Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104125744 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1104125744.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. P. XXX, T., zast. JUDr. Miroslav Trtílek, advokát, sídlo J. Kráľa 29, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o plnenie z poistnej zmluvy vo výške 24.696,28€ (744.000,- Sk) s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/203/2004-845 zo dňa 18. októbra 2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/203/2004-855 zo dňa 18. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.729,73€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 15.1.2005 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku odvolací súd žalobu zamieta. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 15C 203/2004-855 zo dňa 18.10.2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36% Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 24.696,27 € s 10 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2004 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania v pomere 100% a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy dôkazu štátu na účet tunajšieho súdu vo výške 1.052,38 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 1.1. Žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 100.000,-Sk (3.319,39 €) za čas nevyhnutného liečenia, sumu 324.000,-Sk (10.754,83 €) za trvalé následky úrazov z 11.12.2001 a z 23.09.2002, sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €) za invaliditu, spolu 624.000,-Sk (20.713,-€) s príslušenstvom, titulom poistných udalostí z 11.12.2001 a z 23.09.2002 na základe poistnej zmluvy pre životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X. Podaním zo 07.12.2005, doručeným súdu 25.04.2007 žalobca rozšíril žalobný návrh v časti o trvalé následky úrazu z roku 2001 ako 70% z poistnej sumy 600.000,- Sk, t.j. na 420.000,-Sk a o trvalé následky úrazu z roku 2002 ako 4% z poistnej sumy 600.000,-Sk, t.j. 24.000,-Sk. Takže celkovo žalovaná suma je 744.000,-Sk (24.696,28 €). Súd zmenu petitu podľa § 95 ods.1 O.s.p. pripustil dňa 23.03.2010. 1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu pre životné poistenie dňa 29.12.1995 predmetom ktorej bolo životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia a pripoistenie pre prípad smrti úrazom, pre prípad trvalých následkov úrazu, čas nevyhnutného liečenia úrazu a plná invalidita s výplatou poistnej sumy. Dňa 11.12.2001 žalobca utrpel pracovný úraz v dôsledku pádu došlo k poraneniu miechy s trvalými následkami. Dňa 23.09.2002 žalobca utrpel pri páde zlomeniu pravej ruky v dôsledku čoho má obmedzenie hybnosti pravého zápästia ľahkého stupňa. Súd prvej inštancie považoval za spornú náhodnosť úrazového deja poistnej udalosti z 11.12.2001, či pri poistnej udalosti išlo o úraz miechy alebo chrbtice, keďže žalobca si uplatňuje poistné plnenie v dôsledku úrazu miechy a nie chrbtice, ktorá je podľa žalovaného vylúčená z poistného plnenia, zamlčanie podstatných skutočností žalobcu o jeho zdravotnom stave pri vstupe do poistenia a odmietnutie plnenia listom z 23.05.2013 podľa §802 ods.2 Občianskeho zákonníka. 1.3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30.01.2015 pod č.k. 9Co/160/2014-741 na podklade odvolaním napadnutého rozsudku zo strany žalobcu napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že poistná zmluva z 29.12.1995 uzavretá bola (čl. 3 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie; ďalej len „VPP“), že k uzavretiu Dodatku k poistnej zmluvy nedošlo (dodatok žalobca nepodpísal), že je predčasný záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti odmietnutia poistného plnenia keďže sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcom. Odvolací súd uložil súdu prvej inštacnie vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania s tým, že ak dospeje súd k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná bude potrebné skúmať či sú slnené podmienky v zmysle § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka na odmietnutie poistného plnenia. Ak námietka premlčania je dôvodná bude potrebné skúmať, či vznikol nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a v akej výške. 1.4. Prvoinštančný súd s odkazom na ust. § 101; § 104; § 788 ods. 1; § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že po doručení návrhu poistnej zmluvy z 29.12.1995 poisťovateľovi, žalovaný preskúmal zdravotný stav žalobcu (vyžiadal si kompletnú zdravotnú dokumentáciu od všeobecnej lekárky žalobcu), na základe čoho vyzval žalobcu listom zo 16.01.1996 o vyplnenie dotazníka o zdravotnom stave s informáciou, že z poistnej zmluvy bude vylúčené plnenie na poistné udalosti medzi 4 a 5 stavcom (L4, 5) pre vybranie medzistavcovej platničky v roku 1980. Žalobca na výzvu nereagoval, žalovaný vyhotovil dodatok k poistnej zmluve s účinnosťou 30.12.1995. K uzavretiu dodatku k poistnej zmluve nedošlo (v zmysle čl. 6 bod 2 VPP a čl. 4 bod 2 Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie úrazu a invalidity; ďalej len „OPP“ - zmena už dojednaného poistenia je možná len ak sa na tom účastníci dohodnú), preto súd vychádzal z platne uzavretej poistnej zmluvy pre životné poistenie. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy a to bez ohľadu na popis zdravotného stavu do dotazníka žalobcom, priamo zo zdravotnej dokumentácie žalobcu poznal jeho zdravotný stav, preto obrana žalovaného, že pri dojednaní poistenia nemohol zistiť skutočnosti o zdravotnom stave žalobcu ktoré pre uzavretie poistnej zmluvy boli podstatné, nie je dôvodná a odmietnutie poistného plnenia nebolo dôvodné. 