Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/223/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201850 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201850.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: X. V., bytom E. L. XX, XXXXX Z., Č., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 30.08.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 14.03.2017 podal žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania, ku ktorej pripojil potvrdenie Daňového úradu Bratislava o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške X.XXX,- pred zdanením. 2/ Dňa 14.03.2017 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej uviedol, že koncom júla 2016 si vyzdvihol rozhodnutie o povolení prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania a zostal na Slovensku asi 15 dní. Od 12.08.2016 bol doma až do 10.03.2017. Dňa 17.11.2016 bola zapísaná v obchodnom registri jeho spoločnosť Poseidon Assets Managment, s.r.o. a do podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu neuzavrela táto spoločnosť žiadnu zmluvu. Má v úmysle veľkú stavebnú investíciu spolu s ďalšími kamarátmi, ktorý už na Slovensku podnikajú, rokovania o kúpe pozemkov prebiehajú ústne ale stále ešte neuzavrel žiadnu zmluvu. Počas pobytu v SR býva v hotely a dňa 17.03.2017 odchádza do B., nevie kedy plánuje prísť do SR, docestuje možno každé 3 mesiace a zdrži sa tak 2 týždne a zasa odíde. 3/ Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa v lehote 5 dní od jej doručenia vyjadril k podkladom pre rozhodnutie. splnomocnený zástupca žalobcu, výzvu neprevzal v odbernej lehote avšak dňa 26.04.2017 nahliadol do administratívneho spisu. 4/ Dňa 10.06.2017 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania č.p.: PPZ-HCP-BA6-2139-012/2017-PPC podľa § 33 ods. 6 písm. g/ s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. Prvostupňový správny orgán preveril aj administratívny spis o žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nevykonával plánovanú podnikateľskú činnosť uvedenú v podnikateľskom pláne na základe, ktorej mu bol udelený prechodný pobyt. Mal za preukázané, že žalobca nepreukázal prínos jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR, pretože na území SR jeho obchodná spoločnosť nepreinvestovala žiadne finančné prostriedky. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 30.08.2017 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 10.06.2017 č. PPZ-HCP-BA6-2139-012/2017-PPC, ktorým zamietol žalobcovu žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa ust. § 33 ods. 6 písm. g/ s poukazom na ust. § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože bol ich postupom a rozhodnutím na svojich právach a zákonom chránených záujmoch ukrátený. Žalobca uviedol, že postup a rozhodnutia - výroky ako aj ich odôvodnenia tak prvostupňového rozhodnutia ako aj žalovaného sú v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami, teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenia, vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým správnym orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. 6/ Žalobca mal na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikania od 24.06.2016 s platnosťou do 24.06.2017. Dňa 14.03.2017 si žalobca podal na prvostupňový správny orgán žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. a dňa 14.03.2017 prvostupňový správny orgán spísal so žalobcom zápisnicu o podaní vysvetlenia v zmysle ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku. 7/ Primárnym dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že jeho odôvodnenie je abstraktné. Žalovaný v odôvodňujúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné, bez toho, aby presvedčivo reflektoval na jednotlivé odvolacie dôvody konkretizované v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca má za to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní neodpovedal na všetky jeho námietky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a ani sa náležité nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, tak ako mu to zákon ukladá, preto sa žalobca v plnom rozsahu odvoláva na všetky argumenty a námietky uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05.07.2017. 8/ Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobyt v podstate odôvodnil nedostatkom verejného záujmu. