Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/174/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201147 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201147.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: JOPI OIL s.r.o., so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom: Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 42 499 500, konajúca prostredníctvom JUDr. Karol Nagy, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo dňa 17.06.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo dňa 17.06.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472054/2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100716230/2019 zo dňa 22.03.2019 o predbežnom opatrení o uložení povinnosti žalobcu zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,- eur na účet správcu dane. 2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že sumu uloženú napádaným rozhodnutím je nutné vnímať aj v spojitosti s ďalšími šiestimi rozhodnutiami žalovaného, ktorými mu bolo uložené zložiť na účet správcu dane celkovo sumu X.XXX.XXX,- eur, čo má pre neho ekonomicky negatívne dôsledky likvidačného charakteru. Žalobca ďalej uviedol, že tieto peňažné sumy zložil na účet správcu dane v plnej výške, a to aj napriek tomu, že považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné a musel využiť externé zdroje financovania. Navyše, zložené peňažnú sumu zadržiava správca dane už od decembra 2018. Žalobca dal do pozornosti súdu, že žalovaný zrušil svojimi rozhodnutiami z 15. a 18. marca 2019 všetky predbežné opatrenia, ktoré mu boli uložené Kriminálnym úradom finančnej správy, správca dane však nevyhovel jeho žiadosti o vrátenie zložených peňažných súm. Dôvodom zamietnutia uvedenej žiadosti bola skutočnosť, že 22.03.2019 vydal Kriminálny úrad nové predbežné opatrenia (s totožným, celkovým objemom peňažných prostriedkov na zloženie), ktoré následne potvrdil žalovaný napádanými rozhodnutiami. Ďalej konštatoval, že na financovanie svojich prevádzkových potrieb využíva aj prevádzkový, kontokorentný úver, čo preukázal sumárom financujúcej banky o úverových produktoch mu poskytnutých. Uvedené externé financovanie tak vytvára tlak na cash flow. Navyše, z dôvodu, že využil externé financovanie aj na úhradu väčšej časti peňažných súm uložených napadnutým rozhodnutím, a že správca dane zadržiava zložené sumy v plnej výške už takmer trištvrte roka, nie je schopný v dlhšom časovom horizonte zabezpečiť dostatočnú likviditu bez toho, aby ohrozil plynulú prevádzku podniku. Nevyhnutnosť ďalšieho zadržiavania tak vysokého objemu peňažných prostriedkov by mala pre výkon jeho ďalšej podnikateľskej činnosti značne negatívne dôsledky. Uvedený postup by mohol negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť svoje jednotlivé záväzky z pracovno-právnych a odberateľsko-dodávateľských vzťahov a ohroziť jeho ďalšiu činnosť, a teda aj plnenie jeho povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pokračovaním vo výkone napadnutého rozhodnutia mu hrozí vážny nenapraviteľný následok, ktorý spočíva v riziku likvidačného dopadu na jeho majetkovú sféru a krajne nepriaznivého zásahu do jeho podnikateľskej činnosti s dôsledkom jeho predĺženia, ukončenia jeho podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov, zrušenia pracovných miest dodávateľov a v konečnom dôsledku jeho zánik. Žalobca mal záverom za nepochybné, že z uvedených dôvodov vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne mu hroziacej. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež podľa názoru žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom. 3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.09.2019. Bol názoru, že žalovaný nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy v jeho majetkovej sfére a jeho existencii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, avšak len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle § 185 písm. a), b) SSP. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v bode 2. tohto uznesenia, pričom podľa presvedčenia správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie (závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) nijako nepreukázal. Správny súd pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali reálnu hrozbu značnej hospodárskej, resp. finančnej škody a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že zo strany žalobcu už došlo k úhrade uloženej peňažnej sumy. Taktiež iné žalobcom uvádzané dopady, ktoré by mali podľa neho znamenať ohrozenie jeho celkovej existencie (zánik podnikania) nepreukázal nijako inak ako len svojim tvrdením, čo nie je dostatočné. Taktiež žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o ohrození plnenia si jeho povinnosti voči štátnemu rozpočtu, schopnosti plniť si svoje záväzky z pracovnoprávnych a odberateľsko-dodávateľských vzťahov, zrušenia jeho pracovných miesť a pracovných miest jeho dodávateľov. 13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7SžKs/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom. 15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne nepreukázal a uloženú peňažnú sumu už uhradil, správny súd potom dospel k záveru, že ním uvádzané dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len účelové. Potom je treba prijať záver, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).