Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201092 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník R. islamskej republiky, pakistanskej národnosti, moslimského vierovyznania, bez dokladu totožnosti posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, t.č. na neznámom mieste, zast: občianskym združením Liga za ľudské práva, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- DS-29-23/2017-Ž zo dňa 27.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 191 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „SP"), čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-DS-29-23/2017-Ž zo dňa 27.10.2017, ktorým zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú zrušil z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 pís. c/ SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 pís. d/ SSP), zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 pís. e/ SSP), a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 pís. f/ SSP). Žalobca skutkové dôvody žaloby založil na podanej žiadosti o azyl na Slovensku, pre obavu vrátiť sa do krajiny pôvodu z náboženských dôvodov, nakoľko je príslušníkom náboženskej minoritnej skupiny G., ktorí sú v Pakistane objektom prenasledovania, pričom zabili niektorých jeho rodinných príslušníkov (napr. strýka). G. sú v Pakistane terčom útokov ako zo strany sunnitských, tak šiítskych moslimov, nie je im dovolené pracovať, modliť sa v mešite, ani študovať a v tejto súvislosti poukázal na informácie zo správy USDOS - Ministerstva zahraničných vecí USA, 2016 o medzinárodnej náboženskej slobode - Pakistan, zo dňa 15.08.2017. Konštatoval, že jeho dôvod pre odchod z Pakistanu je opodstatnený a pri riadnom zistení skutkového stavu v konaní o merite veci, o ktorom konané nebolo, by mohol viesť k poskytnutiu medzinárodnej ochrany Slovenskou republikou. Žalobca v konaní uviedol, že do Bulharska sa nechce vrátiť z dôvodu, opakovaného, trojnásobného zbitia a okradnutia, kde mu údajne tiež povedali, že „oni sú doma a môžu si s nimi robiť, čo sa im zachce". Polícia tieto útoky aj napriek ich nahláseniu nevyšetrovala. Nálady v bulharskej spoločnosti opísala Amnesty International v správe Bulharsko 2016/2017.Žalovanému vyčítal, že nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci vo vzťahu k možnému zaobchádzaniu s ním v rozpore s čl. 3 EDĽP a svoje rozhodnutie nedostatočným spôsobom odôvodnil. S odkazom na bod 19 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. 06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Dublin III") uviedol, že prieskum žalovaného musí zahŕňať posúdenie situácie v členskom štáte, do ktorého má byť žiadateľ premiestnený po právnej aj skutkovej stránke. V tomto smere konštatoval, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal možnosťou jeho odovzdania do Bulharska, poukázal na nedostatočné, nedôkladné a selektívne šetrenie, vychádzajúce len zo skutočností svedčiacich v jeho neprospech. Uviedol, že žalovanému na podporu svojich obáv z návratu do Bulharska predostrel početnú judikatúru súdov členských štátov ako aj rozhodnutí Výboru OSN pre ľudské práva, ktoré viedli k pozastaveniu transferov žiadateľov o azyl do Bulharska, žalovaný však na tieto dôkazy neprihliadol, čo malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý je navyše v rozpore s obsahom spisov. Zo správ založených v spise je zrejmé, že Bulharsko žiadateľom vráteným podľa Nariadenia Dublin III neposkytuje prijímacie podmienky vo forme zabezpečenia ubytovania a stravovania, ale si ho musia zabezpečiť sami a navyše správy, ktoré poukazujú na skutočnosť, že Bulharsko v roku 2015 v rozpore so zákonom a právnou úpravou EÚ zrušilo poskytovanie mesačných finančných príspevkov pre žiadateľov o azyl, čo ich vystavilo ešte väčšiemu riziku biedy a spustnutia. BuIharsko porušuje základné ľudské práva cudzincov na svojom území a dlhodobo hromadne vytláča utečencov za štátne hranice späť do Turecka, čím porušuje zásadu non-refoulement. Upozornil na článok nemeckého Pro Asyl zo dňa 11.10.2017, rozoberajúci stanovisko európskej komisie k súčasnej situácii žiadateľov o azyl v Bulharsku, podľa ktorého komisia údajne nie je spokojná so slabým úsilím bulharskej vlády pri zosúlaďovaní dezolátneho stavu ich azylového systému s minimálnymi štandardami EÚ, poukazuje na to, že azylový systém v Bulharsku je naďalej veľmi slabý a je nevyhnutné spraviť v danej veci veľký pokrok zo strany bulharskej vlády. Do pozornosti dal aj skutočnosť, že ak je členský štát signatárom medzinárodných zmlúv a dohôd v oblasti ľudský práv ešte nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že tieto svoje záväzky mu z nich vyplývajúce, aj v skutočnosti dodržiava (viď rozsudky Súdneho dvora EÚ C-411/10 a C-493/10). 2. Žalobca uviedol, že Nariadenie Dublin III vychádza zo základných práv a dodržiavania zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie, avšak samotný jeho obsah ešte nezaručuje, že členský štát, pre ktorý je toto nariadenie priamo záväzné, tieto základné práva a zásady v aplikačnej praxi aj rešpektuje a dodržiava. Obzvlášť môže byť ich dodržiavanie veľmi náročné za situácie, kedy členský štát čelí dlhodobo obrovskému počtu žiadostí o azyl, ako je tomu aj v prípade Bulharska, hoci v priebehu roka 2017 došlo k jeho relatívnemu poklesu. Bulharsko nemá dostatočné kapacity na spracovanie takéhoto počtu žiadostí po procesnej stránke, ale ani kapacity poskytnúť týmto žiadateľom dôstojné podmienky prijatia. Početné správy dlhodobo dokumentujú porušenia ľudských práv, čo viedlo mnohé členské štáty k pozastaveniu transferov do Bulharska v roku 2016, medzi nimi boli napr. Belgicko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko. Kolektívne vyhostenie spolu s násilím a brutalitou v Bulharsku viedli k začatiu konania o porušení zmlúv zo strany Európskej Komisie. 