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zhrnul zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, uviedol výsledky vlastného šetrenia, skutočnosti uvádzané vo vyjadrení splnomocnenej osoby, poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z.z., v zmysle ktorých postupoval, avšak bez bližších záverov a logických úsudkov aký dopad na rozhodovanie alebo ďalšie konanie správneho orgánu mali mať tieto ustanovenia. Prvostupňový správny orgán ďalej vo svojom rozhodnutí „vytýkal“ žalobcovi, že preukázal len taký zisk po zdanení, ktorý zodpovedá splneniu zákonnej podmienky podľa ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/, a to za zdaňovacie obdobie roku 2016 a okrem potvrdenia daňového úradu o výške výsledku hospodárenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie žalobca nepredložil žiadne podklady, ktorými by preukázal reálny výkon podnikateľskej činnosti. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ďalej vyplynulo, že výkon podnikateľskej činnosti žalobcu je len sporadický, nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom zisku a preto nie je možné ho posúdiť ako podnikanie. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal so všetkými hľadiskami jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR, tak ako sú vymedzené v ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/. Názor správneho orgánu, že obnovenie na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme sa javil za predčasný, pričom podľa názoru žalobcu bolo potrebné pri uprednostnení záujmu verejného pred záujmom súkromným v rozhodnutí jasne uviesť, akými úvahami sa prvostupňový správny orgán pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria jeho žiadosti v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ zákon č. 404/2011 Z.z. Ďalej sa nevysporiadal náležite s otázkou stretu dvoch základných práv, a to jeho práva podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením na pobyt na území SR a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. oprávnenia regulovať vstup a pobyt cudzincov na územie SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že splnil všetky zákonom č. 404/2011 Z.z. stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania. Žalobca vo svojom odvolaní namietal aj neodôvodnené rozdiely pri rozhodovaní o obdobných veciach. 9/ Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že tak ako prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol, že preskúmal dôkazovú situáciu a uviedol, že v konaní o predmetnej žiadosti boli priložené všetky doklady v súlade s § 34 zákona č. 404/2011 Z.z., avšak doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území SR. Podľa žalovaného zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z.z. však nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok, obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. 10/ K námietke žalobcu, že správny orgán porušil zásady správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keďže nedostatočne zistil stav veci ako aj tým, že v iných skutkovo zhodných, resp. obdobných konaniach rozhodol úplne opačne, odvolací orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že túto námietku považuje za irelevantnú, pretože žalobca neuviedol, v akých konkrétnych skutkovo zhodných prípadoch rozhodol úplne inak. 11/ Žalovaný v rozhodnutí ďalej konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vykonáva sústavne a aktívne podnikateľskú činnosť na území SR, ktorá je prínosom pre hospodárstvo SR. Vzhľadom na zistené skutočnosti vzniká pochybnosť o tom, že žalobca vykonáva reálnu podnikateľskú činnosť a taktiež vzniká podozrenie, že podniká len fiktívne, za účelom splnenia formálnych podmienok k udeleniu pobytu. Domnieval sa, že pobyt žalobcu na území SR nie je úzko spojený s účelom jeho pobytu a týmto vzniklo podozrenie, že deklarovaný zisk je dosiahnutý len účelovo, za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho plnenia účelu pobytu. Žalovaný zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť udelený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. 12/ Svojou podnikateľskou činnosťou na území SR však naplnil účel prechodného pobytu na území SR a naďalej má záujem účel prechodného pobytu napĺňať, svoje podnikateľské aktivity na území SR by ďalej rozvíjal, vytváral zisk a bezo sporu by bola jeho podnikateľská činnosť prínosom pre hospodárstvo SR tak ako doteraz, čo preukázal ziskom po zdanení, ktorý zodpovedá splneniu zákonnej podmienky podľa ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, čím preukázal aj reálny výkon podnikateľskej činnosti. Oba správne orgány boli povinné preukázateľným spôsobom identifikovať a konkretizovať svoje podozrenia, že žalobca podniká len fiktívne, za účelom splnenia formálnych podmienok k udeleniu pobytu. Nepostačuje len akési hmlisté, neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie správnych orgánov. Skutočnosti, na