Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/20/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200431 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200431.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ ARTRA s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 846/69, Oslany, IČO: 31 594 689, 2/ ČECHOVO, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 39, Sabinov, IČO: 46 186 484, 3/ JANOLI, s.r.o., so sídlom Uzovce 26, IČO: 36 515 507, 4/ JASTA Slovakia, s.r.o., so sídlom Orechová 5, Prešov, IČO: 36 491 799, a X/ P.. A. Z. - Z.., K. Z. S. Z. XXXXX/XX, S., IČO: 37 533 924, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 00 699 063, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto r o z h o d o l : r o z h o d o l : Návrh žalobcov 1 až 5 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.03.2019 doručenej správnemu súdu dňa 27.03.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 27.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 27.03.2019, v znení doplnenia žaloby zo dňa 17.04.2019 doručeného tunajšiemu súdu toho istého dňa a v znení zmeny žaloby zo dňa 18.06.2019 doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.06.2019, sa žalobcovia 1 až 5 (ďalej len „žalobcovia“) domáhali vydania uznesenia, ktorým súd žalovanému zakáže ďalej pokračovať v porušovaní práv a právom chránených záujmov žalobcov, spočívajúcich v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo podľa ust. § 63 ods. 1 zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne uloží žalovanému povinnosť obnoviť stav pred vykonaným zásahom. Žalobcovia súčasne žiadali, aby súd prikázal žalovanému zdržať sa v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej), akéhokoľvek ďalšieho nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých a akýchkoľvek dokumentov, podkladov, listín a informácií, obsahujúcich telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne prikázania žalovanému zničiť tieto dokumenty, podklady, listiny a informácie obsahujúce telekomunikačné tajomstvo ako aj z nich akékoľvek vyhotovené kópie. Žalobcovia sa ďalej domáhali, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté na dátových nosičoch tvoriacich prílohu listov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a súčasne aby žalovanému prikázal, zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho nakladania s obsahom uloženým na dátových nosičoch a aby tieto zničil. Okrem uvedeného sa žalobcovia domáhali, uložiť žalovanému povinnosť doručiť tunajšiemu súdu oznámenie o splnení vyššie uvedených povinností o splnení zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovení stavu pred zásahom. Ako dôkaz doložili vyššie zmienené žiadosti o poskytnutie informácií a k nim prislúchajúce odpovede. Voči žalovanému si súčasne uplatnili nárok na priznanie trov konania. 2. Okrem uvedeného žalobného návrhu obsahovalo predmetné podanie aj osobitný návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe podľa ust. § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V odôvodnení svojho návrhu žalobcovia prezentovali názor, že žalovaný, nakoľko naďalej drží nezákonne získané informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií ako aj v prislúchajúcich odpovediach, naďalej s nimi nakladá, pokračuje v porušovaní ich práv. Tiež podľa nich hrozí, že žalovaný bude ďalším postupom pokračovať, resp. opakovať nezákonný zásah, spočívajúci nielen v protiprávnom získavaní informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, ale aj v ich protiprávnom šírení, nakladaní s nimi a zároveň hrozí, že tieto nezákonne získané informácie budú z jeho strany použité ako dôkazy a podklady v súťažno-správnom konaní, prebiehajúcom u žalovaného pod č. k. 009/OKT/2017 a následne použité pre rozhodnutie vo veci samej, eventuálne v neprospech žalobcov. Na tomto základe žalobcovia postavili predpoklad, odôvodňujúci priznanie odkladného účinku žalobe. Tiež zastávali názor, že je kumulatívne naplnená aj druhá podmienka pre kladné rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe a to že priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Rozporovali aj prípadnú námietku žalovaného o viazanosti zákonnými lehotami na rozhodnutie vo veci samej v súťažno-správnom konaní vedenom u žalovaného pod č. k. 009/OKT/2017, keďže v danom prípade môže žalovaný zvoliť postup podľa ust. § 31 zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) a prerušiť konanie, čím by prerušil aj plynutie zákonných lehôt na rozhodnutie vo veci samej. Tvrdili, že lehotu na rozhodnutie vo veci samej je pritom možné opakovane predĺžiť až do decembra 2019 a preto by ani prípadným priznaním odkladného účinku žalobe nedošlo k zásahu súdu do správneho konania vedeného u žalovaného pod č. k. 009/OKT/2017. Záverom zdôraznili, že prípadným vyhovením žalobe v celom rozsahu, by zmienené informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazu, čo by malo za následok nemožnosť použitia tohto dôkazu v súťažno-správnom konaní vedenom u žalovaného pod č.k. 009/OKT/2017 a žalovaný by tak naň nemohol prihliadať. V zmysle vyššie uvedeného preto zhodne navrhli, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku tejto žalobe a zároveň aby zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv a právom chránených záujmov žalobcov 1 až 5, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií a dokumentov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií ako aj v prislúchajúcich odpovediach a to až do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 3. Dňa 24.07.