Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/206/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201688 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201688.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Veľké Kapušany, L. N. Tolstého 1, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 00 332 038, zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, v mene ktorej koná JUDr. Julián Lapšanský, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 11882-P/2018 zo dňa 27.09.2018 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.11.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11882-P/2018 zo dňa 27.09.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 6501-3000/2018 zo dňa 25.06.2018, o uložení pokuty vo výške 99.499,08 eura podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 17.04.2016. 2. Žalobca zároveň žiadal priznať tejto žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil záverečným účtom mesta za rok 2017. Uviedol, že síce dosahuje relatívne vysoké príjmy vo vzťahu k udelenej sankcii, konkrétne za rok 2017 boli príjmy mesta vo výške 6.089.683,- eur, avšak výdavky činili 6.058.644,- eur. Výdavky pritom vynakladal na plnenie základných funkcií mesta a rozvojové projekty sú realizované len z dotácii poskytnutých štátnymi orgánmi alebo fondmi. Napriek tomu, že sa snaží hospodáriť zodpovedne a aj napriek obmedzeným podmienkam dosahovať prebytkový rozpočet. Úhrada pokuty vo výške presahujúcej trojnásobne dosiahnutý prebytok za rok 2017 by zmarila jeho úsilie vynaložené pri konsolidácii hospodárenia obce. Z uvedeného prehľadu jeho hospodárenia mal za zrejmé, že prípadné uhradenie pokuty je spôsobilé privodiť mu významnú ujmu v podobe výrazného zhoršenia jeho finančnej situácie. Úhrada pokuty by významným spôsobom zasiahla do bežnej činnosti malého mesta na východnom Slovensku. Vymáhanie pokuty by sa javilo o to neprimeranejšie, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania pri zadávaní zákazky, kedy konal s ohľadom na plnenie základnej povinnosti obce podľa § 7 zákona o majetku obci, totiž povinnosti majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Uviedol, že zveľaďovanie a zhodnotenie majetku bolo možné dosiahnuť v prípade verejného osvetlenia jedine koncesnou zmluvou, čo bolo prípustné podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol, že postupoval pri modernizácii verejného osvetlenia spôsobom, ako to požaduje žalovaný, nikdy by nedošlo k takejto modernizácii, pretože finančné príjmy samospráv tak, ako sú nastavené v rozpočtových pravidlách a a ako sú dané stupňom ekonomického rozvoja Slovenska, nie sú schopné uniesť nákladné finančné investície ako je výmena verejného osvetlenia formou ich vysúťaženia ako stavebnej zákazky a úhrady ceny zaň. Uvedené konštatovanie nemá byť vykladané ako legitimizácia prípadného protiprávneho postupu verejného obstarávateľa, ale ako jeden z dôvodov, prečo sú koncesie vôbec upravené na komunitárnej úrovni a následne aj v právnom poriadku SR (t.j. ako možnosti prefinancovania investične náročných celkov súkromným kapitálom v dlhodobom horizonte pri úplnom alebo čiastočnom prevzatí rizika koncesionárom). Žalovaný účelovým výkladom ustanovení o koncesiách nielenže limituje možnosti ich využitia v rozpore s európskou legislatívou a ZVO, ale svojim postupom aj sankcionuje verejného obstarávateľa za právom aprobovaný postup a ohrozuje tak plnenie jeho základných funkcií pri uspokojovaní potrieb obyvateľov mesta. 3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.01.2019 žalovaný v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby dal do pozornosti súdu fakt, že na základe žiadosti žalobcu, ktorá je súčasťou jeho spisu bola medzi ním a žalobcom uzatvorená Dohoda o splátkach č. 062-Z/2018 zo dňa 09.11.2018, účinná od 10.11.2018 (zverejnená v Centrálnom registri zmlúv). Uviedol, že pri príprave predmetnej dohody zohľadnil preferencie žalobcu ohľadom termínov splátok, ich výšky, ako aj začiatku splácania dlhu, ktorý žiadal od mesiaca január 2019. V zmysle predmetnej dohody bol teda žalobca povinný vykonávať úhrady v štvrťročných splátkach. Z uvedeného mal za zrejmé, že úhrada pokuty bola rozložená na takmer maximálnu možnú dobu, ktorú umožňuje zákon č. 374/2014 Z.z. a teda nepredstavuje jednorazovú úhradu, ale ročnú úhradu v celkovej výške 36.000,- eur v roku 2019 (3.000,- eur mesačne) a v roku 2020, resp. v celkovej výške 27.499,08 eura v roku 2021. Bol názoru, že je potrebné prihliadnuť na ročný súhrn splátok, ktorý však ani zďaleka nedosahuje viac ako trojnásobok dosiahnutého prebytku za rok 2017, tak ako naznačoval žalobca. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žiadosť o odkladný účinok žalobcu je v tomto prípade neopodstatnená a nespĺňa predpoklady na jej vyhovenie. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Priznanie odkladného účinku žaloby podľa §185 SSP je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Správny súd mal za preukázané, že žalobca má výšku uloženej pokuty podľa vyjadrenia žalovaného (čl. 31) povolenú splácať v mesačných splátkach. Tento spôsob úhrady uloženej pokuty nebude podľa názoru súdu pre žalobcu spôsobilý privodiť mu ujmu vzhľadom na jeho dosahované a predpokladané príjmy. Vzhľadom na to, že bol žalobcovi povolený splátkový kalendár na úhradu uloženej pokuty, má tak možnosť vyčleniť si z rozpočtu finančné prostriedky na úhradu jednotlivých mesačných splátok. 8. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s § 188 SSP a rozhodol o návrhu žalobcu tak ako je uvedené vo výroku uznesenia. 9. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).