ktorých sa podozrenia správnych orgánov zakladajú, však nemôžu byť všeobecné, naopak musia byť v rozhodnutiach identifikované, konkretizované a dostatočne odôvodnené, čomu tak v danom prípade nie je. 13/ Oba správne orgány nepostupovali v súlade s § 32 ods. 1, 2 a § 34 Správneho poriadku, pretože si pre svoje rozhodnutia nezadovážili zákonom stanoveným spôsobom dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých by mohli správne ustáliť skutkový stav, odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie sú presvedčivé, neobsahujú úvahy, ktorými sa správne orgány riadil pri rozhodnutí vo veci samej a konkrétne dôvody, ktoré ich viedli k aplikácii príslušných zákonných ustanovení, ktorými odôvodnili rozhodnutia vo veci samej. Nestačí len konštatovanie, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. Takéto rozhodnutia preto neobsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je z uvedených rozhodnutí ani zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami boli správne orgány pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vedené. 14/ Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali so všetkými hľadiskami žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR, tak ako sú vymedzené v ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Bolo potrebné pri uprednostnení záujmu verejného pred záujmom súkromným v rozhodnutiach jasne uviesť, akými úvahami sa správne orgány pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravovali a ako vyhodnotili ostatné kritéria žiadosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ zákon č. 404/2011 Z.z. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli dostatočne, v čom prevažuje verejný záujem SR nad súkromným záujmom žalobcu, pričom na podporu svojho názoru využili iba všeobecné konštatácie a nie je z nich zrejmé, či neobnovením prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, nebude neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu podnikať na území SR, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa vzťahuje na jej osobu. 15/ Podľa názoru žalobcu správne orgány oboch stupňov v danej veci nepostupovali dôsledne v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. ani § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku a ich rozhodnutia nemožno považovať za skutkovo podložené a v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na právo žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia obsiahnuté v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007) a nálezu ústavného súdu z 30.06.2011, sp. zn. II. ÚS 117/2011. 16/ V oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje správna úvaha, pokiaľ ide o ničím nezdôvodnené, prečo správny orgán neakceptoval preukázanie zisku po zdanení za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktorý zodpovedá splneniu zákonnej podmienky podľa ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/, pochybnosti o tom, že žalobca vykonáva reálnu podnikateľskú činnosť a podozrenie, že žalobca podniká len fiktívne, za účelom splnenia formálnych podmienok k udeleniu pobytu. Pokiaľ toto v odôvodneniach rozhodnutí, čo tvorí základ právneho záveru konajúcich správnych orgánov, absentuje a ide o podstatnú časť skutkového stavu, je dôvodom nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí čo do nedostatku dôvodov. Tak ako už žalobca uviedol, na obnovenie prechodného pobytu síce neexistuje právny nárok, správne orgány sú však povinné riadne preskúmať vec a prechodný pobyt neobnoviť iba v zákonom stanovených prípadoch a rozhodnutia riadne odôvodniť, čo však v jeho prípade zjavne neurobili. III. Stanovisko žalovaného 17/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 01.03.2018 uviedol, že žalobca mal na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania od 24.06.2016 s platnosťou do 24.06.2017. Dňa 14.03.2017 si podal na OCP PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., keďže je spoločníkom a konateľom spoločnosti Poseidon Assets Managment s.r.o. 18/ V zmysle ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. predložil žalobca do konania potvrdenie vydané Daňovým úradom Bratislava č. 100305749/2017 zo dňa 16.02.2017, z ktorého vyplýva, že spoločnosť dosiahla čistý zisk za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t j. rok 2016 zdanený príjem vo výške X XXX,- Eur. 19/ Dňa 14.03.2017, t.j. v deň podania žiadosti bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku a následne vo vyjadrení k žalobe opísal vyjadrenia žalobcu, ktoré boli súčasťou zápisnice zo dňa 14.03.2017. 