Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/133/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201167 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: TORA Legal, s.r.o., IČO: 36866326, so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, IČO: 30416094, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45/2018 zo dňa 11.6.2018, vydanom v konaní č. 18327/2018/SVS/43925-M, stupeň dôvernosti: CH, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 3.4.2018 požiadal žalovaného o poskytnutie informácií za účelom ich opakovaného použitia podľa § 21b a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21.októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje Smernica Rady č. 96/26/ES (ďalej aj len Nariadenie č. 1071/2009), konkrétne o prevádzkovateľoch nákladnej cestnej dopravy z informačného systému cestnej dopravy v rozsahu: a. identifikačné údaje podnikateľa (obchodné meno, adresa sídla, IČO), b. typ licencie („licencia Spoločenstva na prepravu tovaru“ / „vnútroštátna licencia na prepravu tovaru“), c. sériové číslo licencie, d. dátum začatia platnosti licencie, e. dátum skončenia platnosti licencie, f. počet vozidiel, na ktoré sa licencia vzťahuje, g. sériové číslo overenej kópie licencie, h. vedúci dopravy (meno, priezvisko), i. číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti, j. EČV vozidiel, na ktoré bola udelená licencia. Informácie žiadal sprístupniť v elektronickej forme zaslaním na mailovú adresu [email protected] <mailto:adresu%[email protected]> v editovateľnom súbore (napríklad Microsoft Excel). Ak je sprístupnenie informácie spoplatnené, žiadal vopred o informáciu o výške poplatku. 2. Žalovaný žalobcovi čiastočne informáciu sprístupnil listom č. 13733/2018/OK/28534 zo dňa 13.4.2018 v nasledovnom rozsahu: sériové číslo licencie (v tabuľkách ako číslo certifikátu), obchodné meno vlastníka, IČO podnikateľa, typ licencie, počet vozidiel, na ktoré sa licencia vzťahuje, dátum začatia platnosti licencie a dátum skončenia platnosti licencie. zvyšnými informáciami žalovaný nedisponuje. Informácie mu zaslal v dvoch tabuľkách - tabuľka vnútroštátna doprava a tabuľka medzinárodná doprava. 3. V rozsahu, ktorým nebolo čiastočne vyhovené infožiadosti žalobcu, vydal žalovaný prvostupňové rozhodnutie č. 13733/2018/OK/28579 zo dňa 13.4.2018, ktorým mu nesprístupnil identifikačné údaje podnikateľa (adresa sídla), sériové číslo overenej kópie licencie, vedúcich dopravy (meno, priezvisko), číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti a EČV vozidiel, na ktoré bola udelená licencia. Uviedol, že vedie zoznam dopravcov, ktorý však neobsahuje všetky informácie v rozsahu a štruktúre, v akom ich žalobca požaduje. Adresy sídiel dopravcov aj informácie o vedúcich dopravy, sériové čísla overených kópií licencií Spoločenstva je možné získať na webovej stránke <https://www.jiscd.sk/ registre/register-dopravcov-a-odborne-sposobilych-osob-v-cd/prehlad-dopravcov/>. Na získanie týchto informácií je potrebné rozkliknúť názov každého dopravcu. Zákon č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať nové informácie, ktoré v momente podania infožiadosti neexistujú. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/33/2009. Vytváraním úplne novej informácie sa rozumie, keď žiadatelia požadujú od povinných osôb vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, usmernení a výkladov právnych predpisov alebo keď posielajú povinnej osobe otázky na subjektívne názory predstaviteľov povinnej osoby na určitý problém, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec vytvorené (spracované). Zákon č. 211/200 Z.z. neukladá ani povinnosť na žiadosť oprávnených osôb sprístupňovať informácie, ktoré je potrebné spracovávať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať, usporadúvať alebo sumarizovať, pokiaľ sa v originálnej podobe v dokumentácii povinnej osoby nenachádzajú. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2008, sp. zn. 2Sžo/190/2008, sp. zn. 5Sži/3/2011 a sp. zn. 8Sži/2/2010. Preto nie je povinný podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vytvárať nové informácie v prípade, že požadovanými informáciami nedisponuje. 