KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 6. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/120/2018 z 3. 6. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júna 2019, sp. zn. 5S/120/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201067.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/120/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201067
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: G. A., H. XX/XXX, XXX XX D.Š.,
zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-18/2018 zo dňa 22.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPOU-PO6-2017/003887 zo dňa 08.11.2017
zamietlo návrh bývalého príslušníka PZ G. A. na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného
pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktoré bolo realizované personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 129 zo dňa 25.06.2014, potvrdeným
rozhodnutím Ministra vnútra SR č.p.: KM-OLVS-55/2014/OPK zo dňa 10.09.2014, nakoľko nenastali
skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania.

2. Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 129 zo dňa 25.06.2014 bol G. A. (ďalej len menovaný)
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu a
služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechaním v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.

3. Jeho konanie spočívalo v tom, že menovaný vulgárnymi nadávkami a gestami napádal pani N. R. na
autobusovej stanici vo Q.. Svedkom tohto incidentu bol aj brat menovaného D. A..
Dňa 30.04.2014 v čase okolo 13.00 hod. v obci E., na ulici E. Č.. XX D. A. neoprávnene vnikol do domu
tak, že si otvoril zatvorené dvere do domu a odtlačil komodu, ktorou boli tieto dvere z vnútornej strany
domu zabezpečené a hľadal N. R., ktorá v tom čase sa nachádzala doma sama a ukryla sa pred ním. Keď
ju D. A. našiel, telefonicky kontaktoval brata G. A., ktorý po pár minútach vošiel do domu bez povolenia.
Nato prišla so psom do domu K. E., kde menovaného a jeho brata spoločne začali vyzývať, aby opustil
dom, načo oni nereagovali a žiadali podpísať dlžobné úpisy. Na to K. E. telefonicky zavolala na tiesňovú
linku 158 a oznámila, že sú ohrozované na domácej adrese a žiadala o vyslanie policajnej hliadky.



4. Proti uvedenému personálnemu rozkazu uplatnil menovaný v zákonnej lehote rozklad, ktorý Minister
vnútra SR rozhodnutím č. KM-OLVS-55/2014/OPK zo dňa 10.09.2014 ako bezdôvodný zamietol a
napadnutý rozkaz potvrdil.
Podaním žaloby sa menovaný domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. KM-OLVS-55/2014/OPK
zo dňa 10.09.2014 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako aj zrušenia napadnutého rozhodnutia
a personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 129 zo dňa 25.06.2014.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 6S 223/2014-89 zo dňa 15.01.2016 uvedenú žalobu zamietol.
Na základe odvolania menovaného Najvyšší súd SR rozsudkom č. 10Sžo/23/2016 zo dňa 19.04.2017
uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Oba súdy označili napadnuté rozhodnutie o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ za vecne a právne správne.

5. Návrhom zo dňa 05.09.2017 sa menovaný domáhal povolenia obnovy konania o jeho prepustení a za
hlavný dôvod podania návrhu na obnovu konania považuje menovaný výpoveď svedka A. R. v trestnej
veci vedenej proti nemu na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 1T 116/2015 zo dňa 02.08.2017.

6. Z výpovede svedka A. R. sa menovaný dozvedel, že svedok sa poznal s N. R. a na požiadanie ju
asi v roku 2015 vozieval, viedol s ňou rozhovory a zdôverovala sa mu s problémami. N. R. mu mala
hovoriť o tom, že má problém s jedným pánom, pričom nepovedala o koho sa jedná a uvádzala, že sa
jej zdá, že tento človek jej znemožňuje aktivity. Pýtala sa A. R., či by ju mohol voziť na stretnutia. Počas
toho, ako ju vozil hovorila mu stále o nejakom človeku, čomu pripadalo ako fikcia a že sa ho nebojí,
ale že jej otravuje život. Na katastri sa pán R. zoznámil aj s jej sestrou K. E.. Oni dve sa stále bavili o
nejakom prípade, čo on nerozumel, ale doslova počul, že aj keď to nespravili najlepšie, načas sa toho
jedného zbavili, ten druhý sa teraz bojí, len to bude treba dokončiť. Svedok R. uviedol, že následne s
nimi skončil, pričom ho N. R. začala obviňovať, že sa spolčil s A.. Svedok uviedol rok 2015, ale podľa
sledu udalosti, ktoré uviedol, odohralo sa to v roku 2014.
Menovaný má za to, že výpoveď A. R. je novou skutočnosťou, priamym dôkazom o tom, že osoby N. R.
a G.. K. E. si celú situáciu o jeho údajnom konaní vykonštruovali tak, aby pôsobila vierohodne.

