Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/211/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201506 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201506.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SEZAM, s.r.o., IČO: 00633194, so sídlom v Žiline, Kvačalova 1, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Tomkowou, so sídlom v Žiline, Kvačalova 1, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00166405, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4681, O-464/2017 zo dňa 10.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V sklade žalobcu v Bratislave, na Račianskej 182, sa dňa 6.2.2015 stal pracovný úraz zamestnanca žalobcu X. S.. Priebeh pracovného úrazu inšpektori práce popísali v Protokole č. IBA-104-60-2.3/P- J2-15 zo dňa 29.7.2015 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2015 tak, že asi o 10.00 hod. X. S. a A. J. nakladali drevotrieskové dosky (DTD) z regálu pomocou vysokozdvižného vozíka č. 1, ktorý riadil A. J., na vedľa pristavený (súbežne stojaci s regálom) vysokozdvižný vozík č. 2. Po naložení DTD na vysokozdvižný vozík č. 2 A. J. sa s vysokozdvižným vozíkom č. 1 pohol a šiel vrátiť zvyšné DTD späť do regálu. V tomto čase stál X. S. pri druhom regáli asi X meter od drevotrieskovej dosky na vysokozdvižnom vozíku č. 1. Pri približovaní sa k regálu s vysokozdvižným vozíkom č. 1 sa vodič A. J. pozeral aj do objednávky, či treba ešte aký materiál pripraviť. Zrazu si všimol, že medzi regálom a paletou asi v 1/3 DTD sa mu náhle objavil X. S.. Ten sa snažil v čase, keď stál vysokozdvižný vozík č. 1 kolmo na regál, kde chcel vrátiť paletu, ešte vyrovnať okraje DTD. Preto vstúpil do priestoru medzi regálom a DTD, ktoré boli na lyžinách vysokozdvižného vozíka. Pokúsil sa prejsť z pravej strany na ľavú, avšak asi v 1/3 ho pritlačili drevotrieskové dosky uložené na vysokozdvižnom vozíku v oblasti brucha k regálu. Akonáhle vodič vysokozdvižného vozíka A. J. zbadal, čo sa stalo, okamžite s vysokozdvižným vozíkom cúvol. Po dvoch hodinách X. S., keď ho neprestávalo bolieť brucho a zle sa mu dýchalo, úraz oznámil vedúcemu Z. Z. a šiel k lekárovi, ktorý ho následne poslal na ošetrenie do Nemocnice Kramáre, kde si ho nechali na pozorovanie. Zároveň mu bola v nemocnici odobratá aj krv na zistenie alkoholu v krvi. Podľa záverov protokolu a jeho dodatku: (i) postihnutý X. S., ktorý je držiteľom platného preukazu obsluhy motorových vozíkov č. 54956/W zo dňa 1.7.2013, porušil právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, a nedodržal zákaz vstupu, zdržiavania sa v priestore a vykonávania činností, ktoré by mohli ohroziť jeho život alebo zdravie, a tým porušil § 12 ods. 2 písm. a/, a písm. c/ v bode 1 a 2. zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.), v nadväznosti na STN 26 8805 bod 3.4.6 písm. l/ obsluha motorového vozíka nesmie pri jazde manipulovať s bremenom, (ii) žalobca ako zamestnávateľ poškodeného nezabezpečil, aby usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. X. S. vykonával prácu skladníka na mieste, ktoré zároveň slúžilo aj ako komunikácia pre jazdu vysokozdvižným vozíkom a kde ho pritlačil vodič vysokozdvižného vozíka A. J.. Žalobca ako zamestnávateľ nevykonal organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci a ak prácu možno vykonať len tak, že sa zamestnanci nachádzajú v pracovnom priestore mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom, nevykonal vhodné opatrenia, aby sa predišlo ich zraneniu mobilným pracovným prostriedkom, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na bod 3.3. prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej len nariadenie č. 392/2006 Z.z.) a § 2 ods. l nariadenia vlády SR č. 387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení nariadenia vlády SR č. 104/2015 Z.z (ďalej len nariadenie č. 387/2006 Z.z.). Poškodený X. S. bol zo strany žalobcu ako zamestnávateľa na dvojhodinovom školení oboznámený s takmer 15 právnymi predpismi, z ktorých však niektoré sú už niekoľko rokov neplatné a to: nariadenie vlády SR č. 269/2006 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci - zrušené 1.9.2007, vyhláška č. 208/1996 Z.z. o programe znižovania emisií - zrušená 15.2.2004, vyhláška č. 164/1997 Z.z o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla - zrušená 1.2.2009, zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách - zrušený 1.2.2009, vyhláška č. 718/2002 Z.z. - zrušená 1.1.2010 a vyhláška č. 163/2001 Z.z. - zrušená 1.1.2010 (záznam o vykonanom školení zamestnancov z predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). 