Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/107/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200971 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200971.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: SITEL s.r.o., Zemplínska 6, 040 01 Košice, IČO: 31 668 305, zastúpený: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, Čajakova 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Neo-Real, spol. s r. o., Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO: 43 847 315, zastúpený: ACRES spol. s r.o., so sídlom Digital Park III., Einsteinova 19, 851 01 Braislava, 2. P.G.A. spol. s r.o., Kopčianska 20, 851 01 Bratislava, IČO: 35 867 493, 3. PRVÁ ZVÁRAČSKÁ, a.s., Kopčianska 14, 851 01 Bratislava, IČO: 35 805 609, 4. VI GROUP Matadorka s. r. o., Roľnícka 157, 831 07 Bratislava, IČO: 35 711 507, 5. Cyklokoalícia, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 31 800 394, 6. Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, 7. MTS SVK Development 01, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 68, 821 05 Bratislava, IČO: 50 650 360, zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o. advokátska kancelária, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, 8. Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova17, 852 12 Bratislava, zastúpený: JUDr. Anna Polonyová, advokátka, Chorvátska 12, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2018/36448/KVJ zo dňa 02.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkovi konania v 1. a 7. rade súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník. Žalovanému a účastníkom konania v 2., 3., 4., 5., 6. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 23.04.2017 doručil zástupca navrhovateľa: Neo-Real, spol. s r.o., Kopčianska 16, Bratislava návrh na začatie územného konania stavby „Polyfunkčný komplex Matador, Kopčianska ul., Bratislava - Petržalka Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava-Petržalka (ďalej len „stavebný úrad“). Účelom stavby je riešený pozemok nachádzajúci sa v západnej časti Bratislava - Petržalka, na Kopčianskej ulici. Lokalita stavby je súčasťou bývalého rozsiahleho areálu priemyselného areálu Matador. Predmetom dokumentácie je výstavba polyfunkčného komplexu štyroch bytových domov s občianskou vybavenosťou v parteri, v rámci 1. a 2. etapy. Existujúce objekty na stavebných pozemkoch majú vydané právoplatné povolenie na odstránenie stavby. Stavebné objekty SO 01 až SO 25, prevádzkové objekty PSO 10 až PSO13 na stavebných pozemkoch vedených na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX,č. XXXX, č. XXXX. 2. Dňa 14.06.2017 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 6303/1/2017/10 UKSP-La na doplnenie návrhu a prerušenie konania a vyzval navrhovateľa na doplnenie predloženého návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný komplex Matador Bratislava, Petržalka, Kopčianska ul.“ o podklady: 1. súhlas vlastníkov pozemkov na umiestnenie inžinierskych sietí, 2. vyjadrenie Mestského úradu ochrany pamiatok Bratislava do 31.07.2017 a zároveň do 31.09.2017 prerušil konanie. Dňa 05.09.2017 navrhovateľ doručil stavebnému úradu požadované doklady. 3. Dňa 07.09.2017 stavebný úrad vydal Oznámenie o začatí územného konania pre navrhovateľa na predmetnú stavbu Stavebný úrad v súlade s ust. § 36 ods. 1 Stavebného zákona oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a organizáciám a známym účastníkom konania, pretože pre dané územie je spracovaná a schválená územno-plánovacia dokumentácia, upustil podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v uvedenej veci. Účastníci územného konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť písomne na príslušnom správnom orgáne do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia; na neskôr podané námietky a pripomienky sa nebude prihliadať. V rovnakej lehote oznámia svoje stanoviská dotknuté orgány a organizácie. Účastníci konania môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia (mestská časť Bratislava - Petržalka, úradné dni pondelok 8:00-17:00, streda 8:00-16:300, piatok 8:00-12:00). Vo vzťahu k predmetnej stavbe sa uskutočnilo zisťovacie konanie po ukončení ktorého vydal Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia dňa 24.02.2016 rozhodnutie č. OU BA-OSZP3-2016/007609-r/LAZ/V-EIA, ktoré je prístupné na internetovej stránke A., že navrhovaná stavba: Polyfunkčný komplex Matador, Bratislava- Petržalka sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upozornenie: V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Poučenie: Účastníci územného konania sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Oznámenie o začatí územného konania bola žalobcovi doručené do elektronickej schránky dňa 30.09.2017 o 00:41:16 hod. 4. Dňa 06.11.2017 bolo stavebný úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. 6303/2017/10 UKSP-La-24 „Polyfunkčný komplex Matador Bratislava, Petržalka, Kopčianska ul. na pozemkoch register „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a inžinierske siete a komunikácie: XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území L.H.. V rozhodnutí učil stavebný úrad podmienky pre umiestnenie stavby: A. Urbanisticko-architektonické podmienky, B. Podmienky napojenia na inžinierske siete, C. Podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých organov. Stavebník je povinný dodržať podmienky s všetkých vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, ktoré boli vydané v súvislosti so stavbou. V rozhodnutí sa stavebný úrad vysporiadal s uplatnenými námietkami účastníkov konania T. U. (predseda Združenia domových samospráv) a spoločnosti P.G.A. spol. s r.o., Alstrova 202, Bratislava, o ktorých stavený úrad rozhodol. 5. Dňa 09.11.2017 obdržal stavebný úrad od žalobcu vyjadrenie k podkladom, v ktorom upozorňoval na to, že hluková štúdia nehodnotila dopad okolitých prevádzok na budúce obytné prostredie ako aj na riešenie dopravnej situácie (podané na poštovú prepravu dňa 08.11.2017). 6. Dňa 06.12.2017 stavebný úrad vydal Upovedomenie o oprave chyby v písaní rozhodnutia o umiestnení uvedenej stavby. 7. Dňa 07.12.2017 doručil proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie T. predseda združenia domových samospráv. Dňa 21.12.2017 doručila spoločnosť P.G.A. spol. s r.o. odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Dňa 18.12.2017 doručil žalobca stavebnému úradu odvolanie proti územnému rozhodnutiu 6303/2017/10 UKSP-La-21 zo dňa 06.11.2017 (podané na poštovú prepravu dňa 14.12.2017). 8. Dňa 10.01.2018 spoločnosti P.G.A. spol. s r.o., ACORD s.r.o., PRVÁ ZVÁRAČSKÁ a.s., VI GOUP Matadorka. s.r.o. doručili stavebnému úradu Pripomienky k 6303/2017/10 UKSP-La. V podaní uviedli, že spoločnosti ako vlastníci pozemkov zásadne nesúhlasia s dopravným napojením v konaní umiestňovanej stavby na komunikácie na pozemkoch vo vlastníctve spoločností a uviedli za akých podmienok tieto spoločnosti podmieňujú svoj súhlas a zároveň navrhli nevydať rozhodnutie o umiestnení uvedenej stavby až do doriešenia ich podmienok. 