7. Podľa ustanovenia § 245 ods. 1 zákona, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a
na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po
právoplatnosti rozhodnutia a že ich účastník konania buď vôbec nepoznal alebo ich nemohol uplatniť
bez vlastnej viny.

8. V danom prípade žiadna z uvedených zákonných podmienok nebola splnená. Menovaný za novú
skutočnosť považuje výpoveď svedka A. R. na hlavnom pojednávaní OS Zvolen, sp. zn. 1T 116/2015
zo dňa 02.08.2017, kde po vykonaní dokazovania bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok v trestnej
veci, nakoľko nebolo preukázané, že sa dopustil skutkov uvedených v žalobe. Uvádza, že sa jedná
o skutky zhodné so skutkami uvedenými v personálnom rozkaze o jeho prepustení zo služobného
pomeru príslušníka PZ. Menovaný s návrhom na povolenie obnovy konania nepredložil aj skutočnosti
a dôkazy, ktoré považuje za rozhodujúce pre povolenie obnovy konania. Podľa neho novú skutočnosť -
výsluch svedka A. R. v trestnom konaní vo svojom návrhu skonkretizoval. Z jeho obsahu vyplýva, že táto
výpoveď sa týka obdobia roku 2015, kedy bol svedok v styku s N. R., čo bolo obdobie po nadobudnutí
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny orgán nemohol v čase konania z týchto skutočností
vychádzať ani na základe nich rozhodovať, nakoľko vtedy ešte neexistovali. Vo výpovedi svedka A. R. nie
je obsiahnutá žiadna informácia, ktorá by zvrátila preukázaný stav, vyvrátila konanie menovaného a bola
spôsobilá zmeniť právny stav vo veci prepustenia menovaného zo služobného pomeru príslušníka PZ.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal menovaný rozklad, o ktorom rozhodol
Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-18/2018 zo dňa 22.05.2018 tak,
že rozklad G. A. zamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o
zamietnutí návrhu na obnovu konania.
Keďže s týmto rozhodnutím menovaný nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu.

II.



Žalobné dôvody

10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. SPOU-PO-PK-18/2018 zo dňa 22.05.2018, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
správnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. SPOU-P06-2017/003887 zo dňa
08.11.2017, ktorým zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného
pomeru príslušníka PZ.

11. Žalobca má za to, že uvedenými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a povinnostiach,
pretože právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 1T 116/2015-674 zo dňa 07.08.2017
bol oslobodený spod žaloby za skutok, ktorý mal byť dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu v policajnom zbore podľa personálneho rozkazu Ministra vnútra č. 129 zo dňa
25.06.2014 pre porušenie služobnej prísahy.

12. Žalobca má za to, že právny i skutkový stav zistený v trestnom súdnom konaní bol v jeho prospech a
je teda objektívne možné konštatovať, že výpoveď svedkov, najmä svedka A. R. by pre žalobcu priniesla
priaznivejšie rozhodnutie.
Už samotný fakt, že žalovaný prezumpciu neviny nedodržal, ale sám rozhodol na základe vlastných
zistení znamená, že teraz, keď súdy rozhodli o danom skutku po zabezpečení iných ďalších dôkazov
je návrh na obnovu správneho konania dôvodný. V opačnom prípade sa jedná rovnako ako v prípade
rozhodnutia Ministra č. 129 o jednostranne vedené konanie, pretože ak už iné zistenia v konaní pred
súdom a oslobodenie žalobcu nie sú dôvodom pre obnovu konania, potom už nenaplní ustanovenie §
245 a nasl. asi nič.
Na základe uvedeného žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec im vrátil
na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2018 v prvej časti
zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

14. V druhej časti svojho vyjadrenia poukázal na ust. § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktoré uvádza, za
akých podmienok môže byť uskutočnená obnova konania. Ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré museli
existovať už v čase konania, len sa o ich existencii nevedelo a vyšli najavo až neskôr. Existencia týchto
skutočností v čase konania musí byť nevyvrátiteľná. Obnova konania v prípade skutočnosti, ktoré sa
stali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je vylúčená.

