Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/64/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200427 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200427.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: G.. G. H., D. H. XXX/J, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39860-2/2015-BA zo dňa 16.07.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žalobkyňa si uplatnila prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava nárok na materské z dvoch v čase nástupu na materskú dovolenku trvajúcich právnych vzťahov a to zo štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve vnútra SR, ktorý vznikol 15. septembra 2014 a trvá doposiaľ a z pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú u zamestnávateľa RONER, s. r. o. trvajúceho od 15. novembra 2014 do 31. januára 2015. 2. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200 - 013984 - CA 04/2015 zo dňa 17. apríla 2015 rozhodla o priznaní materského od 07. januára 2015 v sume XX,XXXXXXXX eur na deň a to z úhrnu denného vymeriavacieho základu dosiahnutého u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR a pravdepodobného vymeriavacieho dosiahnutého základu u zamestnávateľa RONER s. r. o. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pri určení výšky materského správneho vzťahu zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR sa denný vymeriavací základ určil z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie od 15. februára 2014 do 31. decembra 2014. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie 17. mája 2015. ktorým namietala nesprávnosť rozhodnutia s poukazom na znenie § 54 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Podľa jej výpočtov úhrn denného vymeriavacieho základu a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu predstavuje sumu XX,XXXX eur (XX,XXXX eur a XX,XXXX eur). 4. O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 39860 - 2/2015 - BA zo dňa 16. júla 2015, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 17. apríla 2015 s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla správne, keď určila denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ i výšku materského v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím nesúhlasila a preto podala žalobu. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18. 09. 2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 39860 - 2/2015 - BA zo dňa 16. júla 2015, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 200 - 013984 - CA 04/2015 zo dňa 17. apríla 2015, ktorým priznala nárok na materské žalobkyni z úhrnu denného vymeriavacieho základu a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského z nemocenského poistenia ako zamestnanca Ministerstva vnútra SR a zamestnanca RONER, s. r. o. Bratislava vo výške XX,XXXXXXXX eur za deň od 07. januára 2015 do zániku nároku na materské. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že úrady verejnej správy nesprávne právne posúdili predmet sporu, odňali žalobkyni časť materskej dávky, ktorá jej má patriť podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení a priznali jej materskú dávku v nižšej sume, ako jej má patriť. 6. Žalobkyňa poukázala na znenie § 58 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom sa uvádza, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Nárok na materské žalobkyni vznikol z dvoch poistných vzťahov, preto bola žalovaná povinná určiť denný vymeriavací základ tak zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý vznikol od 15. septembra 2015 na Ministerstve vnútra a založil tak povinné nemocenské poistenie, ako aj zo súbežného pracovného pomeru u zamestnávateľa RONER, s. r. o. Žalobkyňa denný vymeriavací základ zo spoločnosti RONER, s. r. o. nenamieta, nakoľko nie je sporný a je stanovený v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. 7. Žalobkyňa poukázala na to, že pri určení rozhodujúceho obdobia sa malo postupovať podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a malo sa vychádzať z tej skutočnosti, že je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa ministerstva vnútra od 15. septembra 2014. Uviedla, že jej pracovný pomer štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe a štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe sú tri samostatné od seba nezávislé právne vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú rôznym spôsobom a za iných podmienok. Uvádza, že právny vzťah, ktorým je štátnozamestnanecký pomer, ktorým je vzniklo nové nemocenské poistenie zamestnanca a z ktorého si uplatnila nárok na materské, nevznikol 15. februára 2014 tak, ako uvádza žalovaná, ale vznikol 15 septembra 2014 na základe služobnej zmluvy. Z toho dôvodu je rozhodujúcim obdobím v jej prípade obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra 2014 podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ žalobkyni mal byť určený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra 2014 ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo v tomto období poistné na nemocenské poistenie a počtu dní rozhodujúceho obdobia s vylúčením piatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, to znamená v sume XX,XXXX eur. Žalobkyňa vychádzala pritom z oficiálneho potvrdenia o plate z Ministerstva vnútra SR, z ktorého vyplýva, aký bol súhrn jej vymeriavacích základov na sociálne poistenie za obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra 2014. 8. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na právoplatné rozhodnutie žalovanej č. 34642 - 2/2014 - BA zo dňa 7. júla 2014, ktoré rieši obdobný prípad ako je jej. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku bolo v tomto prípade prihliadnuté len na posledný štátnozamestnanecký pomer, čo bolo výrazne v neprospech žiadateľky a žiada, aby bol aj v jej prípade uplatnený ten istý princíp, to znamená pri určovaní sumy materského sa prihliadlo len na posledný štátnozamestnanecký pomer vzniknutý od 15 septembra 2014 a trvajúci doposiaľ. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej 9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.02.2016 uviedla, že žalobkyňa je evidovaná ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa ministerstva vnútra od 15. februára 2014. V období od 15. februára 2014 do 30. júna 2014 pracovala na ministerstve vnútra na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej podľa § 43 a nasledujúcich, zákona č. 311/2011 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov v organizačnom útvare oddelenie metodických a právnych činností personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva vnútra ako hlavný radca. Pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú skončil sa dohodou na základe písomnej žiadosti žalobkyne o skončení pracovného pomeru dňa 30. júna 2014. Hneď nasledujúcim dňom, t. j. 01. júla 2014 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer na základe služobnej zmluvy uzatvorenej na základe § 47 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vo funkcii hlavný štátny radca D.. V danom prípade išlo o dočasnú štátnu službu na dobu určitú. Uvedený štátnozamestnanecký pomer sa končil 14. septembra 2014 zo zákona. Následne od 15. septembra 2014 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. vo funkcii hlavný štátny radca. V danom prípade išlo o stálu štátnu službu s pravidelným miestom vykonávania v organizačnom útvare oddelenie odborných činností odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva vnútra. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa je evidovaná ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa ministerstva vnútra od 15. februára 2014 a uvedený stav trvá kontinuálne od 15. februára 2014 a žalobkyňa pracuje od tejto doby na rovnakej sekcii. 10. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2014 sa v Sociálnej poisťovni vyskytlo viacero prípadov a sťažností klientov a to najmä zamestnancov v štátnej službe týkajúcich sa skutočnosti, že pri striktnom oddeľovaní jednotlivých nemocenských poistení v súvislosti s určovaním rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, t. j. pri striktnom výklade Zákona o sociálnom poistení opierajúcom sa o dikciu § 20 Zákona o sociálnom poistení, na ktorú poukazuje v žalobe žalobkyňa, dochádza vo veľkej miere k poškodzovaniu poistencov. Potreba oddeliť prepojenie vzniku rozhodujúceho obdobia na vznik aktuálneho poistného vzťahu u toho istého zamestnávateľa vychádzala aj zo skutočností, že čoraz viac poistencov ukončovalo a znovu uzatváralo súkromnoprávne pracovné vzťahy práve s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech. Žalovaná zdôraznila, že tento nežiaduci jav sa deje výlučne v súkromnej sfére, nie je to prípad štátnych zamestnancov. 11. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorá vykonáva Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má právo vykladať jeho jednotlivé ustanovenia, pričom tento výklad má korešpondovať s účelom Zákona o sociálnom poistení. Uvedený názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Poukázala pritom na nálezy Ústavného súdu SR IV. ÚS 71/2013 - 36, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 350/2010, I. ÚS 306/2010, podľa ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v snahe priznať poistencom primerané hmotné zabezpečenie vychádzajúce z vykonaných odvodov poistného došlo k prehodnoteniu výkladu a pre určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa ako začiatok rozhodujúceho obdobia zohľadňuje deň, kedy poistencovi vznikol poistný vzťah u toho istého zamestnávateľa prvýkrát. Takto vypočítaná výška nemocenskej dávky spravodlivo zodpovedá výške odvedeného nemocenského na nemocenské poistenie. 13. Žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou ministerstva vnútra od 15. februára 2014. Od tohto dňa v skutočnosti nedošlo k zániku pracovnoprávnych väzieb medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou, ale tieto kontinuálne pretrvávajú až do súčasnosti, a preto je nevyhnutné tieto väzby zhodnocovať vo vzájomnej súvislosti a aj príjmy dosiahnuté z týchto väzieb dohodnotiť ako celok, t.j. ako dosiahnuté v jednom rozhodujúcom období. 14. Čo sa týka námietky žalobkyne uvedenej v žalobe, prostredníctvom ktorej poukazuje na rozhodnutie žalovanej č. 34642 - 2/2014 - BA zo dňa 07. júla 2014, kde bolo rozhodnuté ako požaduje žalobkyňa, uvádza žalovaná, že predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 07. júla 2014. Po prehodnotení postupov bol aj nárok na materské dotyčnej pani prehodnotený a v dotyčnej veci vydala Sociálna poisťovňa - Bratislava rozhodnutie o zvýšení priznaného materského zo dňa 12. decembra 2014. k jeho zvýšeniu došlo práve vďaka prehodnoteniu rozhodujúceho obdobia menovanej. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava zo dňa 12. decembra 2014 žalovaná priložila v prílohe. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a preto dňa 14.02.2017 vyhlásil rozsudok tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. 16. Proti rozsudku č. k. 5S 223/2015-35 zo dňa 14.02.2017 podala žalovaná kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedla, že žalobkyňa je nemocensky poistená ako zamestnankyňa Ministerstva vnútra SR od 15.02.2014. Od tohto dátumu uvedený stav trvá kontinuálne. Zamestnávateľ žalobkyne je od tohto dátumu evidovaný pod totožným číslom, žalobkyňa pracuje na rovnakej sekcii. Žalovaná je toho názoru, že ak dochádza k vzniku časovo nadväzujúceho, nového právneho vzťahu u toho istého zamestnávateľa, je potrebné za vznik takýchto právnych vzťahov na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účel nemocenských dávok považovať vznik prvého takéhoto právneho vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi. Žalovaná vychádzala z účelu a zmyslu zákona o sociálnom poistení. 17. Ďalej žalovaná uviedla, že upustila od striktného výkladu ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 v spojitosti s § 20 zákona o sociálnom poistení, pretože v praxi dochádzalo k prípadom, v ktorých nebol zohľadnený poistný princíp v spojení s princípom solidarity, kedy suma odvedeného poistného na nemocenské poistenie z vyššieho vymeriavacieho základu za určité rozhodujúce obdobie nezodpovedala výške nemocenskej dávky určenej z minimálneho vymeriavacieho základu a to predovšetkým u zamestnancov v štátnej službe. 18. Uviedla, že počet takýchto prípadov nebol zanedbateľný. Z uvedeného dôvodu došlo k prehodnoteniu výkladu ust. § 54 zákona o sociálnom poistení. Poukázala aj na nežiaduce prípadu v súkromnej sfére, v ktorých účelovo, len po formálnej stránke, žiadatelia ukončili pracovný pomer s cieľom manipulovať so vznikom nemocenského poistenia a s vymeriavacími základmi, aby získali vyššiu nemocenskú dávku. Ku kasačnej sťažnosti priložila kópie rozsudkov krajských súdov v obdobných prípadoch a žiadala, aby bol predmetný rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 19. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9SK/19/2017 zo dňa 27.02.2019, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 223/2015-35 zo dňa 14.02.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Kasačný súd poukázal na názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10SK 3/2017 a sp. zn. 10Sžso/3/2016. V týchto rozhodnutiach sa najvyšší súd stotožnil s výkladom sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Kasačný súd sa v tomto prípade nemá dôvod od uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu odkloniť. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 24. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 39860-2/2015-BA zo dňa 16.07.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-013984-CA04/2015 zo dňa 17.04.2015 o priznaní materského. 25. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovanej a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie orgánom verejnej správy. V danom prípade bolo sporným určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre účely priznania materského, konkrétne, či rozhodujúce obdobie začína dňom 15.02.2014 alebo až 15.09.2014. 26. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 27. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 293d, h, vyššieho uvedeného zákona, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 01.01.2015, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31.12.2014. Vzhľadom k skutočnosti, že dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol až po 01.01.2015 (žalobkyňa porodila 25.01.2015) rozhodujúce obdobie bolo potrebné určiť podľa zákona účinného od 01.01.2015. 29. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k primeranej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. 30. Skutočnosť, že v danom prípade vychádza dávka materského pre žalobkyňu výhodnejšie v prípade zohľadnenia iba posledného pracovného vzťahu u rovnakého zamestnávateľa nie je rozhodujúca. Rovnako nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že v prípade žalobkyne nejde o pracovný pomer v súkromnej sfére, ale štátno-zamestnanecký pomer. Z listín doložených žalobkyňou do administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa pracovala od 15.02.2014 ako hlavný radca v organizačnom útvare; oddelenie metodických a právnych činností personálneho odboru sekcie personálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uvedený pracovný pomer skončil dohodou na žiadosť žalobkyne dňa 30.06.2014. Od nasledujúceho dňa 01.07.2014, žalobkyňa pracovala na pozícií hlavný štátny radca na rovnakom oddelení, oddelenie metodických a právnych činností personálneho odboru sekcie personálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR. Tento služobný pomer skončil dňa 14.09.2014 zo zákona. Od nasledujúceho dňa 15.09.2014 žalobkyňa opäť nastúpila na rovnakú pozíciu hlavný štátny radca, opäť na rovnaké oddelenie. 31. Z uvedeného je zrejmé, že ide o kontinuálne vykonanie pracovných činností u rovnakého zamestnávateľa na rovnakom oddelení. Všetky tri pomery žalobkyne u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR je potrebné hodnotiť ako jeden celok, jedno rozhodujúce obdobie, pretože trvali medzi rovnakými subjektmi nepretržite a zakladali rovnaký typ poistenia (rozsudok NS SR sp. zn. 9SK/19/2017). 32. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej nevznikli. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.