1.5. Námietku premlčania vznesenú žalobcom k odmietnutiu poistného plnenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný dostatočne poznal zdravotný stav žalobcu už v období od 29.12.1995 minimálne do 26.02.1996 (súpis zdravotných rizík zistených zo zdravotnej dokumentácie a najneskôr do 07.02.2003 (doručený výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobcu praktickou lekárkou T.. W. žalovanému všeobecná trojročná lehota na odmietnutie plnenia podľa § 101 v spojení s § 104 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 07.02.2004 a uplynula 07.02.2007. Keďže žalovaný odmietnutie plnenia z poistnej zmluvy uplatnil až podaním z 23.05.2013, doručeným súdu 24.05.2013 urobil tak po zákonnom stanovenej dobe, takže námietka premlčania bola žalobcom vo vzťahu k odmietnutiu plnenia žalovaným vznesená dôvodne. 1.6. Náhodnosť úrazového deja poistnej udalosti z 11.12.2001 (§797 ods.2 Občianskeho zákonníka), ktorú v tejto časti uplatneného nároku namietal žalovaný, súd posúdil na základe záznamu o úraze a úrazový dej vyhodnotil ako náhodný (vznik udalosti, javu alebo deja, ktorý nie je istý a dá sa len ťažko predpokladať, najmä z časového hľadiska, je náhodný). 1.7. Žalobca mal prvú poistnú udalosť dňa 11.12.2001, utrpel pracovný úraz; v dôsledku pádu došlo k poraneniu miechy s trvalými následkami (potvrdenie T.. L. R. zo 14.04.2003). Za predmetný úraz z ktorého má trvalé následky v rozsahu 70% (potvrdenie č.l. 130 a posudok T.. L. R. Č..X/XXXX) si žalobca uplatňuje zo 600.000,-Sk 70%, t.j. 420.000,-Sk (13.941,44 €); za čas nevyhnutného liečenia úrazu (práceneschopnosť od 11.12.2001 do 10.12.2002) sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €); za invaliditu sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €). Druhú poistnú udalosť dňa 23.09.2002 žalobca utrpel pri páde (pošmyknutie barly) zlomeniu pravej ruky v dôsledku čoho má obmedzenie hybnosti pravého zápästia ľahkého stupňa, za trvalé následky si uplatňuje 4% zo 600.000,-Sk, t.j. 24.000,-Sk (796,65 €). 1.8. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom poistnej udalosti z 11.12.2001: za trvalé následky úrazu zo 600.000,-Sk si žalobca uplatňuje 70% (posúdenie miery poklesu schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti vo výške 70% č.l. 101), t.j. 420.000,-Sk (13.941,44 €); za čas nevyhnutného liečenia úrazu (práceneschopnosť od 11.12.2001 do 10.12.2002) sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €); za invaliditu sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €); spolu: 23.899,61 €. Titulom poistnej udalosti z 23.09.2002: za trvalé následky úrazu zo 600.000,-Sk si žalobca uplatňuje 4% (posúdenie trvalých následkov T.. R. č.l. 211 a T.. Š. č.l. 343), t.j. 24.000,-Sk (796,65 €). Za obidve poistné udalosti spolu 24.696,26 €. 1.9. Námietku premlčania vzniesol žalovaný k nároku sumy 100.000,-Sk ktorú žalobca uplatnil podaním doručeným súdu 25.04.2007, keďže prvá poistná udalosť nastala 11.12.2001 a druhá poistná udalosť nastala 23.09.2002. Všetky nároky v súlade s uzavretou poistnou zmluvou si žalobca uplatnil v žalobe z 09.06.2004, a keďže zdravotný stav v tom čase ešte nemal ustálený, rozšírenie nároku zo dňa 25.04.2007 v dôsledku zmeny miery poklesu schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti z 54% na 70%, nemožno považovať za nový nárok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie predmetnú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. 1.10. Keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd prvej inštancie ho podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením Vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal na úrok z omeškania s odkazom na ust.§ 797 ods.3 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom od podania žaloby (žaloba bola podaná 16.06.2004), vo výške 10% (v čase omeškania podľa NBS so zohľadnením diskontnej sadzby). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 13% zo sumy 3.319,39 € od 01.02.2003 do zaplatenia a vo výške 12% zo sumy 21.376,89 € od 01.01.2004 do zaplatenia, preto vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. 1.10.1. Námietku premlčania vzniesol žalovaný k uplatneným úrokom z omeškania ako celku, keď podaním z 13.03.2013 žalobca zmenil žalobu. Podaním z 13.03.2013 žalobca zmenil petit v tom, že špecifikoval sumy a k nim prislúchajúci úrok z omeškania, čo z hľadiska úroku z omeškania uplatneného žalobou z 09.06.2004, doručenou súdu 16.06.2004, je v absolútnom súlade keď žalobca v prvotnej žalobe úrok z omeškania uplatnil vo výške 1% za každý deň omeškania už od 01.02.2002 za čas nevyhnutného liečenia a zmenou petitu dátum omeškania posunul na 01.01.2003. Vzhľadom na uvedené súd predmetnú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. 1.11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. podľa pomeru jej úspech s tým, že o výške podľa § 262 ods.2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením. 1.12. O trovách dôkazu ktoré vznikli štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p. na náhradu ktorých zaviazal neúspešného žalovaného vo výške 1.052,38 €. Uznesením zo 04.12.2013 pod č.k. 15C/2013/2004-682 súd priznal súdnemu znalcovi T.. Y. V. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 804,78 € z ktorých 654,78 € bolo vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesením zo 04.12.2013 pod č.k. 15C/2013/2004-680 súd priznal súdnemu znalcovi T.. I. Š. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 597,60 € z ktorých 397,60 € bolo vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov. Trovy štátu spolu 1.052,38 € (654,78 + 397,60). 2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 15C 203/2004-855 zo dňa 18.10.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu 1.234,50 € podľa § 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb . o súdnych poplatkoch. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov a preto súd prvej inštancie zaviazal neúspešného žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku 5 % z priznanej istiny 24.696,27 €, vo výške 1.234,50 € (položka 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.. 2. Rozsudok odvolaním v jeho vyhovujúcej časti, v časti zaplatenia náhrady trov konania, trov štátu ako aj uznesenie č.k. 15C 203/2004-855 zo dňa 18.10.2016 napadol žalovaný. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, keďže neskúmal či žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a v akej výške. U žalobcu došlo k zhoršeniu (už existujúcej) choroby v dôsledku úrazu z 11. decembra 2001, daný úraz teda nebol výlučnou príčinou choroby, preto právo na plnenie nie je dané (čl. 2 ods. 3 písm. d) OPP). Žalobca pred uzatvorením poistnej zmluvy trpel poškodeniami, ktoré sú v zmysle čl. 2 ods. 3 písm. a) OPP vylúčené z nárokov na poistné plnenie viazané na úraz. 2.1. Aj keby sa súd nestotožnil s touto jeho argumentáciou, pokiaľ by zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania a aplikoval by ich na "Zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení" (č.l. 259), nemohol by dôjsť k záveru, že žalobcovi patri 70% poistnej sumy stanovenej pre trvalé následky úrazu, nakoľko súdom ustanovený znalec T.. Y. V., ktorý prihliadal na tzv. oceňovacie tabuľky žalovanej, poškodenie miechy ohodnotil na 40%. Súdom ustanovený znalec T.. Y. V. v znaleckom posudku č. 3/2012 uviedol, že u žalobcu došlo pri úraze „len k poškodeniu jedného orgánu - miechy", a „pri hodnotení trvalých následkov je vhodné odškodniť len ako poúrazové poškodenie miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi funkcie (...)" (č.l. 452). Znalec taktiež uviedol, že „rozhodnutie sociálnej poisťovne v Zlíne zo dňa 3.9.2003 nie je o trvalých následkoch ale o priznaní plnej invalidity v súvislosti s úrazom zo dňa 11.12.2001, kde je posudzovaný poúrazový stav i stav po opakovaných operáciách platničky L4/5 s chronickým radikulárnym syndrómom vľavo a nemožno hoporovnávať s posudzovaním trvalých následkov po úraze" (č.l. 456), pričom „posudzovanie poúrazového poškodenia miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie ťažkého stupňa podľa bodu I 22 /ťažkého stupňa/ hodnotí ako nadhodnotené a neurologický nález nezodpovedá uvedenej klasifikácii. Hodnotí pod položkou poúrazové poškodenie miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie stredného stupňa podľa bodu 121 - 40%“ . Závery a zistenia súdom ustanovených znalcov bolo nutné aplikovať na poistné podmienky, čo však súd prvej inštancie neurobil. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k priznaniu celej výšky poistnej sumy, nemožno považovať rozsudok za presvedčivý a preskúmateľný. V kontexte citovaných ustanovení OPP a znaleckého dokazovania však nie je správny záver súdu prvej inštancie o priznaní výšky poistnej sumy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Žalovaný trval na tom, že právo na odmietnutie poistného plnenia nebolo v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu premlčané pretože o skutočnostiach zakladajúcich právo odmietnuť plnenie v zmysle ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dozvedel až v priebehu súdneho sporu, osobitne zo znaleckých posudkov T.. Š. a T.. V. resp. prepúšťacej správy. Povinnosť zodpovedať otázky poisťovateľa pravdivo a úplne bola zo strany žalobcu vedome porušená, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu pred uzatvorením poistnej zmluvy. 2.3. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie považoval žalovaný aj v otázke príslušenstva. Šetrenie škodových udalostí podľa názoru súdu prvej inštancie „nebolo skončené ani v čase podania žaloby“ (bod 27), preto nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že omeškanie žalovanej nastalo 17. júna 2004, teda deň po podaní žaloby. V danom prípade odôvodnenie rozsudku nemožno považovať za riadne (dôkladné) a presvedčivé. 2.4. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na poistné plnenie v časti istiny prevyšujúcej 624.000,00 SKK (20.713,00 €), nakoľko k uplatneniu tohto nároku došlo až dňa 25. apríla 2007 s odkazom na oznámenie (potvrdenie) Sociálnej poisťovne z 12. apríla 2005 (č.l. 99-101). Súd prvej inštancie uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom uviedol, že „rozšírenie nároku v dôsledku zmeny miery poklesu schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti z 54% na 70%, podľa názoru súdu, nemožno považovať za nový nárok“ (bod 26). Oznámenie (potvrdenie) sociálnej poisťovne však nie je o trvalých následkoch po úraze ale o priznaní invalidného dôchodku a uvedení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kde je posudzovaný poúrazový stav ale aj stav pred úrazom a nemožno ho porovnávať s posudzovaním trvalých následkov po úraze. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.5. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na poistné plnenie v časti úrokov z omeškania ako celku, s odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 23 Cdo 5214/2014; 33 Cdo 3029/2011; 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 3173/2005), resp. Slovenskej republiky (sp. zn. 1 Cdo 157/2009), nakoľko v pôvodnej žalobe nárok na úroky z omeškania nebol uplatnený riadne. Súd prvej inštancie uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom konštatoval, že „podaním z 13.03.2013 (č.l. 524) žalobca zmenil petit vtom, že špecifikoval sumy a k nim prislúchajúci úrok z omeškania, čo z hľadiska úroku z omeškania uplatneného žalobou z 09.06.2004, doručenou súdu 16.06.2004, je v absolútnom súlade“ (bod 28). 