Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/72/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201478 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201478.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: E.. Z. P. U. K. M. Z. , X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX G. Č.. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júla 2017 o odňatí starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“), odňala žalobcovi podľa ust. § 65, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) od 20.05.2017 starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný podľa ust. § 65 a § 82 ZSP rozhodnutím zo dňa 26.10.2009 od 17.09.2009, na základe jeho žiadosti zo dňa 05.10.2009. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je kompetentná rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku, keďže podľa ust. § 132, § 142 ods. 4 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, o nároku na starobný dôchodok, dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania, je príslušný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Z uvedeného dôvodu žalobcovi starobný dôchodok od 20.05.2017 ako neprávom priznanú dávku odňala. 2. V rozhodnutí skonštatovala, že žalobca mal podľa rozhodnutia MV SR zo dňa 08.08.2001, č. SPC-34.449-2/6-2001, od 01.09.2001 za dobu základnej vojenskej služby vykonávanú v čase od 10.10.1966 do 26.08.1968 a dobu služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.09.1976 do 31.10.1999, priznaný od 01.07.2002 výsluhový príspevok, ktorý je podľa zák.č. 328/2002 Z.z. posudzovaný ako výsluhový dôchodok. Žalobca za dobu služobného pomeru v Policajnom zbore získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dňa 08.08.2002, dovŕšením 55 rokov veku a po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003. 3. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal postup Sociálnej poisťovne a dôvodil, že starobný dôchodok mu bol priznaný po splnení zákonných podmienok, t.j. dosiahnutím minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tiež dosiahnutia dôchodkového veku od 17.09.2009, v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň uviedol, že Sociálna poisťovňa vedela o všetkých skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, teda aj to, že mu bol za dobu trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru priznaný výsluhový príspevok. Sociálnej poisťovni vyčítal porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR dôvodiac, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát a tiež argumentoval vznikom pravej retroaktivity v tomto prípade. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2017 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov dňa 08.05.2002 a k tomuto dňu získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií a po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, preto podľa ust. § 132 a § 142 zák.č. 100/1988 Zb., o tomto nároku a dávke rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, na základe čoho Sociálna poisťovňa nebola kompetentná rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku žalobcu. Ďalej rozviedol podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového orgánu pri odňatí priznaného starobného dôchodku žalobcovi a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp.zn. 9So/103/ 2011 zo dňa 26.09.2012, sp.zn. 9So/207/2014 a ďalšie, s vysloveným právnym názorom , že ak poistenec (výsluhový dôchodca) po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, je podľa ust. § 132 a § 142 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení , príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a útvar sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva a nie Sociálna poisťovňa. Vzhľadom k uvedenému s odkazom na ust. § 112 ods. 2 a ods. 6 ZSP žalovaný uzavrel, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade s cit. ust. zákonov a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a keďže žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy k zmene rozhodnutia, po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. 7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 05.09.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.07.2017, ktorým zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03. 2017, ktorým mu od 20.05.2017 odňala starobný dôchodok, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. V dôvodoch podanej žaloby zdôraznil, že v čase konania o priznanie starobného dôchodku mala Sociálna poisťovňa k dispozícií potvrdené všetky skutočnosti potrebné k posúdeniu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo teraz spochybňuje. Poukázal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalovaný neuviedol žiadne porušenie hmotnoprávnych ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. pri vydávaní rozhodnutia o starobnom dôchodku, iba citoval ust. zák. č. 100/1988 Zb. prípadne zák.č. 461/2003 Z.z.. Žalobca ďalej namietol, že Sociálnej poisťovni, ústredie bolo známe, že sa nedomáhal priznania starobného dôchodku od 08.05.2002, t.j. po dosiahnutí veku 55 rokov z titulu kategórie funkcií podľa ust. § 274 ZSP, ale o priznanie starobného dôchodku po ukončení dôchodkového poistenia, najskôr od 17.09.2007, t.j. až po 15 rokoch dôchodkového poistenia a dosiahnutí veku 62 rokov dňa 08.05.2009. Konštatoval, že od 01.07.2002, nadobudnutím účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. sa na sociálne zabezpečenie policajtov neaplikuje ust. § 132 až 145 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.zn. ani ust. o zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, a že na začiatku konania o priznaní starobného dôchodku od 07.01.2008, Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala nesplnenie podmienok na priznanie starobného dôchodku, konanie ale nezastavila a odporučila možnosť platby poistného na splnenie zákonnej podmienky minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré doplatil na splátky od januára 2009 do 01.06.2009 v čiastke 424,-Eur a dňa 16.09.2009 v čiastke 299,50 Eur, čím ho uviedla do omylu. Žalobca zdôraznil, že v čase konania o priznaní starobného dôchodku neboli od žalovanej vyžadované ďalšie podmienky ako splnenie 15 rokov dôchodkového poistenia a vek 62 rokov. V závere vzhľadom na uvedené skutočnosti poznamenal, že ide aj o pravú retroaktivitu, (keďže sa mu neuznávajú práva uznané skoršími platnými zákonmi) a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2018 k správnej žalobe, poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby, námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval za nedôvodné a žalobu preto žiadal zamietnuť. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že podľa ust. § 129 zák.č. 100/1988 Zb. sa podľa ust. vymedzeného osobného rozsahu vzťahuje platnosť príslušných ustanovení tohto zákona aj na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí splnili podmienku nároku na dôchodok, ak sa v piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. neustanovuje inak. Námietka žalobcu v tomto smere, že sa zák.č. 100/1988 Zb. na preskúmavanú vec nevzťahuje, je preto nedôvodná. Poukázal na to, že nakoľko žalobca získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku dňa 08.05.2002 a po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, vzťahuje sa na konanie o jeho nároku na starobný dôchodok ust. § 132 a § 142 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., tzn. príslušnosť rozhodnúť má Ministerstvo vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia. Na základe uvedeného nebola Sociálna poisťovňa kompetentná o priznaní starobného dôchodku žalobcu rozhodnúť. Žalovaný s odkazom na ust. § 67 ods. 4 zák.č. 328/2002 Z.z. pri postupe v takomto konaní uviedol, že poistencovi Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 01.01.2004, na výplatu tohto dôchodku je príslušným útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Ďalej dodal, že s ďalšími námietkami žalobcu sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a preto ich nepovažuje za opodstatnené. Žalovaný v závere skonštatoval, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a predmetné rozhodnutia považuje za zákonné a správne. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a tiež nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.12.2018 zopakoval argumentáciu už uvedenú v žalobe, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.02.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 01.12.2016, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom uzavrel, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 20.03.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 11. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 259 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2004 sú nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004 upravené v znení: „ V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“ 16. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako. 17. Podľa § 112 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 18. Podľa § 112 ods.4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa dávka odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 19. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení (platný a účinný do 31.12.2003) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 20. Podľa § 210 ods.l zák.č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. a) až d) a g) alebo uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198. 21. Podľa § 211 ods.l písm.d) a ods.2 zák.č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície príspevok patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov. Podľa ods.2: Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa ods.1 písm.d) zvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky. 22. Do 30. júna 2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( § 132, § 133 ). 23. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 24. Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. 25. Podľa § 116 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. 26. Podľa § 142 ods.4 písm.b) zákona č. 100/1988 Zb o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. 27. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). 28. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa §211 ods.1 písm.d) aods.2 zák.č.73/1998 Z.z v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. 29. Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 30. Správny súd v posudzovanom prípade žalobcu z obsahu spisov vrátane administratívneho mal zistené, že Sociálna poisťovňa ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.10.2009 neoprávnene rozhodla o priznaní starobného dôchodku žalobcovi od 17.09.2009 na jeho žiadosť zo dňa 05.10.2009, keďže nebola k takémuto rozhodnutiu v zmysle ust. § 142 ods. 4, písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. a preto bol starobný dôchodok v súlade s § 112 ods. 2 a ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žalobcovi správne odňatý. 31. Podľa citovaného ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb o dávkach dôchodkového zabezpečenia (tzn. aj starobný dôchodok) rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti orgán príslušného ministerstva, t.j. odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. 32. Všeobecným predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) pred 1. januárom 2004 bol zákon č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a po 31. decembri 2003 je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 33. Z dôchodkového zabezpečenia podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 7 písm. a/ bod 1. zákona č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení sa poskytuje starobný dôchodok. 34. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 35. Podľa ust. § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. 36. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy bolo pred 1. júlom 2002 upravené v samostatnej, piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v §§ 129 až 145. 37. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník Železničnej polície. 38. Žalobca za dobu služobného pomeru v Policajnom zbore v rozsahu 25 rokov a 23 dní, ktorý mu bol ukončený dňa 31.10.1999 uvoľnením, poberal podľa ust. § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. od 01.11.1999 výsluhový príspevok, považovaný od 01.07.2002 podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-34.449-29/2015-VZ zo dňa 02.09.2015 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č: SPC-34.449-2/6-2001 zo dňa 08.08.2001, za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená základná vojenská služba od 10.10.1966 do 26.08.1968 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.09.1976 do 31.10.1999 v I. kategórii funkcií, celkovo služobný pomer podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-34.449-29/2015-VZ zo dňa 02.09.2015, trval 25 rokov a 23 dní. 40. Zákonom č. 447/2002 Z. z. bolo do zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vložené ustanovenie § 143a, podľa ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. §§ 130 až 145 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 41. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2002 na dôchodkovom zabezpečení boli policajti zúčastnení bez obmedzenia. 42. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Žalobca sa narodil dňa 08.05.1947, dňa 08.05.2002 dovŕšil 55 rokov a k tomuto dňu splnil aj podmienky podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Z.z. a dňa 08.05.2002 mu vznikol nárok na starobný dôchodok s uplatnením zníženého dôchodkového veku, v dôsledku jeho zaradenia ako policajta do I. kategórie funkcií. 43. Žalobca splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 ods. 1 písm. a/) dňom 08.05.2002, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, teda pred 01.07.2002, pričom na priznanie tejto dávky dôchodkového zabezpečenia je podľa ust. § 116 ods. 2 v spojení s ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, daná právomoc orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 44. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite k 31. decembru 2003 zamestnaný, preto sa na neho nemôže vzťahovať ust. § 261 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Námietka žalobcu v tom smere, že sa aplikácia zák.č. 100/1988 Zb. na splnenie podmienok nároku na dávku na neho nevzťahuje, je preto nedôvodná. 45. Nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. vo výške podľa ust. § 133 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. žalobcovi nesporne vznikol už ku dňu 08.05.2002 a podľa ust. § 175 zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 259 zák.č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení mu zostal zachovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že Sociálna poisťovňa nesprávnym postupom, rozhodnutím zo dňa 26.10.2009 priznala žalobcovi podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od 17.09.2009 starobný dôchodok, napriek nedostatku právomoci na také rozhodnutie. Námietka žalobcu, týkajúca sa doplatenia poistného v uvedenom konaní za chýbajúce obdobie dôchodkového poistenia do minimálne 15 rokov pre splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods.1 ZSP je v tomto konaní neopodstatnená, dôvodnou by mohla byť pre eventuálne konanie podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (samozrejme pre prípad dodržania lehôt z tohto zákona vyplývajúcich). 46. Námietka žalobcu, že nežiadal priznať starobný dôchodok s poukazom na zníženie dôchodkového veku dovŕšením veku 55 rokov ku dňu 08.05.2002 je rovnako neopodstatnená, keďže táto skutočnosť nerozhoduje o tom kedy, či a za akých podmienok mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Žalobca má právo aj povinnosť podať žiadosť o priznanie dávky (starobného dôchodku) podľa ust. § 94 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., bez ktorej mu nevznikne nárok na výplatu dávky po splnení podmienok ustanovených zákonom pre vznik nároku na dávku a jej výplatu. Ďalšia námietka žalobcu o tzv. pravej retroaktivite (neuznanie práva uznaného za platnosti skoršieho zákona) je rovnako nedôvodná, nakoľko nie sú stanovené iné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok než tie, ktoré vyplývali z právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pri vzniku jeho nároku na starobný dôchodok (dňa 08.05.2002) a vtedy bola daná právomoc na rozhodovanie o tomto nároku príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4, písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.). Rozhodnutie o vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok nebolo vydané v medziach právomoci orgánu príslušného na takéto konanie a z toho dôvodu je ním vydané rozhodnutie právne neúčinné a treba naň hľadieť ako na nulitný právny akt. V dôsledku uvedeného mu bola preskúmavaným rozhodnutím podľa ust. § 112 ZSP dávka starobného dôchodku od 20.05.2017 správne odňatá ako neprávom priznaná. 47. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny postup žalovaného a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení dotknutých zákonov, postup správneho orgánu je v súlade aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci (napr. sp.zn. 9So/103/2011, sp.zn. 9So/207/2014), napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 S.s.p. zamietol. Nakoľko rozhodnutie o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je dané do právomoci príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalovaný postúpi vec na rozhodnutie so žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na starobný dôchodok tomuto orgánu v súlade s ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. 48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).