Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201716 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201716.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: T. R., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Tureckej republiky, cestovný pas č. R. XXXXXXXX, v krajine pôvodu naposledy bytom C., Č. F., R. G. C., X. R. O. Q., J. XXX K. A., C.-XX, Č. B. X, K. J., aktuálne s miestom pobytu v X. K. J., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 5.12.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-108-36/2018-Ž zo dňa 26.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v krajine svojho pôvodu (ďalej tiež „Turecko“) nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozil akákoľvek perzekúcia a že ani v minulosti nebol jej objektom, že nebol oficiálne členom hnutia Fethullaha Gűlena (ďalej len „Hnutie Gűlen“) a ani preň nevyvíjal žiadnu činnosť. Tiež že ani jeho neprijatie na policajnú vysokú školu nie je dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany, pričom poukázal na jeho prijatie a následné štúdium na právnickej fakulte univerzity v Istanbule svedčí o neexistencii prenasledovania. Vo vzťahu k online konferencii, na ktorej sa (ako to žalobca uviedol) zúčastnil ako divák a na záver ktorej ako verejnosť položil otázku vzťahujúcu sa na zmiernenie a urovnanie situácie v Turecku žalovaný dôvodil, že ani táto skutočnosť nemôže zadať žiaden dôvod na jeho prenasledovanie. Pripustil, že žalobca môže mať subjektívne obavy, avšak tieto objektívne nie sú odôvodnené. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany dôvodil, že pre jej udelenie neboli naplnené zákonné predpoklady. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 5.12.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Na pojednávaní v predmetnej veci sa domáhal vyslovenia právneho názoru, že v Turecku by mohol byť prenasledovaný pre jeho skutočné alebo prisudzované politické presvedčenie, resp. z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine a preto by mu mal byť azyl udelený. Žalobnými bodmi namietal vo vzťahu k neudeleniu azylu nesprávne právne posúdenie veci (keď žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobca svoje členstvo v Hnutí Gűlen odvodzoval iba od svojho otca, ktorý je vo väzení, že aj jeho brat odvodzoval svoje členstvo v tomto hnutí od svojho otca a hľadá ho polícia, že jeho bratranec je uväznený z rovnakých dôvodov, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl bolo to, že z novinového článku z 28.11.2017 sa dozvedel, že boli zatknutí študenti policajnej akadémie, ktorí neboli nijako zvlášť politicky aktívni, že Hnutie Gűlen by mohlo byť považované za určitú sociálnu skupinu), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (tu poukázal na formuláciu žalovaného „dedičné, resp. zdielané členstvo“, ktorú žalovaný použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a tiež, že skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisov (napriek informáciám založeným v spise ktoré sú v prospech žalobcu žalovaný tieto dostatočne nevyhodnotil). Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal, že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepodložil a tiež to, že na posúdenie doplnkovej ochrany postačuje jednoduchý a bežný význam pojmu ozbrojený konflikt. Žalobca oznámil súdu, že sa chce zúčastniť na pojednávaní a požadoval prítomnosť tlmočníka jazyka tureckého. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2018 k žalobe správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z právnej úpravy, vymedzujúcej pojem utečenca, osobitne zohľadnil nepreukázanie opodstatnenosť obáv žalobcu, ako aj neexistenciu hrozby vážneho bezprávia. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Dodal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neoznačil - neidentifikoval (okrem jedného prípadu) zdroj informácií o krajine jeho pôvodu z ktorých žalovaný vychádzal. V závere vyjadrenia uviedol, že brat žalobcu s manželkou sú v súčasnosti žiadateľmi o azyl vo Fínsku a že na jeho príbuzných bol vydaný zatykač. Tiež poukázal na aktuálnu správu o Turecku, vydanú HRW v januári 2019. 5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti účastníkov konania. Do konania pribratý tlmočník jazyka tureckého (ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov) svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Súd poznamenáva, že v zozname tlmočníkov aktuálne nie je zapísaný žiaden tlmočník jazyka tureckého. Z dôvodu, že vyhľadanie a pribratie iného tlmočníka z časových dôvodov (§ 216 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) už nebolo možné, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k záveru, že niet dôvodu na jeho zrušenie a preto žalobu zamietol. 6. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca pricestoval na Slovensko 14.9.2017, následne mu bolo vydané povolenie na pobyt od 26.11.2017 do 31.1.2018. Dňa 26.1.2018 pricestoval z Bratislavy do Nórska, kde 3.2.2018 požiadal o azyl. Ako žiadateľ o azyl v Nórsku bol 27.4.2018 v rámci Dublinského nariadenia transferovaný na Slovensko. Dňa 9.5.2018 s ním žalovaný spísal dotazník žiadateľa o azyl, v ktorom žalobca odpovedal na položené otázky a vyjadril sa k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Súčasne žalovanému predložil 15 ks. príloh - fotografií dokladov na ktoré sa odvolával. 15.5.2018 založila zástupkyňa žalobcu v konaní pred žalovaným na podporu jeho tvrdení ďalších 8 ks. dokladov. Pod Č.p./Ref.no: MU-ODZS-2018/000189-004 žalovaný vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu žalobcu. Dňa 18.7.2018 bol so žalobcom vykonaný doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého žalobca oboznámil obsah dokumentov, ktoré predložil žalovanému v priebehu spísania dotazníka (9.5.2018) a súčasne odpovedal na položené otázky, obsahovo zamerané na dôvody ním podanej žiadosti o azyl. Dňa 27.9.2018 doručila zástupkyňa žalobcu žalovanému vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia s 3 prílohami. 26.10.2018 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo zástupkyni žalobcu doručené 6.11.2018. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: Vo vzťahu k neudeleniu azylu: 7. K námietke nesprávneho právneho posúdenie veci (keď žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobca svoje členstvo v Hnutí Gűlen odvodzoval iba od svojho otca, ktorý je vo väzení, že aj jeho brat odvodzoval svoje členstvo v tomto hnutí od svojho otca a hľadá ho polícia, že jeho bratranec je uväznený z rovnakých dôvodov, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl bolo to, že z novinového článku z 28.11.2017 sa dozvedel, že boli zatknutí študenti policajne akadémie, ktorí neboli nijako zvlášť politicky aktívni, že Hnutie Gűlen by mohlo byť považované za určitú sociálnu skupinu): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. 7.1. Podľa názoru súdu inklinovanie žalobcu k Hnutiu Gűlen, ktoré žalobca prezentoval ako jeho členstvo v ňom a ktorého členom bol „od narodenia“ nie je možné odvodzovať od toho, že jeho otec bol členom tohto hnutia. Pokiaľ sa žalobca stotožnil s ideami tohto hnutia, tak potom to bolo jeho slobodné rozhodnutie a toto rozhodnutie (ak ho prijal) prijal zjavne v čase, kedy bol schopný posúdiť ciele hnutia. Ako to vyplynulo z obsahu pohovorov s ním vykonaných, okrem toho že čítal knihy Fethullaha Gűlena, pričom sa stotožnil s jeho názormi, tieto svoje názory navonok nijako neprejavoval, nemal v hnutí žiadne špeciálne postavenie alebo úlohu, verejne sa nezúčastňoval aktivít hnutia a pre hnutie nevykonával žiadne aktivity. Podľa názoru súdu žalovaný správne konštatoval, že iba skutočnosť, že otec žalobcu bol vstúpencom Hnutia Gűlen bez ďalšieho nemôže zakladať príslušnosť žalobcu k tomuto hnutiu („od narodenia“). 