Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/70/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201286 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: J. O., D. X.X.XXXX, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 13.9.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-194-009/2019-AV zo dňa 7.8.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-194-009/2019-AV zo dňa 7.8.2019, ktorým zaistil žalobcu J. O., D. X.X.XXXX, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky dňom 7.8.2019 najviac do 7.2.2020 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 2. N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobcu J. O., D. X.X.XXXX, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky bezodkladne prepustil zo zaistenia. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-194-009/2019-AV zo dňa 7.8.2019 žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu dňom 7.8.2019 najviac do 7.2.2020 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov - ÚPZC (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že podľa jeho zistení žalobca požiadal o azyl v Bulharskej republike, odkiaľ však pred skončením konania odišiel, ktorá skutočnosť svedčí o existencii rizika jeho úteku. Tiež uviedol, že v prípade žalobcu je predpoklad jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Dobu zaistenia žalobcu - 6 mesiacov odôvodnil potrebou vykonania úkonov, potrebných na vykonanie samotného odovzdania žalobcu podľa Dublinského nariadenia (akceptácia prevzatia zo strany zodpovedného štátu, materiálne, technické a personálne zabezpečenie prevozu). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 13.9.2019, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Namietal v nej, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stanovenú 6-mesačnú dĺžku zaistenia z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení z 20.9.2019 k žalobe žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti vydania napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že v prípade žalobcu existuje reálna hrozba jeho úteku, že nemá zabezpečené ubytovanie a ani žiadne finančné prostriedky, že nedisponuje žiadnym dokladom svojej totožnosti. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BA6-194/2019-AV súd zistil, že žalobca bol dňa 7.8.2019 ako člen viacpočetnej skupiny cudzincov, ktorá sa pešo pohybovala na diaľnici D2 v smere do Bratislavy, predvedený pred žalovaného. Bolo zistené, že nedisponuje cestovným dokladom a ani iným dokladom svojej totožnosti, lustráciou v policajných databázach bolo zistené, že existuje jeho pozitívna lustrácia v systéme Migra. Po vykonaní príslušných poučení bola za účasti tlmočníka so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia PPZ-HCP-BA6-194-007/2019-AV zo dňa 7.8.2019. Žalovaný v nej oznámil žalobcovi začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov „na výkon administratívneho vyhostenia“. Žalobca v nej, odpovedajúc na položené otázky uviedol, že do schengenského priestoru vstúpil asi pred štyrmi rokmi, pričom v Bulharsku požiadal o azyl. Tiež, že má iba 30 eur, na Slovensku nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré doručil žalobcovi 8.8.2019. Dňa 20.8.2019 požiadal žalobca v ÚPZC o azyl. Dňa 17.9.2019 bola žalovanému doručená žaloba voči napadnutému rozhodnutiu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. 5. Súd určil termín pojednávania v prejednávanej veci na deň 3.10.2019. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania, nakoľko zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne podaním z 1.10.2019, žalovaný podaním z 29.9.2019. Po riadnom prejednaní veci súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa Článku 24 ods. 1 Dublinského nariadenia: Ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. Podľa Článku 24 ods. 2 Dublinského nariadenia: Odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013. Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát. Podľa Článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia: Dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 221 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie tak v intenciách podanej žaloby, ako aj v jeho celosti, včítane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu: 6.1. Ako to súd zistil z obsahu žalovaným pripojeného administratívneho spisu, žalovaný v informačnom systéme Migra (informačný systém migrácie a medzinárodnej ochrany) zistil pozitívnu lustráciu žalobcu. Teda že žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou požiadal v inom členskom štáte o azyl. Dňa 7.8.2019 oznámil žalobcovi začatie konania vo veci jeho zaistenia ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. Súčasne však oznámil žalobcovi, že ide o konanie vo veci jeho zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia! Ohliadnuc od skutočnosti, že žalobca pred vydaním napadnutého rozhodnutia na Slovensku o azyl nepožiadal, že žalovaný sa v priebehu spísania