Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200420 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: C. H. Z., podľa vlastného udania narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica so sídlom Sládkovičova 25, Banská Bystrica správnej žalobe žalobcu zo dňa 12.3.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ- HCP-BB4-6-014/2019-AV z 11.2.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BB4-6-014/2019-AV z 11.2.2019, ktorým bol H. Z., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, zaistený dňom 11.2.2019 a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca H. Z., narodený 1.1.1996, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 25.3.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu datovaná 12.3.2019 vo veci zaistenia (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB4-6-014/2019-AV z 11.2.2019, (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), dňom 11.2.2019 zaistený do 11.8.2019. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 12.3.2019, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v nej, že dĺžka jeho zaistenia nebola náležitým spôsobom odôvodnená, osobitne s poukazom na skutočnosť, že doba zaistenia bola určená v maximálne prípustnej miere. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.3.2019 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) v ktorom je žalobca umiestnený vzhľadom na svoje praktické skúsenosti pri vykonávaní úkonov, súvisiacich s vyhosťovaním afganských účastníkov konaní (potvrdenie totožnosti vyhosťovanej osoby, komunikácia so zastupiteľským úradom, vydanie náhradného cestovného dokladu, faktická realizácia vyhostenia), odporučil zaistenie na dobu 6 mesiacov. 4. Súd predmetnú vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili postupom podľa § 114 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne. Preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 5. Pred rozhodnutím sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca bol po jeho prevzatí z Českej republiky 10.2.2019 predvedený pred žalovaného. Dňa 11.2.2019 mu bolo oznámené začatie konania o jeho administratívnom vyhostení a bol súčasne k tejto veci vypočutý. Následne žalovaný vydal rozhodnutie PPZ-HCP-BB4-6-009/2019-AV z 11.2.2019, ktorým žalobcu vyhostil z územia Slovenskej republiky. Následne žalobcovi oznámil začatie konania o jeho zaistení a vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 11.2.2019 zaistil do 11.8.2019 a umiestnil ho v ÚPZC. Počas zaistenia žalobca 14.2.2019 požiadal o azyl. 1.3.2019 bola žalovanému doručená žaloba, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 34 správneho poriadku: (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 191 ods. 1 SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu aj v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: 6. Žalobca v žalobe namietal, že dĺžka jeho zaistenia nebola náležitým spôsobom odôvodnená, osobitne s poukazom na skutočnosť, že doba zaistenia bola určená v maximálne prípustnej miere. Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Žalovaný v odôvodnení dĺžky zaistenia uviedol, že túto hodnotil aj podľa informácie ÚPZC, ktorý je priamo zodpovedný za návratové procedúry. Ako to však vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, takáto informácia sa v spise nenachádza! Iba všeobecný poukaz na to, že žalobca nemá cestovný doklad, že stanovenie doby zaistenia závisí od viacerých faktorov ako je zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickému výkonu vyhostenia podľa názoru súdu nie je možné vyhodnotiť ako dostatočné odôvodnenie doby zaistenia, stanovenej v maximálnom rozsahu šiestich mesiacov. Z takto formulovaného odôvodnenia doby zaistenia žalobcu nie je zrejmá správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri učení maximálnej doby zaistenia žalobcu. 7. Konanie o zaistení cudzinca - v danom prípade žalobcu, je samostatným administratívnym konaním i keď vykonávaným v rámci konania o administratívnom vyhostení. Z toho dôvodu musí aj toto konanie byť zo strany žalovaného vykonané zákonným postupom. Žalovaný správne žalobcovi oznámil začatie konania o jeho zaistení (Č.p.: PPZ-HCP-BB4-6-013/2019-AV z 11.2.2019). Vo veci zaistenia ho však nevypočul a nepokračoval v tomto konaní postupom podľa § 34 správneho poriadku. Zaistenie je závažným opatrením, ktorým dochádza k obmedzeniu osobnej slobody zaisteného a teda aj z tohto dôvodu je nevyhnutným, aby žalovaný ako správny orgán rozhodujúci o obmedzení osobnej slobody postupoval dôsledne v zmysle správneho poriadku, ktorý sa aj toto konanie vzťahuje. Podľa názoru súdu (s poukazom na vyššie citované ustanovenie správneho poriadku) bolo povinnosťou žalovaného v konaní o zaistení žalobcu tohto vypočuť na okolnosti, rozhodné pre vydanie náležitého rozhodnutia. Ako to súd vyššie konštatoval, žalovaný tak neurobil, obmedzil sa iba na oznámenie o začatí konania o zaistení. 8. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj otázkou použitia mene závažných opatrení v zmysle § 89 zákona o azyle, pričom dospel k záveru, že tieto nie je v prejednávanej veci možné aplikovať (s poukazom aj na zápisnicu o podaní vyjadrenia z 11.2.2019). Pokiaľ mal žalovaný na mysli zápisnicu Č.p.: PPZ-HCP-BB4-6-008/2019-AV z 11.2.2019, čo z odôvodnenia ani nie je zrejmé, tak je potrebné zdôrazniť, že táto bola spísaná v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu, teda nie v konaní o jeho zaistení. Preto nie je možné (bez ďalšieho) použiť jej obsah v konaní o zaistení žalobcu ako jediný vykonaný dôkaz. I keď žalobca bol pred jej spísaním zákonným spôsobom poučený, pri jej spísaní sa nachádzal v postavení cudzinca o ktorom sa má rozhodnúť, či bude z územia Slovenskej republiky vyhostený, alebo nie. Toto postavenie je úplne odlišným od jeho postavenia v konaní, výsledkom ktorého môže byť jeho zaistenie, teda obmedzenie osobnej slobody. Aj preto bolo nevyhnutným a postupom podľa vyššie cit. ust. § 34 správneho poriadku potrebným vypočuť žalobcu v konaní o jeho zaistení, pričom obsah tohto výsluchu - podania vyjadrenia zamerať aj na zistenie okolností prípadnej aplikácie § 89 zákona o pobyte cudzincov. 9. Pretože súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnil napadnuté rozhodnutie a že v konaní o zaistení žalobcu tohto vôbec nevypočul na okolnosti jeho zaistenia, súd postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP (z dôvodu § 191 ods. 1 písm. d), f) g) SSP) napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil žalovanému, aby bol žalobca zo zaistenia bezodkladne prepustený. 10. Pretože žalobca, i keď bol v konaní úspešný, výslovne nežiadal náhradu trov konania, súd mu právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).