20/ Dňa 24.04.2017 zaslal správny orgán splnomocnenému zástupcovi konania výzvu na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko po preskúmaní administratívneho spisu a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že existujú dôvody na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g/ s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., čím mu dal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie pred vydaním rozhodnutia, čo však žalobca nevyužil. 21/ Prvostupňový správny orgán po zvážení všetkých listinných dôkazov a zistených skutočností, nepovažoval za dôvodné obnoviť žalobcovi prechodný pobyt na území SR na účel podnikania a preto zamietol žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z a dňa 10.07.2017 bolo žalobcom doručené odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 30.08.2017 potvrdil napadnuté rozhodnutie a podané odvolanie zamietol. Prihliadal najmä na verejný záujem a prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR. 22/ K bodu III. „Žalobné dôvody“ žalobcu uviedol žalovaný, že správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na zisk, ktorý žalobca dosiahol po zdanení, a je takého charakteru, že síce zodpovedá splneniu zákonnej podmienky, ale žalobca žiadnym spôsobom nepotvrdil reálny výkon svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia o odvolaní nezistil, že by sa dostatočne nezaoberal všetkými okolnosťami prípadu. Uviedol, že správny orgán je povinný presne zistiť skutočný stav veci a zaobstarať si za týmto účelom všetky podklady. Je síce pravda, že žalobca doložil do konania všetky zákonom stanovené doklady, avšak správny orgán v rámci svojej činnosti zistil, že pobyt žalobcu na území SR nie je nevyhnutný na vykonávanie jeho podnikateľských aktivít. Je na rozhodnutí správneho orgánu, aby tieto skutočnosti posúdil a následne vo veci rozhodol. V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať aj na dosiahnutý zisk, ktorý je len formálneho charakteru. 23/ Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nebola porušená zásada rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch, zároveň poukázal na to, že sám žalobca takýto prípad ani neuviedol. Prvostupňový správny orgán posúdil podnikateľskú činnosť žalobcu a sústredil sa na to, že jeho prítomnosť na území SR nie je nevyhnutá v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami. Svoje zistenia podložil dôkazmi uvedenými v zápisnici o vyjadrení účastníka konania, kedy sám žalobca neuviedol nutnosť jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, zároveň rozsah podnikateľských aktivít a predmet podnikania nie sú takého charakteru, aby si vyžadovali jeho prítomnosť na tomto území. 24/ K tvrdeniu žalobcu, že sa správne orgány nedostatočne venovali dokladom o dosiahnutom zisku žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca mal len taký zisk, ktorý mu mal zabezpečiť obnovenie prechodného pobytu. Dosiahnutie zisku z podnikania je len jednou zo zákonom stanovených podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Poukázal tiež na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Už prvý znak „sústavná činnosť“ definuje podnikanie ako činnosť, ktorá nie je príležitostná, ale prebieha nepretržite. Zároveň uvádzame, že prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť udelený resp. obnovený len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR. Z vykonaného dokazovania a získaných podkladov mal správny orgán za to, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná sústavne. Zároveň aj zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky je len sporadické. 25/ K tvrdeniu žalobcu o nedostatočnom odôvodnení prevahy verejného záujmu nad záujmom súkromným žalovaný poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., v zmysle ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia. Toto ustanovenie zákona je potrebné subsidiárne použiť aj pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu. Verejný záujem je potrebné chápať ako taký záujem, ktorý je možné označiť za všeobecne či verejne prospešný a ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní. Verejný záujem nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má SR z podnikania žalobcu, nakoľko dosiahol zisk v zdaňovacom období rok 2016, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. V danom prípade nemožno vidieť verejný záujem, ktorý je opakom tzv. súkromného záujmu. V danom prípade možno pozorovať výlučne len súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru, takýmto plnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu. K odôvodneniu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme tiež uviedol, že na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR. Z vykonaného dokazovania a získaných podkladov máme za to, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná „sústavne“. Vyššie uvedené zistenia vyplývajú aj zo spísanej zápisnice o vyjadrení účastníka konania. Z týchto zistení mal správny orgán za preukázané, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme. 26/ Žalovaný uviedol, že právo na podnikanie je zakotvené v čl. 35 ods. l Ústavy SR a následne však ods. 4 čl. 35 Ústavy SR. Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. V danom prípade je to zákon č. 404/2011 Z.z.. Cieľom jednotlivých ustanovení zákona č.404/2011 Z.z. je v rámci regulácie migrácie cudzincov, upraviť a modifikovať podmienky ich pobytu na území SR tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva SR, a nie iba fiktívnymi preukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov, potrebných pre obnovenie pobytu. Je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území. Jedným z takýchto nástrojov je aj zákon č. 404/2011 Z.z., ktorý jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú, kedy jednou z nich je aj prihliadanie na verejný záujem. Na základe uvedeného odvolací správny orgán má vyššie uvedenú námietku za nedôvodnú a neopodstatnenú. 27/ Žalovaný v kontexte týchto námietok o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a chýbajúcej správnej úvahe v rozhodnutiach poukázal na to, že na prechodný pobyt na účel podnikanie nie je právny nárok, že je potrebné, aby bolo nevyhnutne preukázané, že sa žalobca na účely svojho podnikania musí na území SR aj reálne nachádzať na základe povoleného pobytu, nakoľko na niektoré druhy podnikania sa môže podnikateľ nachádzať na území Slovenskej republiky aj na základe krátkodobého pobytu. Preto nepostačuje na obnovenie povolenia na prechodný pobyt iba „formálne“ splnenie zákonom stanovených podmienok, ale je potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu. 28/ V závere dodal žalovaný, že na základe všetkých uvedených skutočností obidva správne orgány rozhodli správne a žalobou napadnuté rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 30.08.2017 a č. p.: PPZ-HCP-BA6-2139-012/2017-PPC zo dňa 10.06.2017 boli vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z., ako aj v súlade so Správnym poriadkom a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. IV. Replika žalobcu 29/ Žalobca doručil správnemu súdu dňa 20.07.2018 repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 27.02.2018, v ktorom zopakoval dôvody uvedené v žalobe a naďalej trval na svojich tvrdeniach ohľadne preukázania dosiahnutého zisku z podnikania v zdaňovacom období 2016 a dodal, že v zákone č. 404/2011 Z.z. absentuje akákoľvek povinnosť preukázať vyšší zisk po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie ako je týmto zákonom stanovená jej minimálna výška. Žalobca splnenie tejto zákonnej povinnosti preukázal relevantným dokladom - potvrdením daňového úradu o výške výsledku hospodárenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Medzi dokladmi taxatívne uvedenými v ustanoveniach § 34 zákona č. 404/2011 Z.z. však absentujú doklady ako kópie faktúr za uplynulé zdaňovacie obdobie, kópie pracovných zmlúv zamestnancov, kópie zmlúv o prenájme priestorov a faktúry za úhradu nájomného, ktoré od žalobcu v tejto súvislosti žiadal prvostupňový správny orgán bez opory vo všeobecne záväznom právnom predpise. V zákone č. 404/2011 Z.z. absentuje akékoľvek ustanovenie, že preukázanie len takého zisku po zdanení, ktorý zodpovedá splneniu zákonnej podmienky podľa ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. je dôvodom pre neobnovenie pobytu na účel podnikania. 30/ Žalobca sa domnieva, že žalovaný nedostatočne odôvodnil prevahu verejného záujmu nad záujmom súkromným a správne orgány využili len všeobecné konštatácie a dostatočne sa nezaoberali obmedzením práva podnikať v kontexte čl. 8 Dohovoru. Žalobca následne sa zaoberal slobodou podnikania a je presvedčený, že činnosť vykonávaná žalobcom je vykonávaná sústavne a je podnikaním podľa Obchodného zákonníka. Naďalej trval na tom, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s názormi správnych orgánov, ktoré navyše nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, že svojim konaním obchádza zákon, pretože správne orgány nemali vykonaným dokazovaním nijako preukázané, že by žalobca akýmkoľvek svojim konaním alebo činnosťou obchádzal zákon č. 404/2011 Z.z. a sú to len ničím nepodložené subjektívne názory správnych orgánov oboch stupňov. 