Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/87/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201512 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201512.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: G. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Nepálska federatívna demokratická republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ- HCP-BA6-242-014/2019-AV zo dňa 26.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 7.11.2019 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 31.10.2019 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-242-014/2019-AV vydanému dňa 26.09.2019, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 26.09.2019 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-242-011/2019-AV podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 26.09.2019 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2020. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP- BA6-242-011/2019-AV, vydaného dňa 26.09.2019. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 26.09.2019 v čase o 09.00 hod. vykonali policajti Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava bezpečnostno- represívnu akciu zameranú na kontrolu cudzincov v územnej pôsobnosti RHCP Bratislava. Počas predmetnej kontroly bol kontrolovaný žalobca, pričom predložil fotokópiu cestovného pasu a potvrdenie z Obvodného oddelenia PZ Ružinov východ, že dňa 16.08.2019 v čase o 19:20 hod. nahlásil stratu cestovného pasu č. XXXXXXXX. Následnou lustráciou v Informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že žalobca mal udelené víza typu D, číslo: P. XXXXXX, vydané Slovenskou republikou s platnosťou od 16.05.2019 do 13.08.2019. Taktiež bolo zistené, že žalobca si dňa posledného oprávneného pobytu, t.j. 13.08.2019 na území Slovenskej republiky podal žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania. Žalobca si deň posledného oprávneného pobytu podal žiadosť o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, z čoho je zrejmé, že vedel, že v uvedený deň mu končia víza, nakoľko o tejto skutočnosti bol poučený počas podania žiadosti o prechodný pobyt a bolo mu povedané, aby tento deň, t.j. 13.08.2019 vycestoval z územia Schengenského priestoru. Žalobca nevycestoval v posledný deň oprávneného pobytu a o tri dni po skončení oprávnenia zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nahlásil stratu cestovného dokladu. Z uvedeného konania žalobcu je zrejmé, že úmyselne nahlásil stratu svojho cestovného dokladu, aby nemusel odcestovať do domovskej krajiny a pri kontrole políciou Slovenskej republiky sa preukazoval iba potvrdením o strate cestovného pasu a nie svojím cestovným pasom s neplatným vízom. Vyššie uvedené konanie žalobca pravdepodobne urobil z dôvodu možnosti zdržiavania sa na území Slovenskej republiky až do vyhovenia jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Žalobca musel vedieť, že sa na území Slovenskej republiky momentálne zdržiava neoprávnene. Dňa 26.09.2019 začal žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ-HCP-BA6-242-011/2019-AV. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 (jeden) rok. Žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac do 26.01.2020. Dňa 07.10.2019 požiadal v Útvare policajného zaistenia Medveďov o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, lebo sa obáva o svoj život. Vo svojej vlasti nemá problémy s policajnými zložkami ani s inými štátnymi orgánmi. Nie je členom žiadnej politickej strany ani politickej organizácie. Toto je jeho prvá žiadosť o udelenie azylu na území SR. Žalobca dňa 28.10.2019 za prítomnosti tlmočníka pred pracovníkmi ÚPZC Medveďov písomne prehlásil, že svoju žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany berie späť a chce sa vrátiť do domovskej krajiny za pomoci Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, bolo zastavené konanie v prípade žiadosti o udelenie azylu, alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky cudzinca, t. j. žalobcu, aktuálne v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Bratislava, rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-221-25/2019-Ž zo dňa 4.11.2019, zastavilo konanie v prípade žiadosti žalobcu o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie, aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť vyhostená. Dňa 26.09.2019 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle § 22 ods. 1 zak.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vedená pod číslom PPZ-HCP- BA6-242-008/2019-AV, v ktorej žalobca uviedol, že disponuje sumou 100 eur a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do dňa 26.01.2020, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná, nie je náležite odôvodnená. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac do 26.01.2020, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti, preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2020. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2019, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 26.09.2019, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 30.09.2019, rozhodnutie zo dňa 29.10.2019 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2019 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 8.10.2019, teda bola podaná včas. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca bol dňa 26.09.2019 kontrolovaný žalovaným. Počas kontroly žalobca predložil fotokópiu svojho cestovného pasu a potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Ružinov - východ o strate cestovného pasu. Ďalšou lustráciou žalovaný zistil, že žalobcovi bolo dňa 16.05.2019 na území Slovenskej republiky udelené dlhodobé vízum na obdobie od 16.05.2019 do 13.08.2019. Žalobca následne dňa 13.08.2019 požiadal o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania. Žalovaný mal za to, že žalobca sa od 13.08.2019 zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, na základe čoho bol žalobca administratívne vyhostený rozhodnutím žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA6-242-011/2019-AV. Následne žalovaný, zaistil žalobcu v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 26.01.2020. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ- HCP-B6-242-008/2019-AV zo dňa 26.09.2019 žalobca uviedol, že agentúra mu vybavovala pobyt, a mu povedala, aby šiel nahlásiť stratu cestovného dokladu, že mu to pomôže k pobytu. Ďalej uviedol, že má okolo 100 eur, nemá dostatočné financie. Uviedol, že za vybavenie pobytu platil indickej spoločnosti 12000 eur (a to za vybavenie víz, letenku, ubytovanie a pobyt na Slovensku). Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 1 rok. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. 18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky (disponuje len finančnou hotovosťou vo výške 100,- Eur) a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. 19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2020 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).