4. Minister napadnutým rozhodnutím č. 45/2018 zo dňa 11.6.2018, vydanom v konaní č. 18327/2018/ SVS/43925-M, stupeň dôvernosti: CH, zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 13733/2018/OK/28579 zo dňa 13.4.2018 ako zákonné a správne. Uviedol, že v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 1071/2009 a § 41 ods. 1 písm. k/ zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 56/2012 Z.z.) ministerstvo vedie vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy a zabezpečuje sprístupnenie jeho obsahu vymedzeným príslušným orgánom. Medzi evidované údaje patria aj tie, ktoré neboli žalobcovi sprístupnené, teda adresa miesta usadenia, mená vedúcich dopravy a číslo uvedených kópií licencií Spoločenstva. Informácie teda existovali v čase podania infožiadosti. Na druhej strane, ministerstvo správne vyhodnotilo, že ich nemožno podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupniť. Povinná osoba nie je povinná na základe infožiadosti vyrábať informácie, ktorými v čase jej podania nedisponuje, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom, pretože tabuľku tvorenú usporiadanými informáciami možno považovať za kvalitatívne odlišnú informáciu od jednotlivých informácií, ktoré pôvodne stáli samostatne. V prípade žalobcom požadovaných informácií informačný systém neumožňuje automaticky vybrať tieto informácie z databázy jednoduchým postupom (zadaním funkcie / príkazu), bez ďalšieho očisťovania údajov, resp. usporiadania informácií podľa požadovaného kritéria, a preto bolo ministerstvo oprávnené odmietnuť ich sprístupnenie, pretože ich nemalo k dispozícii. Povinná osoba (ministerstvo) síce nedodržala procesnú lehotu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. na odkázanie na už zverejnenú informáciu, avšak toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť následne vydaného rozhodnutia alebo na práva žalobcu. Hoci po lehote, ministerstvo žalobcovi oznámilo, kde môže informácie získať. Nemožno aplikovať ani § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože požadované informácie nemožno sprístupniť bez nutnosti ďalšieho vytvárania alebo spracovávania povinnou osobou. Je síce pravdou, že podľa § 21g ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa ukladá povinnej osobe povinnosť sprístupniť informácie na účely ich opakovaného použitia v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú jej technické podmienky, prednostne však v elektronickej podobe a pokiaľ je to možné a vhodné, ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi. Na druhej strane, zákon č. 211/2000 Z.z. neprikazuje formáty sprístupňovaných informácií, preto treba prihliadať na technické podmienky povinnej osoby. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 45/2018 zo dňa 11.6.2018, vydanom v konaní č. 18327/2018/SVS/43925-M, stupeň dôvernosti: CH, a uloženia povinnosti žalovanému uviesť dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť a uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadovanú informáciu, ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie. Alternatívne sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 45/2018 zo dňa 11.6.2018, vydanom v konaní č. 18327/2018/SVS/43925-M, stupeň dôvernosti: CH, spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 13733/2018/OK/28579 zo dňa 13.4.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 6. Namietal, že žalovaný mu v napadnutom rozhodnutí na jednej strane dal za pravdu, že nesprístupnené informácie v čase podania infožiadosti mal k dispozícii, na strane druhej ale vyhodnotil, že ministerstvo nebolo povinné mu tieto informácie sprístupniť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa žalobcu pod pojmom „disponovať“ alebo „mať k dispozícii“ treba rozumieť povinnosť povinnej osoby sprístupniť akúkoľvek informáciu, ktorá sa dostala alebo mala dostať do jej osobnej sféry, a s ktorou povinná osoba pracuje. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 19S/31/2002 zo dňa 16.5.2002, podľa ktorého „základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona). Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Reštriktívny výklad formulácie "má k dispozícii" môže navádzať k tomu, aby sa z predmetného okruhu informácií vylúčili také informácie, ktoré vo svojej podstate povinná osoba má mať k dispozícii, ale iba fakticky s nimi nedisponuje.“ 7. Poukázal na skutočnosť, že informácie žiadal sprístupniť za účelom ich opakovaného použitia podľa § 21b až 21l zákona č. 211/2000 Z.z. s názvom „Osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií“, ktoré predstavujú vo vzťahu k ostatným ustanoveniam tohto zákona právnu úpravu lex specialis, čo vyplýva aj z § 21b ods. 5 zákona č. 211/2000 Z.z. 8. Formuláciu žalobcu o spôsobe sprístupnenia informácií v znení: „Uvedené informácie žiadame sprístupniť v elektronickej forme (zaslaním na túto emailovú adresu), v editovateľnom súbore (napr. Microsoft Excel)“ je nutné vnímať výlučne a jedine ako splnenie si zákonnej povinnosti na predloženie návrhu na spôsob sprístupnenia informácií v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v nadväznosti na § 21g ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. 