Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/24/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200515 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200515.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: G. J., dát. nar. neznámy, štátny príslušník G. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, 940 01 Nové Zámky o správnej žalobe žalobcu zo dňa 01.04.2019, vo veci zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-8-013/2019-AV zo dňa 25.02.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 05.12.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, S.s.p., doručenou dňa 12.12.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1, zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 pís. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“). Vecnú stránku nachádzal v riadnom neodôvodnení účelnosti a efektívnosti zaistenia konkrétnymi skutkovými okolnosťami z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti a žalovanému vytkol, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, kedy by mu zastupiteľský úrad mohol cestovný pas vydať a že by k jeho vydaniu mohlo dôjsť v dohľadnej dobe. Na doplnenie citoval z rozsudku NS SR sp.zn. 1Sža 55/2011, podľa ktorého „logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.“ Do pozornosti dal nález č.k. II. ÚS 264/09 - 81 zo dňa 19.10.2010 a tiež poukázal na to, že žalovaný je okrem uvedených námietok povinný odôvodniť aj dĺžku doby zaistenia a takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011 a rozsudky NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a sp.zn. 10Szak/19/2017. Skonštatoval, že akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu (rozsudok NS SR sp.zn. 1SZa/4/2015), a tiež že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv účastníka konania, ktorému sa predlžuje lehota zaistenia na maximálne možnú dobu zaistenia, nepovažuje za únosné rozhodovanie strohým, skutkovo nepodloženým a z právneho hľadiska blanketným spôsobom vyhotovenia rozhodnutia (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sža/22/2010). 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.04.2019 vyslovil, že zaistením žalobcu smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je jeho reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalobca bol zadržaný ihneď po neoprávnenom prekročení štátnej hranice vo vozidle prevádzačov a týmto svojím úmyselným konaním porušil hneď niekoľko zákonných noriem platných na území Slovenskej republiky (Zákon o pobyte cudzincov, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 09.03.2016). Na základe uvedeného v žiadnom prípade nemohlo ísť o nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho orgánu, skutkový stav veci bol dostatočne zistený a voči konaniu cudzinca boli uplatnené legitímne, zákonom stanovené sankcie. 3. Doba zaistenia do 25.08.2019 bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný a teda nejde o konkrétny, ale hraničný dátum doby zaistenia a dodal, že žalobca podal dňa 04.03.2019 vyhlásenie o udelenie azylu na území SR. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.). 6. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2. 7. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 8. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 9. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 10. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 12. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 14. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 15. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.02.2019, č. PPZ-HCP-BA12-8-013/2019-AV, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/, § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil kontrolou žalobcu dňa 24.02.2019 hliadkou Oddelenia železničnej polície v meste Nové Zámky v blízkosti železničnej vlečky REAL. Počas kontroly a ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Dňa 25.02.2019 sa podrobil vyšetreniu na posúdenie kostného a zubného veku, ktorého výsledkom bolo zistenie, že jeho vek je viac ako 18 rokov. Dňa 25.02.2019 bolo z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 pís. b/ zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, č. PZ-HCP-BA12-8-010/2019-AV, s vylúčením odkladného účinku. Z vyjadrení žalobcu v zápisnici vedenej pod č. PPZ-HCP-BA12-8-009/2019-AV je nespochybniteľné preukázané, že žalobca by podmienky stanovené ust. § 89 ods. 1 písm. a/ a b/, ZoPC nevedel splniť, t.j. nevedel by preukázať zabezpečené ubytovanie a ani finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu správny orgán nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Dĺžku doby zaistenia určil správny orgán do 25.08.2019, t.j. na dobu potrebnú na vykonanie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu u územia SR. Uviedol, že táto doba sa môže skrátiť, pričom sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov a správny orgán v spolupráci s ÚPZC Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie a materiálne ako aj personálne zabezpečenie jeho prepravy. Žalovaný uviedol, že doba zaistenia je z jeho pohľadu priamoúmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k jeho reálnemu fyzickému vyhosteniu do domovskej krajiny a správny orgán bude počas celej doby zaistenia postupovať v zmysle ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d/ zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti, bude postupovať tak, aby žalobcovi zaistením nevznikla žiadna bezdôvodná ujma. Žalovaný ďalej poznamenal, že samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR v zmysle článku 5 ods. 1, písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR a túto podmienku považuje za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA 12-8-010/2019-AV zo dňa 25.02.2019 vydaného Oddelením cudzineckej polície PZ Nové Zámky, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jeden rok. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. 17. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1./ existuje riziko jeho úteku, alebo 2./ štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 18. Podľa § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 19. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 20. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 21. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly a dispozície s cestovným dokladom, prechádzal hraničné priechody EÚ bez jeho legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval výpoveďou žalobcu do zápisnice, podľa ktorej by nevedel preukázať zabezpečené ubytovanie a ani finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky, čo mu bránilo takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia, dĺžku doby zaistenia určil správny orgán do 25.08.2019, t.j. na dobu potrebnú na vykonanie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu u územia SR. Uviedol tiež, že táto doba sa môže skrátiť, pričom sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov a správny orgán v spolupráci s ÚPZC Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR, zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie a materiálne ako aj personálne zabezpečenie jeho prepravy. 10. Vzhľadom na žalobný petit žalobcu, ktorým žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho okamžité prepustenie zo zaistenia, konajúci súd vzal do úvahy aj informáciu poskytnutú vo vyjadrení zo dňa 10.04.2019, v ktorom oznámilo, že zaistenie žalobcu je plne v súlade so zákonmi SR, Ústavou a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, nakoľko žalobca dňa 04.03.2019 požiadal o udelenie azylu na území SR. Táto skutočnosť nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia a po rozhodnutí migračného úradu vo veci, bude žalobca z uvedeného dôvodu podľa ust. § 90 ods. 2 pís. b/ bod 1 ZoPC zo zaistenia prepustená a umiestnený do Záchytného tábora v Humennom. 23. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Závery správneho orgánu plne korešpondujú aj s obsahom administratívneho spisu, žalobca z dôvodu toho, že nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a neznámy je aj dátum jeho narodenia, bol dňa 25.02.2019 podrobený odbornému vyšetreniu na posúdenie jeho zubného a kostného veku, tiež nakoľko nepreukázal žiadne finančné zabezpečenie a ani možnosť zabezpečenia ubytovania, nemohla mu byť uložená ani takáto alternatíva k zaisteniu a aj z uvedených dôvodov súd považuje aj spôsob odôvodnenia dĺžky doby zaistenia na dobu potrebnú na vykonanie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu u územia SR, ktorá sa môže skrátiť, pričom sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov a správny orgán v spolupráci s ÚPZC Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR, zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie a materiálne ako aj personálne zabezpečenie jeho prepravy, za dostatočný. Žalovaný uviedol, že doba zaistenia je z jeho pohľadu priamoúmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k jeho reálnemu fyzickému vyhosteniu do domovskej krajiny a správny orgán bude počas celej doby zaistenia postupovať v zmysle ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d/ zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti, bude postupovať tak, aby žalobcovi zaistením nevznikla žiadna bezdôvodná ujma. Aj podľa názoru správneho súdu ohraničiť určitým spôsobom dĺžku doby zaistenia s konkretizáciou jednotlivých úkonov, ktoré bude potrebné v každej konkrétnej veci vykonať, je vzhľadom k individualite každého zaisteného cudzinca aj nereálne a tiež neopodstatnené. 24. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Na základe týchto zistení, ako aj aktuálneho skutkového stavu veci, súd podľa § 229 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 25. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 26. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).