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, v ktorom konštatoval oneskorené podanie žaloby. Uviedol, že žalobcovia odvíjajú okamih, od ktorého im plynula subjektívna lehota na podanie žaloby od momentu, kedy sa dozvedeli o žiadostiach žalovaného o poskytnutie informácií, odoslaných tretím spoločnostiam, t.j. od 11.03.2019, a objektívna lehota od momentu odoslania vyššie uvedených žiadostí, t. j. od 04.03.2019. Podľa názoru žalovaného sa však údajný nezákonný zásah, teda okamih začatia plynutia objektívnej lehoty, v danom prípade odvíja od momentu vyžiadania informácií žalovaným od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, teda už odo dňa 26.03.2017 a zaslanie informácií nemožno z podstaty veci považovať za nezákonný zásah žalovaného. O tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli najneskôr z oznámenia o začatí správneho konania č. k. 009/OKT/2017, resp. z následného oboznámenia sa so spisom v roku 2017. Keďže žaloba bola podaná dňa 27.03.2019, z uvedeného vyplýva, že bola podaná oneskorene a to z pohľadu plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty. Okrem nedodržania lehôt ďalej žalovaný poukázal na nedostatočné preukázanie hroziacej závažnej ujmy, nakoľko žalobcovia odkazujú iba na možnosť uloženia pokuty zo strany žalovaného a možný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré im možno uložiť v prebiehajúcom správnom konaní č. k. 009/OKT/2017. Ďalej dal do pozornosti, že v prípade vydania rozhodnutia môžu žalobcovia podať voči tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý má odkladný účinok a voči rozhodnutiu Rady úradu je možné podať správnu žalobu vo veci správneho trestania, pri ktorej možno požiadať o priznanie odkladného účinku. Do právoplatného rozhodnutia, ktorým by žalovaný zakázal žalobcom účasť na verejnom obstarávaní, nemôže začať plynúť doba zákazu. Iba samotné držanie informácií a prípadné ďalšie vyžiadanie informácií nezakladá hrozbu vážnej ujmy. V závere svojho vyjadrenia navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odkladný účinok žalobe nepriznal. 4. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 5. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 10. Správny súd upozorňuje, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je teda stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a vyjadrenia žalovaného dospel správny súd k záveru, že podmienky zakotvené v ust. § 258 SSP pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe neboli splnené a súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Návrh žalobcov neobsahuje žiadne relevantné dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Žalobcovia iba konštatujú jeho subjektívnu domnienku a eventuálnu možnosť takéhoto vzniku, keďže žalovaný disponuje informáciami predstavujúcimi telekomunikačné tajomstvo. Jedná sa však o tvrdenia a z nich vyplývajúce závery žalobcu v hypotetickej rovine. Hrozba musí byť reálna, čo ale neznamená, že závažná ujma v každom prípade nastane. V danom prípade však žalobcovia ako hlavným argumentom operujú iba so subjektívnou domnienkou, že žalovaný bude niekedy v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti porušovať ich práva a právom chránené záujmy. Tvrdenie žalovaných, odvolávajúc sa na procesný postup a spôsob rozhodnutia správneho orgánu v správnom konaní č. k. 009/OKT/2017, ktorý bude ovplyvnený získanými informáciami, nemá reálny základ, pretože žalobcovia nemôžu prejudikovať, akým spôsobom žalovaný rozhodne. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že prípadné rozhodnutie v správnom konaní č. k. 009/OKT/2017 v neprospech žalobcov je potrebné primárne riešiť v danom správnom konaní vyčerpaním všetkých dostupných opravných prostriedkov. Z vyjadrenia žalovaného je pritom zrejmé, že odovzdaním administratívneho spisu stratí možnosť pokračovať v zmienenom správnom konaní ako aj rozhodnúť vo veci. Správny súd preto nepovažoval návrh žalobcov za dôvodný. 13. Súdu z preskúmania dôvodov návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe hrozba závažnej ujmy nevyplynula a na základe zisteného skutkového stavu považuje predmetný návrh za neopodstatnený, čoho priamym procesným následkom bolo v súlade s ust. § 188 SSP jeho zamietnutie Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).