Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200430 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200430.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PMB Slovakia, s.r.o., so sídlom Novonosická 503/5, Púchov, IČO: 36 698 458, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 00 699 063, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 doručenej správnemu súdu dňa 27.03.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) osobne do podateľne dňa 27.03.2019, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým správny súd žalovanému zakáže ďalej pokračovať v porušovaní jeho práv, spočívajúcich v akomkoľvek nakladaní s údajmi, informáciami a dátami (najmä prehliadaní, vytváraní rozmnoženín v elektronickej, papierovej alebo inej forme, poskytovaní inej osobe) obsiahnutými na vymedzených dátových nosičoch, ako aj ich akýchkoľvek existujúcich rozmnoženín, ako aj s informáciami a dokumentami, ktoré boli vyprodukované na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akýchkoľvek rozmnoženín. Okrem uvedeného sa žalobca domáhal, aby tunajší súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní jeho práv, spočívajúcich v akomkoľvek použití údajov, informácií a dát uložených na dátových nosičoch, ako aj informácií a dokumentov, vyprodukovaných na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akýchkoľvek rozmnoženín, pri prešetrovaní a akomkoľvek konaní. Žalobca sa ďalej domáhal uloženia povinnosti žalovanému, zničiť údaje, informácie a dáta uložené na dátových nosičoch, ako aj informácie a dokumenty, vyprodukované na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akékoľvek rozmnoženín (v elektronickej, papierovej alebo inej forme) spôsobom, ktorý zaručuje nemožnosť obnovy údajov, informácií a dát. Ako dôkaz žalobca doložil sporné žiadosti o poskytnutie informácií a prislúchajúce odpovede a návrhy na zničenie dátových nosičov adresované žalovanému. Súčasne si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Okrem uvedeného žalobného návrhu obsahovalo predmetné podanie aj osobitný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, podľa ust. § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V odôvodnení tohto návrhu žalobca zdôraznil, že prípadným nepovolením odkladného účinku žalobe mu hrozí vážna ujma a súčasne priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu porušil povinnosť uchovávať a nešíriť informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo, pričom zároveň nezákonne zisťoval informácie týkajúce sa žalobcu od poskytovateľov sietí a služieb v oblasti elektronických komunikácií. Žalobca ďalej uviedol, že ak by správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok, s najväčšou pravdepodobnosťou by žalovaný informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo opätovne použil a snažil by sa prostredníctvom týchto údajov získať ďalšie údaje a informácie obsahujúce telekomunikačné tajomstvo. O tejto skutočnosti svedčia aj zmienené žiadosti, ktoré žalovaný rozposielal rôznym spoločnostiam, podnikajúcim na telekomunikačnom trhu a ktoré obsahovali práve sporné informácie. Žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný bude v zmienenom postupe pokračovať, dopytovať sa ďalších informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, ako aj v následne svojvoľne nakladať s informáciami, čím dôjde k závažnému zásahu do jeho práv, ktorý bude nezvratný. V zmysle uvedeného preto navrhol, aby správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku tejto žalobe a zároveň aby zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv a právom chránených záujmov žalobcu, spočívajúcich v nezákonnom a neodôvodnenom nakladaní, zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa a šírení informácií z dokumentov, tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, uložených na dátových nosičoch, ako aj informácií a dokumentov, ktoré boli vyprodukované na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akýchkoľvek existujúcich rozmnoženín a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 3. Dňa 26.07.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, v ktorom konštatoval, že žaloba bola podaná zjavne oneskorene. Žalobca totiž odvíja okamih plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby od momentu, kedy sa dozvedel o žiadostiach žalovaného o poskytnutie informácií, odoslaných tretím spoločnostiam, t.j. od 04.03.2019, a okamih plynutia objektívnej lehoty od momentu zaslania vyššie uvedených žiadostí, t.j. od 27.03.2019. Podľa názoru žalovaného sa však údajný nezákonný zásah, teda okamih začatia plynutia objektívnej lehoty, v danom prípade odvíja od momentu vyžiadania informácií žalovaným od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, teda už odo dňa 14.03.2017 a dňa 21.06.2017, pričom o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel najneskôr z oboznámenia sa so spisom v roku 2017. Naviac zaslanie informácií nemožno z podstaty veci považovať za nezákonný zásah. Keďže žaloba bola podaná dňa 27.03.2019, z pohľadu plynutia zákonnej 2 mesačnej subjektívnej lehoty bola podaná oneskorene a oneskorene, v súvislosti so žiadosťou o informácie zo dňa 14.03.2017, bola podaná aj z pohľadu 2 ročnej objektívnej lehoty. Okrem zmeškania lehôt, žalovaný namietol aj nedostatočné preukázanie hroziacej závažnej ujmy, keďže žalobca iba vyslovil presvedčenie, že žalovaný bude svojvoľne a neriadene nakladať s údajmi tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 40 a nasl. zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), ktorý upravuje ochranu, sprístupňovanie informácií a zachovávanie tajomstva a teda aj telekomunikačného tajomstva. Do pozornosti dal, že v súlade s ust. § 41 ods. 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, môže získané informácie alebo údaje použiť iba na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona alebo z osobitného predpisu, čím vyvracia akékoľvek tvrdenia o svojvoľnom alebo neriadenom nakladaní s informáciami, tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo a žalobca navyše bližšie neuviedol, v čom spočíva hrozba závažnej ujmy. V závere svojho vyjadrenia navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odkladný účinok žalobe nepriznal. 4. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 5. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 10. Správny súd upozorňuje, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je teda stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a vyjadrenia žalovaného dospel správny súd k záveru, že podmienky zakotvené v ust. § 258 SSP pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe neboli splnené a súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Žalobca iba konštatuje jeho subjektívnu domnienku a možnosť takéhoto vzniku, keďže žalovaný disponuje informáciami predstavujúcimi telekomunikačné tajomstvo. Jedná sa však o tvrdenia a z nich vyplývajúce závery žalobcu v hypotetickej rovine. Hrozba musí byť reálna, čo ale neznamená, že závažná ujma v každom prípade nastane. Súdu z preskúmania dôvodov návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe hrozba závažnej ujmy nevyplynula a na základe zisteného skutkového stavu považuje predmetný návrh za neopodstatnený, čoho priamym procesným následkom bolo v súlade s ust. § 188 SSP jeho zamietnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).