2.6. Záverom žalovaný uviedol, že nakoľko výroky rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a náhrade trov dôkazu závisia od výroku vo veci samej napáda odvolaním aj tieto výroky rozsudku ako aj uznesenie č.k. 15C 203/2004-855 zo dňa 18.10.2016. Na základe uvedeného navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil, a žalobu v celom rozsahu zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie 1.234,50 € zrušil. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nárok žalovanej na odmietnutie plnenia podľa ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčal, nakoľko o skutočnostiach na základe ktorých by teoreticky mohla odmietnuť plnenie, a ktoré by mohli byť príčinou nahodilých udalostí a z toho vzniknutých úrazov, vedela bezprostredne po uzavretí poistnej zmluvy a teda o nich vedela aj ihneď pri oznámení poistných udalostí. 3.1. Žalovaný nepreukázal relevantnými dôkazmi, že úrazy dňa 11.12.2001 alebo 23.09.2003 sa nestali, alebo nezanechali trvalý následok. Žalovaný úradné rozhodnutie štátu zo dňa 03.09.2003 o trvalom následku úrazu krčnej miechy a úplnom ochrnutí dňa 11.12.2001 nenapadol na súde v zákonom určenej premlčacej odvolacej lehote. Ku dňu vynesenia rozsudku 18.10.2016 je toto úradné rozhodnutie z 03.09.2003 už nezrušiteľné a tým je dostatočne preukázaný trvalý následok úrazu krčnej miechy a právny nárok žalobcu na poistné plnenia za predmetné úrazy. Žalobca sa ohradzuje aj proti tvrdeniam žalovaného v odvolaní, že akýkoľvek starý úraz, bol príčinou pádu zo stroja. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal. Žalobcovi vznikol invalidný dôchodok ako následok úrazu z 11.12.2001. Rozhodnutie o invalidnom dôchodku je dôkazom, že úraz krčnej miechy zanechal taký trvalý následok, že spôsobil invaliditu vo výške 66%. Súd mal predložený spolu so žalobou vo veci znalecký posudok č. X/XXXX podľa posudku konal a rozhodol, pretože tento posudok podľa C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z., je vo veci rozhodujúci, keďže bol v čase podania žaloby ako jediný relevantný dôkaz vo veci a v čase vzniku nároku na poistné plnenie v roku 2004. Ostatné posudky sú vykonané v inom čase. 3.2. K nároku na úrok z omeškania žalobca uviedol, že svojou žalobou zo dňa 9. 6. 2004, uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 1% denne. Tento nárok následne upravoval. V danom prípade ide o príslušenstvo, ktoré má stále rovnaký skutkový základ. Keďže následná úprava výšky úrokov z omeškania je vo svojej podstate „zúžením návrhu, ide o čiastočné späťvzatie žaloby, nie o jej zmenu, resp. nový návrh. Teda nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu na úroky z omeškania. 3.3. Žalobca uplatnil nárok na plnenie z poistnej zmluvy znížený oproti plneniu uvedenému v predmetnej poistnej zmluve v závislosti na priznaní jeho zníženej pracovnej schopnosti; nežiada teda celé v zmluve uvedené plnenie, ale pomernú časť. Súd prvej inštancie teda z hľadiska výšky plnenia postupoval správe a aj dostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré sa opiera o zistený skutkový stav. Správne rozhodol aj o výške plnenia, nakoľko vychádzal z percentuálneho zníženia pracovnej schopnosti žalobcu podľa posudku č. X/XXXX . Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol , aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako aj napadnuté uznesenie ako vecne správe potvrdil. Uplatňuje náhradu trov konania. O trovách dôkazu navrhuje žalobca rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 253 C.s.p. v spojení s oslobodením žalobcu od súdneho poplatku. 4. Žalovaný v replike uviedol, že žalobca považuje znalecký posudok T.. L. R. listinu, ktorú nemožno považovať na účely C.s.p. za súkromný znalecký posudok za rozhodujúci dôkazný prostriedok, s čím sa nestotožnil. Súdom ustanovení znalci, na rozdiel od T.. L. R., dali medicínske závery do kontextu s oceňovacími tabuľkami žalovanej poisťovne. Závery a zistenia súdom ustanovených znalcov bolo preto nutné aplikovať na poistný vzťah a z toho vyvodiť (ne)oprávnenosť nároku žalobcu na plnenie, čo však súd prvej inštancie neurobil. Oznámenie sociálnej poisťovne nie je o trvalých následkoch po úraze ale o priznaní invalidného dôchodku a uvedení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kde je posudzovaný poúrazový stav ale aj stav pred úrazom a nemožno ho porovnávať s posudzovaním trvalých následkov po úraze. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že „následná úprava výšky úrokov z omeškania je vo svojej podstate zúžením návrhu, ide o čiastočné späťvzatie žaloby, nie o jej zmenu, resp. nový návrh. Uvedené sa potom malo nevyhnutne prejaviť pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Žalobca učinil predmetom sporu nielen istinu, ale taktiež príslušenstvo istiny v podobe úrokov z omeškania. Preto pokiaľ sa odvíja posúdenie náhrady trov konania od úspechu strany sporu vo veci a pokiaľ sa pod "vecou" rozumie predmet konania (sporu), potom je jedine dôsledné, pokiaľ sa vezme do úvahy úspech strany ohľadne celého predmetu sporu, t.j. tiež príslušenstva pohľadávky (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. augusta 2010, sp. zn. I. ÚS 2717/08; dostupný na webovom sídle Ústavného súdu Českej republiky, V.:/..D..S.). Neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej istiny nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný. Súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania má zistiť predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadniť pri posúdení "úspechu" v spore (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004, uverejnený v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 34/2005).Na základe uvedeného žalovaný zotrváva na odvolaní a jeho dôvodoch a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18. októbra 2016, sp. zn. 15C/203/2004, v napadnutých výrokoch zmenil, a žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Žalobca v duplike zhrnul doteraz