3. Dňa 05.09.2017 Bulharsko odoslalo žalovanému odpoveď, podľa ktorej v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. c/ nariadenia č. 604/2013 prijímajú žalobcu späť („Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt"). Z uvedeného možno usúdiť, že bulharské štátne orgány považujú žiadosť žalobcu o azyl na ich území za žiadosť zobratú späť bez ohľadu na to, či podal na Slovensku žiadosť o azyl alebo sa tu len neoprávnene nachádza. 4. Ďalej žalobca poukázal na žiadosť žalovaného zo dňa 06.09.2017 o individuálne záruky vo vzťahu k žalobcovi, na ktoré mu bolo odpovedané, že žalobca by mal byť umiestnený do otvoreného prijímacieho zariadenia, kde podmienky spĺňajú minimálne právne štandardy. Pre rodiny je zabezpečená osobitná izba. Ubytovanie je zabezpečené podľa etnickej príslušnosti. K dispozícii je zdravotnícky personál, ako aj sociálni a psychologickí pracovníci. Azylové konanie odovzdanej osoby by malo byť posúdené v zmysle európskej a národnej legislatívy. Táto odpoveď je podľa žalobcu všeobecná a neponúka dostatočnú informáciu o tom, čo bude po jeho návrate do Bulharska a už vôbec ju nemožno považovať za poskytnutie individuálnej garancie. Žalovaný z nej nemá možnosť riadne posúdiť, či by v prípade návratu nebol žalobca vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktorého sa obáva najviac. Táto odpoveď taktiež neposkytuje istotu, že bude jeho žiadosť o azyl preskúmaná v merite veci v riadnom a spravodlivom azylovom konaní, osobitne s poukazom na to, že bulharský partnerský úrad považuje žalobcom podanú žiadosť o azyl v Bulharsku za späťvzatú Žalovaný si dožiadal od bulharských orgánov procesné záruky, ktoré ale sú len generálneho a nie individuálneho charakteru. Z tejto odpovede nie je zrejmé či mu bude umožnené pokračovať v azylovom konaní, alebo bude nútený podať novú žiadosť o azyl. Žalobca uviedol, že štátni príslušníci Pakistanu sú v rámci azylového konania v Bulharsku diskriminovaní a ich žiadosť je vo väčšine prípadov zamietnutá na podklade ich štátnej príslušnosti prima facie ako neopodstatnená v zrýchlenom konaní, kde nemajú možnosť podrobne do hĺbky uviesť dôvody svojej žiadosti o azyl. Do pozornosti dal, že žalovaný odmietol na jeho žiadosť vykonať ďalšie dožiadanie v konkretizácii záruk zo strany bulharských orgánov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP v prípade M.S.S. proti Belgicku a Grécku (GC) zo dňa 21. januára 2011. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé ani to, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že nová žiadosť o udelenie azylu bola podaná a Bulharská republika je povinná ju posúdiť v merite veci. Nie je preto možné tvrdiť, že žiadateľovi nebude po príchode na územie Bulharskej republiky odopreté jeho právo na posúdenie žiadosti o udelenie azylu. V tejto súvislosti poukázal na správy AIDA za rok 2015 a 2016 ako aj výročnú správu Bulharského helsinského výboru za rok 2016. Uviedol, že v prípade návratu do Bulharska mu hrozí neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv EÚ. 5. V ďalšom žalobca namietol nesprávne právne posúdenie čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 Nariadenia Dublin III žalovaným a opätovne poukázal na systémové nedostatky v prístupe k riadnemu posúdeniu jeho žiadosti o azyl a na nedostatky v prijímacích podmienkach v Bulharsku a domáhal sa, aby v súlade s s uvedenými článkami nebol odovzdaný do Bulharska a jeho žiadosť o azyl bola posúdená na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 Nariadenia Dublin III, rozsudok NS ČR sp.zn. 5 Azs 195/2016 zo dňa 12.09.2016, rozsudok Nejvyššího správního soudu č.j. 1Azs 248/2014-27 zo dňa 25.02.2015 a nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 110/2011-39 zo dňa 31.05.2011. 6. Uzavrel, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a priamo záväzné Dublinské nariadenie III aplikoval spôsobom nekonformným s jeho samotným znením, ale aj v rozpore so základnými cieľmi a princípmi európskeho práva, upravujúceho oblasť spoločného európskeho azylového systému a oblasť ochrany ľudských práv. K takémuto nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo aj pod vplyvom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, čo predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 7. Vo vyjadrení zo dňa 18.12.2017 žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 07.09.2017 požiadal žalobca pred príslušníkmi Úradu policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že sa zo strachu o svoj život nechce vrátiť do krajiny pôvodu, kde zabili jeho rodinných príslušníkov, pričom toto je jeho prvá žiadosť o udelenie azylu na území SR. Po podaní žiadosti bol so žalobcom vykonaný vstupný a následne aj doplňujúci pohovor (dňa 19.09.2017 a dňa 05.10.2017). Podľa § 3 ods. 4 zákona o azyle boli preverené daktyloskopické odtlačky prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 603/2013 zo dňa 26.06.2013 (systém Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov), bola nájdená zhoda, a bolo zistené, že žalobca dňa 01.09.2016 požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike. Následne migračný úrad dňa 24.08.2017 zaslal bulharskému partnerskému úradu dožiadanie o prijatie žalobcu späť na územie Bulharska, ktoré túto žiadosť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, dňa 05.09.2017 akceptovalo. Podľa ust. § 53b ods. 1 zákona o azyle, pri určovaní členského štátu EU zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov EÚ, sa použijú kritéria a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ako vyplýva z preambuly nariadenia, toto rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv a základných slobôd. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že migračný úrad považoval Bulharsko za plnohodnotného partnera, a je to členský štát EÚ, ktorého príslušný štátny orgán potvrdil svoju zodpovednosť, t.j. vyslovil súhlas s odovzdaním žalobcu na svoje územie, a je tiež pre štátnych príslušníkov tretích krajín považované za bezpečnú krajinu. Z uvedeného dôvodu migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-DS-29-23/2017-Ž zo dňa 27.10.2017 žalobcovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8. Žalovaný k námietke žalobcu, že ho možno považovať za zraniteľnú osobu uviedol, že podľa ust. § 39 ods. 1 zákona o azyle, zraniteľnými osobami sa rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. Ako je zo znenia tohto ustanovenia zrejmé, menovaný nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok, pre ktorú by ho bolo možné za takúto osobu považovať. Zároveň predkladá svoje obavy zo zaobchádzania v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (EDĽP), podľa ktorého nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Ani tieto obavy, vzhľadom na znenie uvedeného článku, nemožno považovať za relevantné. Bulharská strana potvrdila, že po transfere žalobcu do Bulharska mu bude poskytnuté adekvátne ubytovanie, kde sú dodržiavané zákonom stanovené životné štandardy, ako aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti a v jeho prípade sa bude postupovať v zmysle platnej európskej a národnej legislatívy. Migračný úrad považuje záruky bulharskej strany za dostatočné a žalobné námietky za irelevantné. V žalobe je poukázané aj na čl. 3 ods. 2 nariadenia, podľa ktorého ak nie je možné určiť žiaden zodpovedný štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za posúdenie žiadosti zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. Ako je však zo spisového materiálu zrejmé, v danom prípade je možno takýto štát určiť, keďže Bulharsko sa jednoznačne prihlásilo k zodpovednosti za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu. Ani v tomto prípade neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že by žalobcovi v Bulharsku hrozilo zaobchádzanie v zmysle čl. 4 Charty základných práv Európskej únie. Žalovaný skonštatoval, že odovzdanie žalobcu do Bulharska je možné, pretože Dublinské nariadenie ani žiadny zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu prevziať zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podľa čl. 3 ods. 2 tohto nariadenia. Nejde teda o nárok, o ktorom musí správny orgán rozhodnúť ex lege, ale o výsledok správneho uváženia vybrať z riešení, ktoré mu nariadenie, resp. zákon umožňuje. Bulharská republika je členský štát, ktorého príslušný orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu a vyslovil súhlas s jeho prevzatím na svoje územie. Tento štát je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom EÚ. Žalovaný nedisponuje informáciami o tom, že by na úrovni členských štátov EÚ došlo k pozastaveniu návratov do Bulharska v prípadoch podľa nariadenia. Z tohto pohľadu možno skonštatovať, že migračný úrad pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval vecne správne, objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci a považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so zákonom. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Tunajší súd o veci rozhodol uznesením č.k. 8SaZ/6/2017-73 zo dňa 29.01.2018, ktorým konanie podľa ust. § 99 písm. g/ S.s.p. zastavil. Dôvodom tohto postupu súdu bolo oznámenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zo dňa 29.01.2018, ktorého prílohou bol listinný dôkaz zo dňa 23.01.2018, s predmetom - vykonanie eskorty - hlásenie, z ktorého súd získal informáciu, že dňa 23.01.2018 bola vykonaná eskorta zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny - M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. islamská republika, bez CD, č. laissez passer: SK XXXXXX, ID J.: XXXXXX, ktorá začala dňa 23.01.2018 o 06.30. hod. z ÚPZC Medveďov na medzinárodné letisko Schwechat vo Viedni, odkiaľ pokračovala letom č. OS 795 s odletom z Viedne, v čase o 10.15 hod. a s príletom do Sofie v čase o 12.50 hod. MČ. Zaistený územie Slovenskej republiky opustil o 04.30. hod. a orgánom Bulharskej republiky bol v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 odovzdaný v čase o 13.30 hod. Týmto postupom zanikol účel zaistenia a odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, čo sa procesne premietlo do naplnenia hypotézy ust. § 99 pís. g/ a nakoľko nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/ citovaného ustanovenia, súd konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnutie žalovaného č.: MU-DS-29-23/2017-Ž zo dňa 27.10.2017 v plnom rozsahu zrušiť. Sťažnostné dôvody založil na nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom a nesprávnom procesnom postupe, ktorým mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Sžak/6/2018-91 zo dňa 04.07.2018 rozhodnutie tunajšieho súdu, č. k. 8SaZ/6/2017-73 zo dňa 29. 01.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoj právny názor založil na nedôvodnej aplikácii ust. § 99 pís. g/ S.s.p., ktorá nerešpektuje právo sťažovateľa na účinný opravný prostriedok a to najmä za situácie, keď jeho odovzdanie bolo realizované počas konania o opravnom prostriedku, ktorému krajský súd nepriznal odkladný účinok. Svoj právny názor NS SR podporil citáciou ust. § 46b ods. 1 pís. a/ a ods. 4 zák.