Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sa/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200303 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: Y. Y. I., bez uvedenia dátumu narodenia, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Košiciach, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so sídlom v Medveďove o správnej žalobe žalobcu zo dňa 15.2.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-ME-15-025/2018-U z 8.2.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave určuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-ME-15-025/2018-U z 8.2.2019, ktorým bol žalobca Y. Y. I., bez presného dátumu narodenia, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti dňom 8.2.2019 zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bolo nezákonné. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 27.2.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 15.2.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-ME-15-025/2018-U z 8.2.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC). Žalobnými bodmi namietal, že: - v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (argumentoval skutočnosťou, že všetky úkony ktoré smerovali k vydaniu napadnutého rozhodnutia neboli vykonané v piatok 8.2.2019, ale až v pondelok 11.2.2019, čím došlo k nezákonnému obmedzeniu osobnej slobody žalobcu - v tejto súvislosti navrhol svoj výsluch a oboznámenie sa s vyhotovenými kamerovými záznamami, tiež dôvodil, že ovláda jazyk paštúnsky a i napriek tomu bol vypočutý v jazyku perzskom, ktorému síce rozumie, ale hovorí ním iba trochu; - nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil tvrdenú účelovosť podania žiadosti o azyl); - zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise (osobitne vo vzťahu k tvrdenej účelovosti podania žiadosti o azyl ); - nesprávne právne posúdenie veci (poukázal na poslednú rozhodovaciu prax Migračného úradu MVSR, ktorý v decembri 2018 a v januári 2019 poskytoval neúspešným žiadateľom o azyl doplnkové ochrany). 2/ Následne prípisom z 20.2.2019, doručeným aj žalovanému, žalobca oznámil, že 19.2.2019 Migračný úrad MVSR rozhodnutím ČAS: MU-PO-257-12/2018-Ž poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu v dôsledku čoho bol žalobca zo zaistenia prepustený. S poukazom na túto skutočnosť navrhol súdu zmenu žalobného petitu v tom zmysle aby súd určil, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné. K tomuto prípisu priložil na CD nosiči záznam telefonických rozhovorov medzi zástupcom žalobcu a žalobcom (aj iným zaisteným - P.-B. I.), ako aj prepisy telefonických rozhovorov medzi zástupcom žalobcu a žalobcom. 3/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 26.2.2019 uviedol iba to, že žalobca bol 19.2.2019 prepustený zo zaistenia, nakoľko mu bola rozhodnutím Migračného úradu MVSR poskytnutá doplnková ochrana. 4/ Žalobca vo svojom stanovisku z 5.3.2019 k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na zmenu žalobného petitu z dôvodu svojho prepustenia zo zaistenia. 5/ Predvolanie na pojednávanie určené na 8.3.2019 bolo doručené zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 6/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj obsahom priloženého CD nosiča. Z obsahu priloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že OCP PZ Žilina vydalo rozhodnutie Č.p.: PPZ-HCP-BB7-211-018/2018-AV z 9.11.2018 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstup žalobcu. Následným rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BB7-211-026/2018-AV z 9.11.2018 bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov „Na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 22.9.2018 správnym orgánom pod číslom PPZ-HCP-BB7-211-018/2018-AV...“ zaistený dňom 9.11.2018 najdlhšie do 9.2.2018. Výsluch (PPZ-HCP-BB7-211-012/2018-AV), ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia bol tlmočený do jazyka paštúnskeho, ktorý žalobca ovláda. V jeho priebehu žalobca o. i. uviedol, že má 40.