7.2. Žalobca uviedol, že jeho otec bol ako prívrženec Hnutia Gűlen zatknutý 28.9.2016, odsúdený a uväznený na 6 rokov a 7 mesiacov. Na dôkaz tohto predložil fotografiu dokladu Krajského úradu v Canakkale z 27.11.2017, o ktorom sám uviedol, že ide o obvinenie jeho otca zo spolupráce s Hnutím Gűlen. Žalobca tiež predložil fotografiu zápisnice z pojednávania s jeho otcom, datovanú 18.8.2017. Žiaden z týchto dokumentov však priamo nepresvedčí o odsúdení jeho otca. (Súd poznamenáva, že podľa skenu dokladu označeného žalobcom ako doklad o zaslaní peňazí otcovi do väzenia otec žalobcu nastúpil do väzenia 25.11.2016 - na tomto doklade však absentujú znaky vierohodnosti - pečiatka, podpisy a pod.) 7.3. Ak by aj bol žalobcov otec odsúdený za „členstvo“ v Hnutí Gűlen, ako sám žalobca uviedol, jeho matka bola síce vyhodená zo zamestnania kvôli otcovi, avšak okrem toho neuviedol žiadnu inú skutočnosť, ktorá by svedčila o inom postihu voči nej. Podobne ani jeho sestre sa nič nestalo, študuje v Ankare. 7.4. Pokiaľ ide o brata žalobcu, ktorý svoje členstvo v Hnutí Gűlen tiež odvodzoval od otca a ktorého podľa vyjadrenia žalobcu hľadá polícia, tak súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach samotného žalobcu. Ten uviedol, že záujem polície o jeho brata vznikol potom, ako ho vo svojej výpovedi spomenul bratov kolega Ali Riza Nazli, pričom následne polícia brata hľadala v mieste bydliska dňa 25.1.2017. Na dôkaz toho predložil žalovanému fotografiu protokolu o výsluchu Ali Riza Nazli-ho. Ako to je zrejmé z fotografie tohto dokumentu, zápisnica bola vyhotovená 13.12.2017 o 18.15 hod. Žalobca však uviedol že na základe tejto zápisnice bol brat hľadaný políciou už 25.1.2017 - 11 mesiacov predtým, ako sa mala polícia dozvedieť o bratovi. Podľa vyhodnotenia súdu tvrdenie žalobcu o tom, že jeho brat bol hľadaný políciou nevyznieva vierohodne. 7.5. Cestovný pas žalovaného bol vydaný (ako to je zrejmé z jeho skenu), 13.12.2016. Žalobca uviedol, že pri jeho vydaní nemal žiaden problém. Podľa názoru súdu, ak by bol žalobca z akéhokoľvek dôvodu bodom záujmu tureckej polície, tak by mu cestovný pas vydaný nebol, nakoľko (ako to vyplýva zo stráv o krajine pôvodu žalobcu) osobám podozrivým z členstva v Hnutí Gűlen, ako aj osoby v príbuzenskom vzťahu s nimi je zabránené vycestovať z Turecka, resp. ich cestovné doklady boli a sú zrušované. Pretože žalobcovi bol bez akéhokoľvek problému cestovný pas vydaný a to v čase, keď už mal byť jeho otec za členstvo v Hnutí Gűlen zatknutý a odsúdený (s nástupom do väznice 25.11.2016), je dôvodný záver súdu, že turecké štátne orgány nemali vo vzťahu k žalobcovi žiadnych výhrad, teda nebol objektom ich záujmu. 7.6. Žalobca po otcovom zatknutí bez problémov pokračoval v štúdiu na „Právnickej vysokej škole v Istambule“ a následne bez akýchkoľvek problémov 14.9.2017 z Turecka vycestoval letecky do Viedne, odkiaľ sa dopravil na Slovensko za účelom účasti na programe Erasmus na právnickej fakulte UK Bratislava. Stalo sa tak v čase, keď mal byť otec žalobcu už odsúdený na účasť v Hnutí Gűlen a žalobcov brat hľadaný políciou. Aj z tohto dôvodu teda podľa názoru súdu turecké štátne orgány nemali vo vzťahu k žalobcovi žiadnych výhrad, teda nebol objektom ich záujmu - v opačnom prípade by mu nebolo umožnené z Turecka vycestovať, ako to nebolo umožnené prívržencom, či domnelým prívržencom Hnutia Gűlen alebo ich rodinným príslušníkom. 7.7. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca ako ním proklamovaný vstúpenec Hnutia Gűlen by mal byť považovaný za člena tejto sociálnej skupiny, tak táto námietka sa javí vzhľadom k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná, nakoľko navrhovateľ nenaplnil konkrétnym obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny. Žalobca, ako to bolo vyššie uvedené a ako to sám uviedol, sa nikdy v krajine svojho pôvodu neprejavoval ak vstúpenec tohto hnutia, pričom údajnú príslušnosť k nemu odvodzoval iba od svojho otca. 7.8. Žalobca uviedol ako hlavný dôvod žiadosti o poskytnutie azylu skutočnosť, že jeho kolegovia z policajnej akadémie boli obvinení a zadržaní, ako sa to dozvedel z novinového článku z 28.11.2017 - počas svojho pobytu na Slovensku. Ako to sám žalobca uviedol, malo ísť o študentov, ktorí mali v roku 2009 a v roku 2012 ukradnúť otázky na prijímacie pohovory a takto sa dostať na policajnú akadémie, resp. ich ďalej predávať. Ako to sám žalobca uviedol, po ukončení základnej školy študoval na 4-ročnej policajnej akadémii, ktorú úspešne ukončil maturitou, o čom svedčí diplom, vydaný 13.6.2014. Teda na strednej policajnej škole začal študovať v roku 2010. Avšak študenti, o ktorých sa dočítal začali študovať na tejto policajnej akadémii študovať v roku 2009, resp. 2012. Teda nespadal do okruhu obvinených a zadržaných študentov. Možno sa teda dôvodne domnievať, že z tohto dôvodu mu bol v roku 2016 bez problémov vydaný cestovný pas a bolo mu bez problémov umožnené vycestovať z Turecka na Slovensko. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu žalobca nie je ani utečencom na mieste. 7.9. Predpokladom udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle je existencia odôvodnených obáv z prenasledovania z dôvodov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Žalobca o sebe tvrdí, že ako „od narodenia“ člen (prívrženenec, vstúpenec) Hnutia Gűlen má z tohto svojho postavenia ako aj z dôvodu že boli obvinení a zadržaní jeho kolegovia z policajnej akadémie obavu z perzekúcie. Podľa názoru súdu za stavu, keď sa žalobca nikdy navonok neprejavoval ako prívrženec Hnutia Gűlen, keď ani z dôvodu stíhania jeho otca nebol ani on, ani jeho matka či sestra (a jeho tvrdenia o hľadaní brata sú spochybnené - viď vyššie uvedenú argumentáciu súdu) objektom záujmu polície, pričom mu nebolo odoprené vydanie cestovného pasu a ani vycestovanie z krajiny pôvodu, pričom tiež nespadá do skupiny bývalých študentov policajnej akadémie stíhaných za krádež, resp. predaj otázok na prijímacie pohovory, tak možnú a žalobcom prezentovanú subjektívnu obavu z prenasledovanie nie je možné vyhodnotiť ako odôvodnenú. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca potom, ako sa mal dozvedieť z novinového článku o obvinení bývalých študentov policajnej akadémie (28.11.2017), na Slovensku nepožiadal o azyl, ale po dvoch mesiacoch zo Slovenska vycestoval do Nórska a tam o azyl požiadal. Podľa názoru súdu žalovaný správne vyhodnotil vo veci zistený stav veci. 8. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (tu poukázal na formuláciu žalovaného „dedičné, resp. zdielané členstvo“, ktorú žalovaný použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a tiež, že skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisov (napriek informáciám založeným v spise ktoré sú v prospech žalobcu žalovaný tieto dostatočne nevyhodnotil): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. K námietke členstva žalobcu v Hnutí Gűlen sa súd vyjadril v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu, tak súd tento nezistil. Skutočnosť, že žalovaný, zohľadňujúc zistený stav veci (na základe výpovedí žalobcu pred ním), vydal negatívne rozhodnutie, pričom nerozhodol iba na základe v spise zadovážených správ o krajine pôvodu žalobcu podľa názoru súdu nespôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, akou správnou úvahou sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil. 9. K námietkam, vzneseným podaním z 28.1.2019, týkajúcim sa