9. Pre prípad, že by žalovaný nebol objektívne schopný sprístupniť požadované informácie žalobcom navrhovaným spôsobom a formou, malo povinnosť sa s ním dohodnúť na inom spôsobe sprístupnenia informácie podľa § 16 ods. 1 posledná veta zákona č. 211/2000 Z.z., čo sa nestalo. Tvrdenie žalovaného, že nie je povinný vyvárať prehľady a usporadúvať informácie podľa pokynov žalobcu považuje za účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti sprístupniť požadované informácie, pretože mu žiadne pokyny ani požiadavky na vytváranie neštandardných formátov alebo na ďalšie spracovávanie dát nad rámec zákona nedal. Sprístupnením časti informácií sa prakticky potvrdilo, že žalovaný má k dispozícií požadované informácie má a môže ich sprístupniť ako databázu v súbore Microsoft Excel. 10. JISCD nie je jedinou databázou, v ktorej sa nachádzajú požadované informácie, pretože sú súčasťou aj iných databáz, ktoré majú k dispozícii napríklad okresné úrady v sídle kraja, ktoré sú v zmysle § 42 ods. 1 písm. k/ zákona č. 56/2002 Z.z. zberným miestom údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný infožiadosť postúpiť príslušným orgánom verejnej správy podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., čo sa nestalo. Okrem toho žalobca namietal nedodržanie 5-dňovej lehoty na odkázanie na už zverejnenú informáciu podľa § 7 zákona č. 211/2000 Z.z. 11. Zhromaždením údajov o prevádzkovateľoch v nákladnej cestnej doprave v takom istom rozsahu a podobe, v akom sú zverejnené aj na webovom portáli (napr. sídla firmy alebo čísla licencie) a následne ich sprístupnením sa z týchto informácií nikdy nestanú informácie nové, pretože kvalitatívne ide o stále tie isté informácie. S touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, neuviedol, ako definuje „štandard“ náročnosti pri zadávaní výberových príkazov pre získanie informácií z databázy, o koľko náročnejšie kritériá a príkazy oproti štandardu by bolo potrebné zadefinovať pre získanie požadovaných informácií z databázy. 12. Žalobca považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nelogické, vágne a zmätočné, pretože žalovaný sa len šablónovo vyjadril k charakteru informačného systému a konštatoval, že tento neumožňuje výber požadovaných informácií. V odôvodnení absolútne absentuje zhrnutie, ktoré konkrétne informácie sa nachádzajú v ktorom informačnom systéme. Hoci žalovaný čiastočne vyhovel infožiadosti, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa ani okrajovo nezmieňuje o dôvodoch, na základe ktorých časť informácií o prevádzkovateľoch bolo možné sprístupniť a časť nie. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 13. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je protizákonné, predstavuje neprípustný zásah do jeho práva na informácie garantovaného čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a je v rozpore s princípom právnej istoty podľa čl. 1 Ústavy SR, ktorý spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby mu boli sprístupnené požadované informácie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že povinná osoba nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady, ktoré v momente podania infožiadosti neexistovali, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií určených žiadateľom. Tabuľku vytvorenú usporiadanými informáciami možno považovať za kvalitatívne odlišnú informáciu od jednotlivých informácií, ktoré pôvodne stáli samostatne. 15. V prípade informácií požadovaných žalobcom informačný systém neumožňuje automaticky vybrať požadované informácie z databázy jednoduchým postupom (zadaním funkcie / príkazu), bez ďalšieho očisťovania údajov, resp. usporiadania informácií podľa požadovaného kritéria, a preto ich ministerstvo v takej podobe nemá k dispozícii a bolo oprávnené odmietnuť ich sprístupnenie. JISCD neposkytuje žalovanému ucelene všetky údaje, ktoré žalobca žiada v požadovanom rozsahu. Verejný portál JISCD umožňuje pristupovať verejne k evidovaným informáciám o prevádzkovateľoch nákladnej cestnej dopravy (okrem EČV, na ktoré bola udelená licencia) len po jednom zázname. Požadovaný ucelený výstup (okrem EČV) v elektronickej forme je možné vygenerovať jednorazovo (teda len k danému dátumu) priamo z databázy systému JISCD. Uvedenú činnosť je spôsobilý vykonať len zhotoviteľ systému spoločnosť TEMPEST, a.s. Vytvorenie exportu z SQL databázy v požadovanej štruktúre a formáte pre OIR by bolo možné na základe osobitnej objednávky, ktorej predmetom by bolo vytvorenie takéhoto zoznamu, pričom zhotoviteľ v súlade so zmluvou o dielo č. 201/D140/2014 v znení dodatku č. 1 by tento úkon následne vyfakturoval. Hodinová sadzba za experta - špecialistu predstavuje 90,- € bez DPH. V tomto prípade by išlo len o jednorazový export údajov k danému času v požadovanej štruktúre a formáte, ktorý by nebol použiteľný pri ďalšej obdobnej žiadosti o informáciu pre rozdielnosť času a dátumu vyhotovenia. 