Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/68/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200456 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200456.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Š. J., D. Z. XX, D., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti: 1. ALAS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Polianky 3357/23, Bratislava, IČO: 35 825 286, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Zdenko Danížek, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.04.2019 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Hlavného banského úradu č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného banského úradu v Bratislave č. 153-2736/2018 zo dňa 16.10.2018, ktorým podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v spojení s § 41a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb., vyvlastnil vo verejnom záujme, v prospech ALAS SLOVAKIA, s.r.o., pre účel otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska štrkopieskov v dobývacom priestore Vysoká pri Morave III.-časť A, pozemky evidované ako parcela registra „C“ v kat. úz. C. N. K. (špecifikované v rozhodnutí), v spoluvlastníctve a vo výlučnom vlastníctve žalobcu (ako vyvlastňovaný) a v spoluvlastníctve S. T. (ako vyvlastňovaný) ktorého práva spravuje Slovenský pozemkový fond. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a uviedol, že v konaní žalovaného ako aj v konaní správneho orgánu prvého stupňa došlo k závažným vadám, obe rozhodnutia sú arbitrárne, nepreskúmateľné, nezákonné a tým závažným spôsobom zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Tieto rozhodnutia môžu v dôsledku skutočností uvedených v žalobe spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu. Odňatie vlastníckeho práva predstavuje najextrémnejší zásah do vlastníckeho práva. Vyvlastňovateľ si tak vytvoril možnosť, aby začal na predmetných pozemkoch s ťažbou a v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí bude mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, reparovať vzniknutý stav. Inak povedané, ťažba na vyvlastnených pozemkoch môže reálne spôsobiť nezvratný stav ( napr. zatopenie pozemkov spodnou vodou, ako sa v prípade niektorých už stalo ). 3. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe tak v dôsledku vyššie uvedeného dôjde k výraznému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k porušeniu čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ktoré zaručujú rovnakú ochranu vlastníckeho práva každému, bez výnimky, pričom zásah do vlastníckeho práva je prípustný len v prípade existencie verejného záujmu. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním z 29.05.2019, doručeným súdu dňa 31.05.2019, pričom k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení sú arbitrárne, nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku nezákonné. 5. Žalovaný citoval právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 23S/124/2018-174 z 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle uvedeného právneho názoru je žalobcova argumentácia o nezákonnosti rozhodnutí pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. 6. Žalovaný nevidí žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, žeby mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj názor žalovaný oprel opäť o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 z 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017, na ktoré poukázal aj ďalší účastník konania vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ ďalej „...Žalobca v návrhu poukázal na to, že ďalší účastník konania, ako vyvlastniteľ môže na základe právoplatného rozhodnutia napadnutého žalobou požiadať o vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti, realizovať dobývanie. V súvislosti s tým, však nekonkretizoval, v čom by mala spočívať jeho ujma, resp. aká škoda by mu mala tým vzniknúť. ...“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom tvrdené a ničím nepodložené zatopenie pozemkov spodnou vodou, nepreukazuje žiadnu konkrétnu ujmu a ani výšku škody, ktorá by tým mala žalobcovi vzniknúť. 7. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s povolením dobývania výhradného ložiska žiadna závažná ujma žalobcovi nehrozí. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, sú situované v DP Vysoká pri Morave III - časť A, ich využitie je rozhodnutím o určení DP vymedzené na účel dobývania výhradného ložiska. Zmenu pozemkov vplyvom dobývania výhradného ložiska podľa názoru žalovaného nemožno považovať za závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu a ani za závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne za iný vážny nenapraviteľný následok. 8. S názorom žalobcu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, sa žalovaný nestotožnil a má zato, že verejný záujem na vyvlastnení na účel otvárky, prípravy, dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania výhradného ložiska, vrátane činností vykonávaných v súvislosti s dobývaním, a to zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek, odkalísk a výstavby, zariadení na úpravu a zušľachťovanie nerastov je preukázaný záväzným stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR č. 02524/2018-4110-07283 zo 06.02.2018 o prevahe všeobecného hospodárskeho záujmu na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov. V dôsledku uvedeného by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom. Na podporu svojho názoru žalovaný opäť poukázal na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 23S/124/2018-174 z 29.01.2019 „... Pokiaľ by správny súd aj uznal existenciu hrozby následkov predvídaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, čo však neuznáva, pretože zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu ich hrozby, priznanie odkladného účinku správnej žalobe bráni skutočnosť, že by bolo v rozpore s verejným záujmom, vzhľadom na záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 14.02.2018, z ktorého vyplýva, že „pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov ...“ a ďalej „V neposlednom rade, je potrebné konštatovať, že v danom prípade je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie dotýkajúce sa práv aj inej osoby, okrem žalobcu, preto pri zohľadňovaní všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku je potrebné zvážiť aj prípadný dopad priznaného odkladného účinku na práva toho, komu boli priznané žalobou napadnutým rozhodnutím. Správny súd, preto musí citlivo zvažovať aj to, aby rozhodnutím o priznaní odkladného účinku nedošlo k neprimeranému zásahu do práv tretích osôb, v danom prípade aj do kolízie s verejným záujmom deklarovaným v záväznom stanovisku Ministerstva hospodárstva SR. ...“. 9. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. 10. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 15. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. 16. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. a 3. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový dopad v žalobe neosvedčil. Súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie návrhu o priznanie odkladného účinku v ktorom žalobca uvádza, že odňatie vlastníckeho práva predstavuje najextrémnejší zásah do vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu, však v zmysle obsahu rozhodnutí správnych orgánov, ide o vyvlastnenie za finančnú náhradu a treba zdôrazniť, že žalobca v podstate svojej žaloby nenamieta vyvlastnenie ako také, t.j. odňatie vlastníckeho práva, ale „iba“ nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav, procesný postup správnych orgánov, všetko v logických súvislostiach viažúcich sa na výšku finančnej náhrady. 17. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa § 188 SSP návrh o odkladný účinok správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).