Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201564 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201564.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: N. K. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Senegalskej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom Z. N.. XXX, A., cestovný preukaz totožnosti Českej republiky č. S., aktuálne s miestom pobytu v N. T. W., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 5.10.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-105-31/2017-Ž zo dňa 1.10.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-105-31/2017-Ž zo dňa 1.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. 2/ Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 5.10.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov nedostatočne zisteného stavu veci a preto, lebo podľa jeho názoru v konaní pred žalovaným došlo k porušeniu príslušných procesných ustanovení, ktoré porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podstatou týchto námietok malo byť to, že žalovaný i napriek vyjadreniu zástupkyne žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia nereagoval na ňou vyslovené podozrenie, že žalobca by mohol byť zraniteľnou osobou z dôvodu vážnej duševnej choroby, ktorá skutočnosť by mu poskytla určité zvýhodnenie pri žiadosti o azyl z humanitárnych dôvodov (§ 9 zákona o azyle). V tejto súvislosti poukázal žalobca v žalobe na „Vyjadrenie k psychologickému stavu“ psychologičky Slovenskej humanitárnej rady pôsobiacej v PT Rohovce z 19.9.2018 (založené v administratívnom spise žalovaného) a na „Návrh na klinické psychologické vyšetrenie“ z 29.10.2018, pripojené k žalobe. V tomto „Návrhu ...“ podpísaná psychologička (zjavne p. Veronika Pobehová, psychologička Slovenskej humanitnej rady) na otázky: „Do akej miery klientovi jeho psychický stav umožňuje začlenenie sa do spoločnosti? Aký vplyv môže mať jeho psychický stav na základné životné potreby? Najmä, ak klient ako žiadateľ o azyl patrí do zraniteľnej skupiny.“ odpovedala, že žalobca patrí do zraniteľnej skupiny, že sa u neho objavujú prejavy správania sa, ktoré indikujú predpoklad, že pravdepodobne je mimo všeobecne známu normu duševného zdravia podľa WHO. V ďalšom je opísané správanie sa žalobcu. V závere tejto písomnosti jej autorka považuje za potrebné umožniť žalobcovi vyšetrenie klinickým psychológom, avšak na základe jeho súhlasu. 3/ Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval pritom na vlastnej argumentácii, obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. 4/ Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Na vyhlásení rozsudku sa zúčastnila poverená pracovníčka zástupcu žalobcu. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 5/ Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného z obsahu ktorého zistil, že žalobca 12.8.2017 požiadal o azyl z dôvodu, že na Slovensku chce pracovať, vidieť svoje dcéry, ktoré sa môžu na Slovensku zdržiavať, pretože jeho bývalá priateľka tu má rodinu. Po vykonaní procesných úkonov (konanie ČAS: MU-DS-27/2017-Ž) žalovaný 14.9.2017 rozhodol tak, že žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú, pričom na jej posúdenie je príslušná Česká republika. O žalobe, podanej proti tomuto rozhodnutiu rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 4SaZ/6/2017-25 zo 6.12.2017 tak, že žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť, podanú voči tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom1Sžak/3/2018 z 27.3.2018. Nakoľko sa v stanovenej lehote nepodarilo uskutočniť transfer žalobcu do Českej republiky, za posúdenie podanej žiadosti o azyl ostala zodpovedná Slovenská republika. Dňa 7.6.2018 bol so žalobcom, za prítomnosti tlmočníka a jeho právnej zástupkyne, spísaný dotazník žiadateľa o azyl (vstupný pohovor). V jeho priebehu o.i. žalobca uviedol, že sa po zdravotnej stránke cíti dobre a môže vypovedať. Následne bez akýchkoľvek problémov odpovedal na položené otázky. V súlade so svojím vyhlásením ktorým požiadal o azyl uviedol, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné ani iné obdobné konanie, že nebo, členom žiadnej politickej strany či hnutia. Vo vzťahu k dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že jediným dôvodom podania žiadosti bolo to, aby sa dostal k svojim deťom, obnovil kontakt s nimi, dal im výchovu a staral sa o ne. Predtým uviedol, že v Senegale má manželku a syna, narodeného v roku 1995. Počas pobytu v Českej republike (od r. 1995) si našiel priateľku s ktorou má dve dcéry, narodené v roku 2002 a 2005. Od roku 2005 nemá s priateľkou ani s dcérami žiaden kontakt, ani telefonický. Dňa 27.9.2018 doručila zástupkyňa žalobcu v konaní pred žalovaným žalovanému vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia s prílohou - „Vyjadrením k psychickému stavu“ z 19.9.2018 