č. 480/2002 Z.z. a čl. 27 ods. 1, čl. 29 ods. 3 a bodu 19 Preambuly Dublinského nariadenia. 13. V rámci ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní súdu zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, napadnuté rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 14. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup ktorý mu predchádzal, riadiac sa ust. § 206 ods. 3 S.s.p.. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne a postupom podľa ust. § 219 S.s.p. ju rozsudkom zamietol. 15. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 17. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 211 ods. 1, 2 S.s.p. správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. 19. Podľa § 219 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § § 11 ods. 1 písm. c/, čl. 29 ods. 1 prvý pododsek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna. 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie č. 604/2013" alebo „Dublinské nariadenie“) súd zistil, že žalobcovi, M., nar. 22.05.1996 alias M. G., nar. XX.XX.XXXX v meste A., R. islamská republika, bez dokladu totožnosti, posledné miesto pobytu v Y. republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ ÚPZC Medveďov “) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pretože podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle je v danom prípade príslušná na konanie o udelenie azylu Bulharská republika. 21. V rámci výrokovej časti žalovaný uviedol, že v súlade s čl. 29 ods. 1 prvý pododsek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna. 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 604/2013"), sa odovzdanie cudzinca M. N. alias M. G. do Bulharskej republiky, uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 dublinského nariadenia táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak sa žiadateľ o udelenie azylu skrýva. 22. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že cudzinec M. N. alias M. G. bol dňa 20.08.2017 kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Bratislava na Einsteinovej ulici v Bratislave, pri kontrole nevedel preukázať svoju totožnosť a ani oprávnenosť pobytu na území SR, na základe čoho bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „OCP PZ BA“) na ďalšie konanie. Po vykonaní potrebných úkonov bolo zistené, že na území Slovenskej republiky nemá oprávnený pobyt a preverením odtlačkov prstov v systéme EURODAC bola zistená zhoda, nakoľko žalobca dňa 01.09.2016 požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike. Po podaní vyjadrenia žalobcu pod číslom PPZ-HCP-BA6-205-007/2017-AV a na základe získaných informácií bola dňa 21.08.2017 zo strany OCP PZ BA zaslaná žiadosť dublinskému stredisku na začatie konania podľa dublinského nariadenia. Dňa 21.08.2017 vydalo OCP PZ BA pod číslom PPZ-HCP-BA6-205-010/2017- AV rozhodnutie podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, podľa výrokovej časti ktorého, bol žalobca zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov. 23. Na základe žiadosti OCP PZ BA zo dňa 21.08.2017, bolo podľa ust. § 46a ods. 1 zákona o azyle na dublinskom stredisku Migračného úradu MV SR (ďalej len „ dublinské stredisko “) dňa 23.08.2018 zahájené konanie o odovzdaní žalobcu do iného členského štátu, vedené pod evidenčným číslom MU- DS-301/2017-DŽ. V rámci konania o odovzdaní bola dňa 24.08.2017 podľa článku 18 ods. 1 pís. b/ dublinského nariadenia, bulharskému partnerskému úradu odoslaná žiadosť, podložená pozitívnym výsledkom lustrácie v systéme EURODAC, o prijatie žalobcu späť. 24. Dňa 05.09.2017 Bulharská republika podľa článku 18 ods. 1 písm. c/ dublinského nariadenia, písomne akceptovala späť prijatie žalobcu a zároveň informovala o skutočnosti, že cudzinec M. vystupuje v Bulharskej republike pod menom M.25. Dňa 06.09.2017 dublinské stredisko kontaktovalo bulharský partnerský úrad so žiadosťou o doplňujúce záruky, že cudzinec M., bude ubytovaný v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a taktiež že jeho žiadosť o azyl bude preskúmavaná v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.06.2013, o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. 26. Bulharský partnerský úrad na žiadosť odpovedal dňa 09.10.2017 a z jeho odpovede je zrejmé, že žiadatelia sú ubytovaní na základe etnickej príslušnosti v prípade potreby im je poskytovaná zdravotná starostlivosť, pomoc psychológov a sociálnych pracovníkov a že žalobca bude ubytovaný v otvorenom recepčnom centre, ktoré spĺňa legálne štandardy. jeho odpoveď tiež zahŕňala informáciu, že ak by sa jednalo o žiadateľa o azyl s rodinou, boli by ubytovaní v samostatnej izbe. 27. Počas pobytu v ÚPZC Medveďov žalobca dňa 07.09.2017 vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu strachu o svoj život z náboženských dôvodov, pre ktorý sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, kde zabili jeho rodinných príslušníkov, že nie je členom žiadnej politickej strany alebo organizácie a že nemá problémy s policajnými zložkami, ani s inými štátnymi orgánmi. Ďalej uviedol, že je to jeho prvá žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a chce tu zostať. Z dôvodu podania uvedenej žiadosti bolo konanie o odovzdaní podľa ust. § 46b ods. 1 písm. a/ zákona o azyle zastavené a podľa ust. § 46b ods. 2. cit. zákona sa táto skutočnosť vyznačila v spise. Následne konanie podľa dublinského nariadenia pokračuje, pod evidenčným číslom MU-DS-29/2017-Ž. 28. Migračný úrad MV SR zaevidoval dňa 14.09.2017 prípis do spisu spolu s plnou mocou právnej zástupkyne žalobcu, ktorý bol dňa 19.09.2017 odstúpený dublinskému stredisku, kde vo formálnom pohovore vedenom pod číslom MU-DS-29-8/2017-Ž zrealizovanom podľa ust. § 4 zákona o azyle pred jeho pracovníkmi (toho istého dňa), žalobca bez prítomnosti právnej zástupkyne uviedol, že z Pakistanu odišiel v roku 2016, pričom išiel cez Irán, Turecko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko a Slovensko. V pohovore neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa nechcel vrátiť do niektorého z členských štátov Európskej únie a ani ďalšie iné skutočnosti a súhlasil s ukončením pohovoru. 