9. Dňa 02.05.2018 vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2018/36448/KVJ, ktorým odvolanie Združenia domových samospráv, spoločnosti SITEL s.r.o. a spoločnosti P.G.A. spol. s r.o. zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava-Petržalka č. 6303/2017/10 UKSP.La-24 zo dňa 06.11.2017 potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca (odvolateľ 1) si v predmetnom územnom konaní neuplatnil nijaké námietky, ktoré si ako účastník konania v prvostupňovom konaní mohol uplatniť v stanovenej lehote, a preto je potrebné v danom prípade aplikovať ust. § 42 ods. 5 Stavebného zákona, t.j. tunajší úrad nie je povinný prihliadať na dôvody podaného odvolania odvolateľa 1. Zároveň konštatoval, že podané odvolanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, nakoľko v ňom absentuje podpis splnomocneného zástupcu. Napriek tomu sa však žalovaný zaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní a na záver konštatoval, že dôvody odvolania odvolateľa 1 je potrebné vyhodnotiť ako účelové, neopodstatnené a nemajúce vplyv na zákonnosť odvolaniami napadnutého rozhodnutia. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 28.06.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/36448/KVJ zo dňa 02.05.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 6303/2017/10 UKPS-La-24 zo dňa 06.11.2017 podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňovým rozhodnutím tým, že orgány verejnej moci neakceptovali jeho vlastnícke právo vo vzťahu k právu pokojného užívania majetku a právo slobodného podnikania. Žalobca v odvolaní žiadal akceptovať jeho skôr nadobudnuté právo na podnikanie a tým aj na tvorbu hluku v hodnotách zodpovedajúcich umiestneniu prevádzky na Kopčianskej ulici v Bratislave ( podľa vtedy platného územného plánu v priemyselnej zóne) a zaviazať navrhovateľa v územnom konaní na primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, aby hladina hluku pochádzajúca z podnikania žalobcu nepriaznivo nezasahovala do budúcej obytnej zástavby, alebo aby bolo polohové umiestnenie stavby zvolené tak, aby budúcim obyvateľom nehrozil diskomfort v uvedenej oblasti. 11. Predmetné územie v čase zahájenia podnikania žalobcu bolo priemyselnou zónou, v ktorej sú prípustné hladiny hluku povolené vo vyššej miere, ako v obytnom území. Na základe zmeny územného plánu došlo k preklasifikovaniu územia na zmiešané. Podľa názoru žalobcu však doterajšie práva podnikov musia byť zachované a nová zástavba sa má danému územiu prispôsobiť. Nepriamo to vyplýva aj z právnych predpisov limitujúcich hluk, ktoré viažu povolené hladiny hluku nie na územné plány, ale na skutočnú zástavbu. Žalobca už pred časom upozorňoval navrhovateľa územného konania na skutočnosť, že ním navrhované riešenie zástavby, môže spôsobiť bez zásahu do jeho prevádzky diskomfort pre budúcich užívateľov plánovanej stavby. List s upozornením žalobcu na zvýšenú hladinu hluku a možný diskomfort budúcich obyvateľov sa v administratívnom spise z prvostupňového konania nachádza. Žalobca nemal, ani nemá záujem brániť výstavbe a podnikaniu developera, chce len chrániť svoje doteraz nadobudnuté práva a tiež neprísť do konfliktu s budúcimi užívateľmi a vlastníkmi plánovaných stavieb, ktorým by ním produkovaný hluk mohol vadiť. Má za to, že ide o predídenie ďalším rozporom, pokiaľ sa tieto otázky vyriešia v územnom konaní a nebudú neskôr brzdiť samotnú výstavbu. 12. Žalobca procesne pochybil, keď v lehote na podanie pripomienok tieto na stavebnom úrade, konajúcom o územnom rozhodnutí v lehote nepodal. Bezprostredne na to ako si chybu uvedomil, vyrozumel stavebný úrad vyjadrením zo 07.11.2017. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, datované dňom 06.11.2017. Aj keď nebol návrh predložený v lehote na podanie pripomienok, týkal sa ochrany životného prostredia a hlavne budúcich obyvateľov /2017/10 UKSP-La -24 zo dňa 06.11.2017developerského projektu, preto mal byť na neho braný zreteľ. Podľa žalobcu ochranu životného prostredia v územnom konaní musí obec, v danom prípade mestská časť, pri prenesenom výkone štátnej správy v stavebnom konaní skúmať ex offo, nielen na pripomienku účastníka konania. Žalobca zastáva názor, že na posudzovanie otázok týkajúcich sa životného prostredia nemalo byť aplikované ustanovenie § 42 ods. 5 Stavebného zákona. Rovnako má za to, že z dôvodu zmeny funkčnosti územia z dôvodu rešpektovania doterajšej zástavby a s ohľadom na špecifické podmienky zmiešaného územia, miestne zisťovanie a konanie mal vykonať. 13. Žalovaný zamietol odvolanie z dôvodov: 1/ že žalobca nevzniesol námietky v stanovenej lehote, 2/ odvolanie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre absenciu podpisu, 3/ hluková štúdia N.. J. J. z 12/2016 v závere poukázala na potrebu zapracovať do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie opatrenia na splnenie požiadaviek vyhl. č. 549/2017, 4/ neopodstatnenosť dôvodov odvolania, nemajúcich vplyv na zákonnosť rozhodnutia, spolu so stotožnením sa s vyjadrením navrhovateľa územného rozhodnutia a poukazom na to, že žalobca má povinnosť sám udržiavať svoju stavbu v stave, aby spĺňala ukazovatele, ktoré sú pre dané územie platné po zmene funkčného využitia, 5/ v plnom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu žalobcu. 14. Žalobca k bodu 1/ uviedol, že už pred začatím konania listom zo dňa 11.11.2015 nenamietal stavbu, len požiadal p informovaní o nadmernej hlučnosti. K bodu 2/ uviedol, že išlo o odstrániteľnú vadu podania. K bodu 3/ uviedol, že rámcové mali byť podmienky obsiahnuté už v územnom rozhodnutí a potom presne špecifikované v stavebnom povolení. Z podkladov predložených k územnému konaniu je zrejmé, že hluková štúdia predložená orgánom na podanie stanoviska nehodnotila dopad okolitých prevádzok na budúce obytné prostredie. Vyplýva to tak z rozhodnutia OÚ Bratislava OU- BA-OSZP3-2016/007609-r/LAZ/V-EIA ako aj zo záväzného stanoviska Mesta Bratislava MAGS OUIC 56299/16-376856. V doteraz umiestnených objektoch v priemyselnej zóny boli z hľadiska tvorby hluku merané parametre pre možnú zástavbu a z nich vyplýva, že objekty žalobcu vykazujú v hraničných hodnotách hluk pod maximálne stanovenou hranicou, avšak len pre priemyselnú zónu, bez obytnej zástavby. V prípade umiestnenia navrhovaného polyfunkčného objektu do takej blízkosti, ako je navrhovaný a povolený v rozhodnutí, hladiny hluku, bez zmien spočívajúcich v znížení hlučnosti, alebo odhlučnení iným vhodným spôsobom - spomínanou protihlukovou stenou alebo polohovou zmenou plánovanej stavby, budú pravidelne prekračované z dôvodu inej klasifikácie územia. Zvýšená hladina hluku môže ohroziť zdravie obyvateľov navrhovaného komplexu (list je súčasťou spisového materiálu) a tým aj životné prostredie. K bodu 4/ poukázal na záväznú časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, Príloha č. 1 k všeobecne záväznému nariadeniu č. 4/2007 v znení doplnkov 01, 02, 03 a 05, na stránke A..X..sk zverejnenú na adrese V.:/..X..U.-T. ako príloha k VZN 10/2014. K bodu 5/ žalobca uviedol, že o takejto zmene nevedel a nebol účastníkom konania o zmene využitia budovy na zdravotné stredisko. Okrem toho nie je si vedomý, že by bola pre dané zdravotné stredisko robená hluková štúdia. Žalobcovi nie je známe, v akej vzdialenosti a s akými dopadmi jeho prevádzky sa predmetné zdravotné stredisko nachádza, či skutočne v areáli zdravotného strediska sú dôsledky hluku rovnaké, ako budú mať dopad na novo navrhované stavby. 15. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 37 ods. 2 § 39a ods. 3 písm. a/, b/ Stavebného zákona, § 2 zákona č. 17/1992 Zb., § 3 ods. 4 písm. i/ a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., prílohu č. 1 vyhl. č. 549/2007 Z.z. Žalobca má za to, že okolnosť zvýšeného hluku, môže mať podstatný vplyv na možnosť využitia stavby pre zamýšľaný účel, preto žiadal, aby sa územné rozhodnutie vysporiadalo aj s možnými účinkami hluku súčasného prostredia, v ktorom má byť stavba s obytnou funkciou umiestnená. V prípade odloženia tohto problému až na dobu kolaudácie, tak ako to vyplýva z podmienok schválených pre Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava ( str. 10, druhá odrážka rozhodnutia) môže dôjsť k neoprávneným požiadavkám na zníženie hluku u žalobcu, ktoré nebude vedieť zabezpečiť. Hrozí škoda tak na strane navrhovateľa pre nemožnosť užívania stavby, ako aj pre žalobcu prípadnými vyvolanými investíciami z dôvodu, že dôjde z hľadiska posudzovania hluku k preklasifikovaniu územia a sprísneniu podmienok tvorby hluku u žalobcu (rádové by malo ísť o investície vo výške cca XXX.XXX,- eur, čo predstavuje nemalé náklady, ktoré primárne žalobca pre svoju prevádzku nepotrebuje vyvolať). Zároveň budú zbytočne narušené susedské vzťahy z dôvodu podcenenia situácie pri navrhovaní umiestnenia stavby a dotknutý účastník sa môže dostať bez vlastného zavinenia do situácie ohrozujúcej jeho vlastnícke práva, hoci v čase pred realizáciou navrhovanej stavby spĺňal všetky podmienky na prevádzkovanie a vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť môže zásadne ohroziť jeho podnikanie a tým aj právo vyplývajúce z čl. 35 ústavy, ale aj ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. 16. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - napriek tomu, že o zvýšenej hladine hluku vedel a mal k dispozícii len čiastočné merania hluku v hlukovej štúdii bez riadneho vyhodnotenia dopadu žalobcovej prevádzky na budúce obytné prostredie, uspokojil sa s predloženými podkladmi a skutkový stav ďalej nezisťoval, ani ho nevyhodnotil ako potrebnú podmienku pre stavebné rozhodnutie vo výroku svojho rozhodnutia a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a to tým, že orgán verejnej správy napriek vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené pred podpísaním rozhodnutia vo veci samej a ktorým bol upozornený na konflikt umiestnenia stavby s prostredím hlučnejším, ako dovoľujú normy na umiestnenie bytovej zástavby, s čím sa mal vysporiadať aj bez pripomienok, upustil od miestneho zisťovania. Ide pritom o pôvodne priemyselnú zónu, do ktorej už môžu byť umiestňované aj bytová zástavba s občianskou vybavenosťou; na posúdenie vhodnosti skutočného umiestnenia stavby a dodržanie aj podmienok vyplývajúcich zo zmeny funkčného využitia územia by bolo namieste miestne zisťovanie a konanie vykonať. Žalovaný, ani stavebný úrad nevyzvali žalobcu na odstránenie jeho pochybenia a nepredvolali jeho zástupcu na podpísanie podaní, pred samotným rozhodnutím. Nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa s uvedeným nedostatkom žalovaný právne vysporiadal a v tejto časti považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný doručil súdu dňa 18.10.2018 vyjadrenie k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 06.11.2017, ktorým podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný komplex Matador Bratislava, Petržalka, kopčianska ul.“ pre navrhovateľa - spoločnosť Neo - Real, spol. s r.o. ide o stavbu v objektovej skladbe: 1. etapa: SO 01, SO 02, Stavebný úrad súčasne stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky vyplývajúce .etapa: SO 03 až SO 25 a prevádzkové súbory: PSO 10 až PSO 13 a súčasne rozhodol o vznesených námietkach účastníkov konania. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu je oprava chyby v písaní č. 6306/opr./2017/10 UKSP-La zo dňa 6. 12. 2017, ktorým stavebný úrad opravil chyby v písaní vo výrokovej časti územného rozhodnutia na str. 2, 3, 4, a taktiež doplnil podmienky zo stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy. 18. Žalovaný k podanej žalobe a jej dôvodom uviedol k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca namieta vo svojom návrhu sa žalovaný vyjadril v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia zo dňa 02.05.2018, kde bolo konštatované, že stavebný úrad postupoval v predmetnom územnom konaní procesné správne a odvolaniami napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok, že odvolaniami napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a preskúmateľné v celom rozsahu, nakoľko na vydanie odvolaniami napadnutého rozhodnutia boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré odôvodňovali vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné odvolania účastníkov konania zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože v odvolacom konaní nebol zistený zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný, ako aj stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom. K podanej žalobe žalovaný považuje za potrebné uviesť, že dôvody žaloby sú v podstate rovnaké, ako boli uplatnené zo strany žalobcu v odvolacom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, a s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu poukazujeme na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ust. § 35 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3, 4, § 39, § 39a ods. 1, 2, § 119 ods. 3, § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku a vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že postupoval pri vybavovaní odvolaní účastníkov konania proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 6303/2017/10 UKSP-La-24 zo dňa 06.11.2017 v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto nebol daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie a vrátenie odvolaniami napadnutého rozhodnutia stavebného úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný sa domnieva, že postupoval v konaní v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, a preto tvrdenia žalobcu, resp. dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti. Na základe uvedeného navrhujeme, aby správny súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú. IV. Vyjadrenie účastníkov a repliky žalobcu 20.1 Spoločnosti Neo-Real, spol. s r.o., so sídlom Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO: 43 847 315, ako účastníkovi konania v 1. rade podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko mala v územnom konaní postavenie navrhovateľa SSP doručila správnemu súdu dňa 14.11.2018 vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie stavebného úradu za vecne správne, vydané na základe riadneho zistenia skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, sú riadne odôvodnené a zrozumiteľné. V konaniach pred príslušnými orgánmi verejnej správy (najmä v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia) nedošlo podľa vedomosti účastníka v 1. rade k žiadnemu porušeniu príslušných ustanovení upravujúcich priebeh konania, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa nášho názoru je podaná žaloba spoločnosti SITEL s.r.o. neopodstatnená a neobsahuje ani uvedenie konkrétnych žalobných bodov. 