16. Požadované informácie je možné získať len rozkliknutím detailu každého dopravcu v informačnom systéme a následne v časti zoznam kópií, resp. časti vedúci dopravy je táto informácia jednotlivo dostupná. Túto činnosť je potrebné zopakovať pri každom dopravcovi individuálne, čo presahuje rámec bežnej (jednoduchej) operácie. Žalobcovi boli poskytnuté údaje o 15 161 dopravcoch, pričom vyhľadanie dopravcu, vyhľadanie požadovanej informácie a jej spracovanie do požadovanej štruktúry vyžaduje odhadom päť minút. Jeden zamestnanec pracujúci osem hodín denne by túto informáciu spracovával približne 158 dní. V prípade potreby si žalobca vie tieto údaje získať aj vo vlastnej réžii, naviac o jeden krok jednoduchším a rýchlejším spôsobom, priamo na webovej stránke <https://www.jiscd.sk/registre/ register-dopravcov-a-odborne-sposobilych-osob-v-cd/prehlad-dopravcov/>. EČV vozidiel, na ktoré bola udelená licencia Spoločenstva nemožno poskytnúť, pretože licencie Spoločenstva sa nevydávajú na vozidlo dopravcu s konkrétnym EČV. Žalovaný má požadované informácie k dispozícii pri jednotlivých dopravcoch, no nevedie ich vo forme, v akej to žalobca žiada. Žalovaný nemá prístup do všetkých informačných systémov vedených okresnými úradmi v sídlach krajov a po preskúmaní žiadosti nebol zistený dôvod na jej postúpenie. 17. Je pravdou, že § 21g ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe sprístupniť informácie na účely ich opakovaného použitia v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú jej technické podmienky, prednostne v elektronickej forme, a pokiaľ je to možné a vhodné ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi. Na druhej strane, však zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje požiadavky na formáty. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000 Z.z. 18. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považuje za účelové, žalobca netvrdí, s ktorými námietkami sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a len cituje viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a § 47 ods. 3 SP. 19. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/197/2015 zo dňa 25.1.2017 a sp. zn. 3Sži/46/2014 zo dňa 6.10.2015 v obdobnej veci. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Podľa jeho názoru žalovanému nič nebráni, aby si v prípade nutnosti vynaloženia nákladov na sprístupnenie informácií od neho vyžiadal jednorazovú primeranú úhradu a sprístupnil mu za úhradu požadované informácie. Žalovaný mu za osem pracovných dní sprístupnil časť (7 z 12) požadovaných informácií o všetkých 15 161 dopravcoch, čo preukazuje, že je to možné. 21. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 29.5.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a ani žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 23. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 24. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 26. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2). 27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 28. Podľa § 7 zákona č. 211/2000 Z.z. ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie (ods. 1). Ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie (ods. 2). 29. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom (ods. 1). Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje (ods. 2). 30. Podľa § 21b ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. opakovaným použitím informácií je použitie informácie, ktorú má povinná osoba podľa odseku 3 k dispozícii, na podnikateľský účel alebo na nepodnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci plnenia úloh tejto povinnej osoby. Opakovaným použitím informácií nie je výmena informácií medzi povinnými osobami podľa odseku 3 pri plnení ich úloh; tým nie je dotknuté ustanovenie § 21f ods. 6. 31. Podľa § 21b ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči; informáciou podľa odseku 1 nie je počítačový program. 