15. Žalovaný uviedol, že v danom prípade žiadna z uvedených zákonných podmienok nebola splnená.
Žalobca za novú skutočnosť považoval výpoveď svedka A. R. na hlavnom pojednávaní OS Zvolen, sp.
zn. 1S 116/2015 dňa 02.08.2017, kedy po vykonaní dokazovania bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok
v trestnej veci, nakoľko nebolo preukázané, že sa dopustil skutkov uvedených v obžalobe.
Žalobca s návrhom na povolenie obnovy konania nepredložil aj skutočnosti a dôkazy, ktoré považoval
za rozhodujúce pre povolenie obnovy konania. Podľa neho novú skutočnosť - výsluch svedka A. R.
v trestnom konaní vo svojom návrhu skonkretizoval. Z jeho obsahu vyplýva, že táto výpoveď sa týka
obdobia roku 2015, kedy bol svedok v styku s N. R., čo bolo v období až po nadobudnutí právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.
Správny orgán nemohol v čase konania z týchto skutočností vychádzať, ani na základe nich rozhodovať,
nakoľko v tej dobe neexistovali. Zákonná podmienka, že predložené skutočnosti mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie správneho orgánu taktiež nebola splnená. Vo výpovedi svedka A. R. pritom nie je
obsiahnutá žiadna informácia, ktorá by mohla zvrátiť preukázaný stav a mohla by byť spôsobilá zmeniť
právny stav vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Z jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní v trestnej veci žalobcu je zrejmé, že nebol priamym svedkom konania žalobcu ani
konfliktov, ktoré boli medzi žalobcom a N. R. a K. E.. Je len svedkom, ktorý sprostredkovane počul od
N. R. nejaké vyjadrenia na adresu žalobcu.



16. V konaní o návrhu na obnovu konania boli preskúmané jednotlivé skutočnosti na podklade, ktorých sa
rozhodlo o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. V čase rozhodovania o prepustení
žalobcu nadriadený zabezpečil v čase prepustenia okrem výpovede žalobcu, N. R. a K. E., výpovede
ďalších ôsmich osôb potvrdzujúcich jeho konanie. Konanie žalobcu je preukázané aj zabezpečeným
zvukovým záznamom zo systému REDAT tiesňovej linky telefónneho čísla 158 zo dňa 30.04.2014,
uloženým na CD nosiči a jeho písomným prepisom. Súčasťou spisového materiálu sú aj fotokópie SMS
správ poskytnutých N. R., ktoré jej boli zaslané žalobcom. Všetky dôkazy v personálnom konaní o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli na nadriadeným zabezpečené osobne, nezávisle od
trestného konania, zákonným spôsobom, ktoré preukazujú, že sa žalobca dopustil konania, ktorým
zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere
príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

17. Žalovaný ďalej podotýka, že podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné dôsledne rozlišovať medzi
stíhaním príslušníka PZ za to isté konanie v trestnom konaní a v personálnom konaní o prepustení
zo služobného pomeru. Judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že prípadné oslobodenie
príslušníka PZ v trestnom konaní neznamená, že sa identickým konaním nedopustil porušenia služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré by zakladalo dôvod na jeho
prepustenie zo služobného pomeru.

18. V predmetnej veci žalovaný poukazuje aj na to, že správnosť prepustenia žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka PZ bola potvrdená správnymi súdmi pri súdnom prieskume predmetnej veci
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S 223/2014-89 zo dňa 15.01.2016, ktorým zamietol žalobu
žalobcu o zrušenie rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ a potvrdzujúcom
rozsudku Najvyššieho súdu SR, č. k. 10Sžo/23/2016 zo dňa 19.04.2017.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.06.2019 o 09.20 hod., nakoľko boli splnené podmienky v zmysle
§ 137 ods. 4 SSP.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

22. V zmysle ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

23. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdiť a preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SPOU-
PO-PK-18/2018 zo dňa 22.05.2018 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SPOU-
P06-2017/003887 zo dňa 08.11.2017.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
rozklade.



25. Súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil, že žalobca sa domáhal, aby žalovaný v konaní
o obnove konania podľa § 245 a nasl. zák. č. 73/1998 Z.z. povolil obnovu konania, pretože právny i
skutkový stav zistený v súdnom konaní bol v jeho prospech a je teda objektívne možné konštatovať, že
výpoveď svedkov, najmä svedka A. R. by pre žalobcu priniesla priaznivejšie rozhodnutie.

26. Podľa ust. § 245 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ak sa dostatočne zistia nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania
známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh
právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

27. Podľa § 245 ods. 2 vyššie uvedeného zákona návrh na obnovu konania sa podáva do troch
mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr
však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V zmysle ust. § 245 ods. 3 uvedeného
zákona návrh na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas. Súd zdôrazňuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov
založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť platného rozhodnutia. Zákon tu má
na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady
označované ako mimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje
náprava právoplatných rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností,
ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie
skutkového stavu alebo porušenie takýchto procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o
objektivite správneho konania. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je inštitút, úlohou
ktorého je odstrániť nedostatky zistení skutkového stavu veci alebo nedodržaní niektorých procesných
podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rei iudicate.

28. Aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania, zákon vyžaduje dodatočné zistenia nových
skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania
známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.
Zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré
nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol
správny orgán prihliadať.
Ďalšou podmienkou na obnovu konania je, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu
(rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžf/33/2016 zo dňa 23.05.2018).

29. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po
právoplatnosti rozhodnutia a že ich účastník konania buď vôbec nepoznal, alebo nemohol uplatniť bez
vlastnej viny. Ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré museli existovať už v čase konania, len sa o ich
existencii nevedelo a vyšli najavo až neskôr.
Obnova konania v prípade skutočnosti, ktoré sa stali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nie
je možná. Ďalším dôležitým momentom je, že tieto skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na
rozhodnutie správneho orgánu.

30. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania.
Žalobca za novú skutočnosť považuje výpoveď svedka A. R. na hlavnom pojednávaní Okresného súdu
vo Zvolene, vedenom pod sp. zn. 1T 116/2015 zo dňa 02.08.2017. Výpoveď A. R. vykonaná v trestnom
konaní sa týka obdobia roku 2015, kedy bol svedok v styku s N. R., čo bolo obdobie po nadobudnutí
právoplatnosti personálneho rozkazu Ministra vnútra SR č. 129 zo dňa 25.06.2014. Správny orgán
nemohol v čase konania z týchto skutočností vychádzať ani na základe nich rozhodovať, nakoľko vtedy
ešte neexistovali. Súd má za to, že vo výpovedi svedka A. R. nie je obsiahnutá žiadna informácia,
ktorá by zvrátila preukázaný stav, vyvrátila konanie žalobcu a bola spôsobilá meniť právny stav vo veci
prepustenia menovaného zo služobného pomeru príslušníka PZ.

31. V čase vydania personálneho rozkazu Ministra vnútra SR o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru boli v ňom uvedené skutočnosti odôvodnené výsledkami dokumentovania jeho konania podľa
zákona. Všetky dôkazy v personálnom konaní o prepustení menovaného zo služobného pomeru boli
správnym orgánom zabezpečené osobne, nezávisle od trestného konania, zákonným spôsobom a



dostatočne preukazujúce, že sa menovaný dopustil konania, ktorým zvlášť hrubým spôsobom porušil
služobnú prísahu. Správnosť prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bola potvrdená
pri súdnom prieskume správnych súdov rozsudkami Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S 223/2014-89
zo dňa 15.01.2016 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/23/2016 zo dňa 19.04.2017.

32. Konajúci súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v tom, že prípadné oslobodenie
príslušníka PZ v trestnom konaní ešte neznamená, že sa identickým konaním nedopustil porušenia
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré by zakladalo dôvod na
jeho prepustenie zo služobného pomeru.

33. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd
má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným
uznesením.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.