KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava1. 7. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2018 z 1. 7. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2019, sp. zn. 6S/222/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201793.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/222/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201793
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201793.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo,
Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 168 831, právne zastúpený: JUDr. Irena
Sopková, advokátka, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou osobne podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 17.12.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102406286/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
- Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101523396/2018 zo dňa 07.08.2018, ktorým orgán
verejnej správy prvého stupňa v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume XXX.XXX,XX eura, t.j. daňovému
subjektu (žalobcovi) znížil nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“).

3. Správny súd uznesením č.k. 6S/222/2018-96 zo dňa 22.05.2019 návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V odôvodnení uviedol, že z návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom žalobca konštatoval, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ktorá by mala za následok pre neho nenapraviteľné škodlivé
následky, a že by tým došlo k značnej hospodárskej škode, bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania
tohto tvrdenia a súvislostí (predložením príslušných listinných dôkazov atď.), hrozba závažnej ujmy
nevyplýva. Správny súd bol názoru, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených
pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj
preukázať. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe, nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia
daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti
ako takej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca v
konaní žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne skutočnosti, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ktorá by mala za následok pre neho nenapraviteľné
škodlivé následky. S poukazom na uvedené správny súd v súlade s § 188 SSP rozhodol o návrhu



žalobcu tak, že tento návrh zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené
v § 185 SSP.

4. Dňa 04.06.2019 bol správnemu súdu doručený opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. V opätovnom návrhu žalobca tvrdil, že hrozba bezprostrednej ujmy od podania
návrhu na priznanie neodkladného účinku správnej žalobe až po jej rozhodnutie nastala. Predložil
súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že počet zamestnancov k 30.04.2019 je 490, z toho vyplatené
mzdy iba za jeden mesiac predstavujú sumu XXX.XXX,XX eura, odvody organizácie XXX.XXX,XX
eura, odvody zamestnancov XX.XXX,XX eura. V prípade, že začne výkon rozhodnutia, žalobou
napadnutého rozhodnutia dôjde k ohrozeniu vyplácania miezd ako aj odvodov za týchto zamestnancov,
preto už po rozhodnutí súdu zvažuje o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, pričom túto skutočnosť
začal prejednávať na príslušnom štátnom orgáne. Uviedol, že si nemôže dovoliť v dôsledku výkonu
rozhodnutia Daňového úradu, teda žalovaného nevyplatiť mzdy zamestnancom. Ťaživá situácia nastala
práve po rozhodnutí súdu. Žalobca spolu s návrhom predložil súdu výpis z účtu v Slovenskej sporiteľni,
a.s., z ktorého vyplýva, že výška úverov je v súčasnej dobe okolo X.XXX.XXX,- eur. Pripojil zmluvu o
úvere vrátane dodatkov a splátkových kalendárov, z ktorých je zrejmé, že splácanie úverov ešte potrvá,
pričom mesačné splátky predstavujú tam uvedené sumy, pričom výkonom rozhodnutia a obmedzením
podnikateľskej činnosti po prepúšťaní zamestnancov dôjde k situácii, kedy žalobca nebude v stave
splácať jednotlivé splátky poskytnutého úveru. Žalobca dal do pozornosti súdu, že po rozhodnutí o
nepriznaní odkladného účinku, bol povinný túto skutočnosť oznámiť Slovenskej sporiteľni, a.s. ako
úverujúcej banke, ktorá zvažuje ďalší postup, ktorý môže viesť aj k spoplatneniu celého úveru v prípade
nezaplatenia jednotlivých splátok, či po zistení, že ekonomické ukazovatele spoločnosti sú v útlmovom
režime a spoločnosť nedosahuje zisk. Po spoplatnení úveru, čo po rozhodnutí súdu objektívne hrozí,
spoločnosť sa dostáva do krízy a je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca ďalej
konštatoval, že ani kladné rozhodnutie súdu po vykonaní dokazovanie tento stav nezvráti a utrpí škodu.
Členovia družstva boli informovaní o rozhodnutí súdu, ktorým nebol priznaný odkladný účinok a obávajú
sa o svoje peniaze a niektorí jeho členovia už žiadajú vrátiť svoj vklad späť, a to pred samotným
rozhodnutím súdu o žalobe samotnej. Z komunikácie jeho právneho zástupcu s klientom vyplynulo, že
jednotlivé poisťovne po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave vyššie uvedenej spisovej značky prestali
poisťovať pohľadávky niektorých jeho dodávateľov pre prípad platobnej neschopnosti. Konkrétne ide o
spoločnosti S. a.s., C. a.s., C. K.. Niektorí dodávatelia, ktorí pre neho dodávajú tovar u neho priamo
zisťujú informácie o daňovom nedoplatku zverejnenom na portáli Finančnej správy SR, pričom v
súčasnej dobe podľa jeho informácií už aj prestali dodávať tovar. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné
stotožniť sa s tvrdením správneho súdu, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku v žalobe má byť z
jeho strany krokom k zbaveniu sa povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Žalobca tvrdil, že ak by
súd aj o tomto návrhu a po zmene skutkových okolností rozhodol v jeho neprospech, je si vedomý toho,
že je povinný zaplatiť daňovú pohľadávku. Zaplatenie tejto daňovej pohľadávky je však podmienené
hospodárskym výsledkom. Práve prechodnosť odkladu výkonu rozhodnutia zabráni podľa jeho názoru
tomu, aby ak bude úspešný v konaní, sa nedostal do krízy a konkurzu ešte pred samotným rozhodnutím
súdu. Žalobca záverom bol názoru, že jednoznačne preukázal a naplnil dôvody priznania odkladného
účinku podanej správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP tak, ako to má na zreteli toto zákonné
ustanovenie s tým, že nepriznaním odkladného účinku tejto žalobe hrozí závažná ujma a značná
hospodárska a finančná škoda a predovšetkým vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že aj
keď by žalobe súd vyhovel, čo predpokladá, že už nebude možné zvrátiť späť nenapraviteľný následok,
ktorý je svojim charakterom blízky závažnej ujme. Žaloba dal do pozornosti súdu aj publikované
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019, ktoré sa jednoznačne vzťahuje
aj na podanú žalobu a na nesprávnosť a na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaním rozhodnutia,
ktoré je napadnuté žalobou.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.06.2019 sa k návrhu na opätovné priznanie
odkladného účinku správnej žaloby vyjadril tak, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti
rozhodnutí daňových orgánov. Rozhodnutie v tejto veci je však v kompetencii súdu.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:



a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd s prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP v danej veci opätovne skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V danej veci je potrebné konštatovať, že
znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s
nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných
rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku
by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované
ako výnimka a nie ako pravidlo. Úlohou správneho súdu pri rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného správnej žalobe je len zisťovanie existencie uvedených zákonných predpokladov pre
priznanie odkladného účinku a súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté
výroky rozhodnutia.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),
že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v závažnej ujme, v značnej hospodárskej škode či finančnej škode, v závažnej ujme na
životnom prostredí, prípadne v inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd uvádza, že
hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným)
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

11. Po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobou na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto opätovnému návrhu, správny súd dospel k názoru, že ani
opätovnému návrhu nemožno vyhovieť. Žalobca ani v opätovnom návrhu neosvedčil, že ním tvrdená
hrozba závažnej ujmy je spojená s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalobca súdu predložil potvrdenie, z ktorého vyplýva, že počet jeho zamestnancov k 30.04.2019 je
490, z toho vyplatené mzdy iba za jeden mesiac predstavujú pre žalobcu čiastku XXX.XXX,XX eura,
odvody organizácie XXX.XXX,XX eura, odvody zamestnancov XX.XXX,XX eura, výpis z účtu Slovenskej
sporiteľne, a.s., z ktorého vyplýva, že výška jeho úverov je v súčasnej dobe okolo X.XXX.XXX,- eur.
Žalobca teda vychádza zo skutočnosti, že v budúcnosti môže dôjsť k výkonu žalobou napadnutého
rozhodnutia.
12. Podľa názoru súdu žalobcom tvrdené skutočnosti svedčia o jeho obave, že v prípade, ak v
budúcnosti dôjde k výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, môže dôjsť v budúcnosti k následkom
uvedeným v jeho opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca neosvedčil, že
by voči nemu skutočne daňová exekúcia začala, resp. že by požiadal o odklad platenia dane, alebo
povolenia splátok dane v zmysle § 57 zákona č. 563/2009 Z.z. a že by takejto žiadosti zo strany
žalovaného, resp. správcu dane nebolo vyhovené, alebo, že by nesplácal svoje úvery a nevyplácal mzdy
svojim zamestnancom. Skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté úvery na jeho činnosť, neodôvodňuje
opodstatnenosť poskytnutia odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu, ktoré
má mimoriadny charakter. V tomto štádiu konania ide zatiaľ len o jeho domnienky a subjektívny pocit,
pretože k výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia doteraz nedošlo a žalovaný sa k tejto skutočnosti
vo vyjadrení k žalobe ani nevyjadril.
13. Podľa názoru správneho súdu tvrdenia žalobcu neosvedčujú skutočnosti uvedené v § 185 písm. a)
SSP, a preto súd rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že žalobcov návrh na priznanie odkladného
účinku žalobe zamietol.



14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm.
e) SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1018201793)

  1. 21. 5. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2018 z 21. 5. 2019
  2. 1. 7. 2019Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2018 z 1. 7. 2019 (toto rozhodnutie)
  3. 19. 5. 2022Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2018 z 19. 5. 2022