29. Dňa 21.09.2017 sa právna zástupkyňa žalobcu oboznámila so spisovým materiálom a dňa 26.09.2017 bola dublinskému stredisku doručená žiadosť o uskutočnenie doplňujúceho pohovoru z dôvodu jej neprítomnosti pri pohovore dňa 19.09.2017 a žiadosť o zabezpečenie iného tlmočníka, pretože ustanovenému tlmočníkovi žiadateľ nerozumel. 30. Dňa 05.10.2017 sa so žalobcom za prítomnosti právnej zástupkyne v priestoroch ÚPZC Medveďov uskutočnil doplňujúci pohovor vedený pod číslom MU-DS-29-13/2017-Ž za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré sa nechce vrátiť do Bulharskej republiky. Ako dôvod označil, že je mu a jeho spoločníkom ukradli peniaze, telefóny a iné veci, že ho aj s kamarátmi trikrát zbili, súčasne ale dodal, že terčom útoku sa stali zo strany civilného obyvateľstva mimo tábora a tiež že v tábore nebolo dobré jedlo a neskôr si museli variť sami. Do domovskej krajiny sa nechce vrátiť, pretože sa bojí o svoj život, lebo je príslušníkom náboženskej skupiny Ahmadiovcov, ktorí majú obmedzované práva a hrozí im, že prídu o život. Žalovaný poznamenal, že v úvode pohovoru žalobca uviedol, že po predchádzajúcom pohovore kolegyni jeho právnej zástupkyne povedal, že by bol radšej, keby bol k dispozícii iný tlmočník, ale ak nie je, súhlasí aj s tlmočníkom ustanoveným na oba pohovory. Žiadne argumenty, pre ktoré žiadal zmenu tlmočníka, neuviedol, pričom vyhlásenie o azyl podával v jeho prítomnosti. 31. Migračný úrad MV SR vyhlásil, že sa konkrétnymi námietkami žalobcu ohľadom situácie v azylových a detenčných zariadeniach v Bulharskej republike zaoberal a vzhľadom na všeobecnú povinnosť členských štátov skúmať podmienky vo vzťahu ku všetkým krajinám, u ktorých vznikne pochybnosť o podmienkach s navrátenými žiadateľmi o azyl a taktiež aj faktu, že právo Európskej únie zakazuje aplikáciu nevyvrátiteľnej domnienky, že členský štát, ktorý je na základe čl. 3 ods. 1 dublinského nariadenia určený ako zodpovedný automaticky dodržiava základné práva Európskej únie, si splnil svoju povinnosť a dôkladne prešetril, či podmienky v bulharských táboroch pre cudzincov, ktorí sú v azylovom konaní, neindikujú neľudské či ponižujúce zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl v Bulharskej republike, vrátane tých, ktorí boli na základe vyššie spomenutého nariadenia na jej územie vrátení. 32. Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia preverovalo informácie týkajúce sa prijímacích podmienok v táboroch a v detenčných zariadeniach, priebehu azylového konania prvožiadateľov aj dublinských navrátilcov, transferov z iných členských štátov a tiež aj informácie týkajúce sa počtu ilegálnych vstupov na územie Bulharskej republiky. Z materiálov a informácií dostupných dublinskému stredisku vyplýva, že v prijímacích podmienkach došlo k určitému posunu, a to najmä vďaka podpore Európskeho azylového podporného úradu (ďalej len „EASO“) a Európskej komisie. Rovnako Azylová informačná databáza - AIDA uverejnila na svojej internetovej stránke informáciu, ktorej podkladom boli údaje spracované Bulharským helsinským výborom, že UNHCR financoval Informačné centrum prístupné žiadateľom o azyl, zriadené v Sofii, a toto bude vo svojej činnosti pokračovať dokonca roku 2017 (zdroj: Bulharský helsinský výbor, Stručný prehľad azylového konania, zdroj AIDA (Asylum InformationDatabase), 2017 (http :// www. asylumineurope.org/reports/country/bulgaria/ asylum- procedure/general/short-overview-asylum- procedure), navštívené 29.09.2017, krátené, pracovný preklad z Aj.) Dublinskému stredisku sú taktiež prístupné výsledky ad-hoc otázky týkajúcej sa dublinských transferov do Bulharskej republiky. Na základe štatistických údajov z iných členských štátov EU získaných v rámci odpovede na otázku položenú cez Európsku migračnú sieť - EMN, dublinské stredisko môže konštatovať, že takmer všetky členské štáty, ktoré odpovedali na položenú otázku, pokračujú v transferoch do Bulharskej republiky na základe dublinského nariadenia. Na predmetnú otázku odpovedalo 22 členských štátov EU. Jedná sa o prieskum z januára 2017 (zdroj: EMN ad hoc žiadosť o transferoch do Bulharska podľa nariadenia Dublin III, zo strany NL EMN NCP zo dňa 16. januára 2017 (<https://ec.europa.eu/homeaffairs/sites/homeaffairs/files/2017.1132_nl_transfers_to_bulgaria_> under_the_dublin_iii_regulation_wider_diss.pdf), navštívené 29.09.2017, krátené, pracovný preklad z Aj.). Podľa štatistických údajov EUROSTAT má počet žiadostí o udelenie azylu na území členských štátov od júla 2016 oproti roku 2015 výrazne klesajúci charakter (zdroj: EUROSTAT, Žiadatelia o azyl a prvožiadatelia podľa občianstva, veku a pohlavia, mesačné údaje, 29.09.2017 (<http:// ec.europa.eu/eurostat/web/asylum-and-managed-migration/data/database>), navštívené 28.09.2017, krátené, pracovný preklad z Aj.). 