zápisnice o podaní vysvetlenia nedopytoval na dôvod podania žiadosti o azyl, podanej - ako to uviedol sám žalobca - v Bulharsku (žalobca uviedol, že v Afganistane nie je bezpečne), pričom v čase spísania tejto zápisnice mal žalovaný vedomosť o existencii pozitívnej lustrácie v informačnom systéme Migra a teda že je nanajvýš pravdepodobné zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oznámil žalobcovi začatie konania o jeho zaistení za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Pritom však žalovaný v predmetnej veci žiadne rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu nevydal. Podľa názoru súdu takýto postup žalovaného sa nedá vyhodnotiť inak ako zmätočný - ako porušenie povinností žalovaného v konaní o zaistenie žalobcu, ktoré mu vyplývajú zo správneho poriadku (§ 18 ods. 3). 6.2. Žalovaný zaistil žalobcu na maximálnu dobu zaistenie - 6 mesiacov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu - Dublinského nariadenia, ak existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia na Slovensku o azyl nepožiadal, na slovenskom území sa zdržiaval neoprávnene, teda pokiaľ bol žalovaným zaistený na účel jeho prevozu späť do Bulharska, na jeho prevoz sa vzťahujú aj Články 24 a 25 Dublinského nariadenia. Pretože iný dôkaz ako lustrácia v príslušných policajných informačných systémoch, resp. ako výpoveď žalobcu (o tom že v Bulharsku požiadal o azyl) vykonaný nebol, žiadajúca strana - Slovenská republika - je povinná požiadať dožiadaný (zodpovedný) štát - Bulharsko - o prijatie späť žalobcu v lehote najneskôr do dvoch mesiacov (Článok 24 ods. 2 Dublinského nariadenia). Dožiadaná strana - Bulharsko - rozhodne o žiadosti v lehote dvoch týždňov - najneskôr však do jedného mesiaca (Článok 25 ods. 1 Dublinského nariadenia). Teda najneskôr do troch mesiacov musí byť rozhodnuté vo veci vrátenia späť žalobcu do Bulharska (ak by nebol zaistený). Z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu však vyplýva, že správny orgán príslušný na konanie vo veci Dublinského nariadenia - Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky koná vo veciach tzv. dublinských návratov bezodkladne a pozitívne či negatívne relácie členských štátov sú k dispozícii v priebehu niekoľko málo dní. Aplikuje pritom Článok 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, podľa ktorého v prípade zaistenia cudzinca sa žiadosť o prevzatie späť podáva najneskôr do jedného mesiaca a odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Preto ak žalovaný určil dobu zaistenia žalobcu v maximálne možnom rozsahu, teda 6 mesiacov (v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), pričom túto lehotu odôvodnil výlučne iba s odkazom na prípravu prevozu žalobcu, tak takéto určenie doby zaistenie sa javí ako nedôvodné a to vo vzťahu k odôvodneniu doby zaistenia. Naviac podľa názoru súdu žalovaný mal možnosť kontaktovať Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci tohto dublinského konania, čím by dokázal objektivizovať dobu zaistenia v tomto konkrétnom prípade. 6.3. K vyššie uvedenej argumentácii súd dospel i napriek tomu, že Článok 29 Dublinského nariadenia, stanovujúci podmienky samotného odovzdania do zodpovedného štátu, stanovuje ako maximálnu dobu odovzdania cudzinca v prípadoch uvedených v tomto odseku dobu šesť mesiacov. Podľa názoru súdu stanovenie maximálnej lehoty šiestich mesiacov zaistenia nebolo dôvodné a ani náležite odôvodnené. 6.4. Žalovaný odôvodnil samotné zaistenie žalobcu aj existenciou rizika jeho úteku. Toto riziko vzhliadol v tom, že žalobca nezotrval na bulharskom území kde požiadal o azyl. Tento fakt (že žalobca odišiel z Bulharska kde požiadal o azyl) síce zodpovedá vykonanému dokazovaniu, avšak podľa názoru súdu vykonané dokazovanie nezodpovedá takto vyslovenému konštatovaniu o existencii značného rizika úteku. Žalovaný totižto neskúmal (položením otázky žalobcovi), či sa azylové konanie v Bulharsku skončilo, ak áno s akým výsledkom, prečo žalobca (ak z Bulharska odišiel pred jeho skončením) túto krajinu opustil, prípadne ako by správal, ak by bol z predvedenia pred žalovaného prepustený. Podľa názoru súdu aj existenciu značného rizika úteku žalovaný neodôvodnil náležitým spôsobom. 7. Pretože žalovaný vo vzťahu k existencii rizika úteku nedostatočným spôsobom zistil stav veci, vo vzťahu k stanoveniu maximálnej doby zaistenia žalobcu túto dobu nedostatočne odôvodnil, pričom žalobcovi oznámil začatie konania vo veci jeho zaistenia zmätočným spôsobom súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná. Za použitia § 230 ods. 1 písm. a) SSP preto napadnuté rozhodnutie zrušil a súčasne žalovanému nariadil, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia. 8. O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že i keď úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Stalo sa tak z dôvodu, že sám žalobca ich náhradu v prípade svojho úspechu v konaní výslovne nežiadal. 9. Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).