Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/165/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201220 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201220.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola drevárska, Pavlovičova 3, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: 1. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, 811 01 Bratislava, 2. SKLOEXPRES s.r.o., Na pántoch 8, 831 06 Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Marková, Bajkalská 22, Bratislava, pre zaplatenie 256.851,- Sk, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 23Cb/54/95-119 zo dňa 16.09.1998, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e . Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 228.891,- Sk a trovy konania vo výške 10.074,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanému v 1. rade súd konanie zastavil. V časti istiny 22.960,- Sk súd konanie zastavil a v časti istiny 5.000,- Sk súd návrh zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.12.1994 sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia istiny 251.851,- Sk titulom neuhradených faktúr spolu s príslušenstvom. Zdôraznil, že právny predchodca zabezpečoval na základe Zmluvy o zabezpečovaní výchovy a vzdelávania žiakov v školskom roku 1990/1991, 1992/1993 a 1993/1994 odbornú výučbu a výchovu žiakov, ktorí sa pripravovali pre Priemyselný kombinát mesta Bratislavy, mestský podnik a žalovaný v 1. rade bol zriaďovateľom organizácie Priemyselný kombinát mesta Bratislavy, ktorý v roku 1992 na základe rozhodnutia žalovaného v 1. rade bol zrušený s likvidáciou, pričom časť bola predaná na dražbe. Priemyselný kombinát, mestský podnik v likvidácii, ako organizácia, pre ktorú sa žiaci pripravovali, bola povinná v zmysle príslušných zákonných ustanovení hradiť prevádzkové náklady na žiakov právnemu predchodcovi žalobcu, t. j. Strednému odbornému učilišťu. Svoj návrh žalobca rozšíril na sumu 256.851,- Sk s odôvodnením, že došlo k sčítacej chybe, ako i o žalovaného v 2. rade Vladimír Kováčik SKLOEXPRES, Na Pántoch 8, Bratislava, pričom uviedol, že tento by mal byť pasívne legitimovaný z dôvodu prevzatia záväzku za výuku žiakov. Zároveň žalobca zobral návrh späť voči žalovanému v 1. rade i v časti istiny 20.664,- Sk pred začatím pojednávania a v časti istiny 2.296,- Sk po začatí pojednávania a žalovaný v 2. rade s týmto späťvzatím súhlasil, preto súd v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v časti istiny i voči žalovanému v 1. rade konanie zastavil. Žalovaný v 2. rade žiadal návrh voči nemu zamietnuť, neuznal žalobcovu pohľadávku a uviedol, že žalovaný v 2. rade, resp. jeho právnych predchodca, neprevzal žiadne záväzky zo zmluvy za výuku žiakov. Zároveň poukázal na Zmluvu o predaji podniku uzatvorenú medzi predávajúcim Vladimír Kováčik SKLOEXPRES a kupujúcim SKLOEXPRES, s.r.o., zo dňa 22.12.1997, uzatvorenú v zmysle príslušného ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), na základe ktorej na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky. Súd v danej veci konštatoval, že žalovaným v 2. rade sa stáva SKLOEXPRES, s.r.o., na základe singulárnej sukcesie, pričom žalobca si taktiež následne svojimi podaniami uplatnil žalovanú pohľadávku voči tomuto subjektu. 3. Súd prvej inštancie zistil, že Priemyselný kombinát, š.p., Bratislava, bol rozhodnutím žalovaného v 1. rade zrušený s likvidáciou s tým, že likvidátorom bol ustanovený JUDr. Daniel Ráno. Zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení i na pojednávaní uviedla, že v zmysle zákonných ustanovení a vyhlášky č. 262/1991 Zb. bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade ako zriaďovateľa, zabezpečiť prevzatie povinností zrušeného štátneho podniku voči žiakom učilišťa, ktorí sa pre tento podnik pripravovali, resp. prednostne vysporiadať finančné záväzky zrušeného podniku voči žiakom a zároveň poukázala na Zmluvu o prevzatí záväzku na výuku učňov zo dňa 30.12.1992. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade zdôraznila, že sa nejednalo o kúpu podľa zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) na základe Zmluvy o predaji podniku, ani nešlo o kúpu nehnuteľnosti v rámci privatizácie. Zdôraznila, že Zmluva o prevzatí záväzku na výuku učňov sklenárov v počte 14 zo dňa 30.12.1992 obsahuje ustanovenie o tom, že bola uzatvorená podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom citované ustanovenie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy pri predaji podniku, kedy na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Poukázala na to, že žalovaný v II. rade kupoval iba nehnuteľnosť, že táto bola bez záväzkov, pričom poukazovala na ust. čl. III. Zmluvy o prevzatí záväzku na výuku učňov zo dňa 30.12.1992. 4. Súd zistil, že dňa 30.12.1992 bola podpísaná Zmluva o prevzatí záväzku na výuku učňov medzi odovzdávajúcim Priemyselným kombinátom, m.p. v likvidácii, Bratislava a preberajúcim firmou SKLOEXPRES, nám. Hraničiarov 4, Bratislava, v zastúpení Vladimírom Kováčikom, súkromným podnikateľom, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, predmetom ktorej bolo v zmysle Obchodného zákonníka § 477 ods. 1 prevzatie záväzku na výuku učňov sklenárov v počte 14, ako aj hradenie finančných nákladov spojených s touto výukov na základe Zmluvy o zabezpečení výchovy a vzdelávania žiakov v školských rokoch 1992-1994. Zároveň v uvedenom čl. III. je uvedené, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú z preberajúceho na odovzdávajúceho dňom 30.11.1992. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie, ústredný orgán, ktorý rozhodol o zrušení štátneho podniku likvidáciou, zabezpečí, aby likvidátor prednostne vysporiadal finančné záväzky zrušeného podniku voči žiakom, ktorí sa pre tento podnik pripravovali. Vykonaným dokazovaním, s poukazom na cit. ustanovenia zákona, dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Poukázal na to, že rozhodujúcim kritériom je úmysel konajúcej osoby. V danom prípade súd poukázal na výsluch svedka JUDr. Daniela Rána, ktorý uviedol, že medzi organizáciou Priemyselný podnik, m.p., Bratislava a firmou pána Kováčika sa uskutočnili viaceré rokovania, jednak ohľadne predaja nehnuteľnosti, ako i ohľadne podpisu zmluvy o prevzatí záväzku a z toho dôvodu je nepochybné, že žalovanému v 2. rade musel byť známy úmysel, ktorý je vyjadrený následne v zmluve o tom, že žalovaný v 2. rade je preberajúcou organizáciou pokiaľ ide o prevzatie záväzku na výuku učňov a nie Priemyselný kombinát, m.p., tak ako to vyplýva z čl. III. citovanej zmluvy zo dňa 30.12.1992. Tvrdenie žalovaného o tom, že na neho neprešli žiadne záväzky, a preto podpisoval túto zmluvu v takom znení, ako bola napísaná, že učni u neho nepracovali ako i to, nehnuteľnosť kupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na základe zmluvy o predaji podniku, súd považoval za účelovú obranu a tvrdenia, ktoré sú právne irelevantné k predmetu sporu. Pokiaľ ide o čiastku 5.000,- Sk, súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že matematickým súčtom jednotlivých súm uvedených vo faktúrach dospel k záveru, že celková pohľadávka žalobcu sa rovná 251.851,- Sk a nie 256.851,- Sk tak, ako následne rozšíril svoj návrh žalobca. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP. 5. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný v 2. rade. Poukázal na skutočnosť, že v konaní žalobca nepreukázal opak, ani nevyvrátil tvrdenia svedka B. S., že žiadny žiak žalobcu nikdy nebol účastníkom prípravy odbornej výučby a výchovy u neho ako podnikateľa, teda nevzniklo právo žalobcovi fakturovať za prípravu odbornej výučby a prípravy, ktorá u neho nikdy nebola realizovaná. 6. Poukázal tiež na to, že Zmluva o prevzatí záväzkov na výuku učňov uzavretá medzi Priemyselným kombinátom, m.p. v likvidácii a firmou SKLOEXPRES bola podpísaná dňa 30.12.1992 a Kúpna zmluva o predaji prevádzkovej jednotky, teda nie celého podniku, Priemyselného kombinátu, m.p. v likvidácii, a to Sklenárskeho závodu Rača dňa 23.11.1992. Teda pre žalovaného v 2. rade jednoznačne vyplývalo, že Zmluvou o prevzatí záväzkov na výuku učňov s kúpou Sklenárskeho závodu Rača, záväzok na výuku učňov sklenárov nepreberá, keďže ako vyplýva z čl. III. tejto zmluvy, práva preberajúceho, t. j. žalovaného v 2. rade, po prevzatí tohto podniku zostali u odovzdávajúceho. Predmetom zmluvy neboli pracovné sily, ani iné hnuteľné veci. Žalovaný sa správal podľa citácie čl. III. zmluvy o prevzatí záväzku s tým, že tento záväzok neprevzal a nemôže takmer po 6 rokoch znášať dôsledok nedostatku zmluvy, ktorú podpísal a vypracoval Priemyselný kombinát, m.p. v likvidácii. Poukázal na skutočnosť uvedenú v Dodatku č. 1 zo dňa 07.09.1993 čl. 5 ku kúpnej zmluve, kde sa uvádza, že všetky práva, povinnosti a záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy prechádzajú na hlavné mesto SR Bratislava ako nástupnícky subjekt po bývalom mestskom podniku. Podľa citovaného ustanovenia, všetky práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy prešli na hlavné mesto SR Bratislava, teda všetky práva, ktoré existovali v čase 23.11.1992 prešli na nástupnícky subjekt po Priemyselnom kombináte, m.p., Bratislava, t. j. na hlavné mesto SR. Toto konštatovanie, podľa jeho názoru, len potvrdzuje vôľu a úmysel Priemyselného kombinátu, m.p., Bratislava a hlavného mesta SR ponechať si všetky záväzky existujúce v čase 23.11.1992. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, avšak z obsahu spisu zistil, že na majetok žalovaného v 2. rade bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K 182/98-28 dňa 29.07.1999, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.1999, vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Dagmar Valentová, Pri Suchom mlyne 11, Bratislava. 8. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Exre/1209/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2019, súd vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť SKLOEXPRES s.r.o., Na pántoch 8, 831 06 Bratislava, pričom spoločnosť bola zrušená od 29.04.2019 a vymazaná ku dňu 28.06.2019. 9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ustanovenia procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 10. Sporová strana je subjektom civilného procesu, pričom v drvivej väčšine prípadov existuje subjekt procesu i vo sfére práva hmotného. 11. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim vznikom, t. j. spravidla konštitutívnym zápisom do obchodného registra. Spôsobilosť na práva a povinnosti stráca právnická osoba svojím zánikom, t. j. výmazom z obchodného registra. 12. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. 13. V zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Vzhľadom k tej skutočnosti, že nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľnou podmienkou konania, odvolací súd s poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP odvolacie konanie zastavil. 15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 2. rade bol vymazaný z obchodného registra, stratil právnu subjektivitu a nemožno takémuto subjektu uložiť povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).