33. Dňa 23.10.2017 dublinské stredisko informovalo bulharský partnerský úrad, že cudzinec M. v priebehu konania o odovzdaní, v čase už po prijatí akceptácie, požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 34. Toho istého dňa (23.10.2017) dublinské stredisko obdržalo vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, v ktorom právna zástupkyňa uviedla, že dôvod pre ktorý sa žalobca nechce vrátiť do Pakistanu je opodstatnený a pri riadnom zistení skutkového stavu v konaní o merite veci, by mohol viesť k poskytnutiu potrebnej medzinárodnej ochrany. Na margo uvedeného žalovaný konštatoval, že Slovenská republika, prostredníctvom Migračného úradu MV SR, nie je v tejto chvíli oprávnená na posúdenie opodstatnenosti jeho dôvodov o azyl na základe jeho etnickej príslušnosti, nakoľko nie je členským štátom zodpovedným za posúdenie. Právna zástupkyňa v prípise k individuálnym zárukám, o ktoré požiadalo dublinské stredisko bulharský partnerský úrad uviedla, že „odovzdaná osoba by mala byť umiestnená do otvoreného prijímacieho zariadenia, ...“. Na túto námietku migračný úrad poukázal na odpoveď bulharskej strany, ktorá vo svojich zárukách neuviedla, že osoba „by mala byť“ („should'), ale že „bude“ („shall“) umiestnená v otvorenom prijímacom zariadení. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odpoveď, ktorú dostala právna zástupkyňa na svoje dožiadanie v Centre pre právnu pomoc - Hlas v Bulharsku, ktorá je súčasťou prílohy jej vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, vedenej pod číslom písomnosti MU-DS-29-19/2017-Z. V odpovedi jej bola poskytnutá informácia, že navrátilci sú umiestnení v prijímacom centre (otvoreného typu). Právna zástupkyňa ďalej namietala, že záruky poskytnuté bulharskou stranou nemožno považovať za garancie a odpoveď je všeobecná. Žalovaný k tomuto poznamenal, že dublinské stredisko žiadalo o záruky po návrate ku konkrétnej osobe a nemožno tak odpoveď bulharského úradu interpretovať za všeobecné. Nová žiadosť o udelenie azylu bola podaná a Bulharská republika je povinná ju posúdiť v merite veci. Nie je preto možné tvrdiť, že žiadateľovi bude po príchode na územie Bulharskej republiky odopreté jeho právo na posúdenie žiadosti o udelenie azylu. 35. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že dublinské stredisko posudzuje každý jeden prípad osobitne vzhľadom na konkrétnu situáciu žiadateľa. Žalobca je slobodný muž, bez rodinných príslušníkov a zároveň nie je posudzovaný ako zraniteľný. Zo skúseností a pohľadu dublinského strediska Bulharská republika funguje ako plnohodnotný partner a členský štát, ktorého príslušný správny orgán svojou písomnou akceptáciou prevzal svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobcu a tým vyjadril súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Bulharská republika je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom, uplatňujúcim dublinské nariadenie a rešpektujúcim najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement), ktoré sa vzájomne považujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Bulharská republika poskytuje žiadateľom ubytovanie, stravu aj základné hygienické potreby a taktiež majú prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, čím dodržiava základné práva žiadateľov. Cieľom nariadenia (EÚ) 604/2013 je zabezpečiť rýchle posúdenie žiadosti o udelenie azylu a tým určiť zodpovedný členský štát. Žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý má za úlohu posúdiť ich žiadosť o azyl, toto právo prináleží štátom ako takým. Vzhľadom na uvedené, bulharská akceptácia z konania o odovzdaní je platná aj v konaní o udelenie azylu, nakoľko podľa § 46b ods. 4 zákona o azyle sa v určovaní zodpovedného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu pokračuje v konaní o udelení azylu. Z uvedených dôvodov bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná. 36. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 37. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 38. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 39. Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 40. Podľa čl. 3 Európskeho dohovoru ľudských práv (ďalej len „EDĽP“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. 41. S odvolaním sa na znenie tohto článku žalobca vzniesol námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu vo vzťahu k možnému zaobchádzaniu s ním, pričom odkázal na bod 19 Preambuly Dublinského nariadenia a na ťarchu žalovaného uviedol, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal možnosťou jeho odovzdania a nedostatočným spôsobom preskúmal situáciu v Bulharsku po právnej aj faktickej stránke. 42. Podľa čl. 19 Preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, s cieľom zaručiť účinnú ochranu práv dotknutých osôb, by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o odovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok nápravy, predovšetkým v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. S cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy voči takýmto rozhodnutiam zahŕňať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva. 43. Žalobca doplnil, že šetrenie žalovaného nebolo dôkladné, vykonané dokazovanie selektívne, vychádzajúce len zo skutočností svedčiacich v jeho neprospech, bez akýchkoľvek záruk meritórneho prejednania jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharskej republiky, kde dublinskí navrátilci nemajú prístup k azylovému konaniu, nemajú nárok na prijímacie podmienky, čo ich vystavuje riziku chudoby a spustnutia a žiadosť štátnych príslušníkov Pakistanu býva vo väčšine prípadov zamietnutá ako neopodstatnená v zrýchlenom konaní. 