32. Podľa § 21h ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadateľ, ktorý žiada sprístupniť informácie podľa ustanovení o opakovanom použití informácií, v žiadosti okrem náležitostí podľa § 14 ods. 2 uvedie údaj o tom, či (a) informácie žiada sprístupniť podľa ustanovení o opakovanom použití informácií, (b) použije informácie na podnikateľský účel alebo na nepodnikateľský účel. 33. Podľa § 21h ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak žiadosť neobsahuje údaje podľa odseku 1, povinná osoba ju vybaví podľa § 14. 34. Podľa § 21i ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. lehota na vybavenie žiadosti je 20 pracovných dní. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť túto lehotu, najviac však o 20 pracovných dní. Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bez zbytočného odkladu, najneskôr do 21 dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia jej nedostatkov. V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty (ods. 1). Ak povinná osoba má určené podmienky opakovaného použitia informácií, na základe podanej žiadosti preskúma, či žiadateľ splnil tieto podmienky, a v prípade ich splnenia sprístupní rozhodnutím informácie na účel ich opakovaného použitia; inak žiadosť rozhodnutím odmietne. Žiadosť rozhodnutím odmietne aj vtedy, ak sa požadované informácie nesprístupňujú podľa § 21c a 21d; ak ide o informáciu podľa § 21c ods. 1 písm. c), povinná osoba v rozhodnutí žiadateľovi oznámi, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva, ak je povinnej osobe známy. Povinnosť oznámiť, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva, sa nevzťahuje na múzeá, galérie, knižnice, akademické knižnice a archívy (ods. 2). 35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácií - identifikačné údaje podnikateľa (adresa sídla), sériové číslo overenej kópie licencie, vedúci dopravy (meno, priezvisko), číslo osvedčenia o odbornej spôsobilosti a EČV vozidiel, na ktoré bola udelená licencia. Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či spracovaním informácie dochádza k vytvoreniu kvalitatívne novej informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii a ktorú nie je povinná sprístupniť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 38. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 39. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.). Základnou podmienkou sprístupnenia informácie je dispozícia ňou zo strany povinnej osoby. 40. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní, ak ju má povinná osoba k dispozícii; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu alebo ak ju nemá k dispozícii, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 41. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 alebo z dôvodu, že požadovanou informáciou nedisponuje (písmeno c. predchádzajúceho odseku). 42. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len vymedzením kvalitatívne novej informácie, ktorá je medzi účastníkmi sporná. 43. Je nepochybné, že žalobca požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií podľa § 21b a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. za účelom ich opakovaného využitia. Keďže infožiadosť žalobcu neobsahovala zákonnú náležitosť podľa § 21h ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z., teda či žalobca informácie použije na podnikateľský alebo nepodnikateľský účel, správny orgán ju vybavil podľa § 14 (§ 21h ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.), teda podľa všeobecných ustanovení o vybavovaní infožiadostí (§ 14 až § 21a). 44. Žalovaný ako prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí žalobcu odkázal na už zverejnenú informáciu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. s tým, že požadované informácie nájde na webovej stránke: <https://www.jiscd.sk/registre/register-dopravcov-a-odborne-sposobilych-osob-v-cd/ prehlad-dopravcov/>. Je pravdou, že tak žalovaný urobil po uplynutí 5-dňovej lehoty určenej zákonom, no v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR aplikovateľnej mutatis mutandis aj v tejto veci rozhodnutie, ktoré žalovaný vydal hoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.), má vždy pred fiktívnym rozhodnutím prednosť (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/144/2015 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 8Sži/1/2014 zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2013). Inými slovami, aj keď žalovaný po uplynutí lehoty uvedenej v § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. odkázal žalobcu na už zverejnenú informáciu, fakticky ho neukrátil na jeho práve na prístup k informáciám; žalobca by mal v takomto prípade fyzicky rozkliknúť každého z 15 161 dopravcov a sám si vyselektovať požadované informácie. 45. Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje situáciu, kedy žiadateľ napriek odkazu na už zverejnenú informáciu trvá na jej sprístupnení, čím vzniká povinnosť povinnej osoby mu takú informáciu sprístupniť. Žalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu trval na sprístupnení informácie. 46. V ďalšom štádiu prichádza do úvahy skúmanie, či žalobcom požadovaná informácia je kvalitatívne novou informáciou, ktorú žalovaný nemal v čase podania infožiadosti k dispozícii a vzhľadom na túto skutočnosť nie je povinný ju sprístupniť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 47. Treba mať súčasne na pamäti, že žiadateľ môže požadovať len informácie o takých jemu neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať žiadateľovi kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000 Z.z. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov, pričom do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Rovnako už súdy judikovali, že: „... nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť zhromažďovanie, vyhľadávanie, resp. spracovanie údajov podľa požiadaviek a pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako tak z neho nevyplýva povinnosť vykonať šetrenia alebo dokonca vyhodnocovanie údajov na požiadanie oprávnenej osoby. Oprávnená osoba v zmysle zákona o slobode informácií môže požadovať len také informácie, ktoré má povinná osoba v reálnej dispozícii v originálnej podobe a ktoré je povinná poskytnúť bez toho, aby musela tieto informácie spracovať a vyhodnotiť. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná ani oprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má k dispozícii, také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, ktoré sú požadované oprávnenou osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo znamená, že nemôže spracúvať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú nové informácie. Ide najmä o prípad poskytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba nemá vytvorený a sprístupnenie informácie by si vyžiadalo jeho vytvorenie ako novej informácie“ (napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/112/2012 zo dňa 25.5.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.5.2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 9.3.2010). 48. Pre porovnanie možno uviesť aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú sprístupňovania informácie zo súdnych registrov, ktoré sú svojím charakterom veľmi podobné ako register, ktorý vedie žalovaný v súvislosti s dopravcami. Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 3Sži/46/2014 zo dňa 6.10.2015 (aj s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.5.2009 aj Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1As/141/2011 zo dňa 9.2.2012) zaoberal odmietnutím poskytnutia informácií z dôvodu, že povinná osoba nemá požadované údaje k dispozícii a musela by ich vytvárať: „Žiadateľ v podanej žiadosti špecificky vymedzil informácie o súdnych konaniach, o ktorých sprístupnenie má záujem. V žiadosti špecifikoval, že má ísť o sporové konania a neskôr spresnil, že má ísť o konania v zmysle § 80 OSP. Aj takto spresnený údaj je však z hľadiska vecí prejednávaných okresným súdom a zapisovaných do jednotlivých registrov veľmi široko koncipovaný. Pre vyhľadanie veci, ktorá je sporová alebo nie, by musel okresný súd prezrieť každú jednotlivú vec a z obsahu spisu posúdiť, či ide o sporovú vec alebo nie. Uvedené by bolo nielen časovo veľmi náročné, ale záviselo by aj od posúdenia konkrétneho pracovníka, ktorý by žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. vybavoval a v neposlednom rade by išlo o vytvorenie novej informácie. Súd nemá osobitný súdny register, do ktorého by sa zapisovali výlučne sporové konania, tak ako to definoval žiadateľ v podanej žiadosti. Opis súdnych registrov sa nachádza v rozvrhu práce každého súdu Slovenskej republiky. Senát najvyššieho súdu poukázal na to, že na Okresný súd Zvolen len v roku 2013, kedy bola podaná žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., napadlo 25 464 vecí. Údaj o právnom zastúpení žalobcu vo veci je tiež informácia, ktorú by musela povinná osoba nanovo vyhľadávať v každom jednotlivom spise. Informáciou nie je poskytovanie obsahu spisov zo stoviek spisov a spracovanie ich obsahu podľa požiadaviek žiadateľa. Je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy je povinná osoba schopná požadované informácie zostaviť zo zdrojových informácií, ktorými disponuje, v zásade mechanickým spôsobom, a situáciami, v ktorých zostavenie požadovaných informácií prekračuje rámec takýchto jednoduchých úkonov. V druhom uvedenom prípade už ide o vytváranie novej informácie, ktorou povinná osoba v čase podania žiadosti nedisponovala.