20.2 K námietke žalobcu týkajúcej sa neakceptovaniu jeho vlastníckych práv vo vzťahu k právu na pokojné užívanie majetku a právo slobodného podnikania uviedol, že v konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia (najmä v prvostupňovom konaní) sa žalobca dopustil závažných procesných pochybení, ktoré pochybenia napokon žalobca aj priznal v žalobe. Žalobca mal vedomosť o začatí územného konania a práve žalobca prevzal oznámenie o začatí územného konania už dňa 21.09.2017 a teda námietky a pripomienky mohol v prvostupňovom konaní uplatniť najneskôr do 02.10.2017. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 5 (resp. § 61 ods. 1) Stavebného zákona vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 39/2008 zo dňa 24. apríla 2008). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil stavebnému úradu námietky a pripomienky v nadväznosti na oznámenie o začatí územného konania až listom zo dňa 07.11.2017, ktorý bol doručený Mestskej časti Bratislava - Petržalka dňa 09.11.2017, teda viac ako mesiac po uplynutí lehoty určenej podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona a až po dni vydania územného rozhodnutia. Námietky a pripomienky žalobcu teda neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote v nadväznosti na doručenie oznámenia o začatí územného konania, hoci uplatnené mohli byť. Zhodné námietky a pripomienky, ktoré žalobca uviedol v liste zo dňa 07.11.2017, uviedol aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca mal k dispozícii na podanie námietok a pripomienok rovnakú lehotu, ako ostatní účastníci územného konania, ktorí sa v určenej lehote stihli vyjadriť, naviac bol žalobca v danej veci zastúpený advokátom, teda kvalifikovanou osobou, ktorá musí správne posúdiť význam neskorého podania v tejto veci. Podľa názoru účastníka v 1. rade sa z uvedeného dôvodu stavebný úrad a ani žalovaný nemal a ani nemohol zaoberať námietkami a pripomienkami žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho liste zo dňa 07.11.2017 a následne v jeho odvolaní. Z uvedeného dôvodu nemôže takýto postup žalovaného a prvostupňového stavebného úradu ani viesť k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia. 20.3 Pokiaľ ide o ďalšie formálne chyby na strane žalobcu (chýbajúci podpis zástupcu žalobcu na podaniach), zastáva názor, že žalovaný sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nemusel vysporiadať. V prípade námietok a pripomienok podaných žalobcom v rámci prvostupňového konania (list zo dňa 07.11.2017) bolo totiž ich zásadným nedostatkom to, že boli podané žalobcom oneskorene (viac ako mesiac po lehote, ako je uvedené vyššie), a nie to, že neboli podpísané. V prípade odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu je možné konštatovať, že aj napriek chýbajúcemu podpisu sa žalovaný týmto odvolaním (a jeho obsahom) riadne zaoberal, a dôvodom jeho zamietnutia bolo práve to, že námietky a pripomienky v rámci prvostupňového konania neboli uplatnené v určenej lehote, hoci mohli byť. 20.4 Účastník v 1. rade uviedol, že aj napriek procesným pochybeniam žalobcu uvedeným vyššie, z dôvodu ktorých je podľa nášho názoru podaná žaloba nedôvodná. Žaloba žalobcu neobsahuje uvedenie konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 20.5 Žalobca v odvolaní ako aj v žalobe poukazoval na hlukovú štúdiu a v tejto súvislosti žiadal, aby do územného rozhodnutia bola doplnená ďalšia podmienka, a to „zabezpečiť, aby navrhovateľ vykonal opatrenia proti nadmernému hluku vybudovaním protihlukovej steny alebo zabezpečením zníženia hluku inými vhodnými prostriedkami tak, aby navrhovaná stavba polyfunkčného komplexu Matador v celom jej rozsahu zabezpečila vyhovujúce podmienky“ podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. a „aby nedochádzalo v navrhovanom objekte k neprípustným hodnotám prekročenia hluku pre obytné budovy.“ V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že táto požiadavka žalobcu uvedená v odvolaní proti územnému rozhodnutiu je nedôvodná. Účel územného konania je vyjadrený v § 37 ods. 1 a 2 Stavebného zákona. Posudzovanie toho, či projektová dokumentácia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, ktoré sú určené v Stavebnom zákone a v osobitných predpisoch, je predmetom skúmania stavebným úradom až v stavebnom konaní a nie v územnom konaní. Stavebný úrad teda nemá v územnom konaní posudzovať stavebnotechnické riešenie navrhovanej stavby a toto prípadne meniť či dopĺňať o konkrétne stavebné objekty. Stavebný úrad v územnom rozhodnutí (v časti C. Podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov) uložil navrhovateľovi „do ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie zapracovať odporúčania z výsledkov hlukovej štúdie“ a následne ku kolaudačnému rozhodnutiu predložiť „výsledky objektívneho merania hluku, ktoré preukážu, že hluk z vnútorných a vonkajších zdrojov (doprava, TZB) nebude negatívne vplývať na vlastné a dotknuté chránené prostredie podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z“, teda rámcovo boli predmetné podmienky na splnenie požiadaviek vyhlášky č. 549/2007 Z.z. v záväznej časti územného rozhodnutia už obsiahnuté. S poukazom na uvedené je zrejmé, že ani rozhodnutie stavebného úradu a ani napadnuté rozhodnutie žalovaného žiadnym spôsobom neukrátili žalobcu na jeho právach, nakoľko žiadnym spôsobom nezasiahli do jeho „vlastníckeho práva vo vzťahu k právu pokojného užívania majetku a práva slobodného podnikania" a ani z nich (ani nepriamo) nevyplýva žiadna povinnosť a ani obmedzenie pre žalobcu. Pre uvedené územie, v ktorom sa majú nachádzať stavebné objekty polyfunkčného komplexu Matador, ktorých umiestnenie bolo povolené územným rozhodnutím (v tomto území sa nachádza aj prevádzka dátového centra žalobcu na Kopčianskej ulici v Bratislave) došlo podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy (Zmeny a doplnky 02, schválené dňa 15.12.2011 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, účinné dňom 01.02.2012, dostupné na webovom sídle A..X..sk) k zmene funkčného využitia z funkcie priemyselná výroba (kód 301) na funkciu zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti (kód 501), zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných (kód 502), občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kód 201), parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy (kód 1110) a ostatnú ochrannú a izolačnú zeleň (kód 1130) (zmena funkčného využitia územia vyplýva z Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa 15.12.2011 a z Výkresovej časti ZaD 02 2.1 Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia - Komplexné riešenie, v ktorej je táto zmena uvedená na strane 13 pod položkou KR/PE/8 a na mapovom liste 44-24-07 na strane 34 výkresovej časti). Podľa verejne dostupných informácií žalobca voči uvedenej zmene v rámci verejného pripomienkovania návrhu zmien a doplnkov územného plánu nevzniesol žiadne pripomienky alebo námietky, teda možno konštatovať, že akceptoval danú zmenu. Teda s ohľadom na túto zmenu by už minimálne akékoľvek úpravy vykonané žalobcom v jeho prevádzke po 01.02.2012 (t.j. po účinnosti uvedenej zmeny) mali spĺňať požiadavky na umiestnenie v takom území. 