44. S touto námietkou správny súd nie je stotožnený. Žalovaný vydal rozhodnutie procesnej povahy podľa § 11 ods. 1 pís. e/ Zákona o azyle, ktorým zamietol žiadosť žalobcu ako neprípustnú, pričom sa opieral o tvrdenia žalobcu vyplývajúce zo spisu, zabezpečil dôkazy z ktorých vyplýva, že Bulharsko je demokratický a právny štát. Z jeho výstupu, ako aj z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že pred zmenami a doplneniami LAR z roku 2015, nebolo zabezpečené opätovné otvorenie azylového konania pre navrátilcov podľa Dublinu III ako aj právo žiadateľa o azyl požiadať o preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo o dokončenie posudzovania ochrany. SAR prijal všetky žiadosti o „spätné prevzatie“ od ostatných členských štátov, ale po návrate do Bulharska bolo dublinským navrátilcom odmietnuté opätovné otvorenie prerušeného azylového konania s tým, že (SAR) im iba poskytol rozhodnutie o pozastavení, vydané v neprítomnosti. Reforma LAR v roku 2015 výslovne stanovila povinné opätovné otvorenie azylového konania vo vzťahu k žiadateľovi, ktorý je vrátený do Bulharska podľa dublinského nariadenia. Azylová informačná databáza (AIDA) publikovala vo februári 2017 spoločnú správu ECRE AIDA pre Bulharsko. Táto správa bola spracovaná Bulharským helsinským výborom (BHC) a editovaná Európskou radou pre utečencov a exulantov (ECRE). Z informácie k azylovej procedúre a k prijímacím podmienkam vyplýva, že žiadatelia o azyl, ktorí sú vracaní z iných členských štátov, v zásade nemajú žiadne prekážky v prístupe k azylovému konaniu v Bulharsku po ich návrate. Pred príchodom dublinských repatriantov SAR informuje hraničnú políciu o očakávanom príchode a o tom, či by sa mali vrátiť do azylového prijímacieho centra alebo do imigračného zaisťovacieho zariadenia. Toto rozhodnutie závisí od štádia azylového konania, v ktorom sa dublinský navrátilec nachádza. Ak vrátenej osobe v Bulharsku trvá žiadosť o azyl, prevezme sa do prijímacieho strediska SAR, pretože SAR zvyčajne pozastaví azylové konanie, keď žiadateľ o azyl opustí Bulharsko pred ukončením konania. 45. Odpoveď na ďalšiu žalobnú námietku o veľkom nápore žiadateľov o azyl v Bulharsku, poskytuje v administratívnom spise správa vyňatá zo štatistík EUROSTATu o počte ilegálne prítomných príslušníkov tretích krajín na území Bulharska, z ktorých vyplýva, že počet žiadostí o udelenie azylu v Bulharsku sa progresívne znižuje. Aj zo správy EMN z januára 2017, v ktorej sú spracované odpovede členských štátov EU na ad-hoc otázku Holandského národného kontaktného bodu, týkajúcu sa transferov do Bulharska na základe nariadenia Dublinu III vyplýva, že na otázky vo vzťahu k realizácii dublinských transferov odpovedalo spolu 22 členských štátov EÚ, celkovo 14 krajín sa vyjadrilo, že dublinské transfery realizujú, 9 odpovedajúcich krajín zároveň spresnilo, že pokiaľ ide o zraniteľné skupiny osôb, vrátané rodín a detí, tieto sú z dublinských transferov buď vyňaté, alebo sa individuálne prihliada na ich špecifické potreby a záujmy. ECP Spojeného Kráľovstva v odpovedi na vyššie uvedenú EMN ad-hoc otázku uviedol, že v apríli 2016 vyšší súd (High Court) v prípade HK a ďalších [2016] EWHC 857 (Admin) rozhodol, že transfer navrhovateľov do Bulharska podľa Dublinského nariadenia nebude predstavovať porušenie článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach alebo článku 4 ods. Charty základných práv Európskej únie, ktoré zakazujú neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Súd tiež rozhodol, že žiadny z navrhovateľov nepreukázal skutočné riziko, že Bulharsko ich vráti do svojich krajín pôvodu bez riadneho rozhodovania o ich žiadostiach o azyl. 46. Uvedené správy sú tiež podporujúcimi v nedôvodnosti obáv žalobcu z transferu do Bulharska v súvislosti s ktorými uviedol, že je zraniteľnou osobou v zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona o azyle, hrozí mu, že jeho žiadosť nebude preskúmaná v merite veci, s možným následkom vyhostenia do domovskej krajiny a v nej prenasledovanie za náboženské presvedčenie. 47. Podľa ust. § 39 ods. 1 Zákona o azyle Ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. 48. Za takúto osobu žalobcu, len na základe jeho tvrdenia, že Ahmadiovia sú v Pakistane prenasledovaní a jeho rodinní príslušníci bola zabití, nemožno považovať. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia dňa 21.08.2017 uviedol, že Pakistan opustil so svojim bratrancom, chcú sa dostať do Nemecka a tam žiť. Na Slovensko pricestovať nechcel. Všeobecné tvrdenia o diskriminácii Ahmadiov nemožno stotožniť s prenasledovaním jeho osoby, naviac sám žalobca uviedol, že so žiadnymi štátnymi orgánmi a ani policajnými zložkami nemal v domovskej krajine problémy. Jeho snahou je len dostať sa za strýkom a bratrancom do Nemecka. 49. Potom ani jeho striktné bránenie sa posúdeniu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu Bulharskou republikou nie je namieste, naviac ak meritórne prejednanie jeho žiadosti na Slovensku, mu neposkytuje, najmä v tomto štádiu konania žiadne záruky o verdikte vyhovujúcom jeho žiadosti. 50. Z rozhodnutia žalovaného je jednoznačné čitateľné že bude a nie mal by byť (ako podsúva prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) umiestnený v otvorenom prijímacom priestore, čo potvrdzuje aj reakcia Centra pre právnu pomoc - Hlas v Bulharsku, ktorá je súčasťou prílohy vyjadrenia právnej zástupkyne pred vydaním rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, vedenej pod číslom písomnosti MU- DS-29-19/2017-Z. V odpovedi jej bola poskytnutá informácia, že navrátilci sú umiestnení v prijímacom centre (otvoreného typu). 