“ 49. Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 9.3.2010 zaoberal aj charakterom zákona č. 211/2000 Z.z. a považuje ho za právny predpis obsahujúci právne normy, ktoré vykazujú známky vysokého stupňa všeobecnosti, neraz aj nekonkrétnosti (napr. absencia legálnej definície pojmu informácia, problém určenia, čo možno považovať za informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii, a pod.). Zákon č. 211/2000 Z.z. výslovne nezakotvuje žiaden právny prostriedok ochrany pred „zaplavením“ orgánov verejnej správy alebo iných orgánov verejnej moci neúmerne veľkým počtom žiadostí zo strany oprávnených subjektov. Následkom takéhoto javu by bezpochyby mohlo byť značné sťaženie alebo aj úplné ochromenie povinných subjektov pri plnení ich verejných úloh. Kompetencie orgánov verejnej moci sú totiž zamerané na ochranu verejného záujmu v jeho rôznych podobách, ktoré naznačuje aj čl. 26 ods. 4 ústavy. Z uvedeného teda vyplýva, že prax orgánov aplikujúcich zákon č. 211/2000 Z.z. nemôže pristúpiť k výkladu jeho ustanovení spôsobom, ktorý by viedol k minimalizácii, prípadne k úplnej eliminácii reálnej schopnosti povinných osôb plniť verejné úlohy, ktoré im zverujú zákonné právne predpisy. Správnosť prezentovaných právnych záverov ústavného súdu potvrdzuje aj jeho judikatúra, podľa ktorej ústava predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem (II. ÚS 128/95), a každé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť (II. ÚS 48/97). Všetky základné práva a slobody sa tak chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (PL. ÚS 7/96). Žiadosť o poskytnutie informácií v štruktúre, v akej ich ministerstvo nemalo v originálnej podobe k dispozícii, vyvoláva (aj keď zrejme nie sama osebe) vzhľadom na rozsah požadovaných informácií nebezpečenstvo narušenia schopnosti ministerstva reálne vykonávať svoje kompetencie pre prípad, že by podobné žiadosti boli tomuto orgánu verejnej správy doručené vo väčšom množstve. 50. Podľa názoru správneho súdu, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že čiastočnému sprístupneniu informácií (list žalovaného č. 13733/2018/OK/28579 zo dňa 13.4.2018) predchádzalo jednoduché a jednorazové zadanie funkcie vyhľadania informácií v registri dopravcov a výsledok tohto jednoduchého vyhľadávania bol žalobcovi sprístupnený. Na druhej strane, pri čiastočnom nesprístupnení informácií (ktoré je predmetom napadnutých rozhodnutí v tomto konaní) už nebolo možné informácie získať jednoduchým a jednorazovým zadaním funkcie vyhľadávania, ale informácie bolo potrebné ešte ďalej vyhľadať, selektovať a spracúvať podľa žalobcom požadovaných kritérií, čo sa považuje v zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie za kvalitatívne novú informáciu, ktorú žalovaný nemal v čase podania žiadosti k dispozícii. Ako už uviedol Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 96/2010 zákon č. 211/2000 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu podstatného pojmu: „informácia“ a „informácia k dispozícii“. Krátky slovník slovenského jazyka, Synonymický slovník a slovenčiny, Slovník cudzích slov a Slovník slovenského jazyka z rokov 1959-1968 definujú pojem „dispozícia“ ako „možnosť použiť“, „možnosť voľného použitia“, „smernica, plán“, „vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ“, „možnosť voľného nakladania, rozhodovania, používania, upotrebenia“ (Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: <http://slovnik.juls.savba.sk/>). Preto ak z gramatického hľadiska pojem „informácie k dispozícii“ možno chápať ako informácie, ktoré možno použiť hneď, okamžite a voľne bez ďalšieho spracovania, potom ďalšie náročné selektovanie informácií z každej jednotlivej zložky dopravcu (z celkového počtu 15 161) predstavuje informácie, ktoré nemá povinný osoba k dispozícii na okamžité použitie a nie je povinná ich zverejniť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008, sp. zn. 3Sži/46/2014 a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 citovaných vyššie. Z uvedeného dôvodu, ak žalovaný ako povinná osoba nesprístupnil žalobcovi požadované informácie preto, že ich nemal k dispozícii, postupoval v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 51. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR dospel správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí; druhostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a jeho rozhodnutie netrpí svojvôľou. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 52. Marginálne nedá správnemu súdu neupriamiť pozornosť na technické možnosti žalobcu, ktoré mu umožňujú elektronicky vyhľadávať ním požadované informácie v registri dopravcov na webovej stránke <https://www.jiscd.sk/registre/register-dopravcov-a-odborne-sposobilych-osob-v- cd/prehlad-dopravcov/>. Na získanie požadovaných informácií je potrebné rozkliknúť každého dopravcu a vyselektovať potrebné informácie. Žalovaný žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí odkázal na spomínanú webovú stránku, no žalobca napriek tomu trval na sprístupnení informácie. Úmyslom zákonodarcu upraviť v § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnosť povinnej osoby sprístupniť už zverejnenú informáciu je zachovať právo na informácie takým oprávneným osobám, ktoré majú sťažený prístup k už zverejneným informáciám (nepripojenie na internet, geografická vzdialenosť a cestovanie pre imobilných a podobne). Z dôvodovej správy k § 5 až § 7 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že „informácie sa zverejňujú na miestach, ktoré sú verejne prístupné (formou vývesky, brožúrky a pod.). Povinnou formou zverejňovania bude aj spôsob umožňujúci diaľkový prístup k informáciám (predovšetkým prostredníctvom siete internet). Okrem toho možno tieto informácie zverejňovať aj iným vhodným spôsobom, ktorým môže byť napríklad zriadenie informačného miesta, či služby, kde bude možné získať bezprostredné ústne informácie. Zmyslom týchto ustanovení je, aby verejnosť získala bezproblémovo primárny rozsah informácií a fyzické alebo právnické osoby sa v tomto základnom rozsahu nemuseli obracať na povinnú osoba s individuálnou žiadosťou. Z toho vyplýva aj pravidlo, podľa ktorého môže povinná osoba odkázať žiadateľa na zverejnenú informáciu. Vždy ostáva však možnosť pre žiadateľov, ktorí by nemali napr. prístup k informácii zverejnenej výlučne prostredníctvom internetu, aby trvali na sprístupnení informácie povinnou osobou. Takýmto postupom sa odstráni zbytočná administratíva, ktorá by vznikla s vybavovaním žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorá je verejne dostupná. Zákon zároveň stanovuje povinnosť zverejňovať informácie aj v jazyku národnostných menšín v obciach vymedzených zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Takéto ustanovenie dôsledne zabezpečuje vykonanie Čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky t. j. právo občanov patriacich k národnostným menšinám prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Obmedzenia týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností, ochrany osobnosti a súkromia, obchodného tajomstva, majetku ako aj ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám a jeho podmienky sa primerane vzťahujú aj na zverejňovanie informácií“ (<https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document? documentId=137073>). Úmyslom zákonodarcu pri úprave § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. primárne bolo a zostáva (vzhľadom na nepripojenie všetkých domácností na Slovensku k internetu - podľa štatistiky zverejnenej na stránke Eurostat <https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php? title=Digital_economy_and_society_statistics_-_households_and_individuals/sk> je na Slovensku pripojených 81% domácností na internet), aby zostalo zachované právo na informácie oprávneným osobám aj v takej situácii, keď je informácia zverejnená len na internete, ku ktorému nemajú prístup. Žalobca ale nepreukázal, žeby nemal prístup k internetu alebo k elektronickým službám, prípadne žeby mu niečo bránilo rozkliknúť každého dopravcu a vybrať si ním požadované informácie z kvanta iných informácií. Napokon, informácie žiadal sprístupniť elektronicky, čo vyvoláva presvedčenie o jeho technických možnostiach nájsť už zverejnené informácie na internete a z nich si vybrať tie, ktoré požadoval. Správny súd tieto úvahy uvádza len ako možný podnet na legislatívne vyprecizovanie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v kontexte uvedenom v tomto odseku a za súčasného zachovania úmyslu zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe k § 7, a to vzhľadom na imperatív ukladajúci povinnej osobe bez skúmania technických možností žiadateľa povinnosť sprístupniť už zverejnenú informáciu, ak žiadateľ trvá na jej sprístupnení. 53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).