20.6 V žalobe požaduje žalobca, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na ďalšie konanie Mestskej časti Bratislava - Petržalka, a to podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ g/ , SSP účastník v 1. rade má za to, že nedošlo podľa k žiadnemu porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konanie bolo zákonné a účastníci konania mohli uplatniť námietky a pripomienky za rovnakých zákonných podmienok. Dodal, že žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP nie je v danom prípade splnený. 21.1 Žalobca doručil súdu dňa 11.03.2019 vyjadrenie k vyjadreniam žalovaného a účastníka v 1. rade k žalobe a uznesenie o pripustení zmeny v osobe účastníka. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zameral na dôvody, ktoré sú totožné s dôvodmi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí. Žalobca však svoju žalobu smeroval k podstate rozhodovania o umiestnení bytových domov do prostredia, ktoré doposiaľ slúžilo na výlučne priemyselné účely, v ktorom sú pre okolité prostredie v zmysle právnych noriem nastavené zložky životného prostredia podstatne benevolentnejšie, ako je to v obytnej zóne. Preto má naďalej za to, že aj keď stavebný zákon pripúšťa rozhodnúť bez ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v danom prípade pre zachovanie základného účelu danej rozhodovacej činnosti bolo nevyhnutné ústne pojednávanie a miestne zisťovanie vykonať a posúdiť, či skutočne pre zdravé obytné prostredie je polohové umiestnenie navrhovaných stavieb najvhodnejšie. Nakoľko žalobca je v susedstve už viac ako 16 rokov a má záujem naďalej vo svojich priestoroch vykonávať činnosť dátového centra je nevyhnutné, aby boli zachované aj jeho práva. V prípade, ak sa bytový komplex postaví tak, ako bol navrhnutý, môže dôjsť v budúcnosti ku zbytočným konfliktom ohľadne negatívneho pôsobenia hluku z prevádzky žalobcu na budúcich obyvateľov plánovanej stavby. Preto je nevyhnutné riadne a zodpovedne posúdiť polohové určenie budúcej stavby tak, aby bolo negatívne pôsobenie okolia čo najviac minimalizované. Orgány verejnej správy vychádzali výlučne z podkladov predložených navrhovateľom a stanovísk iných orgánov, rozhodovali tzv. „od stola", čo malo za následok neúplné zistenie skutočného stavu veci a správne neúplné posúdenie vhodnosti navrhovaného riešenia. Žalovaný pritom túto skutočnosť vôbec nepreskúmal, hoci mal prvostupňový spis predložený. V tejto súvislosti radšej zotrval na formálnom posúdení veci z hľadiska dodržania procesného postupu, hoci aj pre neho základné zásady správneho konania platia v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného tak považuje žalobca za tendenčné, bez záujmu o skutočný účel výberu vhodného umiestnenia budúcich bytových domov v doteraz priemyselne zastavanej zóne. 21.2 Účastník v 1. rade napadol neopodstatnenosť žaloby a absenciu konkrétnych žalobných dôvodov, ktoré dôvody žalobca popiera, nakoľko považuje žalobu za opodstatnenú a žalobné body v nej boli riadne konkretizované. V prevažnej miere sa vo vyjadrení zaoberá neskoro uplatnenou námietkou žalobcu v prvostupňovom konaní avšak, tak ako žalovaný, úplne opomína skutočnosť, že v prípade, ak by stavebný úrad, ktorý rozhodoval v prvom stupni vykonal miestne zisťovanie, sám by zistil, že hluk v okolí môže negatívne vplývať na pohodu bývania v navrhovaných bytových domoch, s riešením situácie ktorej návrh na umiestnenie stavby nepočíta a nevyhodnocuje ani riziká, ani možný dosah. Práve rozhodnutie o umiestnení stavby je rozhodnutím, ktoré je primárne pre dosiahnutie budúcej pohody bývania a ktoré má vplyv aj na životné prostredie. Z uvedených dôvodov žalobca na svojej žalobe trvá v plnom rozsahu. 22.1 Dňa 22.10.2018 doručil e-mailom vyjadrenie k žalobe účastník konania v 6. rade, ktorý uviedol, že v danom prípade žalobca opomenul a zanedbal celý rad svojich povinností: zásadu písomnosti odvolania (písomne svoje odvolanie nedoplnil spôsobom aký zákon predpokladá, nedodržanie koncentračnej zásady atď., viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011, 5Szf/65/2011). Ďalej poukázal na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97 zo dňa 26.03.21997, PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, II. ÚS 28/02 zo dňa 07.05.2003 a dodal, že v danom prípade obec regulovala a vyvažovala jednotlivé záujmy v procese územného plánovania a schvaľovania územného plánu mesta Bratislava v roku 2007. Účastník v 6. rade bolo v tomto procese aktívne a zastupovalo obyvateľov dotknutej lokality na priľahlých uliciach. V diskusii s poslancami miestneho aj mestského zastupiteľstva sme aktívne presadili spracovanie dopravno-kapacitnej štúdie, aby územným plánom boli umožnené len také zámery, ktoré územie dokáže zvládnuť dopravne. Keďže účastník v 2. rade sa zasadzoval o nevyváženú zmenu územného plánu v jej prospech, úspešne presadil princíp primeraného vyvažovania záujmov jednotlivých vlastníkov. Do tohto procesu zapojil vedenie mesta aj mestskej časti, dopravných inžinierov aj urbanistov. Výsledkom bolo, okrem iného, aj zmena legislatívy, ktorá uzákonila povinnosť spracovať dopravno-kapacitné posúdenie ku každému významnejšiemu zámeru; uzákonila zmenou zákona o obciach funkciu hlavného architekta a hlavného dopravného inžiniera obce, ktorý mali dozerať nad koncepčnosťou a proporcionálnym vyvažovaním záujmov jednotlivých vlastníkov. Práve tvorba urbanistickej štúdie Matador, ktorá bola podkladom pre zmenu územného plánu mesta a ktorá sa ako územno-plánovacia dokumentácia použila aj v predmetnom územnom konaní bola prototypom a prvým takýmto použitím moderných územno-plánovacích postupov, ktoré sú dnes na Slovensku štandardom a premietli sa aj do zmien stavebného zákona v oblasti územného plánovania. Túto líniu hájilo aj v zisťovacom konaní aj v územnom konaní pre túto ale aj okolité zámery. Žalované rozhodnutie teda len plne korešponduje s predchádzajúcimi procesmi územného plánovania a žalované rozhodnutie ako zavŕšenie tohto procesu pre danú stavbu je plne v súlade so zákonom. Ďalej dodal, že z obsahu námietky, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sám chápe svoje oneskorené vyjadrenie ako námietku podľa § 36 ods. l Stavebného zákona a preto stavebný úrad postupoval správne ak sa takouto námietkou nezaoberal ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom konaní a v súlade so zásadou bdelosti sa teraz nemôže úspešne žalobca domáhať revízie napadnutého rozhodnutia len preto, že sám nebol dostatočne bdelý. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu v celku aj jej jednotlivých častiach za nedôvodnú a žiada ju v plnom rozsahu zamietnuť. 23.1 Dňa 26.06.2019 doručil účastník v 1. rade doplnenie vyjadrenia k žalobe žalobcu a k jeho replike ktorou reaguje v prevažnej miere najmä na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 17.10.2018, ako aj na pôvodné vyjadrenie účastníka v 1. rade. Žalobca však neuvádza v replike žiadne skutočnosti, ktoré by podporovali jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že stavebný úrad nevykonal v rámci prvostupňového konania miestne zisťovanie, podľa jeho názoru stavebný úrad neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď nevykonal miestne zisťovanie, nakoľko je pre dotknuté územie vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej je možné posúdiť návrh na územné rozhodnutie, teda upustenie od miestneho zisťovania bolo v zmysle § 36 ods. 2 Stavebného zákona dôvodné. Od vykonania miestneho zisťovania môže upustiť, ak je pre dané územie vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia. Toto je splnené aj v predmetnom prípade. Žalobca opakovane poukazuje na údajnú účelovosť vyhnutia sa ďalšiemu zisťovaniu tým, že podľa jeho vyjadrenia bolo zrejme zámerne prvostupňové rozhodnutie datované skôr, ako bolo skutočne vydané. Vzhľadom na koncentračnú zásadu nemohol prvostupňový správny orgán z dôvodu zmeškania lehoty na podanie námietok na žalobcove oneskorené námietky prihliadať. V ostatnom odkázal na jeho pôvodné vyjadrenie, ktorého dôvody opäť zopakoval. 