujmov. Oznámením o vybavení sťažnosti zostávajú zachované práva sťažovateľa na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov iným spôsobom. 33. V otázke ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu možno na podporu tohto záveru poukázať aj na doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá prešla aj následným testom ústavnosti viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR. Išlo o rozhodnutia týkajúce sa správnej žaloby, ktorú podal subjekt, ktorý podal návrh na prejednanie priestupku. Čiže ide o obdobný subjekt ako v predmetnej veci, a preto je táto ustálená judikatúra analogicky aplikovateľná aj v tejto veci. Pre všetkých týchto navrhovateľov ako nesporných účastníkov administratívneho konania totiž platí, že potrestaním alebo nepotrestaním osoby, voči ktorej ich návrh smeroval, nemôžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach v tom zmysle, že by to ovplyvnilo ich právnu pozíciu alebo spôsobilo zmenu ich vlastného právneho postavenia. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s. 878, 879). Ide o nasledovné rozhodnutia: - rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011: „...Rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry sťažovateľa a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.“ - Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SŽÍ/1/2011 zo dňa 31.5.2011: „Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojim návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti OSP“ Toto rozhodnutie prešlo testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 143/2012 zo dňa 15.3.2012 uviedol, že v danom prípade najvyšší súd náležíte vysvetlil, prečo sťažovateľ, na základe návrhu ktorého bolo začaté konanie o priestupku, nemohol byť rozhodnutím ministerstva vnútra ukrátený na svojich právach a podanú ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. - Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/10/2009 zo dňa 21.4.2010: „Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. V priestupkovom konaní sa rozhoduje o obvinení z priestupku a uložení sankcie inej osobe ako navrhovateľovi priestupkového konania a týmto rozhodnutím nemôže byť navrhovateľ priestupkového konania ukrátený na právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry navrhovateľa priestupkového konania ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Voči tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu bola podaná ústavná sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 9.6.2011 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. - Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.2.2011: „V konaní pred správnymi orgánmi žalobca nebol účastníkom správneho konania, ale vystupoval ako oznamovateľ spáchania priestupku konkrétnymi, ním označenými osobami. Žalobca potom nemohol byť rozhodnutím správnych orgánov nijako ukrátený na svojich právach, nebola mu týmito rozhodnutiami uložená žiadna sankcia, povinnosť, oprávnenie. Taktiež neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy, nebol ani poškodeným.“ 34. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že oznámením o vybavení sťažnosti podľa § 14a zákona č. 308/2000 Z.z. žalobca nebol dotknutý na jeho právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach, čoho následkom je odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP pre nesplnenie základnej podmienky na preskúmanie opatrenia správnym súdom, a to absenciu priameho ovplyvnenia (či už vo forme vzniku, zmeny, zániku alebo deklarovania) práva, právom chráneného záujmu a povinnosti žalobcu, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 1 písm. b/ SSP. 35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré prieskumu správnym súdom nepodlieha, správny sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe, pretože by to bolo v rozpore so zásadou efektívnosti konania. 36. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.