2. Inšpektorát práce Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2017/213, 2017/8085 zo dňa 6.6.2017 uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa dopustil protiprávnym konaním tým, že v čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 13.5.2015 nezabezpečil, aby jeho pracovisko (skladové priestory) na adrese Račianska 182, Bratislava, ako aj komunikácie, organizácia práce, neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko v predmetných skladových priestoroch nevyznačil, neprerušovanými pásmi výraznej farby, komunikácie pre vozidlá, chodcov, čím nevykonal organizačné opatrenia na zabránenie vchádzaniu zamestnancov do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom (vysokozdvižný vozík) a ani vhodné opatrenia na predídenie zraneniu zamestnancov týmto mobilným pracovným prostriedkom, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. a s § 2 ods. l nariadenia č. 387/2006 Z. z., a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.). Správny orgán začal správne konanie a žalobcovi uložil pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s pracovným úrazom X.. Nie je pravdou, že sa mu kladie za vinu porušenie povinnosti vyplývajúcej z STN 26 8805 s názvom Motorové vozíky. Z podkladov predložených účastníkom konania nevyplýva, že by žalobca oboznámil poškodeného so Skladovacím poriadkom zo dňa 24.1.2014, v ktorom poukazuje na str. 4 - časť Zákaz vstupu, tretia odrážka a časť Organizácia práce v skladových priestoroch, tretia odrážka, ako ani s Dopravno- prevádzkovým poriadkom zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE a Dopravno-prevádzkovým poriadkom zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO. Na strane 3 Dopravno-prevádzkového poriadku zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE je vsunuté poučenie: „S obsahom tohto Dopravno-prevádzkového poriadku musia byť oboznámení všetci vodiči motorových vozíkov. Potvrdzujú to svojim podpisom (každý dostane jednu kópiu.)“. Nižšie na tej istej strane je však podpísaný iba jeden zamestnanec žalobcu, a to O. Na strane 3 Dopravno-prevádzkového poriadku zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO sa nachádza rovnaké poučenie, pričom na tej istej strane je podpísaný iba jeden zamestnanec žalobcu, a to Vítězslav W.. Aj v prípade, že by žalobca zamestnancov s predmetným Skladovacím poriadkom a Dopravno-prevádzkovými poriadkami oboznámil, mal správny orgán za to, že ide o nedostatočne vykonané organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci (a to aj napriek oboznámeniu zamestnancov s predpismi BOZP zo dňa 7.02. 2014, navyše už v čase oboznámenia s viacerým neplatnými, ako aj školenia zamestnancov z obsluhy motorových vozíkov a pod.). Označenie komunikácií vykonané v súlade s platnými predpismi je z hľadiska zaistenia bezpečnosti zamestnancov efektívnejšie ako školenie zamestnancov vykonané raz za rok, za dva z predpisov BOZP, z obsluhy motorových vozíkov, príp. oboznámenie ich s vnútornými predpismi zamestnávateľa a pod. Takéto označenie majú zamestnanci stále „pred očami“ a po celý čas výkonu ich práce v sklade im pripomína, kam možno a nemožno vstupovať. Prvostupňový správny orgán nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, pretože skutkový stav považoval za úplne a presne zistený z podkladov z inšpekcie. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné), ide teda o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej je postačujúce, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany zodpovedného subjektu. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán postupoval v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. a prihliadal na preventívne pôsobenie sankcie, na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré považoval pre rozhodnutie v tomto konaní za relevantné. Žalobca nedodržaním svojej zákonnej povinnosti vystavil zamestnancov zvýšenému riziku ohrozenia ich života resp. zdravia, nakoľko nebola dostatočne zabezpečená ich ochrana napríklad pred zrážkou s motorovými vozíkmi. Porušením tejto povinnosti potenciálne ohrozil život resp. zdravie všetkých zamestnancov, ktorí sa vyskytujú v predmetných skladových priestoroch. Žalobca by mal pre zamestnancov zabezpečiť čo najvyššiu mieru bezpečnosti a ochrany ich zdravia a tým predchádzať vzniku pracovných úrazov. Vzhľadom na to, že takéto porušenie bolo u žalobcu zistené prvýkrát, možno hovoriť o ojedinelom výskyte tohto nedostatku. V prospech žalobcu tiež zohľadnil, že po ukončení inšpekcie práce vykonal nápravu a odstránil nedostatky uvedené v protokole o výsledku inšpekcie a informoval o tom prvostupňový správny orgán. V rámci preventívneho pôsobenia sankcie chcel správny orgán motivovať žalobcu, aby si plnil riadne a včas povinnosti vyplývajúce mu z právny predpisov. 3. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/4681, O-464/2017 zo dňa 10.7.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2017/213, 2017/8085 zo dňa 6.6.2017. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z. z. a s § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. tým, že nezabezpečil, aby jeho pracovisko (skladové priestory) na adrese Račianska 182, Bratislava, ako aj komunikácie, organizácia práce, neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko v predmetných skladových priestoroch nevyznačil neprerušovanými pásmi výraznej farby komunikácie pre vozidlá, chodcov, čím nevykonal organizačné opatrenia na zabránenie vchádzaniu zamestnancov do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom a ani vhodné opatrenia na predídeme zraneniu zamestnancov týmto mobilným pracovným prostriedkom. Z podkladov predložených žalobcom nevyplýva, žeby poškodeného ani vodiča vysokozdvižného vozíka oboznámil so Skladovacím poriadkom zo dňa 24.1.2014 a Dopravno-prevádzkovým poriadkom zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE a Dopravno-prevádzkovým poriadkom zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO - išlo o nedostatočne vykonané organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že inšpektorát práce v rámci odstránenia nedostatkov nepožadoval vyznačenie komunikácie pre vozidlá a chodcov v skladovacích priestoroch a žalobca ich preto ani nevyznačil, žalovaný poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach. Na jednej strane žalobca v odvolaní tvrdí, že nie je pravda, že po ukončení inšpekcie vykonal nápravu a označil komunikáciu pre vozidlá a chodcov v skladovacích priestoroch, a na druhej strane v prijatých opatreniach zo dňa 17.8.2015 v bode 4 uvádza ako jedno z prijatých opatrení aj zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci na všetkých prevádzkach spoločnosti a v bode 6 prijatých opatrení uvádza vykonanie kontroly na všetkých pracoviskách v súlade s nariadením č. 387/2006 Z.z. Podľa názoru žalovaného so prvostupňový správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a podrobne uviedol všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal pri posudzovaní správneho deliktu a s jeho právnym názorom sa stotožnil. Pri určení výšky pokuty prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti vyplývajúce z § 19 ods. 1 písm. a/, ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/2006. Argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2017/4681, O-464/2017 zo dňa 10.7.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2017/213, 2017/8085 zo dňa 6.6.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že sa dopustil správneho deliktu, žalobca navrhol, aby správny súd v rámci sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) upustil od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepresvedčivé a neodôvodnené; trvá na tom, že jeho konanie nenapĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu. Uloženú sankciu považuje za formalistickú, pretože neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom pracovného úrazu a porušením jeho povinnosti. 