KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava6. 5. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/127/2018 z 6. 5. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. mája 2019, sp. zn. 5S/127/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201116.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201116
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201116.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: P.. Z. C., C. XX, XXX XX C., zastúpený splnomocnencom:
A., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, Námestie
slobody 6, P.O.Box 100, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.
13943/2018/SV/26014 zo dňa 03.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.08.2018 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. 13943/2018/SV/26014 zo dňa 03.04.2018, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/8368/GRJ zo dňa 17.01.2018. Prvostupňovým rozhodnutím
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky v konaní o návrhu podaného Národnou
diaľničnou spoločnosťou, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 na základe
výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že dočasne na obdobie jedného roka obmedzil
vlastnícke právo žalobcu k pozemku uvedenému vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky v prospech Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 pre stavbu „Diaľnica D4
Bratislava Jarovce - Ivanka Sever“ katastrálne územie Podunajské Biskupice.

2. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca splnomocnil dňa 03.08.2018 splnomocnenca
A.. Z. V., S.., R. XX, XXX XX na zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých právnych veciach
týkajúcich sa konania na Krajskom súde v Bratislave, a to najmä na podanie všeobecnej správnej
žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.04.2018 č.p. 13943/2018/
SV/2601411900/2018/SV/22946, aby ho zastupoval a vykonával všetky úkony voči súdom, podával
návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, podával riadne i mimoriadne opravné prostriedky, vrátane
kasačných sťažností a vzdával sa ich, nahliadal do spisov, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych
predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie sa nevzťahuje na doručovanie písomností
doručovaných súdom. Zo splnomocnenia ani zo žaloby nevyplýva, že zvolený zástupca žalobcu A..
Z. V., S.., R. XX, XXX XX je advokátom zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou
advokátskou komorou. Keďže sa súdu ani lustráciou v databáze advokátov vedenou Slovenskou
advokátskou komorou nepodarilo zistiť, či splnomocnený zástupca žalobcu je advokátom, súd žalobcu
vyzval uznesením č. k. 5S/127/2018-66 zo dňa 01.02.2019, aby predložil správnemu súdu potvrdenie,
že jeho splnomocnený zástupca A.. Z. V., S.., R. XX, XXX XX je advokátom zapísaným v zozname
advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a ku dňu spísania správnej žaloby a jej podania
na súd bol advokátom zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou.



3. Žalobca na výzvu súdu zareagoval podaním zo dňa 26.02.2018 a poukázal na ustanovenie § 51
ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. a uviedol, že A.. Z. V., S.. je jeho blízkou osobou. Podľa § 116
Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalobca poukázal na to, že iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Splnomocnený zástupca
žalobcu je podielovým spoluvlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti a zásahom voči spoluvlastníckemu
podielu žalobcu je priamo a nezvratne ovplyvnený aj jeho podiel, preto ujmu žalobcu pociťuje ako ujmu
vlastnú. Ďalej žalobca citoval ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.“ Na základe
uvedeného žalobca považuje svoje zastúpenie osobou s právnickým vzdelaním II. stupňa za dostatočné
a zdôvodnené.

4. Zo súdneho spisu vyplýva, že žaloba nebola spísaná advokátom a žalobca nebol pri jej podaní
zastúpený advokátom. Žalobca pri podaní žaloby nepredložil plnomocenstvo udelené advokátovi na
zastupovanie v predmetnom konaní ani potvrdenie, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Zároveň však v danom prípade nejde o výnimku z povinného právneho zastúpenia advokátom
podľa § 49 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca si nezvolil
právneho zástupcu z radov advokátov a o tejto skutočnosti správnemu súdu nepredložil plnomocenstvo
udelené advokátovi na zastupovanie v konaní ani na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote.

5. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon
neustanovuje inak

6. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

7. Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

8. Podľa § 51 ods. 2 SSP účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne
spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník
konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne;
tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.

9. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v
študijnom odbore právo.

10. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník blízkou osobou je príbuzný v priamom
rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. V konaní pred správnym súdom je v zásade právne zastúpenie advokátom povinné. Keďže sa
v správnom súdnom procese preskúmava zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov



verejnej správy, ako aj ďalších vecí ustanovených zákonom, čiže sa riešia najmä zložité právne otázky,
účelom povinného právneho zastúpenia advokátom je tak zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom
chránených záujmov účastníkov konania. Povinné právne zastúpenie advokátom nemusí spĺňať ten
účastník konania, ktorý má sám právnické vzdelanie druhého stupňa, prípadne jeho zamestnanec alebo
člen (ak ide o právnickú osobu), ktorý za neho na správnom súde koná. Žalobca pritom musí byť
zastúpený advokátom už pri spísaní žaloby. Procesná podmienka povinného zastúpenia advokátom
musí byť splnená počas celého konania. Odborná právnická literatúra, napr. komentár k Správnemu
súdnemu poriadku, k povinnosti zastúpenia advokátom podľa § 49 SSP a k zastúpeniu blízkou osobou
účastníka konania podľa § 51 SSP uvádza: „Na účely zastúpenia podľa § 51 SSP je dôležité upozorniť
na vzťah medzi § 49 SSP, upravujúcim výlučne obligatórne zastúpenie žalobcu a výnimky z takéhoto
zastúpenia, a § 51 SSP, ktorý pojednáva o zastúpení účastníka konania (vrátane žalobcu) a osoby
zúčastnenej na konaní. Vyriešenie otázky, či v konkrétnom prípade zastúpenia žalobcu treba aplikovať
§ 49 SSP, alebo prichádza do úvahy použitie § 51 SSP, závisí od toho, či ide o konanie, v rámci ktorého
zákon zastúpenie advokátom nevyžaduje (§ 49 ods. 2 SSP), pričom § 51 SSP sa vo vzťahu k žalobcovi
použije práve v týchto prípadoch.“ (C., A.., U., Z.., Š., Z.., U., B.. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár.
Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 348).

13. Z uvedeného je zrejmé, že zastúpenie žalobcu procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a žalobca je jej blízkou osobou, v konaní pred
správnym súdom sa pripúšťa len v prípade, že ide o konanie o správnej žalobe, kde nie je zákonom
vyžadované povinné zastúpenie žalobcu advokátom podľa § 49 ods. 2 SSP. Na konania o správnej
žalobe, kde sa vyžaduje povinné zastúpenie žalobcu advokátom podľa § 49 ods. 1 SSP nie je možné
aplikovať ust. § 51 ods. 2 SSP, pretože zákon v týchto prípadoch výslovne vyžaduje zastúpenie
advokátom.

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní musí byť žalobca obligatórne podľa § 49 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom, nie je možné na tento prípad použiť ustanovenie § 51 ods. 2 SSP o zastúpení
žalobcu procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa a žalobca je jej blízkou osobou. Žalobca bol povinný dať sa v tomto konaní zastúpiť advokátom, čo
však neurobil ani do vydania tohto uznesenia. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal, že je zastúpený
advokátom a nepredložil súdu splnomocnenie udelené advokátovi na jeho zastupovanie v tomto konaní
podľa § 49 ods. 1 SSP, správny súd preto postupoval v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP a žalobu
odmietol.

16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa



nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.