ním prezentovaný skutkový dej, zotrval na svojej argumentácií vyslovenej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Uviedol, že žalovaný mal zdravotnú dokumentáciu od roku 1996 a vyplácal poistné plnenie žalobcovi bez výhrad do 11.12.2001. Táto skutočnosť neumožňuje žalovanému postupovať podľa ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko príčinou predmetných úrazov z roku 2001 a 2002 neboli skutočnosti o ktorých by nevedel pri uzatváraní poistnej zmluvy; príčinou úrazov navyše bola nahodilá nešťastná náhoda nemajúca vzťah k zdravotnému stavu žalobcu. Súd prvej inštancie riadne posúdil, že žalovaný po uplynutí lehoty uvedenej v ust § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol použiť § 802 ods. 2 na odmietnutie poistného plnenia za predmetné úrazy; nepreukázal súdu relevantnými dôkazmi vedomosť zatajenia údajov pri dojednávaní poistenia, čo sa žalovaný nemohol dozvedieť zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorú mal vo svojom archíve a dôkaz, že zamlčaný údaj bol podstatný. Zúženie návrhu v časti výšky úrokov z omeškania nie je zmenou návrhu, ani novým návrhom, na ktorý by sa mohlo vzťahovať premlčanie. Ide o procesný úkon, ktorý sa riadi podľa svojej povahy režimom čiastočného späťvzatia žaloby. O zmenu žaloby by išlo vtedy, ak by sa domáhal žalobca niečoho iného ako v pôvodnej žalobe, alebo ak by požadoval niečo viac. Tento záver vyplýva z uznesenia NS SR z 28. 9. 2010 sp. zn. 6 Cdo 99/2010. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu (rozsudok vo vyhovujúce časti vrátane závislých výrokov, napadnuté uznesenia) podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to: návrh poistnej zmluvy pre životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X; potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy z 31.065.1996;Všeobecnými poistné podmienky pre životné poistenie; Osobitné poistné podmienky pre pripoistenie úrazu a invalidity; Zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení platných od 1.5.1996; dodatok k poistnej zmluve s účinnosťou od 30.12.1995 a doplnenie dodatku k poistnej zmluve zo 16.01.1996; Záznam o úraze; Potvrdenie Českej správy sociálneho zabezpečenia z roku 2004 pod č.: XXX XXX XXX/XXX o plnej invalidite žalobcu od 11.12.2002 v súvislosti s úrazom z 11.12.2001; Znaleckými posudkami T.. L. R. č. X/XXXX, T.. I. Š. Č..X/XXXX zo 04.11.2010, T.. Y. V. č. X/XXXX z 05.05.2012; Výpis zo zdravotnej dokumentácie vystavený T.. W. W. doručený žalovanému 12.04.2010; Záznamom zdravotnej dokumentácie žalobcu T.. T. W.; rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Martine z 08.02.1993 o zmene pracovnej schopnosti; odmietnutie poistného plnenia z 23.05.2013 a po zopakovaní dokazovania v súlade so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do základu dôvodná. Súd prvej inštancie však nesprávne a v rozpore s čl. 10 a 9 OPP pre pripoistenie úrazu a invalidity určil výšku poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok v súvislosti s úrazom, ktorý sa mu stal 11.12.2001. Nesprávne rozhodol súd prvej inštancie aj o úrokoch z omeškania a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil. 7. Právnym základom opodstatnenosti uplatneného nároku je poistná zmluva pre životné poistenie zo dňa 29.12.1995, keďže k uzavretiu dodatku k poistnej zmluve nedošlo v zmysle čl. 6 bod 2 VPP a čl. 4 bod 2 OPP, pretože sa na tom účastníci nedohodli (právne závery odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 9 Co 160/2014-741 zo dňa 30.1.2015). 8. Spornou otázkou tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní zostala náhodnosť úrazového deja poistnej udalosti z 11.12.2001 (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), zamlčanie podstatných skutočností žalobcu o jeho zdravotnom stave pri vstupe do poistenia a odmietnutie plnenia listom z 23.05.2013 podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 9. Pojem náhodná udalosť nie je zákonom definovaná, avšak ustálená judikatúra ako i právna prax za náhodnú považuje udalosť určenú poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, o ktorých účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, nevedia však či sa tak niekedy stane, pričom musí ísť o náhodnosť absolútnu. 9.1. Podľa čl. 2 bod 1 OPP pre pripoistenie úrazu a invalidity je úrazom telesné poškodenie spôsobené neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily (...). 9.2. Podľa čl. 2 bod 3 písm a), d) OPP právo na plnenie z pripoistenie viazaného na úraz nie je pri vzniku a zhoršení prietrží (hermií), nádorov každého druhu a pôvodu, bedrových vredov, diabetických gangrén, pri vzniku a zhoršení aseptických zápalov šlachových pošiev, svalových úponov, kĺbový vačkov; pri zhoršení choroby v dôsledku úrazu, pri náhlych cievnych príhodách a pri odlúpení sietnice ak nebol úraz ich hlavnou príčinou. 9.3. Žalobcom tvrdenú náhodnosť úrazového deja má odvolací súd za spoľahlivo preukázanú nielen zo záznamu o úraze z 11.12.2001, ale aj z prepúšťacej správy z nemocnice na Bulovke, Praha 8 zo dňa 21.12.2001, z obsahu ktorej vyplýva, že príčinou úrazu zo dňa 11.12.2001 bola nešťastná náhoda - pád zo stroja. V dôsledku úrazu z 11.12.2001 žalobca utrpel pomliaždenie miechy v oblasti krčnej chrbtice a podvrtnutie krčnej chrbtice s trvalými následkami, za ktoré bol na základe rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia od 11.12.2002 uznaný plne invalidným. Takto žalobcom splnenú dôkaznú povinnosť o náhodilom deje sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť, nakoľko iba spochybnenie úrazového deja bez ďalšieho k dosiahnutiu zmeny napadnutého rozsudku nepostačuje. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že u žalobcu došlo k zhoršeniu už existujúcej choroby v dôsledku úrazu, pre prijatie tohto záveru nepredložil žiaden dôkaz. Za takýto dôkaz nemožno považovať znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval T.. L. R. v ktorom znalec konštatuje, že u žalobcu došlo po úraze zo dňa 11. decembra 2001 k zhoršeniu celkového zdravotného stavu, ktorý bol výrazne zmenený už pred úrazom zo dňa 11. decembra 2001. Toto konštatovanie je vytrhnuté z kontextu účelu posudku a nie je pre zodpovedanie nastolenej otázky podstatné. Nielen záznam o úraze z 11.12.2001, prepúšťacia správa zo dňa 21.12.2001, ale aj závery znaleckého dokazovania potvrdzujú že príčinou úrazu zo dňa 11.12.2001 bola nešťastná náhoda, pri ktorej došlo k poškodeniu krčnej miechy s následným ochrnutím celého tela z krčnej miechy, v príčinnej súvislosti s ktorým bola žalobcovi priznaná úplná invalidita. Nešlo teda o žiadne zhoršenie bedrovej chrbtice (už existujúcej choroby), preto námietka žalovaného v tomto smere, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie vzhľadom na čl. 2 ods. 3 písm. a), d) OPP je nedôvodná, keď daný úraz bol jedinou a výlučnou príčinou poškodenia zdravia žalobcu. 10. Odmietavý postoj k plneniu žalovaný založil aj na tvrdení, že žalobca zamlčal podstatné skutočnosti o jeho zdravotnom stave pri vstupe do poistenia a preto má žalovaný právo na odmietnutie plnenia podľa § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré realizoval listom zo dňa 23.05.2013. Súd prvej inštancie aj k riešeniu tejto podstatnej otázky zaujal správny právny názor, keď touto otázkou sa v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobcom vecne nezaoberal. Zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu možno mať za preukázané, že žalovaný dostatočne poznal zdravotný stav žalobcu už v období od 29.12.1995 minimálne do 26.02.1996 a najneskôr do 07.02.2003 (pozri ods. 22. napadnutého rozsudku). Právo odmietnuť poistné plnenie sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom, keď sa poisťovateľ po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede záujemcu o poistenie nemohol zistiť pri dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (§ 104 Obč. zák.) Všeobecná trojročná lehota na odmietnutie plnenia teda podľa § 101 v spojení s § 104 Obč.zák. začala plynúť od 07.02.2004 a uplynula 07.02.2007. Keďže žalovaný odmietnutie plnenia z poistnej zmluvy uplatnil až podaním zo dňa 23.05. 2013, urobil tak po zákonnom stanovenej dobe, preto správne súd prvej inštancie na žalobcom dôvodne vznesenú námietku premlčania prihliadol a opodstatnenosťou odmietnutia plnenia z vecnoprávneho hľadiska sa nezaoberal. 10.1. Argumentáciu žalovaného, že o skutočnostiach zakladajúcich právo odmietnuť plnenie sa dozvedel až v priebehu súdneho sporu, osobitne zo znaleckých posudkov nemožno prijať. Z obsahu spisu bez akýkoľvek pochybností treba konštatovať, že žalovaný si v roku 1996 vyžiadal od ošetrujúcej lekárky žalobcu zdravotnú dokumentáciu po zistení ktorom mal snahu o výluku z plnenia na poistné udalosti medzi 4 a 5 stavcom pre vybranie medzistavcovej platničky v roku 1980. Žalovaný mal už v tomto čase všetky potrebné informácie z ktorých by mohol odvodiť postup v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepreukázal relevantným dôkazom, že žalobca zatajil nejaký údaj ktorý by nebol v zdravotnej dokumentácií, ktorú mal žalovaný plne k dispozícii od februára 1996, a teda že o skutočnostiach zakladajúcich právo odmietnuť plnenie sa dozvedel až v priebehu súdneho sporu, osobitne zo znaleckých posudkov. Za daného stavu žalovaný teda pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonal v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým. Ak pri uzatváraní zmluvy nekonal dostatočne obozretne musí niesť následky z toho plynúce. 11. Odvolací súd po zistení, že žaloba žalobcu je čo do základu dôvodná, po správnom vyhodnotení náhodnej udalosti úrazového deja a dôvodnosti námietky premlčania k odmietnutiu poistného plnenia pristúpil k prieskumu priznanej výšky poistného plnenia. 12. Podľa čl. 9 bod 1 OPP ak dôjde k úrazu poisteného a čas, ktorý je podľa poznatkov vedy obvykle potrebný na zahojenie alebo ustálenia telesného poškodenia spôsobeného úrazom ( ďalej len „priemerný čas nevyhnutného liečenia“), dlhší ako 2 týždne (minimálne 15 dní), je poisťovňa povinná vyplatiť z poistnej sumy toľko percent, koľkými je ohodnotené toto telesné poškodenia v oceňovacích tabuľkách. Ak je v oceňovacích tabuľkách hodnotenie percentuálnym rozpätím, určí sa výška plnenia v rámci neho podľa primeraného času liečenia. 13. Podľa čl. 9 bod 3 OPP ak bolo poistenému spôsobené jediným úrazom niekoľko telesných poškodení rôznych druhov, plní poisťovňa za čas nevyhnutného liečenia toho poškodenia, ktoré je hodnotené najvyššie. 14. Podľa čl. 10 bod 1 OPP ak zanechá úraz poistenému trvalé následky, je poisťovňa povinná vyplatiť z poistnej sumy toľko percent, koľkým percentám zodpovedá podľa oceňovacích tabuliek rozsah trvalých následkov po ich ustálení, a v prípade, že sa neustálili do troch rokov odo dňa úrazu, koľkým percentám zodpovedá ich stav ku koncu tejto lehoty. Ak je v oceňovacích tabuľkách stanovené hodnotenie percentuálnym rozpätím, určí poisťovňa výšku plnenia v rámci daného rozpätia tak, aby zodpovedalo povahu a rozsahu telesného poškodenia v rámci spôsobeného úrazu. 15. Podľa čl. 10 ods. 2 OPP ak jediný úraz spôsobil poistenému niekoľko trvalých následkov rôzneho druhu hodnotí poisťovňa celkové následky súčtom percent za jednotlivé následky. 16. Podľa čl. 10 ods. 3 OPP ak sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu, orgánu alebo jeho časti, hodnotia sa ako celku a o najviac percentom uvedeným v oceňovacích tabuľkách pre anatomickú alebo funkčnú stratu. 