neuvedenia zdrojov informácií o krajine pôvodu žalobcu: Je skutočnosťou, že žalovaný v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem jedného prípadu) neuviedol zdroj použitých informácií, pričom iba označil dokument založený v spise v ktorom sa informácie nachádzajú - Č.p./Ref.no: MU-ODZS-2018/000189-004. Tento istý nedostatok odôvodnenia však podľa názoru súdu nebol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože: - žalovaný nevyvracal pravdivosť informácií; - rozhodnutie vydal na základe vyhodnotenia skutkového stavu veci, zisteného predovšetkým z výpovedí žalobcu pred ním. Podľa názoru súdu, ak zistený stav v tejto konkrétnej veci nekorešponduje s prípadne nepriaznivými informáciami, tak iba na základe takýchto informácií niet dôvodu na vydanie pozitívneho rozhodnutia. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: 10. K námietke že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepodložil a tiež to, že na posúdenie doplnkovej ochrany postačuje jednoduchý a bežný význam pojmu ozbrojený konflikt: Je skutočnosťou, že konštatovanie žalovaného v odôvodnení neposkytnutia doplnkovej ochrany, konkrétne ohľadne zaobchádzania väzňov v Turecku, nevyplýva z materiálu založeného v spise ako Č.p./Ref.no: MU- ODZS-2018/000189-004. Podľa názoru súdu by však toto konštatovanie bolo významným v prípade, ak by (aj na základe posúdenia súdu) hrozila žalobcovi v prípade jeho návratu do Turecka reálna hrozba vážneho bezprávia. Súd je však presvedčený (viď predchádzajúce body tohto odôvodnenia) o tom, že žalobca nenaplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Teda ak sa vráti do krajiny svojho pôvodu ako neúspešný žiadateľ o azyl tak mu z tohto dôvodu nehrozí akýkoľvek postih (ako to vyplýva zo správy Austrálskeho ministerstva zahraničných vecí a obchodu, nachádzajúcej sa v komplexnej správy o Turecku, založenej v spise žalovaného pod Č.p./Ref.no: MU-ODZS-2018/000189-004). Žalobcovi nebol uložený trest smrti, ani jeho výkon, z dôvodu jeho prípadného návratu v postavení neúspešného žiadateľa mu tak isto nehrozí žiaden postih. V Turecku neprebieha vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Teda aj podľa názoru súdu v prípade návratu mu nehrozí vážne bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe argumentuje, že ozbrojeným konfliktom je aj stret ozbrojených síl štátu s jednou alebo viacerými ozbrojenými skupinami, tak súd sa vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Turecku, konkrétne v oblasti pôvodu žalobcu (Canakkale) nestotožňuje s takýmto tvrdením žalobcu. Strety medzi ozbrojenými zložkami vlády a PKK (Strana kurdských pracujúcich) sa uskutočňujú na juhovýchode krajiny, pričom mesto Canakkale sa nachádza na jej západe. 11. Žalobca vo svojom podaní z 28.1.2019 tiež uviedol, že jeho vzdialení príbuzní (sesternice, ich manželia a ďalší) sú uväznení, resp. je na nich vydaný zatykač. Na otázku súdu, či existujú dôkazy o týchto tvrdeniach poverená pracovníčka zástupcu žalobcu uviedla, že pri vypracovaní tohto podania vychádzala z tvrdení žalobcu a že žalobca má možnosť zaobstarať takéto dôkazy. Súd z časových dôvodov (§ 216 ods. 1 SSP) takéto dokazovanie nevykonal. Súd však musí tiež konštatovať, že aj keby takéto dôkazy boli k dispozícii, nevyhnutnou podmienkou ich akceptácie by bolo vykonanie ďalšieho dokazovania na existenciu skutočných rodinných väzieb. Avšak aj v tomto podaní bolo opätovne potvrdené, že matka žalobcu doposiaľ nečelí žiadnemu záujmu štátnych orgánov Turecka. Nepriamo tiež to, že ani sestra nečelí obdobnému záujmu. 12. Pretože súd po vyhodnotení vznesených námietok nedospel k názoru, že by existoval dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, teda že rozhodnutie je vecne správne, žalobu zamietol. 13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).