31/ Žalobca naďalej trval na tom, že vykonaným dokazovaním správne orgány neuniesli dôkazné bremeno, ergo dokazovaním nijako, nie to ešte jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty, nepreukázali, že sú dané zákonné dôvody pre neobnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. V. Pojednávanie 32/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 SSP v spojení s § 108 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 05.03.2019, bez účasti žalovaného a právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. VI. Relevantné právne predpisy 33/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 35/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 36/ Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnom vzťahu. 37/ Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 38/ Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 39/ Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7. 40/ Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6, policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a/§ 33 ods. 6 písm. b/ v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b/ § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. 41/ Podľa § 111 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať v rámci mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt. 42/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 43/ Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierené vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 44/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. 45/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodovanie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 46/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 47/ Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 48/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 49/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 50/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP- BA2-2017/011671-003 zo dňa 30.08.2017 a č. p.: PPZ-HCP-BA6-2139-012/2017-PPC zo dňa 10.06.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, najmä z pohľadu, či orgány verejnej správy si zabezpečili dostatok dôkazov, na základe ktorých jeho žiadosť zamietli. Ďalej správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnými ako aj s procesnými predpismi. 51/ Správny súd z predloženého administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 15.02.2016 žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v B.. Ako doklad preukazujúci účel pobytu predložil žalobca podnikateľský zámer spoločnosti Poseidon Assets Management s.r.o., ktorej hlavnou činnosťou bude realitná činnosť a komerčné prenájmy nehnuteľností. Žalobca v podnikateľskom pláne uviedol, že má dlhoročné skúsenosti v oblasti podnikania, má záujem rozvinúť obchodné aktivity na území Slovenska, resp. Európy. Praktické skúsenosti získal v súkromnom sektore, kde pracoval na vyšších manažérskych pozíciách. Disponuje dostatočným kapitálom na rozbehnutie podnikateľských aktivít vo výške cca XXX XXX,- eur, ktoré získal z podnikateľskej činnosti a vlastných úspor. Bratislava ako hlavné mesto SR je zaujímavé miesto z pohľadu rozvoja turistického ruchu na Slovensku ponúka výborne predpoklady na rozvoj cestovného ruchu, tento potenciál však zatiaľ nie je plne využitý, hlavne na úseku apartmánových hotelov rodinného typu. Pri zabezpečovaní prevádzky apartmánov smerom k turistom zo Slovenska, resp. Európy bude úzko spolupracovať so spoločnosťou L.A.P.E. s.r.o. Vzhľadom k tomu, že vstupné investície bude kryť z vlastných zdrojov z podnikateľského plánu vyplýva, že ziskové hospodárenie dosiahne v roku 2017 za predpokladu 60 - 70 % vyťaženia ročných ubytovacích kapacít. Dlhodobý predpoklad plánu vyťaženosti kapacít na úrovni 50 % je jeho konzervatívnym odhadom. Ako základné kroky pri realizácii obchodného zámeru boli uvedené: 1. Nákup nehnuteľností jedno, resp. dvojizbové byty v centre Bratislavy - investícia v prvom roku do XXX XXX,- eur 2. Úprava (v prípade potreby) pre účely komerčného predaja 3. Nadviazanie spolupráce s rezervačnými systémami typu www.booking.com <http:// www.booking.com>, www.limba.sk <http://www.limba.sk>, www.pelikan.sk, www.bratislavahotels.sk 4. Podpis spolupráce o zabezpečení prevádzky s firmou L.A.P.E. s.r.o., ktorá bude zabezpečovať logistickú podporu a prevádzku nehnuteľností 5. Spolupráca so spoločnosťou EUROPE CHINA INVESTMENT s.r.o. za účelom propagácie a marketingových aktivít Dňa 31.5.2016 bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu stanovisko ministerstva hospodárstva, v ktorom bolo uvedené, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Dňa 24.06.2016 bol povolený žalobcovi prechodný pobyt na účel podnikania na jeden