Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/114/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200722 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200722.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736216/2019 zo dňa 26.03.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736216/2019 zo dňa 26.03.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100736216/2019 zo dňa 26.03.2019, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102262113/2018 zo dňa 15.11.2018, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ,,daňový poriadok“), vyrubil rozdiel dane v sume XX XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že pôsobí na trhu od roku 1992 a v súčasnosti zamestnáva na trvalý pracovný pomer 265 zamestnancov a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. Je veľkoodberateľom surového kravského mlieka (má asi 52 dodávateľov ekonomicky závislých na jeho odbere) v podiele 25% z celkového nákupu na Slovensku. Jeho ročné platby na sociálne a zdravotné poistenie predstavujú sumu X XXX XXX € (odvedená ním) a sumu XXX XXX € (odvedená zamestnancami), daň z príjmu odvedená zamestnancami je vo výške XXX XXX € ročne. Jeho zisk k 28.02.2019 predstavoval XXX XXX €, obrat XX XXX XXX €, krátkodobé záväzky X XXX XXX €, z toho záväzky z obchodného styku X XXX XXX €, pohľadávky XX XX XXX € z toho z obchodného styku XX XXX XXX €. Jeho celkový majetok bol netto XX XXX XXX €. Na nehnuteľnosti v sume približne X XXX XXX € má zriadené záložné právo správcom dane. Nakoľko pôsobí na slovenskom aj zahraničnom trhu jeho zmluvnými partnermi sú veľké obchodné spoločnosti. Mal za to, že výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia by predstavovala ohrozenie jeho celkovej existencie, a to z dôvodu poškodenia jeho dennodenného chodu - výkonu jeho podnikateľskej činnosti, jeho ohrozenie ako zmluvného prepravcu - vplyv na dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, dostal by sa do druhotnej platobnej neschopnosti, mal by znemožnenú spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami spočívajúce v možnosti žiadať o úvery, bola by ohrozená jeho možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak ako doteraz, bola by mu spôsobená nevyčísliteľná škoda, ak by bol v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému orgánu z dôvodu straty dôvery obchodných partnerov a zákazníkov. Poukázal tiež na sťaženie plnenia si svojich záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom, došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a nemožnosti zúčastniť sa verejných súťažných konaní. 3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.08.2019 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a tiež k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a uviedol, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom zároveň musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu náležite osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v bode 2. tohto uznesenia, pričom podľa presvedčenia správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie (závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) v žalobe nijako neosvedčil. Súd pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach spočívajúce v ním tvrdenej hospodárskej, resp. finančnej škody neosvedčil tak, aby bolo bezpochyby zrejmé, že zaplatením sumy XX XXX € aj skutočne k takejto ujme by mohlo dôjsť. Z uvedeného prehľadu svojho majetku (hnuteľný, nehnuteľný, pohľadávky, záväzky) a hospodárenia k 28.02.2019 nijako nevyplýva jeho proklamovaná platobná neschopnosť, ktorá by ho postihla a ktorá by mu reálne neumožnila uhradiť vyrubený rozdiel dane v sume XX XXX €. Taktiež iné žalobcom uvádzané dopady, ktoré by mali podľa neho znamenať ohrozenie jeho celkovej existencie nepreukázal nijako inak ako svojim tvrdením, čo nie je dostatočné. 13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom. 15. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Správny súd uvádza, že návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí presne konkretizovať v návrhu na priznanie odkladného účinku uvedenú hrozbu (bod 2 tohto uznesenia) a jej možný dopad. Správny súd uvádza, že žalobca hodnoverne nepreukázal vznik ujmy, resp. škody a ani jej reálne aktuálnu hrozbu s ohľadom na výšku uloženej daňovej povinnosti, ktorá mu bola uložená v tomto konaní, a to XX XXX.,- eur. 16. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne nepreukázal správny súd potom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).