24.1 Účastník v 7. rade doručil súdu dňa 21.06.2019 vyjadrenie k žalobe. Žalobca namietal, že stavebný úrad dostačujúci spôsobom nezistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, pretože nebol dostatočne posúdený hluk v prostredí a jeho vplyv na umiestňovanú stavbu. Taktiež pochybil aj v tom, že vydal územné rozhodnutie bez toho, aby vykonal miestne zisťovanie, čím podľa jeho názoru došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň namietal nedostatočnosť podmienok stanovených v územnom rozhodnutí na ochranu pred hlukom. Pokiaľ rozhodnutie o územnom povolení potvrdené napadnutým rozhodnutím v podmienkach žiadne podmienky pre stavebné povolenie neurčuje, mohlo by dôjsť k obídeniu relevantných riešení pri podávaní návrhu na stavebné povolenie. V žalobe žalobca žiadal chrániť stavbu pred hlukom spôsobeným jeho prevádzkou vybudovaním protihlukovej steny, resp. inými opatreniami, ktorými sa zabezpečí ochrana umiestňovanej stavby pred hlukom. 24.2 Účastník v 7. rade poukázal na znenie § 36 ods. 1, 2, Stavebného zákona, § 27 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. a podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, vrátane stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý vydal súhlasné stanovisko č. HŽP/3183/2016 v ktorom uviedol, že s návrhom na územné konanie súhlasí za dodržania podmienok určených v predmetnom stanovisku. Dotknutý orgán posúdil návrh na vydanie územného rozhodnutia a projektovú dokumentáciu pre územné konanie, ktorej súčasťou bola aj hluková štúdia, ktorá riešila a posudzovala hlukové pomery v dotknutom území. Hluková štúdia posúdila hlukovú záťaž a na splnenie zákonných požiadaviek na ochranu prostredia stavby pred hlukom určila presné podmienky, ktoré musí navrhovateľ splniť. RÚVZ BA v rámci svojho súhlasného stanoviska prevzal podmienky stanovené hlukovou štúdiou a tieto doplnil o ďalšie požiadavky. Pri určovaní podmienok vychádzal z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu v území, mal vedomosť o stave a hodnotách hluku v prostredí, čo vyplýva zo samotnej hlukovej štúdie, a práve preto stanovil požiadavky, ktorými sa sleduje zabezpečenie ochrany životného prostredia. 24.3 Stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, v územnom konaní dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so stanoviskami dotknutých orgánov a požiadavky vyplývajúce zo stanovísk premietol do územného rozhodnutia. Ochrana prostredia stavby je riadne zabezpečená. Stavebný úrad dostatočne a riadne posúdil stav hluku v prostredí a v nadväznosti naň zabezpečil splnenie zákonných požiadaviek v oblasti ochrany pred hlukom. Žalobca v žalobe neuvádza a nepreukazuje, v čom sú podľa neho opatrenia uvedené v územnom rozhodnutí na zabezpečenie ochrany pred hlukom nedostatočné, ani neuvádza v čom stavebný úrad podľa neho porušil právne predpisy zabezpečujúce ochranu obyvateľstva pred negatívnymi účinkami hluku. Požiadavka žalobcu na ochranu stavby pred hlukom ako vyplýva z vyššie uvedených podmienok premietnutých do Územného rozhodnutia je splnená. Technické dotiahnutie týchto opatrení je predmetom až stavebného konania. 24.4 Zo žaloby má za to, že žalobca v nej neuvádza, v čom konkrétne územné rozhodnutie porušuje právne predpisy. Žalobca naznačuje, že dôvodom pre ktorý požaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a územného rozhodnutia je ohrozenie jeho súkromných práv a právom chránených záujmov, nie porušenie právnych predpisov správnym orgánom. Žalobca sa domnieva, že napadnutým rozhodnutím žalovaného a územným rozhodnutím bol ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch tým, že orgány verejnej správy neakceptovali jeho vlastnícke právo vo vzťahu k právu pokojného užívania majetku a právo slobodného podnikania. 24.5 Žalobca uvádza, že nemal ani nemá v záujme brániť výstavbe a podnikaniu developera. To potvrdzuje aj postup žalobcu v územnom konaní, v ktorom súhlasil s umiestnením stavby, preto je jeho konanie spočívajúce v podaní správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu prekvapivé. Žalobca tvrdí, že chce len chrániť svoje doteraz nadobudnuté práva. Porušenie svojich práv odôvodňuje žalobca tým, že jeho prevádzka sa v riešenom území nachádza už od roku 2002 a podľa jeho názoru novou zástavbou sú ohrozené jeho práva, najmä vlastnícke právo. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ochrane zdravia je žalobca povinný zabezpečiť, aby ním produkovaný hluk dosahoval čo najnižšiu úroveň. Táto jeho zákonná povinnosť je v kontexte zmeny funkčného využitia územia ešte naliehavejšia. Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy došlo k zmene funkčného využitia riešeného územia z funkcie priemyselná výroba (kód 301) na funkciu zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti (kód 501), zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných (kód 502), občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kód 201), parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy (kód 1110) a ostatnú ochrannú a izolačnú zeleň (kód 1130). Žalobca sa aktívne zúčastňoval procesu prijímania a schvaľovania územného plánu (ako to vyplýva z vyjadrenia účastníka konania - Združenie domových samospráv), nakoľko jeho prevádzka je umiestnená v dotknutom území. 24.6 Zároveň poukázal na § 21 ods. 3, § 22 ods. 1 Stavebného zákona a dodal, že žalobca mal možnosť presadzovať svoje záujmy v procese prijímania a schvaľovania územného plánu, nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona je verejnosť oprávnená podávať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Pri prijímaní územného plánu sa vyvažujú záujmy jednotlivých subjektov nachádzajúcich sa v dotknutom území, preto práve v tomto štádiu mal Žalobca presadzovať svoje záujmy. Počas prerokovávania územného plánu bol, podľa tvrdení účastníka v 6. rade, žalobca aktívnym podporovateľom v súčasnosti platného Územného plánu. Územným rozhodnutím sa nespochybňuje umiestnenie jeho prevádzky v území, ani ním nie sú dotknuté jeho práva. Jeho práva neohrozuje nová zástavba, ako to tvrdí žalobca ale skutočnosť, že žalobca produkuje hluk a nie je pripravený dodržiavať právne predpisy, ktoré mu jasne prikazujú ním produkovaný hluk limitovať na najnižšiu možnú mieru. Nakoľko sa Žalobca sám aktívne podieľal na zmene územného plánu a nedal k navrhovanej zmene pri prerokovávaní územného plánu žiadne námietky, nemožno teraz vzhľadom na koncentračnú zásadu prihliadať na námietky, ktoré mali byť z jeho strany uplatnené pri prijímaní územného plánu. 