Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/70/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200693 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200693.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ba.Ce.Co. s.r.o., IČO: 44 109 199, so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, zastúpený: Mgr. Marcel Fandák LL.M, advokát so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156, so sídlom Špitálska 4-8, 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.03.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 04.05.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 09.05.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 11031/2017- M_ODMASK, 18614/2017 zo dňa 25.04.2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. 2. V priebehu konania pred správnym súdom, v podaní zo dňa 04.03.2019, žalobca požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že dňa 29. januára 2019 mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sp. zn. 57EX 37/19 zo dňa 25.01.2019 na základe exekučného titulu - napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške X.XXX,XX,- eur s príslušenstvom, z dôvodov bližšie vymedzených v napadnutom rozhodnutí. Voči Upovedomeniu o začatí exekúcie podal žalobca Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok") z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/70/2018, o ktorom sa do dnešného dňa nerozhodlo. Poukazujúc na § 185 písm. a) a § 186 ods. 2 SSP žalobca ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 04.03.2019 sa domáha priznania odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako i rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to z dôvodu zabezpečenia materiálnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov tak, aby nebola dotknutá po zrušení týchto rozhodnutí žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Argumentoval tým, že je voči nemu vedené vyššie označené exekučné konanie sp. zn. EX 37/19, ktorým už nastala reálna hrozba závažnej ujmy a značnej finančnej škody, ktorá je bezprostredne spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a ich právnymi následkami. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že sa momentálne nachádza v situácii, kedy už hrozba závažnej ujmy nastala, pretože od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda od 29. januára 2019, má žalobca zakázané nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte do výšky vykonateľnej pohľadávky vrátane príslušenstva, s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie. Vzhľadom na takto blokované finančné prostriedky na účte žalobcu má tento oprávnené obavy o fungovanie spoločnosti žalobcu, ktorá v súčasnosti zamestnáva v trvalom pracovnom pomere 19 zamestnancov, pričom tiež zamestnáva 13 ďalších zamestnancov na dohody o pracovných činnostiach alebo dohody o vykonaní práce podľa potreby. Podľa žalobcu výkon exekúcie a v tejto súvislosti blokované finančné prostriedky na účte žalobcu predstavujú vážnu hrozbu, že žalobca nebude môcť udržať zamestnanosť všetkých jej pracovníkov, pričom v neposlednom rade táto situácia má výrazný vplyv na zabezpečenie a chod spoločnosti ako takej, vrátane dodávok služieb a tovaru. Pre žalobcu táto situácia prestavuje neželaný stav, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia, mal z objektívneho hľadiska nezvratný charakter. Hroziaca závažná ujma má pre žalobcu závažný dosah vzhľadom na jej organizačné zabezpečenie, vzhľadom tiež na sociálnu situáciu v okrese, v súvislosti s ktorou sa žalobcovi darí prispievať k vyššej miere zamestnanosti v okrese patriaceho medzi okresy s najnižšou zamestnanosťou. Zo subjektívneho hľadiska je taktiež nesporné, že hroziaca značná finančná škoda by sa premietla v žalobcovej finančnej situácii, pretože blokovanie sumy v tak vysokej výške zo sebou nesie následky postihnutia zamestnancov a ďalších pracovníkov žalobcu, ako aj následky (ne)správneho fungovania celého reštauračného zariadenia, ktoré prevádzkuje. Výkonom predmetných rozhodnutí a nepriznanie odkladných účinkov týmto rozhodnutiam by preto pre žalobcu predstavovalo ekonomicky citeľnú škodu, ktorej vznik hrozí práve v dôsledku nastúpenia účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré by pri finančnej škode mali na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah, ktorý by bol takto ešte znásobený prípadným prepustením jej zamestnancov a ďalších pracovníkov, resp. nemožnosťou vyplatenia miezd a odmien v dohodnutej výške, ako aj samotným správnym fungovaním reštauračného zariadenia tak po jeho organizačnej stránke, ako aj po stránke zabezpečenia tovaru a služieb. V súvislosti s podmienkou priznania odkladného účinku, že takéto priznanie odkladného účinku označeným rozhodnutiam nebude v rozpore s verejným záujmom, žalobca uviedol, že v danom prípade pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a verejným záujmom, je jednoznačne v prospech ochrany týchto práv žalobcu, pretože verejný záujem na nepriznaní odkladného účinku označeným rozhodnutiam v okolnostiach v danej veci nie je daný a žalobcovi ani nie je známy záujem žiadneho subjektu, ktorý by mohol napĺňať charakter verejného záujmu v súvislosti s nepriznaním odkladného účinku týmto rozhodnutiam. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 20.05.2019 doručeným správnemu súdu dňa 22.05.2019. Tvrdil, že rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca správnou žalobou napáda, sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správneho orgánu, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté z verejných financií, nakoľko svojím konaním porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich verejné obstarávanie, ako to skonštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 17.02.2015 (predmetný protokol Úradu pre verejné obstarávanie je súčasťou administratívneho spisu predloženého konajúcemu súdu žalovaným). Žalobca bol už v roku 2015 zo strany správnych orgánov informovaný o skutočnosti, že konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bol niekoľkokrát vyzvaný na vrátenie neoprávnene použitých finančných prostriedkov z verejných financií, avšak do dnešného dňa tieto finančné prostriedky nevrátil a napriek jeho vedomosti o porušení zákona o verejnom obstarávaní sám uvádza, že podľa neho nie je na nepriznaní odkladného účinku daný verejný záujem a že mu správne orgány, ktoré zistia porušenie všeobecne záväzných predpisov mali konať v súlade so zákonmi, chrániť záujmy štátu a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. Podľa žalovaného žalobca preukázateľne porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní (viď protokol UVO zo 17.02.2015 a správy žalovaného z administratívnej kontroly), preto žalovaný v tejto súvislosti začal voči žalobcovi správne konanie a za účelom ochrany finančných záujmov Európskej únie mu uložil povinnosť vrátiť neoprávnene použité finančné prostriedky späť do systému verejných financií. Pre tieto fakty je žalovaný toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný trval na tom, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal nebezpečenstvo hroziacej závažnej ujmy a ani dostatočne nepreukázal, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejnými záujmom, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol, aby žalobcovmu návrhu zo dňa 04.03.2019 nevyhovel a aby ho v celom rozsahu podľa § 188 SSP uznesením zamietol. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.03.2019, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy a finančnej škody. Hrozbu následku takejto ujmy videl v tom, že je voči nemu vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu - napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým sa mu ukladá povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške X.XXX,XX,.- eura s príslušenstvom. Tvrdil, že má oprávnené obavy o fungovanie spoločnosti, nakoľko má zakázané nakladať s finančnými prostriedkami na účte do výšky vykonateľnej pohľadávky. Podľa žalobcu tieto skutočnosti predstavujú vážnu hrozbu vo vzťahu k možnosti udržať zamestnanosť všetkých jeho pracovníkov a v neposlednom rade vo vzťahu na zabezpečenie chodu spoločnosti. Žalobca mal za to, že verejný záujem na nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe v danej veci nie je daný. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu, aj v kontexte vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie následkom závažnej ujmy a finančnej škody. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o značnej finančnej škode resp. ekonomicky citeľnej škode bez ďalšieho neosvedčujú priznanie odkladného účinku správnej žalobe. SSP predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom- ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má však žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. 10. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu v kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a značnej finančnej škody okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 11. Záverom považuje tunajší súd za potrebné uviesť, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 12. Vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.