6. Svojich zamestnancov, vrátane poškodeného aj vodiča vysokozdvižného vozíka, oboznámil s predpismi o BOZP, vykonal všetky organizačné opatrenia na zabránenie vchádzaniu zamestnancov do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom a predložil záznamovú knihu výchovnej a vzdelávacej aktivity zo dňa 28.6.2013 a 24.2.2015, záznam o vykonanom opakovanom školení a preskúšaní zamestnancov s odbornou spôsobilosťou zo dňa 31.8.2014, evidenčný list obsluhy motorových vozíkov na meno X. S., skladovací poriadok zo dňa 24.1.2014, dopravno-prevádzkový poriadok zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE a dopravno-prevádzkový poriadok zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO. 7. Každý zákon je potrebné vykladať a aplikovať na konkrétnu skutkovú situáciu vždy s ohľadom na jeho skutočný účel. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09, I. ÚS 54/02 a čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. S poukazom na § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z., § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. a § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. Uviedol, že vyznačenie komunikácií v skladovacích priestoroch mu neukladá žiaden všeobecne záväzný právny predpis ani STN a nie je možné ním odstrániť nebezpečenstvo, aby do pracovného priestoru vysokozdvižného vozíka nevchádzali zamestnanci, ani predísť ich zraneniu. Prvostupňový správny orgán nezohľadnil, že riziko vzniklo v dôsledku manipulácie s bremenom v manipulačnom priestore skladu a nie v priestore komunikácie v sklade. Iná technická organizácia obsluhy vysokozdvižného vozíka a manipulácie s bremenami nie je objektívne možná. Žalobca ako zamestnávateľ má len povinnosť označiť komunikáciu vnútri skladu slúžiacu na presun zamestnancov k sociálnym zariadeniam a zákazníkom ku kancelárii, resp. pokladni. Túto povinnosť splnil vydaním zákazu vstupu k vysokozdvižným vozíkom v skladovacom poriadku (strana 4), organizáciou práce v skladovacích priestoroch (strana 3 skladovacieho poriadku) a preškolením zamestnancov z obsluhy vysokozdvižného vozíka, čo však správne orgány nezohľadnili. 8. Žalovaný mal povinnosť skúmať nielen to, či konkrétnym konaním boli naplnené formálne znaky porušenia povinnosti na úseku BOZP, ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, inak je takýto výklad v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Záver žalovaného o dôvodnosti postihu žalobcu považuje za vecne nesprávny, ústavne nekonformný z dôvodu formalistického výkladu § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. a § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že po dôkladnom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov preukázal spáchanie správneho deliktu žalobcom príčinne súvisiacim so vzniknutou udalosťou, ktorý posúdil ako porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v spojení s § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. a § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. 10. Neakceptoval tvrdenie žalobcu, že riadne oboznámil zamestnancov a vykonal školenia BOZP, pretože z dokumentov predložených žalobcom tieto skutočnosti nevyplývajú - Skladovací poriadok zo dňa 24.1.2014 strana 4, Dopravno-prevádzkový poriadok zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE a Dopravno-prevádzkový poriadok zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO školenie zamestnancov X. S. a A. J. nepreukazujú (bol s nimi oboznámený zamestnanec Ján D. a K. W.). Žalovaný prízvukoval, že išlo o nedostatočne vykonané organizačné opatrenia na zaistenie BOZP zo strany žalobcu. 11. Aj za predpokladu, že by žalobca poškodeného X. S. aj vodiča A. J. preukázateľne riadne oboznámil s vyššie uvedenými dokumentmi, išlo by o nedostatočne vykonané organizačné opatrenia na zaistenie BOZP vzhľadom na absenciu bezpečnostného a zdravotného označenia v skladových priestoroch žalobcu. Označenie komunikácií v súlade s platnými predpismi je z hľadiska zaistenia bezpečnosti efektívnejšie ako vykonanie školenia zamestnancov z BOZP. Potvrdila to aj výpoveď poškodeného X. S., ktorý si na školenie BOZP nespomínal, a A. J. si tiež nespomínal na žalobcom určený pracovný postup pri nakladaní veľkoplošných dosák. Značenie majú zamestnanci stále pred očami a pripomína im, kam môžu a nemôžu vstupovať. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že mu žiaden všeobecne záväzný právny predpis ani STN neukladajú povinnosť vyznačiť komunikácie v sklade, lebo mu ju priamo ukladá nariadenia č. 387/2006 Z.z. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 19.6.