Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/21/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200206 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200206.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 11.02.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, ako odvolací orgán potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101453168/2018 zo dňa 27.07.2018, daňovú exekučnú výzvu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.101381476/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 18.7.2018 vo výške XXX XXX,XX eur, začal v súlade s § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101392870/2018 zo dňa 19.07.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške XXX XXX,XX eur. 2. Žalobca podaním zo dňa 21. mája 2019 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa opätovne požiadal súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Poukázal na ust. § 185 a § 187 ods. 3 SSP, v zmysle ktorých po splnení zákonom vymedzených procesných podmienok, správny súd môže svojim rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Uviedol, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám a obchodným partnerom. V súčasnosti žalovaný je oprávnený realizovať výkon rozhodnutia, ktoré je síce vykonateľné, avšak nie je právoplatné, môže byť ešte zrušené, prípadne zmenené, a teda nie je v prípade predmetného rozhodnutia daná vlastnosť materiálnej a formálnej nezmeniteľnosti. Prípadné vedenie daňového exekučného konania na vymoženie splnenia povinnosti bude mať pre žalobcu fatálne a likvidačné následky. Vážnosť danej situácie je zvýraznená o to viac, že žalovaný je oprávnený realizovať exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorého vykonateľnosť nastala napriek skutočnosti, že právny základ, v podobe rozhodnutia, a to daňovej exekučnej výzvy, ktorá nie je právoplatná a súčasne ako závislého rozhodnutia od rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré rovnako nie je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a teda pohľadávka de facto nie je ani zákonne splatná a objektívne absolútne nepreukázaná. Zdôraznil, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov. Žalobca v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov, ktorí sú živiteľmi rodín a uplatňujú si daňový bonus na 149 detí. Žalobca podporne poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 z, ktorého vyplýva, že hrozba závažnej ujmy bezprostredne súvisí s výškou vymáhanej sumy, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca poukázal ďalej i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/6/2018, sp. zn. 6S/7/2018, sp. zn. 2S/8/2018, sp. zn. 5S/7/2018, sp. zn. 6S/8/2018, sp. zn. 2S/7/2018, sp. zn. 5S/23/2018, sp. zn. 2S/23/2018, ktoré sa týkajú, resp., predmetom ktorých je preskúmanie rozhodnutí žalovaného, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie a v ktorých bol žalobám priznaný odkladný účinok. 3. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka a ani právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. 4. Žalobca má zato, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe, je jeho návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe relevantný a odôvodnený. Súčasne poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/28/2010, v ktorom poukázal, že s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. K návrhu pripojil opätovne účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2017, rekapituláciu miezd za podnik 4/2019, ako aj citované rozhodnutia súdov. 5. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Správny súd v Bratislave po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol, nakoľko i v tomto prípade dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP. 10. Správny súd v prvom rade má za potrebné uviesť, že tak ako aj žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku uvádza, že správny súd po splnení procesných podmienok v zmysle ust. § 185 SSP môže priznať rozhodnutím správnej žalobe odkladný účinok. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpeniu odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo. 11. Podľa názoru súdu žalobca ani týmto opätovným návrhom neosvedčil, že ním tvrdená hrozba závažnej ujmy je spojená s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Hoci žalobca predložil súdu účtovnú závierku, táto bola zostavená ku dňu 31.12.2017, neodráža reálny stav ku dňu podania opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. Ani rekapitulácia miezd za podnik 4/2019 nepreukazuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby a taktiež ani odkaz na žalobcom uvádzané rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a v Trnave, nakoľko predmetom súdneho prieskumu v týchto konaniach sú rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty, t.j. nebol mu priznaný nadmerný odpočet za konkrétne zdaňovacie obdobie a žalobcovi bola vyrubená daň. Na rozdiel od týchto žalobcom uvádzaných konaní, v predmetnom konaní žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola potvrdená Daňová exekučná výzva vydaná Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty dňa 20.07.2018 a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101381476/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 18.07.2018 vo výške XXX XXX,XX eur. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o totožnú vec, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe. 12. Žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného je podľa názoru súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností vyplývajúcich mu zo zákona o dani z pridanej hodnoty poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. 13. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol dôvody podporujúce jeho návrh na odkladný účinok žaloby, pre ktoré by súd dospel k záveru, že tento návrh na priznanie odkladného účinku v žalobe je dôvodný. 14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).