17.Podľa čl. 12 bod 1 OPP poisťovňa vyplatí plnenie za plnú invaliditu, ak bol poistenému priznaný plný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia. 18. Podľa čl. 12 bod 5 OPP ak bolo v poistnej zmluve dojednané pripoistenie invalidity následkom úrazu, poisťovňa vyplatí plnenie iba vtedy, ak plná invalidita vznikla výlučne následkom úrazu do troch rokov odo dňa úrazu, ku ktorému došlo počas trvania poistenia. 19. Pri skúmaní výšky poistného plnenia vychádzal odvolací súd zo znaleckého dokazovania T.. I. Š. a T.. Y. V.., ktoré bolo súdom prvej inštancie nariadené za účelom ohodnotenia trvalých následkov úrazového deja. 19.1. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX T.. I.G. Š. je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy „bol významne zmenený, hlavne v zmysle závažného poškodenia statodynamiky bedrovo-krížovej chrbtice a paraparetických prejavov na dolných končatinách“ Vzhľadom na závažné zmeny v oblasti bedrovo-krížovej chrbtice pred úrazom dňa 11.12.2001, ktoré vznikli po úraze z roku 1977, zmeny po operáciách na bedrovej chrbtici, ktoré boli vykonané v dôsledku tohto úrazu a vzhľadom na ďalšie úrazy tohto úseku chrbtice zadokumentované v žalobcovej zdravotnej karte, nedá sa jednoznačne percentuálne ohodnotiť poškodenie miechy po predmetnom úraze zo dňa 11.12.2001. V materiáli Poisťovne Kooperativa a.s.: Zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení /platné od 1.5.1996 do 31.12.2004/ v odstavci Chrbtová kosť a miecha, časť poúrazové poškodenie miechy, miechových plien a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie je miecha hodnotená ako celok - úsek krčný, hrudný a bedrovo krížový spolu. V danom prípade u žalobcu úsek bedrovo- krížovej chrbtice bol významne poškodený už pred samotným úrazom dňa 11.12.2001 a toto poškodenie jednoznačne ovplyvnilo rozsah následkov po úraze z 11.12.2001 v oblasti chrbtice“. Obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa ohodnotil 4% a poúrazové poškodenie miechy v krčnom a hrudnom úseku ohodnotil 10 % . 19.2. Zo znaleckého posudku č. 3/2012, ktorý na žiadosť súdu prvej inštancie vypracoval T.. Y. V. je zrejmé, že „podľa úrazového deja, nálezov v zdravotnej dokumentácii došlo pri úraze zo dňa 11.12.2001 k úrazu krčnej miechy, ktorú možno hodnotiť ako pomliaždenie. Nedošlo k úrazovému poškodeniu iného orgánu. Všetky subjektívne i objektívne príznaky sú v súvislosti s úrazom miechy a pri degeneratívnych zmenách driekovej chrbtice s vysunutím platničky a s opakovaným chirurgickým riešením. 19.3. K obom posudkom žalobca namietal, že znalci sa osobitne nezaoberali poškodeným tráviacim traktorom a strate potencie, ako aj rozhodnutím Českej správy Sociálneho zabezpečenia o priznaní plnej invalidity v súvislosti s úrazom zo dňa 11.12. 2001. S týmito námietkami sa v plnom rozsahu vysporiadal T.. V. v doplnenom podaní, zo záverov ktorých jej potrebné vychádzať. T.. Y. V. uviedol, že u žalobcu došlo pri úraze „len k poškodeniu jedného orgánu - miechy", a „pri hodnotení trvalých následkov je vhodné odškodniť len ako poúrazové poškodenie miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi funkcie. T.. Y. V. taktiež uviedol, že „rozhodnutie sociálnej poisťovne v Z. zo dňa 3.9.2003 nie je o trvalých následkoch, ale o priznaní plnej invalidity v súvislosti s úrazom zo dňa 11,12.2001, kde je posudzovaný poúrazový stav i stav po opakovaných operáciách platničky L4/5 s chronickým radikulárnym syndrómom vľavo a nemožno ho porovnávať s posudzovaním trvalých následkov po úraze", pričom „posudzovanie poúrazového poškodenia miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie ťažkého stupňa podľa bodu I 22 /ťažkého stupňa/ hodnotí ako nadhodnotené a neurologický nález nezodpovedá uvedenej klasifikácii. Hodnotí pod položkou poúrazové poškodenie miechy, miechových obalov a koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi porušenej funkcie stredného stupňa podľa bodu 121 - 40%“. 20. Vychádzajúc z čl. 9 a 10 OPP a záverov znaleckých dokazovaní nie je teda správny záver súdu prvej inštancie o priznaní 70% poistnej sumy za úraz zo dňa 11. decembra 2001. Potvrdenie Sociálnej poisťovne na ktoré súd prvej inštancie odkazuje v odôvodnení rozsudku nemôže tvoriť právny podklad pre určenie miery o trvalých následkoch po úraze, keďže je o priznaní invalidného dôchodku a uvedení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. V prípade úrazu zo dňa 11.12.2001 súdom ustanovený znalec T.. V. pri percentuálnom určení rozsahu trvalých následkov správne vychádzal v zmysle čl. 10 OPP pre pripoistenie úrazu a invalidity zo Zásad a tabuliek pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení platných od 1.5.1996 a určil rozsah trvalých následkov 40 %. Vzhľadom na uvedené potom má žalobca nárok na poistné plnenie za trvalé následky vo výške 40% zo sumy 600.000,-Sk t.j. na sumu 240.000,-Sk t.j. 7.966,54€. 21.1. V prípade poistného plnenia za čas nevyhnutného liečenia je potrebné rovnako vychádzať s poukazom na čl. 9 ods. 1 a 3 OPP pre pripoistenie úrazu a invalidity z rozsahu trvalých následkov 40 % v zmysle záverov súdom ustanoveného znalca T.. V.. Potom poistné plnenie za čas nevyhnutného liečenia, ktoré žalobcovi prináleží predstavuje 40% z celkovej poistnej sumy 100.000,-Sk čo predstavuje sumu 40.000,-Sk t.j. 1.327,76€. 21.2. V prípade poistného plnenia za trvalú invaliditu súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi poistné plnenie za plnú invaliditu vo výške 200.000,-Sk t.j. 6.638,78€, t.j v plnej výške keďže ako to vyplýva z Potvrdenie Českej správy sociálneho zabezpečenia o posúdení zdravotného stavu žalobcu tento bol uznaný plne invalidným práve a len výlučne v súvislosti s úrazom zo dňa 11.12.2001 a preto sú námietky žalovaného v tomto smere nedôvodné. 