Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/76/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201372 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201372.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: G. U., U. X.X.XXXX, Š. D. K. B. A., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 30.9.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-215-009/2019-AV z 29.8.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-215-009/2019-AV z 29.8.2019, ktorým bol G. U., U. X.X.XXXX, Š.F. D. K. B. A., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti zaistený dňom 29.8.2019 najviac do 29.11.2019 a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol G. U., U. X.X.XXXX, Š. D. K.C. B. A., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti bezodkladne prepustený zo zaistenia. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 9.10.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu z 30.9.2019 vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP- BA6-2015-009/2019-AV zo dňa 29.8.2019, ktorým žalovaný zaistil žalobcu dňom 29.8.2019 najviac don 29.11.2019 z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a umiestnil ha v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že žalobca bol pozitívne lustrovaný v systéme Eurodac, podľa ktorého požiadal v Bulharsku o azyl, avšak i napriek tomu Bulharsko opustil a chcel sa dostať do Európy. V takomto jeho správaní žalovaný videl značné riziko jeho úteku zo Slovenska. Nakoľko žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami ani ubytovaním, možnosť využitia menej závažných donucovacích prostriedkov nebola možná. Dĺžku zaistenia odôvodnil tým, že vo veci odovzdania žalobcu podľa Dublinského nariadenia je oprávnené konať Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR, tiež tým, že počas zaistenia žalovaný vykoná všetky potrebné úkony na odovzdanie žalobcu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 30.9.2019, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Namietal v nej nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné. Výslovne uviedol, že v prípade úspechu nežiada náhradu trov konania. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2019 k žalobe túto zamietnuť. Zotrval na dôvodnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že len čo pominú dôvody zaistenia žalobcu, bude zo zaistenia prepustený a že doba zaistenia je primeraná. 4. Súd prejednal žalobu ako miestne a vecne príslušný súd v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa i napriek doručenému predvolaniu na pojednávanie na toto nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu žalovaného, ktorý bol pripojený k jeho vyjadreniu k žalobe dospel súd k presvedčeniu, že existuje závažný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a na bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Pred rozhodnutím vo veci samej sa súd podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca a ďalší traja cudzinci náhodou zaklopali na vchod Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru a pýtali si vodu. Následne boli všetci cudzinci predvedení pred žalovaného. Lustráciou v IS Migra (Eurodac) bola zistená pozitívna lustrácia žalobcu. Po pribratí tlmočníka a poučení žalobcu bola s ním spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia. V jej úvode žalovaný žalobcovi oznámil, že voči nemu začína konanie o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na výkon administratívneho vyhostenia. V priebehu spísania zápisnice žalobca odpovedal na položené otázky, o. i. uviedol, že v Bulharsku požiadal o azyl, že má 10 eur, na Slovensku nemá zabezpečené ubytovanie. Následne vydal žalovaný napadnuté uznesenie, ktorým žalobcu zaistil podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza písomnosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. PPZ-HCP- ME-86-013/2019-U zo 6.9.2018, podľa ktorej 26.10.2018 v zmysle § 3 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle začalo konanie vo veci udelenia azylu. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 6. Súd poznamenáva, že i keď podľa jeho názoru odôvodnenie dĺžky zaistenia žalovaného s poukazom na v napadnutom rozhodnutí uvedený dôvod zaistenia v zásade možno pokladať za dostatočné, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte vykonaného konania o zaistení žalobcu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, existuje závažný dôvod pre zrušenia tohto rozhodnutia. 7. Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu žalovaného a aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný ešte pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia (PPZ-HCP-BA-215-007/2019- AV z 29.8.2019) mal vedomosť o tom, že žalobca má pozitívnu lustráciu v IS Migra (Eurodac). Teda že žalobca ešte pred jeho predvedením požiadal o azyl v inom členskom štáte Európskej únie z ktorého dôvodu je nanajvýš pravdepodobným jeho prevoz do štátu v ktorom o azyl požiadal postupom podľa Dublinského nariadenia. Zo spisu tiež vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi nebolo vydané žiadne rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a že do uskutočnenia podania vysvetlenia žalobca na slovenskom území nepožiadal o azyl. I napriek tomu žalobcovi oznámil začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (zaistenie žiadateľa o udelenie azylu) a to na výkon administratívneho vyhostenia (tento dôvod zodpovedá zaisteniu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov). Z logiky § 88a ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že toto zaistenie je možné realizovať voči cudzincovi, ktorý požiadal o azyl na území Slovenskej republiky. Zo znenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je zasa zrejmé, že zaisteniu podľa tohto zákonného ustanovenia musí predchádzať vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 82 a nasl. zákona o pobyte cudzincov. V konaní, ktoré predchádzalo spísaniu zápisnice o podaní vysvetlenia však nepredchádzalo vydanie žiadneho rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu, pričom žalobca ani na Slovensku o azyl nepožiadal. Teda oznámenie o začatí konania o zaistení žalobcu (z dôvodov uvedených v tomto oznámení o začatí konania), ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia nemôže súd vyhodnotiť inak ako zmätočné. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na celé konanie o zaistení žalobcu. Súd nemôže akceptovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak toto rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré - ako to bolo vyššie uvedené - bolo zmätočným. A to o to viac, že žalovaný na základe vykonaných lustrácii žalobcu mal vedomosť o tom, že ide o žiadateľa o azyl v inom členskom štáte. Teda ak žalovaný dospel k názoru dôvodnosti zaistenia žalobcu, prichádzalo do úvahy jeho zaistenie z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Žalovaný mal teda žalobcovi oznámiť začatie konania o jeho zaistení za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. 8. V prípade aplikácie zákonného ustanovenia zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je nevyhnutným individuálne skúmať existenciu rizika úteku. Žalovaný v prejednávanej veci toto riziko odôvodňoval iba nepriamo. A to tým, že z Bulharska, kde požiadal o azyl, odišiel. Žalovaný sa nespýtal žalobcu prečo z Bulharska odišiel, ako by sa správal, ak by bol z predvedenia prepustený, prípadne do ktorého štátu únie sa chce dostať. 9. Skutočnosť, že žalovaný zaistil žalobcu potom, ako mu zmätočným spôsobom oznámil začatie konania o jeho zaistení súd považoval za podstatné porušenie povinností v konaní o zaistení, ktorá povinnosť vyplýva z cit. § 18 ods. 3 správneho poriadku. Toto zistenie súd považoval za tak závažné, že na jeho existenciu prihliadol i napriek tomu, že v podanej žalobe táto skutočnosť nebola namietaná. Bolo tomu tak preto, lebo aj výsledkom takéhoto porušenia povinností žalovaného bolo v konečnom dôsledku obmedzenie osobnej slobody žalobcu. 10. S poukazom na vyššie uvedené súd postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a nariadil mu, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že mu ich náhradu i napriek tomu že bol v konaní úspešný nepriznal. Rozhodol tak preto, lebo žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že ich náhradu nežiada. Poučenie: Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).