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP v prítomnosti konateľa žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. 14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 19.6.2019 uviedla ďalší dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to nesúlad popisu skutku v protokole o inšpekcii práce a v prvostupňovom rozhodnutí. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 18. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 XXX eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej XX XXX eur. 19. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 20. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov (písm. a/), počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa (písm. b/), počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu (písm. c/), skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku (písm. d/), opakované zistenie toho istého nedostatku (písm. e/). 21. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 22. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku a v jeho priestoroch v súlade s týmto nariadením vlády, ak sa nebezpečenstvo nedá odstrániť alebo dostatočne znížiť prostriedkami kolektívnej ochrany alebo opatreniami, metódami alebo postupmi používanými pri organizácii práce; zamestnávateľ pritom zohľadní výsledky posudzovania rizika. Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa o prítomnosti takého označenia. 23. Podľa prílohy č. 5 bod 2.1 k nariadeniu č. 387/2006 Z.z. ak používanie a vybavenie priestorov vyžaduje zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, komunikácie pre vozidlá sa zreteľne vyznačujú neprerušovanými pásmi výraznej farby, prednostne bielej alebo žltej, a to so zreteľom na farbu podkladu. 24. Podľa prílohy č. 5 bod 2.2 k nariadeniu č. 387/2006 Z.z. pásy musia byť umiestnené tak, aby určovali potrebnú bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlom a ďalším predmetom, ktorý môže byť v jeho blízkosti, ako aj medzi vozidlom a chodcom. 25. Podľa prílohy č. 5 bod 2.3 k nariadeniu č. 387/2006 Z.z. ak je to možné, trvalé komunikácie vo vonkajších priestoroch sa vyznačia v súlade s bodmi 2.1 a 2.2, ak nie sú zabezpečené vhodnými zábranami alebo ak nie sú vybudované chodníky. 26. Podľa § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. 27. Podľa prílohy č. 2 bod 3.2 k nariadeniu č. 392/2006 Z.z. ak sa mobilný pracovný prostriedok pohybuje v pracovnom priestore, musia sa vydať vnútorné dopravné predpisy a musí sa zabezpečiť ich dodržiavanie. 28. Podľa prílohy č. 2 bod 3.3 k nariadeniu č. 392/2006 Z.z. musia sa vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci. 29. Podľa prílohy č. 2 bod 3.4 k nariadeniu č. 392/2006 Z.z. ak prácu možno vykonať len tak, že sa zamestnanci nachádzajú v pracovnom priestore mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom, musia sa vykonať vhodné opatrenia, aby sa predišlo ich zraneniu mobilným pracovným prostriedkom. 30. 3.4. Preprava zamestnancov na mobilnom pracovnom prostriedku sa môže uskutočniť, len ak je zaistená ich bezpečnosť. Ak sa počas prepravy má vykonávať práca, je potrebné primerane upraviť rýchlosť pohybu mobilného pracovného prostriedku 31. Podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 19/2002 Z.z.), vláda Slovenskej republiky je oprávnená vydávať aproximačné nariadenia podľa Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku. VI. Posúdenie veci krajským súdom 32. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v nezabezpečení pracoviska a skladových priestorov v záujme ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov, keďže neprerušovanými pásmi výraznej farby nevyznačil komunikácie pre vozidlá a chodcov. Medzi účastníkmi bola spornou otázka naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, preto sa správny súd primárne zaoberal otázkou, či všeobecne záväzný právny predpis ukladá žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť vyznačiť komunikácie pre vozidlá a chodcov pásmi výraznej farby. Ak mu všeobecne záväzný právny predpis túto povinnosť ukladá, potom či mu pri jej nedodržaní hrozí sankčný postih. 33. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 34. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). 35. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). 