vypracovaným psychologičkou Slovenskej humanitárnej rady p. Veronikou Pobehovou. Toto vyjadrenie obsahuje opis správania sa žalobcu počas jeho pobytu v PT Rohovce so záverom, že žalobca absolvoval opakované „psychologické stretnutia“, odmietal však psychologické vyšetrenie, lebo ho nepovažoval za potrebné. Tiež že na základe takto zistených informácií nie je možné dospieť k záveru o jeho psychologickom stave. Po založení ďalších potrebných dokumentov (správy informačných agentúr, informácie o krajine pôvodu žalobcu) žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6/ K námietke ( žalobnému bodu), podľa ktorej zistenie skutkového stavu v konaní bolo nedostatočným na riadne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný poskytol žalobcovi za prítomnosti jeho zástupkyne a tlmočníka v konaní dostatočný časový priestor k tomu, aby prezentoval všetky svoje dôvody podanej žiadosti o azyl a aby zodpovedal na všetky položené otázky. Zo žiadneho z dokumentov, založených v spise nevyplýva, že by žalobca trpel takým či onakým ochorením, že by prezentoval akékoľvek zdravotné ťažkosti, resp. že by jeho správanie bolo abnormálnym, neobvyklým či vybočujúcim z bežného správania sa. Ak by sa u žalobcu prejavilo neadekvátne - neobvyklé správanie sa, nepochybne by bol o ňom záznam vedenia PT Rohovce, resp. ošetrujúceho lekára. Až po zmene zástupkyne žalobcu v konaní pred žalovaným - vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia (z 21.9.2018) je na základe kontaktu tejto zástupkyne so žalobcom, ktorá si všimla (bez bližšieho určenia či opisu) podozrivé správanie sa žalobcu, zástupkyňou prezentovaná možnosť, že žalobca by mohol trpieť psychickými problémami. Prílohou tohto vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia bolo „Vyjadrenie k psychickému stavu“ z 19.9.2018 vypracované psychologičkou Slovenskej humanitárnej rady p. Veronikou Pobehovou. Správanie sa žalobcu, opísané v tomto vyjadrení však podľa názoru súdu nevybočuje z bežného rámca správania sa žiadateľov o azyl. Naviac je z jeho obsahu zjavné, že sám žalobca nepovažuje za potrebné aby absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré aj odmietal. Ak teda žalobca počas svojho pobytu v PT Rohovce svojím správaním nijako nevybočoval z rámca bežného správania sa žiadateľov o azyl, iba skutočnosť, že jeho právna zástupkyňa si mala všimnúť jeho podozrivé správanie sa (naviac nijakým spôsobom neopísané), pričom ani z pripojeného vyjadrenia psychologičky Slovenskej humanitnej rady nevyplýva, podľa názoru súdu, že by správanie sa žalobcu nasvedčovalo existencii akéhokoľvek ochorenia, tak potom nemožno žalovanému vyčítať, že by v tomto smere nedostatočne zistil stav veci. Teda že nenariadil vyšetrenie žalobcu psychológom či dokonca psychiatrom. 7/ K „Návrhu na klinické psychologické vyšetrenie“ z 29.10.2018, ktoré bolo pripojené k podanej žalobe: Podľa názoru súdu tento dokument bol vypracovaný a k žalobe pripojený účelovo s cieľom (ako to je tiež výslovne uvedené v žalobe) zabezpečiť prípadne žalobcovi „určité zvýhodnenie postavenia v súvislosti s možnosťou požiadať o udelenie medzinárodnej ochrany prostredníctvom azylu z humanitárnych dôvodov“. Hodnovernosť obsahu, resp. záverov uvedených v tomto dokumente je podľa názoru súdu spochybnená už otázkou, položenou jeho spracovateľke - psychologičke Slovenskej humanitnej rady p. Veronike Pobehovej. Táto otázka je sugestívnou, pretože obsahuje už vopred záver, že žalobca je zraniteľnou osobou: „ ... Najmä, ak klient ako žiadateľ o azyl patrí do zraniteľnej skupiny.“ Obsah tohto dokumentu preto súd nezohľadnil pri vyhodnotení obsahu podanej žaloby. 8/ K námietke ( žalobnému bodu), podľa ktorej v konaní pred žalovaným došlo k porušeniu príslušných procesných ustanovení: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Predovšetkým preto, lebo žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), resp. zákona o azyle žalovaný v konaní porušil. Pokiaľ tieto porušenia vzhliadol žalobca v tom, že nebolo nariadené jeho psychologické či psychiatrické vyšetrenie, tak súd odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch 6/ a 7/. 9/ Vyhodnotením vznesených námietok súd dospel k presvedčeniu, že tieto námietky sú iba účelovými s cieľom, aby bol žalobca zaradený v konaní o udelenie azylu ako zraniteľná osoba, ktorá skutočnosť by bola pre neho výhodnejšia pri posúdení jeho žiadosti o azyl, nakoľko ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia a aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, neexistujú žiadne dôvody pre poskytnutie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle, či Ženevskej konvencie. Z dôvodov vyššie uvedených súd podanú žalobu zamietol. 10/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. 11/ Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).