Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/50/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200936 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200936.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: C. B., X.. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva, Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 26.06.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA12-20-008/2019-AV zo dňa 19.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA12-20-008/2019-AV zo dňa 19.06.2019, ktorým bol žalobca C. B., X. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti zaistený dňom 19.06.2019 do 19.10.2019 z r u š u j e . Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e žalovanému, aby bol žalobca C. B., X. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 8.07.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba zo dňa 26.06.2019, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA12-20-008/2019-AV zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Žalobným bodom namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.07.2019 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. V ďalšom poukázal na odôvodnenie doby zaistenia, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobcovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť na požadovanej úrovni. K osobe žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca bol zadržaný ihneď po neoprávnenom prekročení štátnej hranice vo vozidle prevádzačov. Týmto svojím úmyselným konaním žalobca porušil niekoľko zákonných noriem platných na území Slovenskej republiky ( Zákon o pobyte cudzincov, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 zo dňa 9. marca 2019 ). 3/ Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 26.06.2019. Navrhol rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-20-008/2019-AV zo dňa 19.06.2019 o zaistení žalobcu zrušiť, a žalovanému nariadiť bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia. 4/ Predvolanie na pojednávanie vo veci, určené na deň 17.07.2019, bolo doručené zástupcovi žalobcu a žalovanému. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol. 5/ Súd pred rozhodnutím o podanej žalobe sa podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a z tohto dôvodu, bol dňa 19.06.2019 v čase o 10.10 hod. v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov predvedený do priestorov ÚPZC Medveďov k ďalšiemu riešeniu. Po ustanovení tlmočníka bola so žalobcom dňa 19.06.2019 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Dňa 03.05.2019 bolo žalovanému oznámené, že žalobca v priestoroch ÚPZC Medveďov dňa 03.05.2019 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez cestovného pasu, resp. iného dokladu totožnosti, ktorým by hodnoverným spôsobom preukázal svoju totožnosť ako aj štátnu príslušnosť. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. a) a b), a podľa ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) žalobcu zaistil dňom 19.06.2019 najviac do 19.10.2019 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Toto napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 19.06.2019 o 12.00 hod. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“): Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 18 správneho poriadku: (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.. Podľa § 22 ods. 1), 2) správneho poriadku: (1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Podľa § 33 správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 6/ K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, podľa názoru súdu, žalovaný nedostatočne odôvodnil potrebu ďalšieho pozbavenia osobnej slobody žalobcu, nesprávne a nedostatočne odôvodnil možnosť aplikácie menej prísneho donucovacieho opatrenia v prípade žalobcu, ktorý je žiadateľom o azyl, a žalovaný nedostatočne odôvodnil riziko úteku žalobcu. Žalovaný riadne nezvážil aktuálny skutkový stav prebiehajúceho azylového konania. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či kontaktoval Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, za účelom zistenia stavu azylového konania, a zistenia názoru Migračného úradu MV SR ohľadne potreby zaistenia žalobcu na účel zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu. Žalobca je žiadateľom o azyl odo dňa 03.05.2019, kedy v ÚPZC podal „Vyhlásenie“. V danej veci od začiatku apríla 2019 sa v ÚPZC Medveďov, nerealizoval so žalobcom žiaden azylový pohovor. 7/ Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že za hlavný dôvod zaistenia žalobcu považoval existenciu rizika úteku, ktoré vzhliadol v tom, že žalobca nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, a v tom, že žalobca v predchádzajúcom konaní uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko. Žalobca síce nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, pričom nachádza sa na území Slovenskej republiky oprávnene, keďže tu má postavenie žiadateľa o azyl. Pre tento prípad a posúdenie rizika úteku, preto nie je rozhodujúce, či žalobca má v Slovenskej republike udelený pobyt alebo nie, nakoľko je v pozícii žiadateľa o azyl a teda sa tu zdržiava oprávnene, pričom sa žalovaný s touto situáciou nezaoberal. 8/ V danej veci rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca je žiadateľom o azyl a na území Slovenskej republiky má oprávnený pobyt podľa zákona o azyle. Žalobca je žiadateľom o azyl , a preto nemožno od neho požadovať preukázanie ubytovania a finančných prostriedkov. V danom prípade nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej aplikácii § 88 pds. 4 zákona o pobyte cudzincov, na stanovenie doby zaistenia, kedy doba zaistenia u žiadateľa o azyl sa ustanovuje podľa iného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, a to podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. 9/ Z uvedených dôvodov súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 10/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že ich náhradu nežiada. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).