24.7 Žalobca v žalobe namietal skutočnosť, že prvostupňový orgán upustil od miestneho zisťovania, čím podľa neho malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, s týmto tvrdením s poukazom na § 36 ods. 1, 2 Stavebného zákona nesúhlasí, taktiež neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď nevykonal miestne zisťovanie a nedopustil sa porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nakoľko ide o postup predpokladaný Stavebným zákonom. 24.8 K námietke žalobcu o pochybení stavebného úradu, keď tento nevyzval Žalobcu na odstránenie nedostatku jeho podania v územnom konaní v podobe chýbajúceho podpisu na jeho podaní zo dňa 07.11.2017 uviedol, že žalobca si uplatnil svoje námietky po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom, po ktorej sa na námietky v zmysle Stavebného zákona neprihliada, a navyše tieto boli stavebnému úradu doručené až po vydaní územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 06.11.2017. Z uvedených skutočností je zrejmé, že prvostupňový orgán ani nemohol vyzvať žalobcu na podpísanie jeho podania, keďže na jeho podanie ani nemohol prihliadať. Žalobca nevysvetľuje v čom vidí porušenie právnych predpisov, jeho záver nemá oporu v zákone, na podporu a preukázanie svojho tvrdenia nepredkladá žiadny dôkaz. Takéto tvrdenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. územného rozhodnutia stavebného úradu. 24.9 Vo vzťahu k zmeškaniu lehoty na podanie námietok sa stotožňuje a odkazujeme na podanie účastníka konania v 1. rade zo dňa 14.11.2018. V územnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, v zmysle ktorej stavebný úrad nemôže prihliadať na námietky a pripomienky účastníkov konania, ktoré boli podané po lehote upravenej v ust. § 36 ods. 1, resp. ods. 2 Stavebného zákona. Nevyhnutnosť postupu v súlade s koncentračnou zásadou v územnom, resp. stavebnom konaní potvrdila aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžp/20/2013 zo dňa 19.09.2014, sp. zn. 6 Sžp 1/2011 zo dňa 20.07.2011). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti pre ktoré žalobca navrhuje zrušiť obe rozhodnutia orgánov verejnej správy sa účastník v 7. rade domnieva, že nie sú v posudzovanom prípade dané. Územným rozhodnutím nie je porušený ani verejný záujem ani súkromný záujem žalobcu, ochrana prostredia stavby pred hlukom je zabezpečená v súlade s požiadavkami právnych predpisov z čoho vyplýva zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto navrhol správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. 25.1 Žalobca doručil správnemu súdu dňa 28.06.2019 vyjadrenie k ďalším vyjadreniam a uviedol k vyjadreniu účastníka v 6. rade k zásade právo praje bdelým si dovolí žalobca podotknúť, že síce nepodal námietky voči navrhovanému umiesteniu stavby, ale vyjadril sa k podkladom v konaní a poukázal na potrebu dôsledne preskúmať dopad okolitého hluku na budúcu stavbu a zvážiť jej umiestnenie. Vo vzťahu k ochrane vlastníctva a nálezov ústavného súdu musí žalobca konštatovať, že tým, že sa dostatočne neriešili v administratívnom konaní dopady stávajúceho okolia na budúcu stavbu, je pravdepodobné, že sa v konaní chránia len záujmy investora a budúcich vlastníkov stavby a chýba proporcionalita ochrany doposiaľ legálnych prevádzok v okolí. Ďalší účastník síce vychádza z ústavy, neberie však ohľad na existujúcu zástavbu. Vyjadrenie nielen tohto účastníka, ale aj iných poukazuje na územný plán mesta a zmenu územia z priemyselnej zóny na zmiešanú. Textová časť územného plánu však dáva odpovede na to, ako nakladať s už existujúcimi stavbami iného charakteru, ako obytného. Priamo v textovej časti platného územného plánu sú okrem iného jasne definované možnosti novej zástavby a vzťah i inej zástavbe, výstavby, sú riešené aj riešené otázky hlučnosti. Zároveň poukázal na textovú časť územného plánu Bratislava v platnom znení, ktorý je verejne prístupný. Územný plán v žiadnom zo záväzných ustanovení nepredpokladá likvidáciu funkčných existujúcich prevádzok na úkor bytovej výstavby. V každom ohľade žiada o rešpektovanie doterajšieho využitia územia aj pri novej zástavbe. Ide o všeobecne záväzné nariadenie, ktorým bol územný plán a jeho zmeny schválené, preto nie je potrebné ho dokazovať. Tvrdenie účastníka v 6. rade okrem iného uviedol, že žalobca sa teda žiadnym spôsobom nepodieľal ani na prijatí ani na odpore proti navrhovaným zmenám územného plánu. Bolo to dané aj tým, že sídlom žalobcu nie je Bratislava a v Bratislave na Kopčianskej má len prevádzky, kde je prevažný výkon prác zameraný na odbornú činnosť. Okrem toho žalobca nie je veľkým podnikom s vyčlenenými pracovníkmi na obdobné záležitosti, preto sa zväčša v obdobných sférach neangažuje. 25.2 K vyjadreniu účastníka v 1. rade žalobca uviedol, že investor vedel o problémoch s vyššou mierou hluku, ako je prípustná v území s bytovou funkciou vyplýva aj z rokovaní, ktoré v tejto oblasti so žalobcom zahájil. Žalobca sám mal záujem aj aktívne pomôcť hľadaním nových technických aj iných možností, pokiaľ by sa investor na takejto vynútenej investícii primerane podieľal. Nakoľko išlo o dobrú vôľu žalobcu, predpokladal, že o ňu bude mať investor záujem. Ten však po zistení objemu investície sa od nej dištancoval a zvolil priamo začatie konania o umiestnení stavby, bez upozornenia žalobcu, ale aj stavebného úrad na tento problém. Hluková štúdia, ktorá bola vypracovaná k danému projektu, podľa názoru žalobcu nereflektuje na skutočné možnosti ovplyvnenia plánovaných stavieb hlukom z okolia vo vzťahu k možnostiam polohového umiestnenia jednotlivých stavieb tak, aby hluk čo najmenej zasahoval do obytných priestorov plánovaných bytov. Samotné podmienky v napadnutom rozhodnutí nepostačujú, a podľa žalobcu, nedávajú záruku dostatočného zníženia hluku v miere, ktorá zaručí maximálnu hladinu hluku pre obytnú funkciu. Preto má žalobca za to, že požiadavka ochrany stavby pred hlukom napadnutým rozhodnutím úplne splnená nie je. V územnom konaní je potrebné doplniť štúdiu, prípadne zvážiť aj výsluch svedka a to vyhotoviteľa hlukovej štúdie alebo aj zvážiť znalecké dokazovanie. Minimálne výsluch vyhotoviteľa štúdie mal vykonať v administratívnom konaní odvolací orgán pred rozhodnutím o odvolaní, pokiaľ tak neurobil prvostupňový orgán. Správne konanie tvorí celok v prvostupňovom a druhostupňovom konaní a vykonanie dôkazov, ktoré nevykonal prvostupňový orgán má druhostupňový orgán doplniť, aby bola zabezpečená jedna zo základných zásad a zásada materiálnej pravdy. 25.3 Žalobca si uvedomuje, že nepodal námietky v lehote na ich podanie. Postup, aký zvolil stavebný úrad však jasne naznačuje, že ani pri ich podaní v lehote by na nich nebolo dostatočne prihliadnuté. Postup bol síce formálne zákonný, nakoľko zákon umožňuje rozhodovať aj od stola, pri danom projekte však bol pre zistenie skutočného stavu veci nedostatočný a orgán verejnej správy mal vykonať pojednávanie s miestnym zisťovaním z dôvodu potreby zistenia objektívneho stavu na mieste samom. Podanie žalobcu bolo vyjadrením sa k podkladom, na čo mal podľa Správneho poriadku právo a pokiaľ bola jeho aktivita následne hodnotená ako oneskorené námietky, považuje to za nezákonný postup. 25.4 Žalobca trvá na svojej žalobe, vyjadreniach a na tom, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby sú založené na nedostatočnom zistení skutočného stavu, čím bola porušené zásady správneho konania uvedená v § 3 a § 47 Správneho poriadku. Preto z dôvodov uvedených v žalobe a vyjadreniach žiada vyhovieť žalobe a zrušiť napadnuté rozhodnutia. 