rok. Dňa 14.03.2017 podal žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania, ku ktorej pripojil potvrdenie Daňového úradu Bratislava o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške X.XXX,- pred zdanením, zároveň s ním bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia a uviedol, že koncom júla 2016 si vyzdvihol rozhodnutie o povolení prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania a zostal na Slovensku asi 15 dní. Od 12.08.2016 bol doma až do 10.03.2017. Dňa 17.11.2016 bola zapísaná v obchodnom registri jeho spoločnosť Poseidon Assets Managment, s.r.o. a do podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu neuzavrela táto spoločnosť žiadnu zmluvu. Má v úmysle veľkú stavebnú investíciu spolu s ďalšími kamarátmi, ktorý už na Slovensku podnikajú, rokovania o kúpe pozemkov prebiehajú ústne ale stále ešte neuzavrel žiadnu zmluvu. 52/ Správny súd mal za preukázané skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval prvostupňový orgán a žalovaný vo svojich rozhodnutiach a preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedených rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré dôvodne dospeli k záveru, že zamietnutie žalobcovej žiadosti o obnovenie pobytu na území SR na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, čo sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk. Podľa názoru správneho súdu mali orgány verenej správy dostatok informácií na posúdenie žalobcovej žiadosti. V prípade žalobcu sa jedná o ženatého muža vo veku XX rokov, ktorý bol na Slovensku iba 1 krát a to asi 15 dní potom čo mu bol povolený prechodný pobyt a od 12.08.2016 do 10.03.2017 sa zdržiaval v krajine pôvodu, bez toho aby si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 111 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Neovláda slovenský jazyk a tvrdí, že ovláda jazyk anglický, nemá vedomosti o podmienkach podnikania ani života na Slovensku, v krajine pôvodu nevykonával podnikania s nehnuteľnosťami. Z tvrdení žalobcu pri vypočutí dňa 14.03.2017 na prvostupňovom správnom orgáne mal správny súd za preukázané, že jeho záujem na podnikaní v oblasti prenajímania nehnuteľností a investovania do nehnuteľností tak, ako to uviedol v podnikateľskom zámere spoločnosti Poseidon Assets Management s.r.o., je nepatrný ba takmer žiaden. Je pravdou, že jedinú povinnosť, ktorú si žalobca splnil bola zaplatenie dane vo výške X.XXX,- eur. 53/ Správny súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu, ktorou tento spochybňoval rozhodnutia orgánov verejnej správy o jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania považoval za dôležité uviesť, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky je kompetentný vyhodnotiť orgán verejnej správy nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude prinášať prospech pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 54/ V súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje správny súd na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012 cit.: „ Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec ako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca možno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.“ 55/ Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Správny súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia orgánov verejnej správy o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. 56/ Žalobca v žalobe niekoľkokrát zopakoval, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania neudelil. Správny súd poznamenáva, že zákon č. 404/2011 Z.z. v ustanovení § 22 presne špecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnení obnovenie prechodného pobytu udeliť. V prejednávanom prípade, na základe uvedeného, boli dané dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z., správny súd nemohol konštatovať, že žalovaný sa dopustil namietaného porušenia zákona. 57/ K námietke žalobcu, že z odôvodnenia napadnuté rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa žalovaný riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúci záver a nie je v súlade s § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, správny súd dodáva, že s uvedeným tvrdením nie je možné sa stotožniť, pretože orgány verejnej správy si zaobstarali dostatok podkladov pre rozhodnutie, zistili riadne a spoľahlivo stav veci. Na základe uvedeného správny súd rozhodol podľa § 190 SSP tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 58/ O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalovanému trovy konania nevznikli správny súd mu ich nepriznal. 59/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).