51. Aj k ďalšej námietke o všeobecnosti zisťovaných informácií, správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že jeho žiadosť o podanie informácie adresovaná bulharskému partnerskému orgánu smerovala na konkrétnu osobu žalobcu, na rozdiel od otázok právnej zástupkyne žalobcu smerovaných Centru právnej pomoci - Hlas v Bulharsku, v znení: „Aké je zaobchádzanie s dublinskými navrátilcami v Bulharsku?, majú v praxi možnosť opätovne otvoriť svoje azylové konanie?, majú možnosť získať podmienky prijímania z hľadiska ubytovania, stravovania, finančnej podpory, zdravotnej starostlivosti, psychologickej a sociálnej podpory?, sú dublinskí navrátilci automaticky umiestnení do zaistenia alebo majú možnosť, aby boli umiestnení do otvoreného zariadenia?, aká je miera uznávania žiadateľov o azyl z Pakistanu?, existuje nejaká diskriminácia žiadateľov o azyl z Pakistanu?, aká je šanca, aby dublinský navrátilec z Pakistanu bol umiestnený do útvaru zaistenia pre cudzincov na účely odprevadenia na hranice“ - vyhostenia ?, aká je súčasná situácia v prijímacích zariadeniach v Bulharsku?, viete o prípadoch kedy boli dublinskí navrátilci automaticky zadržaní a vyhostení z Bulharska späť do krajiny pôvodu?“ 52. O tom, že žalovaný nekonal len na základe zovšeobecnených informácií, nasvedčuje aj jeho žiadosť zo dňa 06.09.2017 (po tom ako Bulharsko dňa 05.09.2017 podľa čl. 18 ods. 1 pís. c/ dublinského nariadenia zaslalo akceptáciu späťprijatia žalobcu), ktorou žiadal o doplňujúce záruky, že žalobca bude ubytovaný v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a taktiež že jeho žiadosť o azyl bude preskúmavaná v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.06.2013, o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Na túto žiadosť bulharská republika odpovedala dňa 09.10.2017, z ktorej okrem iných informácií vyplýva, že žalobca bude ubytovaný v otvorenom recepčnom centre, ktoré spĺňa legálne štandardy. Odpoveď na žiadosť o poskytnutí doplňujúcich záruk smerujúcu ku konkrétnej osobe (žalobcovi) nemožno interpretovať a podsúvať ako uspokojenie sa na základe všeobecných informácií a vydanie rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. To napokon zdôraznil sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, že dublinské stredisko posudzuje každý jeden prípad osobitne, vzhľadom na konkrétnu situáciu žiadateľa. 53. Žalobca pod bodom 1/ žaloby vytkol žalovanému nedostatočne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k možnému zaobchádzaniu s ním v rozpore s článkom 3 EDĽP a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Pod bodom 2/ vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 Nariadenia Dublin III. 54. Správny súd vo vzťahu k týmto námietkam poukazuje na rozsudok č. k. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, v ktorom sa na str. 20 uvádza: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom, uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 55. Z citovaného rozsudku je zrejmé, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky z toho možno vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda, ak tvrdí právna zástupkyňa žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jej námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je a priori bezpredmetná. 56. Okrajovo k nej súd uvádza, že rozhodnutia ňou uvádzané na podporu správnosti svojich tvrdení, poukazujúce na systémové nedostatky v prijímacích podmienkach v Bulharsku a snahe žalobcu aby v súlade s čl. 3 ods. 2 Nariadenia Dublin III nebol odovzdaný do Bulharska a jeho žiadosť o udelenie azylu bola posúdená na území Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 alebo čl. 17 ods. 1 Nariadenia Dublin III, sa všetky expressis verbis týkajú systémových chýb prejavujúcich sa v Grécku. Oba štáty sú plnohodnotnými suverénnymi členmi EÚ a analógiu v nimi realizovanej azylovej politike nemožno získať len zovšeobecnením systémových chýb, v oboch krajinách sa vyskytujúcich. 57. Podľa ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle, pri určovaní členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritéria a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „zodpovedný členský štát“ stanovuje Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 článku 1, Kapitoly I. 58. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že určenie zodpovedného členského štátu je dané kritériami, obsiahnutými v Kapitole III, pričom podľa článku 7 ods. 1 sa použijú v poradí ustanovenom v tejto kapitole. Podľa článku 7 ods. 2 dublinského nariadenia členský štát zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte. 59. Žalobca svoju prvú žiadosť podal v Bulharskej republike, ktorá je na rozhodovanie o nej príslušná, prevzala svoju zodpovednosť za späťprijatie žalobcu a konanie o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, postup žalovaného je podľa súdu súladný s nariadením Dublin III, čl. 3 EDĽP ako aj príslušnými ustanoveniami zákona o azyle, v jeho postupe súd namietané nedostatky nenašiel, rozhodnutie je podrobne a v logických súvislostiach odôvodnené, podložené vykonaným zisťovaním a prítomnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Rozhodnutie žalovaného teda súd považuje za vecne správne i právne správne a so zreteľom na uvedené, nemohol prijať iný záver ako ten, ktorý už vyššie skonštatoval, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom, až nad rámec argumentácie žalobcu aj odôvodnil. 60. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobcu za dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 61. O trovách žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok konania, teda jeho celkovú neúspešnosť v preskúmavanej veci, mu náhradu trov konania nepriznal. 62. I keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).