22. Rovnako správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom úrazu zo dňa z 23.09.2002 poistné plnenia za trvalé následky úrazu 4% keď vychádzal z rozsahu posúdenie trvalých následkov T.. R. a T.. Š.) zo 600.000,-Sk čo predstavuje sumu 24.000,-Sk (796,65€). K uvedenému poistnému plneniu osobitne žalovaný v odvolaní ani nič nenamietal. 23. Čiastočné dôvodné sú však námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa priznaných úrokov z omeškania o ktorých súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania nasledujúcim dňom od podania žaloby vo výške 10% (v čase omeškania podľa NBS so zohľadnením diskontnej sadzby). 23.1. Aj keď splatnosť na poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemohla nastať, keďže nebolo skončené vyšetrovanie, uvedené neznamená, že úroky z omeškania nie je možné priznať. V konaní nebola preukázaná žiadna predžalobná výzva žalobcu adresovaná žalovanému na poistné plnenie s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že splatnosť mohla nastať až v deň nasledujúci po doručení žaloby (žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.1.2005) a žalovaný sa dostal do omeškania dňom 15.1.2005. 23.2. O výške úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle vykonávacieho predpisu, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu platného a účinného v prvý deň omeškania výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 15.1.2005 je diskontná sadzba 4% a žalobca má preto právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne. 24. Sumarizujúc odvolacím súdom priznané poistné plnenie predstavuje sumu 16.729,73€ (pozri odsek 21-22) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 15.1.2005 do zaplatenia v dôsledku čoho odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu vo zvyšku zamietol. 25. Záverom odvolací súd len dodáva, že v súlade so súdom prvej inštancie nepovažuje za dôvodnú námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný na poistné plnenie v časti istiny prevyšujúcej 624.000,00 Sk (20.713,00 €) a v časti úrokov z omeškania ako celku, s odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť ( pozri odsek 2.4., 2.5.). 25. 1. Pôvodnou žalobou doručenou súdu 16.06.2004 žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného v súvislosti s poistnými udalosťami zo dňa 11.12.2001 a 23.9.2002 k poistnému plneniu vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 €) za čas nevyhnutného liečenia, sumu 324.000,-Sk (10.754,83 €) za trvalé následky úrazov z 11.12.2001 a z 23.09.2002, sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €) za invaliditu, spolu 624.000,-Sk (20.713,-€) na základe poistnej zmluvy pre životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: 071556253-5. 25.2. Uplatnenou žalobou došlo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka k spočívaniu premlčacej doby, keďže žalobca si riadne uplatnil všetky nároky. Tieto následne upresnil v dôsledku zmeny miery poklesu jeho schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti z 54% na 70%, a preto nemožno toto podanie považovať za zmenu žaloby, ale len o jeho spresnenie, ktoré nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej doby. Uvedené rovnako platí aj čo sa týka úrokov z omeškania. Z obsahu pôvodnej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil úrok vo výške 1% denne t.j. 365% ročne od 1.2.2002 zo sumy poistného plnenia za čas nevyhnutého liečenia a od 1.4.2004 zo sumy poistného plnenia za trvalé následky. Ak následne tieto úroky špecifikoval, ide o spresnenie, ktoré nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej doby a nadovšetko týmto spresnením žalobca žiadal priznať úroky v nižšej sume t.j. 12% ročne. 26. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 15C 203/2004-855 zo dňa 18.10.2016 zo strany žalovaného o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odvolací súd zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli a vec s poukazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 26.1. Vydanie uznesenia o zaplatení súdneho poplatku v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zmenou rozsudku uznesenie o zaplatení súdneho poplatku v konkrétnej výške ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad, lebo by zostalo uznesenie o zaplatení súdneho poplatku osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty. 26.2. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch opätovne rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. V zmysle § 14 ods. 4 cit.zák. o tomto rozhodne vyšší súdny úradník. 27. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v celom konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 52%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade úspech žalobcu v konaní predstavuje 16.729,73/24.696,27 (žalovaná čiastka 24.696,27€, priznaných 16.729,73€), úspech žalovaného predstavuje 7.966,54/24.696,27 (24.696,27 € - 16.729,73€ = 7.966,54€ t.j. suma, ktorá bola voči žalovanému zamietnutá ) a pomer úspechu žalobcu potom predstavuje 8.763,19/24.696,27 (16.729,73€ - 7.966,54€ = 8.763,19€) t.j. 0,36( 36%). 28. O náhrade trov konania štátu, ktoré predstavujú zaplatenú odmenu znalcov zo štátnych finančných prostriedkov rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 470 ods. 2 C.s.p.. O náhrade trov konania štátu ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., je potrebné rozhodnúť po 1.7.2016 podľa výsledku konania, keďže v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu, má štát v takomto prípade postavenie strany sporu. Štátu priznal voči v časti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vzhľadom na pomer jeho neúspechu v konaní v rozsahu 68% (žalovaná čiastka 24.696,27€, priznaných 16.729,73€ potom neúspech žalovaného predstavuje 16.729,73/24.696,27 t.j. 0,68). O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).