36. Je nepochybné, že žalobca má v Bratislave, na Račianskej 182, skladové priestory, v ktorých sa pohybujú jeho zamestnanci, ďalší chodci (nezamestnanci žalobcu) a rovnako sa v skladoch jazdí na vysokozdvižných vozíkoch. Správny súd uvádza, že povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa vyznačiť komunikácie pre vozidlá a chodcov pásmi výraznej farby je upravená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, a to v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. aj v § 2 ods. 1 nariadenia č. 387/2006 Z.z. a podrobný spôsob označenia komunikácií je uvedený v prílohe č. 5 k tomuto nariadeniu v bodoch 2.1 až 2.3. Citované nariadenie vlády SR bolo vydané ako aproximačné nariadenie vlády podľa zákona č. 19/2002 Z.z., podľa ktorého sa tieto nariadenia vydávajú na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv; je vyjadrením čl. 120 ods. 2 Ústavy SR. Účelom aproximačných nariadení vlády je urýchliť legislatívny proces a prijatie potrebných právnych predpisov v procese aproximácie práva (pozri dôvodu správu k zákonu č. 19/2002 Z.z.). Aj aproximačné nariadenie vlády SR má silu nariadenia vlády SR, hoci sa ním môžu ukladať povinnosť a na jeho vykonanie môžu iné orgány štátu vydávať vykonávacie právne predpisy. Do aproximačného nariadenia vlády č. 387/2006 Z.z. bola prebratá Smernica Rady 92/58/ EHS z 24.júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (deviata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) aj jej novela - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26.februára 2014. Povinnosť žalobcu v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku teda nevyplýva len zo slovenského práva, ale aj z práva EÚ. 37. Nedodržaním povinnosti zamestnávateľa podľa právnych predpisov uvedených v predchádzajúcom odseku dochádza k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., ak je splnená podmienka: (i) zamestnávateľ porušil povinnosť určenú mu právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj predpismi upravujúcimi faktory pracovného prostredia, navyše ak (ii) v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, sa dolná hranica pokuty zvyšuje z 0,- € na 33.000,- €. Druhá podmienka nie je nevyhnutnou pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie povinnosti uvedenej v bode (i), ale ju možno chápať ako kvalifikovanú skutkovú podstatu správneho deliktu a je určujúcou len pre zvýšenie dolnej hranice pokuty z 0,- € na XX.XXX,- €; pokuta sa v prípade spôsobenia smrti pracovným úrazom alebo ťažkej ujmy na zdraví uloží v rozsahu od 33.000,- € do 100.000,- €, o tento prípad však nejde. 38. Z protokolu č. IBA-104-60-2.3/P-J2-15 zo dňa 29.7.2015 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že zamestnanec žalobcu X. S. utrpel v sklade žalobcu pracovný úraz s poškodením zdravia (úraz utrpel v oblasti brucha s poškodením pankreasu) potom, čoho vysokozdvižný vozík pritlačil k regálu s DTD. Inšpektori zistili, že okrem porušenia povinnosti zo strany X. S. bol pracovný úraz zapríčinený aj nedodržaním povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa označiť v sklade, kde došlo k pracovnému úrazu, komunikácie na odlíšenie miest, kde sa môžu pohybovať chodci a zamestnanci aj vysokozdvižné vozíky (mobilné pracovné prostriedky s vlastným pohonom). Do pracovného priestoru vysokozdvižného vozíka nemajú vchádzať zamestnanci a za tým účelom je potrebné prijať opatrenia na predídenie ich zranenia (príloha č. 2 bod 3.3 a 3.4 k nariadeniu č. 392/2006 Z.z. - tiež ide o aproximačné nariadenie vlády SR vydané podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 19/2002 Z.z., preto má rovnaké právne účinky ako nariadenie č. 387/2006 Z.z. popísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku). Správny súd preto dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi ako zamestnávateľovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. Argument žalobcu, že oboznámil svojich zamestnancov so Skladovacím poriadkom zo dňa 24.1.2014, s Dopravno- prevádzkovým poriadkom zo dňa 1.9.2010 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 17 LINDE a Dopravno-prevádzkovým poriadkom zo dňa 20.3.2009 pre účely obsluhy vysokozdvižného vozíka ZA 14 DAEWOO nie je spôsobilý zmeniť záver o jeho zodpovednosti za správny delikt, pretože poškodený ani vodič vysokozdvižného vozíka si nepamätali ich obsah, resp. kedy s nimi boli oboznámení. Preto ak by sa aj školenia uskutočnili, boli bez trvalého efektu pre zamestnancov a v takom prípade je namieste značenie komunikácii v priestoroch žalobcu. 39. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, na pojednávaní dňa 19.6.2019, uviedol ďalší dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to že skutková veta správneho deliktu uvedená v prvostupňovom rozhodnutí nezodpovedá popisu skutku z Protokolu č. IBA-104-60-2.3/P- J2-15 zo dňa 29.7.2015 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2015, ktorý je jedným z podkladov rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu, že nie je dôvod na vysporiadanie sa touto námietkou, pretože bola vznesená až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, správny súd považuje za nutné sa k nej aspoň okrajovo vyjadriť. 40. Administratívne konanie, a teda aj sankčné konanie a jeho rozsah je dané konkrétnym predmetom a nielen číselným označením. V Protokole č. IBA-104-60-2.3/P-J2-15 zo dňa 29.7.2015 aj v prvostupňovom rozhodnutí č. 2017/213, 2017/8085 zo dňa 6.6.2017 je predmet konania vyjadrený zhodne, teda miesto, čas a spôsob spáchania skutku, sú identické až na dva vysvetľujúce odseky. Nemožno preto hovoriť o rozšírení predmetu správneho konania, ale ani o jeho zúžení. Predmet správneho konania zostal od začatia až po právoplatné rozhodnutie nezmenený a nezameniteľný s iným skutkom (správnym deliktom). 41. Je pravdou, že v protokole nie je uvedené porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 nariadenia č. 392/2006 Z.z., ale je v ňom uvedená príloha č. 2 bod 3.3 k tomuto nariadeniu, ktorá upravuje už konkrétny spôsob označenia komunikácií; nemožno však opomenúť, že § 4 ods. 3 priamo odkazuje na prílohu č. 2 nariadenia č. 392/2006 Z.z., obe ustanovenia sú teda legislatívne a obsahovo prepojené. Právna kvalifikácia skutku (správneho deliktu), podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. je obdobná tak v protokole ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd zdôrazňuje, že obsahový opis skutku zostal rovnaký. Aj v trestnom konaní, ktorého zásady sa na správne trestanie primerane aplikujú, je možné, aby od vznesenia obvinenia do právoplatného rozhodnutia súdu dochádzalo k zmene právnej kvalifikácii skutku trestného činu, resp. k faktickým korektúram formulácie skutku za súčasného dodržania totožnosti skutku. Preto ak je táto možnosť daná v trestnom konaní, nie je dôvod ju neaplikovať v trestaní správnych deliktov. Nejde o vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ako sa mylne domnieva žalobca. 42. Podľa názoru správneho súdu sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z., § 4 ods. 3 a prílohy č. 2 bodu 3.3 nariadenia č. 392/2006 Z.z. a § 2 ods. 1 a prílohy č. 5 body 2.1 až 2.3 nariadenia č. 387/2006 Z.z. Správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a aplikovali príslušné právne predpisy. 43. Sankcia - pokuta v sume X.XXX,- € - zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., teda závažnosti porušenia povinnosti a jeho následkov, či išlo o ojedinelý výskyt nedostatku alebo o opakované zistenie toho istého nedostatku a počet zamestnancov. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil, a žalovaný sa s ním stotožnil, aj represívnu a preventívnu (individuálnu a generálnu) funkciu uloženej sankcie. V prospech žalobcu vyhodnotil skutočnosť, že po ukončení inšpekcie práce vykonal nápravu a odstránil nedostatky uvedené v protokole o výsledku inšpekcie a informoval o tom Inšpektorát práce Bratislava. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 0,- € do XXX.XXX,- €; pokuta v sume X.XXX,- € je uložená v dolnej štvrtine zákonného rozsahu, je podrobne odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom a správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili ich postup v rámci správnej úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v sume X.XXX,- € za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných zamestnávateľov preventívne s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a zdravie ich zamestnancov pri výkone práce. 44. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav vo veci, správne právne vec posúdili, vo veci rozhodli a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).