26.1 Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 si Mestská časť Bratislava - Petržalka (účastník konania v 8.rade) uplatnila podľa § 41 ods. 1 SSP práva osoby zúčastnenej na konaní, pretože bola stavebným úradom a vydala napadnuté územné rozhodnutie. Písomne sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávaní uviedla, že má za to, že zo strany navrhovateľa (účastníka v 1. rade) boli splnené povinnosti pre vydanie napadnutého rozhodnutia, zároveň poukázala na koncentračnú zásadu v územnom konaní, ktorá zo strany žalobcu nebola dodržaná a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Pojednávanie 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 02.07.2019 v prítomnosti právneho zástupcu účastníka v 1. rade a 7. rade a právnej zástupkyni účastníka v 8. rade, ktorý verejne vyhlásil. VI. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby dotknuté. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 31. Podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka konania, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 32. Podľa § 35 ods. 2 Stavebného zákona, kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dna začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. 33. Podľa § 35 ods. 3 Stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 34. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 35. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. 36. Podľa § 36 ods. 3 Stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 37. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestom zisťovaní. 38. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na stavby a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 39. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 40. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 41. Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 42. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 43. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 44. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne stanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 45. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 46. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. 47. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. 48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 51. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 52. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VI. Posúdenie veci správnym súdom 53. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 54. V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby, vyjadrenia žalovaného a účastníkov konania posúdiť rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o umiestnený uvedenej stavby či vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a či postup, ktorý mu predchádzal, je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca. 55. Správny súd uvádza, že stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 06.11.2017 podľa ust. § 39 a § 39a Stavebného zákona vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby „ Polyfunkčný komplex Matador Bratislava, Petržalka, Kopčianska ul.“ pre navrhovateľa - spoločnosť Neo-Real, spol. s r.o., v ktorom súčasne stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, ako aj rozhodol o vznesených námietkach účastníkov konania. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je oprava chyby v písaní č. 6306/opr./2017/10 UKSP-La zo dňa 06.12.2017. 56. K námietke žalobcu, že napadnutými rozhodnutiami orgány verejnej správy neakceptovali jeho vlastnícke právo vo vzťahu k právu pokojného užívania majetku a právo slobodného podnikania správny súd uvádza, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, čím k porušeniu práv vlastníka pozemkov reálne nemôže dôjsť. Reálne rozhodnutie o umiestnení stavby nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. Správny súd uzatvára, že vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť žalobcu na jeho právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby, požiadavka na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. 57. V preskúmavanej veci dospel správny súd k záveru, že návrh na umiestnenie stavby spĺňa všetky náležitosti ustanovené Stavebným zákonom a vykonávacími predpismi a poskytol dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Správne orgány posúdili návrh v súlade s § 37 Stavebného zákona a v konaní dostatočným spôsobom zabezpečili procesné práva účastníkov konania a do konania si zabezpečili všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. Správny súd dodáva, že Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy posudzoval predmetnú stavbu z hľadiska jej súladu s územným plánom zo stanoviska vyplýva súlad predmetnej stavby s územným plánom, pretože uvedené územie, v ktorom bola umiestnená stavba došlo podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava (Zmeny a doplnky 02, schválené dňa 15.12.2011 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy účinného od 01.02.2012 k zmene funkčného využitia z funkcie výroba (kód 301) na funkciu zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti (kód 501), zmiešané územia obchodu a služieb (kód 201), parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy (kód 1110) a ostatnú ochrannú a izolačnú zeleň (kód 1130) (viď webové sídlo A..X..sk). 58. Správny súd podotýka, že žalobca nedodržal lehotu stanovenú stavebným úradom na doručenie námietok a pripomienok v nadväznosti na oznámenie o začatí územného konania. Tieto doručil až listom doručeným stavebnému úradu až dňa 09.11.2017, čo znamená, že tieto neboli uplatnené v stavebnom konaní v určenej lehote. Ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 5 Stavebného zákona vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity územného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený v lehote určenej stavebným úradom a stavebný úrad môže prihliadať len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam žalobcu, ktoré boli v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. 59. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre žalovaného, ako odvolací orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu stavebného úradu v rozsahu vznesených námietok pred stavebným úradom. Žalovaný napriek tomu, že skonštatoval nedodržanie lehoty zo strany žalobcu na podanie námietok sa s odvolaním žalobcu zaoberal, konal v rozpore s uvedenom koncentračnou zásadou, ale išlo o takú vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného aj s ohľadom na to, že svojim konaním žalovaný neukrátil žalobcu na jeho právach. 60. Správny súd sa s ostatnými námietkami vznesenými v žalobe nezaoberal, pretože žalobca si svoju povinnosť o uplatnení námietok a pripomienok nesplnil už v stavebnom konaní, čo sám ani nespochybňuje. S poukazom na horeuvedené argumenty súdu, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy sú skutkovo a právne správne a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal. Účastníkom konania v 1. a 7. rade právo na náhradu trov konania priznal voči žalobcovi vo výške 100%. Ostatným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal nakoľko si ich neuplatnili. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bol vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.