Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201238 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201238.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, Hviezdoslavova 1789/1, Bernolákovo, právne zastúpený: Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, Holubyho 37, Pezinok, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo dňa 27.06.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2018 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 01.09.2018 podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 04.09.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým bolo potvrdené v prvom stupni vydané rozhodnutie žalovaného č. 04458/2018/SCDPK/17694 zo dňa 14.03.2018. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný ako špecializovaný stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty povolil stavebníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava zmenu stavby pred dokončením na stavbu „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina“. 2. Žalobca v podanej žalobe požiadal súd o priznanie odkladného účinku napadnutých rozhodnutí žalovaného podľa § 185 SSP. Vo svojom návrhu uviedol, že výkonom týchto rozhodnutí, resp. v dôsledku ich právnych následkov, hrozí vznik závažnej ujmy, závažná ujma na životnom prostredí, ako aj vážny nenapraviteľný následok. Zmeny povolené v rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili pohodu života obyvateľov dotknutých obcí a mali by nezanedbateľné účinky na zdravie obyvateľov a životné prostredie. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby by zároveň nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože stavba povolená rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením nie je v takom štádiu realizácie, kedy by zastavenie prípadných stavebných prác viedlo k zníženiu funkčnosti používania existujúcej diaľnice D1. Ďalším dôvodom potreby priznať žalobe odkladný účinok bolo podľa názoru žalobcu prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. lS/205/2017 o prieskume zákonnosti rozhodnutí Ministerstva životného prostredia o tom, že projekt zmeny stavby pred dokončením sa nebude posudzovať v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v procese EIA). Išlo konkrétne o rozhodnutie Ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 rozkl.) zo dňa 26. júna 2017 o rozklade a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13. marca 2017, ktorým v zisťovacom konaní žalovaný rozhodol o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava - Tmava, križovatka Triblavina (3)“ sa nebude posudzovať. V prípade úspechu uvedenej žaloby a zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí pre nezákonnosť by tak bol zrušený aj nevyhnutný a záväzný podklad rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, čo by viedlo aj k potrebe zrušenia samotného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. V prípade začatia realizácie stavby by po zrušení rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením zostala stavba rozostavaná, čím by utrpel závažnú ujmu nielen investor ale aj obyvatelia bývajúci v okolí diaľnice ako aj každý občan, ktorý využíva diaľnicu D1. 3. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2018 vyjadril tak, že vynechaním stavebných objektov „kolektory “ pri stavbe nebude spôsobená žiadna závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vynechané stavebné objekty „kolektory“ bude možné v budúcnosti dostavať. Ak by stavba ostala nezmenená, nebolo by možné kolektory riadne využívať podľa predstáv žalobcu, pretože neexistuje nadväzujúca dopravná infraštruktúra ciest I., II. a III. triedy. Na základe uvedeného žalovaná navrhol priznanie odkladného účinku žaloby zamietnuť. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP zamietol návrh žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené podmienky predpokladané ustanovením § 185 písm. a) SSP. V tomto ohľade má žalobca totiž zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na právnu istotu ide o výnimočný procesný inštitút. Správny súd v žalobcom formulovaných tvrdeniach nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu zo vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ani zo vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s vereným záujmom. 9. Žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom spočíva závažná ujma pri výkone napadnutého rozhodnutia alebo aká konkrétna škoda na životnom prostredí by mohla byť spôsobená. Žalobcove argumenty ohľadom ohrozenia životného prostredia boli všeobecne koncipované, pritom žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by tieto dôležité prvky vyžadované § 185 SSP osvedčil. Tvrdenia o rozpore zmeny stavby s územným plánom, či o nezákonnosti stanoviska Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2018 alebo o povinnosti posúdiť zmenu stavby pred dokončením z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie samy o sebe nie sú dôkazmi o hroziacej ujme. 10. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím s prihliadnutím na stav doterajší a jeho budúci možný vývin. Rozsah projektu výstavby pred začatím stavby a počas jej realizácie určuje predovšetkým stavebník, ktorý svoj zámer na schválenie predkladá príslušnému stavebnému úradu. Naopak ostatní účastníci konania môžu do tohto rozsahu zasahovať len do takej miery, do akej stavba vstupuje do ich práv a právom chránených záujmov. Je síce možné, aby správny orgán v stavebnom konaní korigoval do určitej miery stavbu súladne so zákonom a v záujme účastníkov konania, táto korekcia však nesmie presiahnuť úmeru stavebníkových možností. Zároveň od stavebníka nemožno rozumne požadovať, aby svoju stavbu realizoval v rozsahu, postupe prác a spôsobom, ktoré sú v rozpore s jeho vôľou. Je preto potrebné zdôrazniť, že nemožno predpokladať, že odklad výkonu rozhodnutia žalovaného prinesie priaznivý efekt pre žalobcu alebo obyvateľov dotknutého územia. Vzhľadom na vyššie uvedené je totiž dôvodným sa domnievať, že odložením vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nedosiahne sa stav, kedy bude stavebník prinútený realizovať stavbu spôsobom na základe požiadaviek žalobcu, ktorý sám nepovažuje za optimálny, teda že začne budovať predmetné kolektory. 11. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvedený žalobcom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorým je prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. lS/205/2017 o prieskume zákonnosti rozhodnutí Ministerstva životného prostredia o tom, že projekt zmeny stavby pred dokončením sa nebude posudzovať v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v procese EIA), aj tento správny súd považoval za nedostatočný. Otázka úspechu žalobcu v tomto súdnom konaní je hypotetická. Aj pri podaní žaloby vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. lS/205/2017 podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku jeho žalobe, pričom súd uznesením č.k. 1S/205/2017-190 zo dňa 11.01.2018 tento návrh zamietol. Preto vedenie súdneho konania pod sp. zn. lS/205/2017 nemožno považovať za dôvod na vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku predmetnej žalobe. 12. Súd nemohol za dostatočný považovať argument žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože stavba povolená rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením nie je v takom štádiu realizácie, kedy by zastavenie prípadných stavebných prác viedlo k zníženiu funkčnosti používania existujúcej diaľnice D1. Žalobca opomenul, že hľadisko posudzujúce rozpor s verejným záujmom nemožno obmedziť len kritériom ekonomickým. Je potrebné sa zamerať v širšom ohľade na vplyv nevykonania stavbu povoľujúceho rozhodnutia. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho duplike doručenej správnemu súdu dňa 19.12.2018 v kontexte s argumentom o hrozbe nenapraviteľného následku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia ani s tvrdením, že predmetné kolektorové pásy z technických dôvodov nebude možné už nikdy dobudovať. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (zo dňa 27.11.2018), kolektory nie sú súčasťou diaľnice, ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice D1 a môžu byť dobudované v budúcnosti aj s ohľadom na skutočnosť, že stavebník zabezpečil majetkové vysporiadanie pozemkov aj pod kolektormi. Diaľnica ako taká sa môže vybudovať aj bez kolektorov, oddelením kolektorov od diaľnice sa funkčne diaľnica neznehodnotí a bude naďalej plniť svoj účel. Súd podotýka, že diaľnica primárne slúži vnútroštátnu a medzinárodnú tranzitnú dopravu, nie je jej úlohou nahrádzať dopravnú infraštruktúru daného územia. 13. Vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.