- eur a na Slovensku si nevie nič zabezpečiť. Tiež uviedol, že v Poľsku požiadal o azyl, kde mu tiež zobrali odtlačky prstov odkiaľ bol vrátený na Slovensko, že sa chcel dostať do Talianska. Uviedol, že v Afganistane je vojna a v prípade návratu mu hrozí väzenie, že nemá nikoho, kto by zaňho zložil peňažnú záruku, že na Slovensku nechce požiadať o azyl. Vykonaným odborným vyjadrením - znaleckým posudkom z 22.11.2018 bolo určené, že jeho vek je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov a pohybuje sa od 18 do 20 rokov. V administratívnom spise sa nachádza zmenšená kópia tzv. tazkiry. Dňa 6.12.2018 požiadal žalobca za prítomnosti tlmočníka (jazyka perzského) v priestoroch žalovaného o azyl z obavy o svoj život a strachu pred Talibanom. Dňa 5.2.2019 bola žalovanému doručená žiadosť OCP PZ Žilina o zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 8.2.2019 bola so žalobcom za účasti tlmočníka jazyka perzského spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia v ktorej o. i. uviedol, že s tlmočením do jazyka perzského súhlasí a tlmočníkovi rozumie. Následne odpovedal na otázky položené žalovaným. Uviedol, že chce, aby bola vyrozumená „pani Fajnorová z Ligy za ľudské práva“. Opísal trasu, ktorú po vycestovaní z Afganistanu absolvoval (Turecko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Poľsko), ďalej že o azyl až v zaistení požiadal na radu tlmočníka, že keď dostane „doklad“ nikam (zo Slovenska) nepôjde, že o azyl v inej krajine nepožiadal. Písomné vyhotovenie zápisnice žalobca podpísal. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu zaistil podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Na jeho písomnom vyhotovení sa nachádza podpis žalobcu, riaditeľa žalovaného a tlmočníka. Nie je na ňom uvedený dátum ani čas jeho prevzatia žalobcom. Podľa rozdeľovníka sa napadnuté rozhodnutie doručuje žalobcovi, OCP PZ Žilina, žalovanému a Lige za ľudské práva/Kataríne Fajnorovej (v spise sa nenachádza doklad o doručení tohto rozhodnutia o zaistení „Lige za ľudské práva/Kataríne Fajnorovej“. Dňa 19.2.2019 bolo žalovanému doručené rozhodnutie Migračného úradu MVSR ČAS: MU-PO-257-12/2018-Ž z 19.2.2019, ktorým nebol žalobcovi udelený azyl, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana. V ten istý deň bol žalobca prepustený zo zaistenia. Podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov: Ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo druhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať na základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom zaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“): Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného zákona, policajný útvar v tomto zariadení. Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. K žalobnému - v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej - argumentoval skutočnosťou, že všetky úkony ktoré smerovali k vydaniu napadnutého rozhodnutia neboli vykonané v piatok 8.2.2019, ale až v pondelok 11.2.2019, čím došlo k nezákonnému obmedzeniu osobnej slobody žalobcu: 7/ Ako to bolo vyššie uvedené (bod 3/), žalovaný sa k tomuto závažnému tvrdeniu vôbec nevyjadril. Podľa názoru súdu táto skutočnosť s najväčšou pravdepodobnosťou svedčí o možnej pravdivosti tvrdení žalobcu z ktorého dôvodu súd nevykonal navrhované dôkazy. Na druhej strane je potrebné poukázať na skutočnosti, že: - zápisnica o podaní vysvetlenia, ktorej spísanie predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je dátumovaná a podpísaná žalobcom, tlmočníkom a prítomnými policajtmi dňom 8.2.2019; - na napadnutom rozhodnutí, ktoré je datované 8.2.2019 nie je uvedený dátum a hodina jeho prevzatia žalobcom, je podpísané žalobcom, tlmočníkom a riaditeľom žalovaného. 8/ Žalobca v žalobe tvrdil, že jazyk perzský, ktorý bol použitý na tlmočenie jeho výsluchu z 8.2.2019, ovláda iba trochu, pričom jeho rodným jazykom je jazyk paštúnsky. Jazykom perzským bolo tiež tlmočené aj jeho vyhlásenie, ktorým požiadal o azyl. V konaní pred OCP PZ Žilina bol výsluch (9.11.2018) tlmočený do jazyka paštúnskeho. Porovnaním obsahu výsluchu z 9.11.2018 (OCP PZ Žilina - jazyk paštúnsky) a z 8.2.2019 (Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov - ďalej len „ÚPZC“ - jazyk perzský) súd nezistil rozdiely, pričom zaznamenané odpovede žalobcu korešpondujú s položenými otázkami. Tiež tá stať výsluchu žalobcu z 8.2.2019 (tlmočené do jazyka perzského) v ktorej sa zmienil o „nahováraní“ tlmočníka (ktorý tlmočil pred OCP PZ Žilina), aby o azyl požiadal až na policajnom útvare v ktorom bude zaistený, bola tlmočená z jazyka perzského. Z uvedeného je podľa názoru zjavné, že žalobca porozumel tlmočeniu do jazyka perzského a v tomto jazyku sa aj vyjadroval k položeným otázkam. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil tvrdenú účelovosť podania žiadosti o azyl): 9/ Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Žalobca bol rozhodnutím z 9.11.2018 zaistený a umiestnený v ÚPZC. O azyl požiadal 6.12.2018 v priestoroch ÚPZC. Súd je toho názoru, že iba skutočnosť, že žiadosť o azyl bola podaná po jeho zaistení nemôže svedčiť o účelovosti jej podania, naviac keď žalovanému uviedol, že na tento spôsob podania žiadosti o azyl ho „naviedol“ tlmočník, ktorý tlmočil v konaní pred OCP PZ Žilina. Naviac tiež preto, lebo samotný zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 3 ods. 2 písm. d) ako jedno z miest prijatia žiadosti o azyl vymenováva aj ÚPZC. Podľa názoru súdu by bolo možné konštatovať splnenie podmienky § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov napr. vtedy, ak by bola žiadosť o azyl podaná bezprostredne pred, resp. pri realizácii vyhostenia. 10/ Nevyužitie použitia menej závažných donucovacích prostriedkov (ako to uviedol žalovaný umiestnenie žalobcu v zariadeniach Migračného úradu MVSR) žalovaný odôvodnil odmietnutím žalobcu spolupracovať so žalovaným pri zisťovaní jeho skutočnej totožnosti, absenciou cestovného alebo iného dokladu totožnosti, nezrovnalostiami v spísaných zápisniciach o podaní vysvetlenia, neoprávneným vstupom na územie členských štátov EÚ ktoré skutočnosti poukazujú na reálnu hrozbu rizika úteku žalobcu. Žalovaný si podľa názoru súdu neuvedomil, že aplikácia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (okrem existencie zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo b) zákona o pobyte cudzincov) predpokladá jedine dôvodné podozrenie na účelovosť podania žiadosti o azyl. Ak teda žalovaný odôvodnil nevyužitie miernejších donucovacích opatrení existenciou rizika úteku, tak takého odôvodnenie nie je možné pokladať za kvalifikované, naviac nemajúce oporu v zákone o pobyte cudzincov. Žalovaný tiež nekonkretizoval ním prezentované nezrovnalosti v spísaných zápisniciach o podaní vysvetlenia, ani odmietnutie žalobcu spolupracovať pri zisťovaní jeho totožnosti (naviac keď v pripojenom administratívnom spise sa nachádza kópia tzv. tazkiry). Z rozhodovacej praxe súdu je súdu známe afganskí emigranti spravidla nepoznajú presný dátum svojho narodenia, ten spravidla ani nie je uvedený v tzv. tazkire v ktorej je okrem iných údajov spravidla uvedené koľko rokov má jej držiteľ v roku jej vyhotovenia. K žalobnému bodu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca poukázal na poslednú rozhodovaciu prax Migračného úradu MVSR, ktorý v decembri 2018 a v januári 2019 poskytoval neúspešným žiadateľom o azyl doplnkové ochrany: 11/ Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Posúdenie poskytnutia akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany neprináleží žalovanému ale inému správnemu orgánu - Migračnému úradu MVSR. Na tejto skutočnosti nič nemení žalobcom prezentované poskytovanie doplnkovej ochrany žiadateľom o azyl z Afganistanu a ani to, že v konečnom dôsledku bola doplnková ochrana poskytnutá samotnému žalobcovi rozhodnutím Migračného úradu MVSR z 19.2.2019. 12/ Nad rámec vznesených námietok - žalobných bodov však musí súd konštatovať, že: a/ i keď žalovaný zjavne akceptoval prednes žalobcu týkajúci sa jeho právneho zastúpenia v tomto konaní (ktorá skutočnosť je zjavná z rozdeľovníka uvedeného na rozhodnutí), nevykonal v tomto smere žiadne následné kroky a zástupcovi žalobcu „Liga za ľudské práva/Katarína Fajnorová“ napadnuté rozhodnutie ani nedoručil, b/ napadnuté rozhodnutie vydal na základe žiadosti OCP PZ Žilina, ktorá však bola doručená 5.2.2019, teda po dvoch mesiacov od podania žiadosti o azyl (6.12.2018), c/ pokiaľ ide o odôvodnenie doby zaistenia, žalovaný ju odôvodnil prebiehajúcim konaním o udelenie azylu, avšak od podania žalobcovej žiadosti o azyl žiadnym spôsobom nekontaktoval Migračný úrad MVSR vo veci stavu tohto azylového konania, 13/ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne. Preto postupom podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP určil, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné. 14/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko tento sa ich náhrady vzdal - výslovne uviedol, že si si náhradu neuplatňuje. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).